Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/123/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: F. P., A.. XX.XX.XXXX, Č. XXX/XX, U., o 1.426,84 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.128,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 245,70 eur od 03.10.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 883,07 eur od 17.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 58,20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 1.426,84 eur spolu s úrokmi vo výške 27,40 % ročne zo sumy 293,29 eur od 03.10.2015 do zaplatenia a vo výške 23,76 % ročne zo sumy 933,07 eur od 17.10.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 334,72 eur od 03.10.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.053,42 eur od 17.10.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 19.09.2014 právny predchodca žalobcu (Cetelem) uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pričom obsahom týchto úverových zmlúv bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 416,90 eur a v prípade revolvingu úverový rámec do 5.000,- eur (suma skutočne čerpaných finančných prostriedkov činí 977,73 eur) a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté úvery spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami pri zmluve o spotrebiteľskom úvere formou 15 mesačných splátok vo výške 34,24 eur a v prípade revolvingového úveru vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Ku dňu podania žaloby podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy, a to pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sumu 171,20 eur a v prípade revolvingového úveru sumu 94,66 eur, pričom na predžalobné výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil Cetelem dňa 02.10.2015 a 16.10.2015 mimoriadnu splatnosť úverov, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania žaloby tak podľa tvrdenia žalobcu dlh žalovaného predstavuje z titulu zvyšku dlžných úverových istín sumu 293,29 eur + 933,07 eur, z titulu dlžných úrokov z úveru do zosplatnenia sumu 33,73 eur + 99,40 eur, z titulu dlžného poistného sumu 7,70 eur + 20,95 eur. Okrem toho je žalovaný podľa tvrdenia žalobcu povinný zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 27,40 % ročne zo sumy 293,29 eur od 03.10.2015 do zaplatenia a vo výške 23,76 % ročne zo sumy 933,07 eur od 17.10.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 334,72 eur od 03.10.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.053,42 eur od 17.10.2015 do zaplatenia. Žalobca priložil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, amortizačnú tabuľku, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výsledkom reklamácie zásielky na pošte, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, prehľad splátok, a to k obidvom predmetným úverom.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 15.02.2019. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.

