Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-113-2018.pdf
PDF · 73.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/113/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobkyne: C.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, D. P., zastúpenej I.. O. A., advokátom so sídlom F. XX, G., proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, D. P., 2/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, D. P., obaja zastúpení I.. N. X., advokátkou so sídlom Y. XX, J., o zaplatenie 44.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 10C/138/2016-171 zo dňa 28. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že dňa 07.11.2016 mu bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 44.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 44.000,- eur od 04.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017 žalovaní navrhli prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o neplatnosť Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a Dohody o vyporiadanie BSM. Svoj návrh na prerušenie konania odôvodnili tým, že pohľadávka žalobkyne vychádza z Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a Dohody o vyporiadanie BSM, pričom v danej veci bola dňa 01.12.2017 podaná žaloba o neplatnosť tohto právneho úkonu (Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a Dohody o vyporiadanie BSM) ako aj žaloba o určenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) konštatoval, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti resp. neplatnosti Darovacej zmluvy a Dohody o vyporiadanie BSM si vie súd posúdiť aj sám a nie je výslovne závislé od skončenia konania, v ktorom žalovaní podali žalobu pre neplatnosť Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a Dohody o vyporiadanie BSM. Súd prvej inštancie preto považoval návrh žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania za nedôvodný.
2. Proti uvedenému uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnili tým, že napadnuté uznesenie je odôvodnené len tým, že otázku platnosti právneho úkonu si vie súd posúdiť aj sám. Teda argumentuje len literou zákona, preto sú žalovaní toho názoru, že súd prvej inštancie vlastne svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vôbec neodôvodnil. Samostatnou žalobou, ktorú podali, sa domáhajú nielen neplatnosti právneho úkonu, ale aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z ktorých žalobca v tomto konaní chce finančnú výplatu, ktorá by sa mohla stať bezpredmetnou, ak by bol žalobca naspäť zapísaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník. Práve konaním zákonného sudcu sa žalovaní dostali do patovej situácie, pričom znenie právneho úkonu (Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a Dohody o vyporiadanie BSM) nezodpovedalo ich prejavom vôle. Preto podľa názoru žalovaných nie je vhodné, aby skutočnosti, pri
ktorých bol aktívne účastný zákonný sudca v tejto veci, posudzoval práve on v tomto konaní, keďže ho žalovaní považujú za zaujatého na posudzovanie platnosti či neplatnosti tohto právneho úkonu, z ktorého mala vzniknúť žalobkyni pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, keďže aj ďalšie jeho konanie smeruje k tomu, aby udržal stav, ktorý svojim konaním vytvoril, teda je tu viditeľný jeho záujem, aby nedošlo ku konaniu, v ktorom sa bude posudzovať platnosť či neplatnosť právneho úkonu niekým iným v inom konaní. Ustanovenie § 164 CSP dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu teda závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom súd prvej inštancie neuviedol žiadnu úvahu o tom, ako sa vysporiadal s konkrétnymi okolnosťami tohto sporu. Zdôvodnením svojho rozhodnutia len znením zákona bez jeho aplikácie na tento konkrétny prípad a konkrétne okolnosti sa súd prvej inštancie dopustil neprípustného formalizmu, odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá základnej požiadavke preskúmateľnosti, čoho dôsledkom je tzv. iná vada. Tým je aj celé rozhodnutie výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Zásadnou skutočnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal pri zamietnutí návrhu na prerušenie konania, je aj vecná legitimácia vyplývajúca z hmotného práva, keď vo veci 7C/107/2017 (do skončenia ktorej žiadali žalovaní prerušiť konanie v tejto veci - pozn. odvolacieho súdu) bol správne určený okruh strán sporu (nútené spoločenstvo), no v tomto konaní, kde sa súd rozhodol riešiť si otázku platnosti či neplatnosti právneho úkonu sám, takéto podmienky nemal.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila.
4. Skôr než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 expessis verbis uvádza, v ktorých prípadoch je voči uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, pričom vo vyššie citovanom písmene n) je ustanovená prípustnosť odvolania len proti uzneseniu o prerušení konania. V tejto veci však nejde o uznesenie o prerušení konania, ale o uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh strany sporu na prerušenie konania.
9. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ zákonodarca v § 357 písm. n) CSP stanovil prípustnosť odvolania len proti uzneseniu o prerušení konania a nie aj proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, toto ustanovenie treba vykladať reštriktívne a nemožno rozširovať prípustnosť odvolania na prípady, ktoré nie sú v tomto ustanovení výslovne uvedené. Ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie aj proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, bol by to v § 357 výslovne uviedol, tak ako je tam výslovne uvedená prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, proti zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie či o návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku (písmená g/, h/, i/). Ak v týchto prípadoch zákonodarca výslovne uviedol, že ide o odvolania proti uzneseniam „o zamietnutí návrhu“ resp. „o návrhu“, neexistuje dôvod, aby to nebol uviedol aj v prípade, ak by chcel pripustiť odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Podporne súd prvej inštancie odkazuje aj na komentár k CSP, v ktorom autori takisto uvádzajú, že ak bol podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie (Števček a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, s. 1204).
10. Pokiaľ teda nie je možné zo žiadneho ustanovenia CSP vyvodiť prípustnosť odvolania voči konkrétnemu typu uznesenia súdu prvej inštancie, je nutné mať za to, že odvolanie voči takémuto uzneseniu prípustné nie je.
11. V preskúmavanom prípade preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému procesný predpis odvolanie nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
12. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že žaloba v tejto veci (10C/138/2016) bola na súde podaná skôr než žaloba vo veci 7C/107/2017, do skončenia ktorej navrhovali žalovaní 1/ a 2/ prerušiť toto konanie. Žaloba o zaplatenie pohľadávky vzniknutej na základe určitého právneho úkonu tvorí prekážku res iudicata resp. prekážku litispendencie vo vzťahu k neskôr podanej žalobe o platnosť alebo neplatnosť toho istého právneho úkonu za predpokladu, že stranami sporu o plnenie sú všetci účastníci tohto právneho úkonu. Stranami tohto sporu sú všetky zmluvné strany dohody o vyporiadaní BSM aj dohody o pristúpení žalovaného 2/ k záväzku (ktoré je potrebné posudzovať ako samostatné právne úkony, aj keď boli spísané v jednej listine z 30.06.2016 spolu s darovacou zmluvou resp. s dvoma samostatnými darovacími zmluvami). Súd prvej inštancie bol teda nielen oprávnený, ale aj povinný riešiť otázku platnosti alebo neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a dohody o pristúpení žalovaného 2/ k záväzku v tomto konaní sám ako predbežnú otázku, pričom toto konanie (10C/138/2016) tvorí prekážku litispendencie pre neskoršie podanú žalobu v časti o neplatnosť týchto právnych úkonov (dohody o vyporiadaní BSM a dohody o pristúpení žalovaného 2/ k záväzku). 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).