Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne X. R., W.. XX.XX.XXXX, F. R.. Z. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, adresa pre doručovanie: Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935 proti žalovanému Y. L., W.. X.X.XXXX, F. Č. XXX, XXX XX Č., právne zastúpenému JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525, v konaní o vrátenie daru takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.12.2017 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru - podielu 1/8-iny na rodinnom dome súp. č. XXX, stojacom na parcele CKN č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. Č., ktorý žalovaný nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 1.8.2013, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Č., odborom katastrálnym, pod č. V 2924/13. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že darovacou zmluvou zo dňa 3.11.2004 darovala matka žalobkyne Y. L. žalobkyni podiel 1/4-iny na rodinnom dome súp. č. XXX, stojacom na parcele CKN č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Pre darkyňu bolo zároveň zriadené právo doživotného bývania a užívania uvedeného rodinného domu. Následne darovacou zmluvou zo dňa 1.8.2013 darovala žalobkyňa žalovanému polovicu z uvedeného štvrtinového podielu, teda 1/8 -inu. Uvedenou zmluvou sa zároveň zriadilo vecné bremeno v podobe jej práva doživotného užívania rodinného domu, vrátane jeho príslušenstva. Podiel 1/8-iny v prospech žalovaného je zapísaný pod B5 na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. V rodinnom dome žila matka žalobkyne spolu so žalovaným a jeho matkou. Žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že pre matku žalobkyne bolo zriadené právo doživotného bývania v uvedenom rodinnom dome. Bez uvedenia bližšieho dôvodu vyhodil matku žalobkyne z uvedeného rodinného domu. Dňa 24.6.2018 ju previezol k žalobkyni do Popradu s tým, že už nie je ochotný ju v nehnuteľnosti trpieť. Pri návšteve žalobkyne dňa 4.10.2017 v Č. ju vyzval, aby si svoje veci do 30.11.2017 vypratala. Žalovaný tak hrubo porušil svoje povinnosti a dobré mravy, keď prestal rešpektovať zriadené vecné bremeno. Listom zo dňa 12.10.2017 žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie daru. Ten v liste zo dňa 18.10.2017 s vrátením daru nesúhlasil. Zároveň pripustil, že o svoju babku - matku žalobkyne sa nedokázal postarať, preto ju k žalobkyni zaviezol, kde býva dodnes a o ktorú sa doteraz stará žalobkyňa. Na uvedený list reagovala žalobkyňa mailom zo dňa 24.11.2017, v rámci ktorého uviedla, že trvá na vrátení daru, pretože žalovaný sa voči nej správal nepekne, nedodržal ústnu dohodu so žalobkyňou, ktorá mu svoj podiel na nehnuteľnostiach darovala s podmienkou, že sa o svoju babku, matku žalobkyne, postará. Žalovaný reagoval tým, že vstupu do domu žalobkyni nebránil. K žalobe žalobkyňa pripojila notársku zápisnicu N 348/04 zo dňa 3.11.2004, výpis z listu vlastníctva č.

XXXX, kat. úz. Č., darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 1.8.2013, výzvu na vrátenie daru, vyjadrenie žalovaného k výzve na vrátenie daru, odpoveď žalobkyne na list žalovaného, vrátane emailu žalovaného. V podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.12.2018 na čl. 31, ktoré súd považoval za repliku, žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný voči nej používal vulgarizmy, nadávky pri komunikácii s ňou, urážal ju, vulgárne ju oslovoval. Dohodli sa, že žalobkyňa si môže ponechať v jej izbe v rodičovskom dome veci. Následne žalovaný jej všetky veci z izby vyhodil, tvrdiac, že tam už nič nemá. So žalovaným sa dohodla na tom, že žalovaný sa postará o matku žalobkyne a toto bol jediný dôvod k jeho obdarovaniu. Keďže v predchádzajúcom období nemali medzi sebou zlé vzťahy, keďže žalovaný je synom jej dobrého brata, nepovažovala za potrebné žiadnym spôsobom to spisovať alebo inak riešiť. Brala to ako jeho záväzok, ktorý on prijal a neskôr ho aj podľa vzájomnej dohody plnil. V tom čase mala žalobkyňa vážne chorého manžela, preto sa nemohla o matku starať. Párkrát sa žalovaný o matku žalobkyne postaral, bol s ňou aj na vyšetreniach, ale nebolo to pravidelné, nebolo to často. Žalobkyňa musela chodiť takmer pravidelne k matke a ísť s ňou k lekárovi. Žalovaný neskôr viac nechával tento problém