3. Súd na nariadenom pojednávaní 22.05.2019, ktoré vykonal bez prítomnosti včas a riadne predvolaného žalobcu, ktorý sa riadne ospravedlnil, ako aj žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa s podstatným obsahom spisu (žaloba č.l. 1-62, zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 14-16, 24-26, splátkový kalendár č.l. 17-19, 27-28, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s výsledkom reklamačného konania na pošte č.l. 22-23, 31, výpis z úverového účtu č.l. 24-25, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov č.l. 20, 29, potvrdenie o prijatí splátok č.l. 21, 30, špecifikácia dlžnej sumy s prílohami č.l. 86-93) a zistil tento skutkový a právny stav veci: Právny predchodca žalobcu (Cetelem), ktorý žalovanému poskytol úvery, je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je (bolo) okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaný dňa 19.09.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pričom obsahom úverových zmlúv bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 416,90 eur a v prípade revolvingu úverový rámec do 5.000,- eur (suma skutočne čerpaných finančných prostriedkov činí 977,73 eur) a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté úvery spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami pri zmluve o spotrebiteľskom úvere formou 15 mesačných splátok vo výške 34,24 eur a v prípade revolvingového úveru vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem iného vyplývajú tieto údaje: žalovanému bol poskytnutý úver: 416,90 eur, počet a výška mesačných splátok: 15 x 34,24 eur, splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.10.2014, konečná splatnosť úveru: 15.12.2015, výška úrokovej sadzby: 27,40 %, RPMN: 31,13 %, priemerná RPMN: 44,06 %, poplatok za poistenie: 3,33 %, celková čiastka k zaplateniu: 497,10 eur. Podľa obsahu žaloby žalovaný z poskytnutého úveru 416,90 eur celkovo uhradil sumu 171,20 eur, pričom na výzvy žalobcu nereagoval. Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere okrem iného vyplývajú tieto údaje: žalovanému bol poskytnutý úverový rámec: 5.000,- eur, pričom skutočne z toho vyčerpal sumu 977,73 eur, výška mesačných splátok: min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, splatnosť mesačných splátok: 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby: 28,68 %, RPMN: 46,36 %, poplatok za poistenie: 3,33 %. Podľa obsahu žaloby žalovaný z poskytnutého revolvinfového úveru vo výške 977,73 eur celkovo uhradil sumu 94,66 eur, pričom na výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil s účinnosťou ku dňu 02.10.2015 a 16.10.2015 mimoriadnu splatnosť úverov, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorých žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, sú zmluvami o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Tieto zmluvy patria v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetné zmluvy ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ... j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ... k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmlúv, ktorými boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o príslušné úroky a poplatky. Pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania a žalovaný ich neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a zmluvy z 19.09.2014 sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úvery nimi poskytnuté sú spotrebiteľskými úvermi.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a ani nebolo medzi stranami sporné, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver pri predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 416,90 eur, pričom žalovaný celkovo uhradil na tento úver sumu 171,20 eur a pri predmetnej zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vo výške 977,73 eur, pričom žalovaný celkovo uhradil na tento úver sumu 94,66 eur. Žalovaný preukázateľne nedodržal svoje povinnosti určené mu zmluvami, tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke v súdnom konaní (spore) nesporoval a nenamietal. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že predložené zmluvy boli uzatvorené platne, majú písomnú formu a všetky ich náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmlúv. Z vykonaného dokazovania však zároveň vyplynulo, že predmetné zmluvy neobsahujú všetky náležitosti určené citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. A to v prvom rade údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k/). Pokiaľ tieto údaje jednoznačne nevyplývajú z textu zmlúv o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože spôsob započítavania jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (čo podľa predmetných zmlúv nemôže bežný spotrebiteľ identifikovať vôbec) a pri predmetnej zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere aj dátumy splátok vrátane dátumu prvej splátky, ktorý je ťažko určiteľný vzhľadom na jeho závislosť na presne neurčenom začiatku doby splácania úveru podľa bodu 1.1 zmluvy (10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru), sú aj ukazovateľmi výhodnosti úveru, pričom neuvedenie týchto náležitostí v zmluvách objektívne spochybňuje možnosť žalovaného ako spotrebiteľa posúdiť rozsah podstatných zložiek jeho záväzkov z úverov (istina, jej amortizácia, úroky, iné poplatky), a to v jednotlivých časových úsekoch splácania úveru (splácanie častí istiny, úrokov a poplatkov v konkrétnych splátkach vrátane prvej presne časovo neurčenej splátky). Pre absenciu uvedenej, povinnej obsahovej náležitosti zmlúv, je potrebné predmetné spotrebiteľské úvery považovať za úvery bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmlúv.

7. Súd ďalej zistil, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca do celkových nákladov spojených s úverom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaj: celková čiastka k zaplateniu - 497,10 eur) nezahrnul poistné na poistenie schopnosti splácať úver, ktoré mal žalovaný platiť vo výške 3,33 % mesačne a ktoré bolo zahrnuté v dohodnutej mesačnej splátke (6,05 eur). Tento postup žalobcu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov však nebol podľa posúdenia súdu správny, nakoľko z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> vyplýva, že i poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, treba zahrnúť do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.). O tom, že žalovaný na poistenie schopnosti splácať úver pristúpiť musel, ako aj že bez takéhoto dojednania by k uzavretiu úverovej zmluvy za uvedených podmienok nedošlo, niet, so zreteľom na obsah úverovej zmluvy pochýb, a ani žalobca počas konania nepreukázal opak. Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy, ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v časti 3. bod 1. vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie poistenia spotrebiteľom a upravuje poistenie ako imanentnú súčasť právneho vzťahu bez alternatívy v podobe i prípadného nepoistenia. Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (táto je vypočítaná na základe sumy 497,10 eur a nie celkovej sumy splátok k zaplateniu 15 x 34,24 = 513,60 eur) v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/ > v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu. Taktiež zmluva o spotrebiteľskom úvere a ani zmluva o revolvingovom úvere neobsahujú údaj spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, hoci je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, pretože spotrebiteľ by inak nemohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy a posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedené skutočnosti v celom rozsahu platia aj pri predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, kde podľa výslovného textu v bode 1.1. suma určená na úhradu poistného nebola pre výpočet RPMN zohľadnená, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Aj tu však platí, že vychádzajúc zo štruktúry samotnej zmluvy, ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v časti 3. bod 1 vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie poistenia spotrebiteľom a upravuje poistenie ako imanentnú súčasť právneho vzťahu bez alternatívy v podobe i prípadného nepoistenia, niet pochybnosti o tom, že žalovaný musel pristúpiť na poistenie schopnosti splácať úver, aby došlo k uzavretiu úverovej zmluvy za uvedených podmienok, a teda bez takéhoto dojednania by zrejme k uzavretiu úverovej zmluvy (za uvedených podmienok) nedošlo. Žalobca tu počas celého konania nepreukázal opak.

