Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-50-2018.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobkyňa KOMFOS Prešov, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 2, Ľubotice 080 06, IČO: 36 454 184, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia, so sídlom Jeséniová 17D, 831 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2395000318/1070-1893/Šte zo dňa 05.02.2018, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.04.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.04.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia (ďalej len „SIŽP Ú-ÚIOO“) č. 2395000318/1070-1893/Šte zo dňa 05.02.2018.
2. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany ovzdušia (ďalej len „SIŽP-IŽP Košice“) uložila žalobkyni rozhodnutím č. 2395405017/7595-34457/Ulb zo dňa 06.11.2017 pokutu podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o F-plynoch“) vo výške 7 000 eur za správny delikt podľa § 12 písm. n/ zákona o F-plynoch za to, že na chladiacom zariadení CHZ1 s obsahom fluórovaného skleníkového plynu v množstve 705,89 ton ekvivalentu CO2 nezabezpečila, aby od roku 2015 bolo toto zariadenie vybavené systémom detekcie úniku, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o F-plynoch.
3. Kontrola u žalobkyne bola vykonaná inšpektorom SIŽP-IŽP Košice dňa 27.04.2017 a výsledky sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly č. 53/2017 zo dňa 04.05.2017, ktorý nebol napadnutý správnou žalobou. Protokol o výsledku kontroly č. 53/2017 bol riadne prerokovaný, o čom svedčí Zápisnica zo dňa 24.05.2017. K výsledkom kontroly nemala žalobkyňa pripomienky.
4. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozhodnutiu SIŽP-IŽP Košice, kde uviedla, že z jej strany došlo k neúmyselnému pochybeniu opomenutím inštalácie systému detekcie úniku a kontroly únikov vykonával 4-krát ročne, pričom únik F-plynov nebol zistený a taktiež uviedol, že zistený nedostatok odstránil inštaláciou zariadenia na detekciu úniku, o čom informoval SIŽP-IŽP Košice. SIŽP
Ú-ÚIOO, ako odvolací orgán, po preskúmaní všetkých podkladových materiálov k prvostupňovému rozhodnutiu dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia, konštatoval jeho správnosť a súlad s príslušnými ustanoveniami zákona o F-plynoch a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, preto rozhodnutím č. 2395000318/1070-1893/Šte zo dňa 05.02.2018 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
5. Žalobkyňa v žalobe zopakovala argumenty, ktoré uviedla v správnom konaní a ďalej uviedla, že:
„Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a pri rozhodovaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto napadnuté rozhodnutie považujeme za nezákonné z týchto dôvodov:
- nedošlo k porušeniu par. 13 ods. 2 písm. c) zákona o F-plynoch vzhľadom na skutočnosť, že pri nadmernom úniku F-plynov dôjde v chladiarenskom zariadení k zníženiu tlaku, čo by samo o sebe signalizovalo nesprávne fungovanie predmetného zariadenia, a teda aj nadmerný únik F- plynov, je postačujúca na dostatočnú prevenciu, aby nedošlo k nadlimitným únikom F-plynov bez okamžitého upozornenia systémom na akýkoľvek únik.
- nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu par. 13 ods. 2) písm. c )zákona o F-plynoch nakoľko správny orgán, ktorý vykonal predmetnú kontrolu postupoval v podobných prípadoch inak a protizákonne t.j. v prípade zistených nedostatkov pri obdobnej kontrole rovnako ako u žalobcu, ihneď neuložil pokutu, ale umožnil kontrolovaným subjektom odstrániť zistený nedostatok a pokutu už potom neukladal a nie ako u žalobcu, kde došlo bez ďalšieho ihneď k uloženiu pokuty, tým došlo k porušeniu základných zásad a ustanovení správneho konania a to najmä zásady rovnakého zaobchádzania a zásady zákonnosti.“
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný správny orgán nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv pre rozhodnutie, čím bola žalobkyňa, ako účastníčka administratívneho konania, rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, a preto na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby súd v zmysle § 191 Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov konania.