na žalobkyňu. Neinformoval žalobkyňu, že matku k nej privezie. Bez dohody ju priviezol, ktorá v tom čase robila 3 dni bez prestávky a nemohla si vybaviť ani voľno. Jej práva ako darcu boli neskutočne hrubo a drzo pošliapané tým, že obdarovaný synovec porušil povinnosti, na ktorých sa dohodli. Porušil dobré mravy tým, že neustále žalobkyni nadával a nadáva a používa vulgárne slová. Nedokáže ju osloviť ani teta, či krstná mama. Na pojednávaní skutkové tvrdenia žalobkyňa doplnila, keď uviedla, že žalovaný vykázal matku žalobkyne z priestorov rodinného domu, ktorý užívala viac ako 40 rokov, pričom dar bol darovaný s úmyslom, že žalovaný sa o matku žalobkyne osobne postará a dochová ju, aj vzhľadom k jej veku a z dôvodu, že žalobkyňa sa v tom čase sama starala o svojho chorého manžela. Žalovaný do pol roka od smrti manžela žalobkyne priniesol matku žalobkyne k nej, vytrhol ju z jej prostredia. V rámci pokusu o mimosúdnu dohodu, v úmysle predísť ďalším súdnym sporom, napr. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa navrhla, aby jej žalovaný uhradil za darovaný podiel 10 000 €. A to aj z dôvodu, že od premiestnenia matky žalobkyne prešli viac ako tri roky, vzhľadom k jej vysokému veku by opätovná zmena bola ťažko akceptovateľnou. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej matka to psychicky zle znášala. Žalobkyňa dar dala žalovanému v dobrej viere, no matke nik nepomohol. Čo zvládala, to si urobila, ale napríklad nik jej ani neopral. Žalobkyni sa toto správanie nepáčilo. Jej matka musela pýtať susedov a žalobkyňu otravovala. Teda žalobkyňa utekala na vlak do Č., po lekároch a to ju zabíjalo. Tiež uviedla, že o matku sa vie postarať. Neuvažovala nad iným druhom starostlivosti o ňu. Neurobila to ani u svojho manžela. Matka je v súčasnosti pod cudzím dozorom, musia sa uskromniť, nakoľko majú výdaje na jej zhoršený zdravotný stav. Tiež uviedla, že jej matka v čase, keď ju žalovaný doviezol, bola mobilná, je mobilnou aj v súčasnosti. Vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa dovezenia matky žalobkyne k žalobkyni do T., uviedla, že žalovaní prišli ako rozzúrení psi. Ona nemohla situáciu riešiť, nakoľko ráno vstávala do práce. Zatvorila dvere. Žalovaného sa na dôvody, prečo matku priviezol, nepýtala. Stačilo jej vidieť ju s taškami. Dôvody zisťovala potom až od svojej matky. Matka jej predtým, než ju žalovaný doviezol, volala, no žalobkyňu postavili pred hotovú vec. Tiež uviedla, že žalobu podala len kvôli tomu, že matka žalobkyne sa o žalovaného od detstva starala, požičiavala mu aj peniaze a on sa škaredo zachoval tým, že ju na staré kolená vyhodil z jej mozolí. Dôvodom podanej žaloby je správanie žalovaného voči matke žalobkyne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.11.2018 čl. 21 uviedol, že si nie je vedomý, že by porušil povinnosti alebo dobré mravy. Podľa darovacej zmluvy bolo zriadené vecné bremeno k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, ktorá mu darovala 1/8-inu nehnuteľnosti bez pozemku s tým, že na dar sa neviažu žiadne ťarchy ani dlhy. S tým vedomím dar aj prijal. Pri spísaní zmluvy nebol upovedomený o zmluve medzi žalobkyňou a jej matkou, zmluvu nikdy nevidel, nevedel o nej. So žalobkyňou neuzavrel ústnu dohodu, z ktorej by vyplývalo, že dar je podmienený starostlivosťou o matku žalobkyne. Voči žalobkyni, či jej matke sa nikdy zle nesprával. Žalobkyňa v nehnuteľnosti nebýva a nemá ani trvalý pobyt v nehnuteľnosti. Sama prehlásila, že v nej bývať nemieni. Keď bol zdravotný stav matky žalobkyne vážny, napríklad nemohla chodiť, tak ju žalovaný zniesol po schodoch do auta a zaviezol k lekárovi. Po hospitalizácii ju vozil na rehabilitácie. Na rôzne vyšetrenia s ňou chodila i matka žalovaného. Zdravotný stav matky žalobkyne sa potom zlepšil. Jej diagnóza sa však môže opäť zhoršiť, lebo operácia v jej veku už nie je možná. Má 87 rokov, aj z toho vyplýva, že potrebuje stálu starostlivosť. Žalovaný so svojou matkou pracujú v 3-zmennej prevádzke. Z toho dôvodu sa stala starostlivosť o matku žalobkyne nemožnou. Žalovaný sa chcel so žalobkyňou dohodnúť, ale žalobkyňa sa mu začala vyhrážať a odmietla to s ním riešiť, preto ju telefonicky upovedomil, že jej matku dovezie k nej domov do T.. Keď tak urobil, žalobkyňa matku zobrala, zabuchla pred