8. Aj predmetná zmluva o revolvingovom úvere je pritom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch (uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona - § 1 ods. 2 zákona). Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k) zákona). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva uvedené náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje. Pokiaľ je súčasťou zmluvy dojednanie, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú alebo že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má presne vyjadriť, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť, pričom význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi a právami veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Z č.l. 2 časť 2 zmluvy síce vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, avšak spotrebiteľ musí mať vedomosť o tom, dokedy najneskôr je povinný úver splatiť a v akých splátkach (viď závery súdu nižšie), v opačnom prípade určovanie podmienok na predčasné zosplatnenie úveru ostáva len v rukách veriteľa a žalovaný ich nemá ako ovplyniť, čím sa ľahko môže dostať do omeškania s platením úveru. V zmluve sa nenachádza ani jednoznačný údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o prípadnom poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výška splátky je stanovená len veľmi neurčito, a to ako minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Výška splátky je pritom podľa vyššie uvedeného koncipovaná ako minimálna, z ktorého dôvodu môže byť aj vyššia. Zo zmluvy ale nie je zrejmé, v akej výške, na základe akých kritérií a komu prislúcha právo určiť výšku splátok nad rozsah zmluvne (dohodou) určenej minimálnej výšky splátok. Súd preto dospel k záveru, že takéto dojednanie výšky mesačnej splátky v zmluve o revolvingovom úvere je neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v zmluvách o úvere neuviedol ani poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, resp. aká časť splátky (hoci aj v percentuálnom vyjadrení) sa bude započítavať na istinu úveru a aká časť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ - dodávateľ služby je preto v danom prípade takou zmluvnou stranou, ktorá nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká ich časť sa použije na splátku istiny a aká na splátku odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc kontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Veriteľ od samého začiatku takúto vedomosť má, ale spotrebiteľovi príslušnú informáciu neposkytol. Preto zmluvné dojednanie, v ktorom absentuje takéto členenie splátky, je možné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať aj za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka, a teda za neprijateľnú podmienku, čo má taktiež za následok neplatnoť tohto dojednania. Dokonca je možné konštatovať, že v danom prípade sa jedná aj o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 odsek 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nevedomosť spotrebiteľa o spôsobe členenia splátok, ktoré má hradiť, zrejme podstatne narušuje alebo môže narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k ponúknutému produktu - v danom prípade pristúpenia na revolvingový úver (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/40/2017 z 26.03.2018).

9. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani iné povinné náležitosti určené citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve nie je jednoznačne uvedené, že spotrebiteľ môže reklamáciu alebo sťažnosť uplatniť priamo u predávajúceho, a to na jeho adrese. V zmluve je síce uvedená adresa predávajúceho v pravej hornej časti prvej strany úverovej zmluvy, avšak bez potrebného údaja o tom, či práve táto adresa sa má považovať za adresu, na ktorej môže spotrebiteľ na účely § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. uplatniť svoju reklamáciu alebo sťažnosť, a to v kontexte so znením bodu 10 časti 3. zmluvy, ktorý naopak určuje, že klient si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese sídla Cetelemu, a teda nie predávajúceho, ktorého adresa uvedená v zmluve tak bez potrebných doplnkových informácií v uvedenom smere nemôže sama osebe naplniť povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve chýba aj náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to opis tovaru, ktorý sa kupoval na úver. V zmluve je uvedené: fin. tovar: notebook, pričom opis by mal poskytovať aspoň základné údaje o druhu tovaru. Tovar, na financovanie kúpy ktorého bol poskytnutý spotrebiteľský úver, má byť identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným tovarom rovnakého druhu. Opis tovaru uvedený v zmluve o úvere túto podmienku nezameniteľnosti jeho označenia v žiadnom prípade nespĺňa, pričom z označenia tovaru v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplýva len to, že sa jedná o notebook, pričom nie je ani zrejmé, o aký druh notebooku sa jedná, nehovoriac o tom, že absentuje bližší slovný opis výrobku (napr. výrobca, výrobné číslo, prípadne iné technické údaje) slúžiaci na to, aby nemohol byť zamenený s iným výrobkom rovnakého druhu. Význam riadneho označenia tovaru, ktorý bol predmetom financovania spotrebiteľským úverom, netreba v žiadnom prípade podceňovať a má svoju nezastupiteľnú úlohu aj v prípadnom reklamačnom konaní. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia riadny a zrozumiteľný údaj o opise tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a označenie tovaru spôsobom uvedeným v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá žiadnu obsahovo výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa.

10. Pre absenciu uvedených, povinných obsahových náležitostí zmlúv (aj čo len jednej), považoval súd predmetný spotrebiteľský úver, ako aj revolvingový úver za úvery bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmlúv. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov z uvedených dôvodov má žalobca právo len na zaplatenie istiny 416,90 eur a 977,73 eur, t.j. len na vrátenie poskytnutých spotrebiteľských úverov bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a poplatkov (za poistenie). Predmetné úvery boli pre omeškanie s platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (bod 3 časti 3 zmluvy) a zákonnou úpravou (§ 565 Občianskeho zákonníka) predčasne zosplatnené ku dňu 02.10.2015 a 16.10.2015, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť pohľadávky z úverov. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný celkovo na dva úvery uhradil sumu 265,86 eur, preto súd žalobcovi priznal vo výroku I len dlžný zostatok istiny v celkovej výške 1.128,77 eur spolu s úrokmi z omeškania (zvlášť pri jednotlivých úveroch zostatok istiny 245,70 eur a zostatok istiny 883,07 eur pri revolvingovom úvere). Omeškaním žalovaného s platením dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne od 03.10.2015 a v prípade revolvingu od 17.10.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti obidvoch úverov, až do zaplatenia. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané len z dlžnej istiny, na ktorú má žalobca na základe vyššie uvedeného záveru nárok (výrok I).

11. Pokiaľ ide o uplatnený úrok vo výške 27,40 % ročne z nezaplatenej sumy 293,29 eur od 03.10.2015 do zaplatenia pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj uplatnený úrok vo výške 23,76 % ročne z nezaplatenej sumy 933,07 eur od 17.10.2015 do zaplatenia pri zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, súd tento nárok žalobcovi nepriznal aj z toho dôvodu, že podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie poskytnutej istiny úveru vrátane úrokov vzniknutých (resp. kapitalizovaných) ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite späť celú sumu poskytnutých (požičaných) peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za poskytnutie (požičanie) peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť riadne úroky z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava pri spotrebiteľskom vzťahu pre obchádzanie zákona (a to najmä zákonných ustanovení uvedených v tomto a v predchádzajúcom bode odôvodnenia, a v toho dôsledku aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, resp. taká zmluvná úprava je taktiež na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo takú zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 ).

12. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku I) zamietol (výrok II).

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 58,20 %, keďže žalobca bol v tejto veci (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie miery úspechu) úspešný na 79,10 % a neúspešný na 20,90 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 58,20 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).