7. K žalobe sa vyjadril žalovaný správny orgán listom č. 5930-20368/23/2018/Šte zo dňa 20.06.2018. K jednotlivým žalobným bodom uviedol:
„Signalizovanie poklesu tlaku na zariadení v dôsledku úniku F-plynu ako postačujúce na dostatočnú prevenciu, ako uvádza žalobca, je jeho subjektívny a nesprávny názor. Nesprávnosť žalobcovho tvrdenia priamo potvrdzuje vyššie uvedený Čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť pre každého, v tomto ustanovení vymedzeného, prevádzkovateľa vybaviť zariadenie takým systémom detekcie úniku, ktorý upozorní na akýkoľvek únik. Vzhľadom na takto jasne formulovanú povinnosť, ktorú bol žalobca v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 povinný uplatňovať už od 01.01.2015 je zrejmé, že tvrdenie žalobcu ohľadom dostatočnej prevencie, je nutné považovať za tendenčné.“
„Skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom pre rozhodnutie v rámci správneho konania uznal svoje pochybenie, ktoré následne napravil montážou systému detekcie úniku, o čom informoval správny orgán listom zo dňa 16.08.2017, nie je v žiadnom prípade možné považovať za odstránenie kontrolou zisteného nedostatku, nakoľko žalobca sa konania v rozpore s platnými právnymi predpismi dopúšťal viac ako dva roky. Na základe vyššie uvedeného konštatujeme, že nie je na rozhodnutí správneho orgánu, či danému subjektu uloží, resp. neuloží pokutu za uvedené porušenie, nakoľko táto povinnosť správnemu orgánu vyplýva priamo zo zákona. Ak sa kontrolnou činnosťou zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o F-plynoch, inšpekcia postupuje podľa § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona o F- plynoch, ako to bolo aj v obdobných prípadoch. V roku 2017 vykonala SIŽP-IŽP Košice v Prešovskom a Košickom kraji, ktoré sú v jej pôsobnosti 17 kontrol zameraných na dodržiavanie ustanovení zákona o F- plynoch, kde dvom prevádzkovateľom (okrem žalobcu) vyplývala z príslušného ustanovenia zákona o F-
plynoch v nadväznosti na Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch povinnosť inštalovať systém detekcie úniku, pričom obaja si túto povinnosť splnili. V roku 2017 SIŽP-IŽP Košice uložila v správnom konaní dvom prevádzkovateľom chladiacich zariadení za neinštalovanie systému detekcie úniku F-plynoch zistené kontrolnou činnosťou v roku 2016 pokuty každému vo výške 7 100 Eur. Uvádzame, že výška uloženej pokuty žalobcovi 7 000 Eur je na spodnej hranici stanoveného rozpätia, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. c) zákona o F-plynoch inšpekcia uloží pokutu od 7 000 do 99 600 Eur za správny delikt uvedený v § 12 písm. n) zákona o F-plynoch. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán vykonávajúci obdobnú kontrolu u iných subjektov v prípade zistenia nedostatkov neuložil pokutu, ale umožnil kontrolovaným subjektom odstrániť zistený nedostatok a pokutu neuložil sa nezakladá na pravde.“.
8. K vyjadreniu sa vyjadrila žalobkyňa listom zo dňa 06.07.2018 (replika). V replike žalobkyňa uviedla:
„- nami uvádzaná skutočnosť, že nedošlo k porušeniu § 13 ods. 2 písmeno c) zákona o F - plynoch vzhľadom na skutočnosť že pri nadmernom úniku F - plynov dôjde v chladiarenskom zariadení k zníženiu tlaku čo by samo osebe signalizovalo nesprávne fungovanie predmetného zariadenia a teda aj nadmerný únik F - plynov je postačujúca na dostatočnú prevenciu, aby nedošlo k nadlimitným únikom F - plynov bez okamžitého upozornenia systému na akýkoľvek únik, nebola žiadnym tvrdením alebo predloženými dôkazmi žalovaného doteraz vyvrátená. Trváme na tom že vyššie uvedené citované znenie § 13 ods. 2 písmeno c) zákona o F - plynoch po technickej časti žiadnym spôsobom nestanovuje presný postup alebo systém ako má po technickej stránke predmetná „detekcia úniku“ vyzerať alebo nepredpisuje presné technické normy podľa ktorých by mala byť inštalovaná. Samotné naplnenie účelu a zmyslu vyššie uvedenej právnej normy, t.j. ochrana životného prostredia pred nepriaznivým následkom únikom F - plynu, bola zo strany žalobcu absolútne zabezpečená tým, že kontrolované zariadenie v prípade zníženia tlaku by automaticky signalizovalo, t.j. aj „detekovalo“ únik F - plynu, teda nemožno nezmyselne prísnym výkladom uvedenej právnej normy svojvoľne postihovať žalobcu,
-taktiež nami uvádzaná skutočnosť že nemožno konštatovať že došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písmeno c) zákona o F - plynoch nakoľko správny orgán ktorý vykonal predmetnú kontrolu postupoval v podobných prípadoch inak a protizákonné, t.j. v prípade zistení nedostatkov pri obdobnej kontrole rovnako ako u žalobcu, ihneď neuložil pokutu ale umožnil kontrolovaným subjektom odstrániť zistený nedostatok a pokutu už potom neukladal a nie ako u žalobcu, kde došlo bez ďalšieho ihneď k uloženiu pokuty, tým došlo k porušeniu základných zásad a ustanovení správneho konania a to najmä zásady rovnakého zaobchádzania a zásady zákonnosti, je namieste nakoľko žalovaný iba strohým uvedením bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, že u dvoch subjektov Dalton s.r.o. Košice a Metro Cash and Carry, s.r.o. nijako nevyvrátil nami tvrdenú skutočnosť, že porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a zásada zákonnosti v správnom konaní, preto trváme, aby zdokumentoval všetky výsledky kontrol z rovnakým predmetom kontroly ako u žalobcu za rok 2017 ako sme navrhovali v podanej žalobe a tak prípadne vyvrátil nami tvrdené skutočnosti“.
9. Na základe doposiaľ uvedeného skutkového a právneho stavu žalobkyňa trvala na jej doterajšej argumentácii a žiadala konajúci súd, aby vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v petite správnej žaloby zo dňa 26.04.2018.
10. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný správny orgán nevyjadril.
11. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o F-plynoch“), prevádzkovateľ zariadenia je povinný zabezpečiť požiadavky podľa osobitného predpisu14) a zabezpečiť dodatočné opatrenia, aby nedochádzalo k nadlimitným únikom fluórovaných skleníkových plynov. 13. Podľa § 12 písm. n/ zákona o F - plynoch, správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nezabezpečí inštaláciu systému detekcie úniku a jeho kontrolu podľa
osobitného predpisu (Čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch). 14. Podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o F - plynoch, Inšpekcia uloží pokutu od 7 000 eur do 99 600 eur za správne delikty uvedené v § 12 písm. a/, g/, m/ alebo písm. n/. 15. Podľa Čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch zo 16. apríla 2014 (ďalej len „Nariadenie č. 517/2014“), prevádzkovatelia zariadení uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a/ až d/, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny v množstve 500 ton ekvivalentu CO 2 alebo vo väčšom množstve, zabezpečia, aby boli tieto zariadenia vybavené systémom detekcie úniku, ktorý prevádzkovateľa alebo servisnú spoločnosť upozorní na akýkoľvek únik. 16. Podľa Čl. 2 bod 20 Nariadenia č. 517/2014, „inštalácia“ je spojenie dvoch alebo viacerých kusov zariadenia alebo okruhov, ktoré obsahujú alebo sú navrhnuté tak, aby obsahovali fluórované skleníkové plyny, na účely montáže systému na mieste, kde sa bude prevádzkovať, ktorá zahŕňa spojenie plynového vedenia systému, aby vznikol úplný okruh bez ohľadu na potrebu naplnenia systému po montáži. 17. Podľa Čl. 2 bod 29 Nariadenia č. 517/2014, „systém detekcie úniku“ je kalibrovaný mechanický, elektrický alebo elektronický prístroj na zisťovanie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ktorý po takomto zistení varuje prevádzkovateľa. 18. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. 2395000318/1070-1893/Šte zo dňa 05.02.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie SIŽP-IŽP Košice ako prvostupňového orgánu v správnom konaní o správnom delikte, ktorým uložil žalobkyni rozhodnutím č. 2395405017/7595-34457/Ulb zo dňa 06.11.2017 pokutu podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o F
- plynoch.
19. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, kontrolou u žalobkyne, ktorá bola vykonaná inšpektorom SIŽP-IŽP Košice dňa 27.04.2017 a výsledky sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly č. 53/2017, bolo zistené porušenie povinnosti žalobkyne, ktorá je vlastníkom a prevádzkovateľom chladiacich zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny R 404A, a to na tom skutkovom základe, že na zariadení CHZ1 s obsahom chladiva R 404A v množstve 180 kg, čo je v prepočte 705,89 ton ekvivalentu CO2, nebol nainštalovaný systém detekciu úniku, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o F - plynoch v nadväznosti na Čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 517/2014. 20. Podstata žalobných námietok žalobkyne je založená na tvrdení, že žiadny právny predpis „nestanovuje presný postup alebo systém ako má po technickej stránke predmetná „detekcia úniku“ vyzerať alebo nepredpisuje presné technické normy podľa ktorých by mala byť inštalovaná.“ Z uvedeného potom zastáva názor, že samotná kontrola zníženia tlaku v chladiacom zariadení, čo by samo osebe signalizovalo nesprávne fungovanie predmetného zariadenia, a teda aj nadmerný únik F - plynov, je postačujúca na dostatočnú prevenciu. Keďže zo strany žalobkyne bolo zariadenie pravidelne kontrolované, v prípade zníženia tlaku by automaticky signalizovalo, t.j. aj „detekovalo“ únik F - plynu a tým z jej strany bola ochrana životného prostredia pred nepriaznivým následkom únikom F - plynov absolútne zabezpečená. 21. S vyššie uvedenou argumentáciou žalobkyne sa súd nestotožňuje, pričom poukazuje na citáciu bodu 17. rozsudku, kde právna úprava exaktne stanovuje, čo sa rozumie pod „systémom detekcie úniku“ v zmysle Čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 517/2014. Z uvedeného právneho predpisu vyplýva, že sa jedná o kalibrovaný mechanický, elektrický alebo elektronický prístroj na zisťovanie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ktorý po takomto zistení varuje prevádzkovateľa, ktorý je potrebný mať nainštalovaný. Keďže táto povinnosť splnená nebola, správny orgán rozhodol o správnom delikte v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. 22. Ďalšou žalobnou námietkou žalobkyne bola skutočnosť, že v iných prípadoch zistení nedostatkov, pri obdobnej kontrole rovnako ako u žalobcu, správny orgán neuložil pokutu, ale umožnil kontrolovaným subjektom odstrániť zistený nedostatok a pokutu už potom neukladal. Keďže správny orgán takto nepostupoval aj v prípade žalobkyne, táto má za to, že došlo k porušeniu základných zásad a ustanovení správneho konania, a to najmä zásady rovnakého zaobchádzania a zásady zákonnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod 7. rozsudku, hlavne na obligatórnu povinnosť správneho orgánu, podľa ktorej „nie je na rozhodnutí správneho orgánu, či danému subjektu uloží, resp. neuloží pokutu za uvedené porušenie, nakoľko táto povinnosť správnemu orgánu vyplýva priamo zo zákona“. Nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podkladom pre rozhodnutie v rámci správneho konania uznala svoje pochybenie, ktoré následne napravila montážou systému detekcie úniku, o čom informovala správny orgán listom zo dňa 16.08.2017. Takéto konanie však nemôže exkulpovať žalobkyňu z už spáchaného deliktu o to viac, ak sa takéhoto konania dopúšťala v rozpore s platnými právnymi predpismi po dobu dlhšiu ako dva roky (od roku 2015). Ani tvrdenie žalobkyne o tom, že v obdobných prípadoch správny orgán rozhodoval rozdielne, ako to bolo v prípade žalobkyne, sa v konaní nepreukázalo (str.
5 vyjadrenia žalovaného, resp. č. l. 12 súdneho spisu). Je potrebné spomenúť, že takýto charakter žalobných námietok nemôže spôsobiť zásah do subjektívnych práv žalobkyne, ak správny orgán neprekročil svoju diskrečnú právomoc pri ukladaní sankcií, čo sa v danom prípade nestalo. 23. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel po posúdení kauzalít v zmysle § 195 SSP k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možno od žalobcu spravodlivo požadovať. 25. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zák. č. 333/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.