žalovaným dvere a odvtedy spolu nekomunikujú, okrem jedného emailu. V duplike poukázal na zmenu rozhodujúcich skutočností a v spojení s tým i zmenu žaloby, keď žalobkyňa v replike prezentovala nové zásadné skutkové tvrdenia. V žalobe uviedla, že žalovaný sa správal k jej mame ako blízkej osobe tak, že hrubo porušil dobré mravy, keď ju mal vyhodiť z domu, kde bývala. V replike už ako dôvod vrátenia daru uvádza aj správanie žalovaného voči žalobkyni samotnej. Toto správanie sa malo týkať používania vulgarizmov, vypratania vecí a podobne. Žalovaný poukázal tiež na to, že rovnako zdôvodnenou žalobou, na tom istom skutkovom základe, prebieha na Okresnom súde v Čadci spor pod sp. zn. 12C/23/2018, kde žalobkyňou je matka súčasnej žalobkyne, teda stará matka žalovaného, ktorá sa domáha voči žalovanému vrátenia daru - pozemku o výmere 313 m2, nachádzajúcemu sa v kat. úz. obce Č.. Vo vzťahu k dôvodom vrátenia daru uviedol, že v darovacej zmluve sa nikdy nezaviazal, že sa o starú matku bude starať, aj napriek tomu sa však spolu so svojou matkou o ňu starali. Stará matka žalovaného, teda matka žalobkyne, bola stále sebestačná, vedela sa o seba postarať. Tak tomu bolo až do zásadnej zmeny jej zdravotného stavu, ku ktorej došlo približne v januári 2017, keď začala mať obrovské problémy s pohybom, chôdzou, niekedy nemohla ani len vstať. Jej stav sa zhoršil, prišla po ňu sanitka a bola hospitalizovaná. Vyšetrenia s ňou absolvoval žalovaný, resp. jeho matka. Po magnetickej rezonancii bolo zistené, že stará matka trpí upchatím ciev v dolných končatinách, pričom operácia v jej veku nie je možná, preto sa predpokladá, že jej zdravotný stav sa bude len zhoršovať. V dôsledku uvedeného sa žalovaný pokúšal kontaktovať žalobkyňu, keďže s poukazom na prácu žalovaného i jeho matky je vylúčené, aby sa mohli adekvátne a nepretržite o matku žalobkyne starať. Na telefonické pokusy o komunikáciu žalobkyňa nereagovala. Situácia sa stala pre žalovaného ďalej neriešiteľnou, preto spolu s matkou starú matku, teda matku žalobkyne, zaviezli do T.. Žalobkyňa predtým svoju matku osobne navštevovala približne raz za tri mesiace na 2-3 hodiny, raz do roka i na celý deň. V dome však nikdy nebývala. Jej požiadavkou ani podmienkou nebolo zriadenie vecného bremena v prospech jej matky, ako sa snaží účelovo prezentovať pred súdom. Ak by to tak bolo, žiadala by zriadiť vecné bremeno v prospech svojej matky, nie v prospech seba. Žalovaný svoju babku nevysťahoval ani nevyhodil, iba ju zobral k jej dcére, nie za účelom, aby jej ju doniesol domov a navždy ju tam nechal, ale aby sa všetci, vrátane starej matky, dohodli na tom, čo ďalej bude s uvedenou situáciou. Nemohol vedieť, že žalobkyňa absolútne preruší všetky vzťahy. To samotná žalobkyňa sa voči svojej vlastnej matke v darovacej zmluve zo dňa 3.11.2004 výslovne zaviazala, že na svoj podiel pre ňu zabezpečí doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti. Tento záväzok voči nej porušila dňa 1.8.2013, keď v darovacej zmluve, ktorou darovala svoj podiel žalovanému a jeho sestre, nezriadila v prospech svojej matky vecné bremeno, ale zriadila ho pre seba. Preto by sa skôr stará matka žalovaného mala domáhať vrátenia daru od svojej vlastnej dcéry - žalobkyne, pretože jedine ona konala hrubo porušujúco dobré mravy, keď svoj záväzok nedodržala. V tejto súvislosti poukázal na potrebu hodnotenia i samotného správania darcu, na potrebu zachovania princípu vzájomnosti. Na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa po jeho žiadosti o darovanie jej podielu v dome z dôvodu, že náklady na dom boli vysoké, mu tento darovala s tým, že babka môže v rodinnom dome bývať. Od 1.4.2017 bola však matka žalovaného presunutá na rovnakú zmenu ako žalovaný. 10 až 12 hodín boli mimo rodinného domu, takto to trvá i ku dňu rozhodovania súdu. Nemohli zabezpečiť riadnu starostlivosť o babku. Keďže žalobkyňa so žalovaným nekomunikovala, nedvíhala mu telefón, žalovaný povedal svojej babke, aby žalobkyni zavolala ona. Keď doviezol svoju babku do T. k žalobkyni, tá bola unavená, nechcela sa s nimi baviť, boli tam aj emócie, bolo do večer. Dovnútra ich nepozvala, pred nosom im zatvorila dvere. Tiež uviedol, že matku žalobkyne nasilu nikam nevliekol. Bola so situáciou uzrozumená, hoci sa jej spočiatku nepáčila.

3. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne i oboznámením listinných dôkazov, vrátane pripojeného spisu 12C 23/2018.

4. V spore bola vypočutá svedkyňa I. L., švagriná žalobkyne, matka žalovaného, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že pôvodne mali so žalobkyňou dobrý vzťah, momentálne je tento vzťah chladným. Žalovaný nadobudol podiel v dome aj titulom dedenia. Nikomu neublížil, len odviezol babku ku dcére. Keď sa matky žalobkyne pýtali, či chce žiť v Č., napríklad v domove, uviedla, že nie, že u dcéry je spokojná. Svedkyňa so žalovaným robí na tri zmeny. Keď bola babka chorá, žalovaný sa o ňu postaral, zaviezol ju aj k lekárovi, na rehabilitácie. Nikdy sa k nej zle nesprával. Veci žalobkyne sú stále v izbe, je tam aj pleseň. Ako babka odišla, pozamykala si. Má naďalej evidovaný trvalý pobyt v uvedenom dome, má kľúče od domu, preto sa mohla kedykoľvek vrátiť. Starú matku upovedomili o tom, že ju mienia zaviezť do T. k dcére. Žalovaný hľadal aj iné riešenie ohľadom starostlivosti o starú matku. Boli na úrade žiadať o opatrovateľku, bolo im však povedané, že to musí urobiť potomok. O uvedenom sa so žalobkyňou žalovaný rozprával, telefonoval jej. O opatrovateľku žiadali v čase, keď bola na tom matka žalobkyne zle, nemohla chodiť. Vtedy chodievala za ňou častejšie i žalobkyňa. Žalobkyňa u seba babku nechcela. Pokiaľ ide o vzťah žalovaného a matky žalobkyne, teda starej matky žalovaného, tento bol dobrý, no nie až tak srdečný. Keď niečo potrebovala, žalovaný pomohol. Stará matka mu napríklad nedávala darčeky na narodeniny, meniny, či Vianoce. Je však pravdou, že žalobkyňa žalovaného obdarovávala, nikdy naňho nezabudla, lebo nemala svoje deti, asi preto. Žalovaný ju má rád ako svoju matku, žaloba ho preto zasiahla.

5. Z notárskej zápisnice N 348/04, Nz 79497/04 zo dňa 3.11.2004 mal súd zistené, že matka žalobkyne Y. L. a žalobkyňa X. L. požiadali notárku o spísanie darovacej zmluvy, ktorou matka žalobkyne darovala žalobkyni 1-inu nehnuteľnosti v kat. úz. Č., zapísanej na LV č. XXXX, a to rodinného domu č. XXX, postaveného na parcele CKN č. XXXX. Z bodu 6. darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice vyplýva, že obdarovaná (žalobkyňa) preberá na seba osobný záväzok, z ktorého pre ňu vyplýva povinnosť poskytnúť na svoj spoluvlastnícky podiel darkyni doživotné bývanie a užívanie predmetu daru.

6. Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.8.2013 vyplýva, že žalobkyňa v postavení darkyne uzavrela túto zmluvu s obdarovanými N. L. a žalovaným. Svojej neteri a svojmu synovcovi, každému z nich, darovala 1/8-inu v pomere k celku - k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele XXXX, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Zároveň vyhlásila, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, či dlhy a že ručí za bezbremennosť predmetu daru. Vecné bremeno, ktoré je ako ťarcha zapísané na LV č. XXXX pod poradovým číslom 2 a 3 v podobe bezplatného doživotného užívania v prospech I. L., podiel darujúcej nezaťažuje a zostáva zachované. Z bodu 5 uvedenej zmluvy vyplýva, že obdarovaní, zároveň ako povinní z vecného bremena, uvedenou zmluvou zriaďujú v prospech darkyne, svojej tety (žalobkyne) vecné bremeno, ktorému zodpovedá jej právo doživotného užívania nehnuteľnosti, ktorej podiel je predmetom daru, a to rodinného domu súp. č. XXX a jeho príslušenstva. Vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č. na čl. 7 (dátum vyhotovenia 20.12.2017 i ku dňu rozhodovania súdu) vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo k predmetu darovania patrí žalovanému a N. L., každému z nich v 1-ici (podiely žalovaného 1/8-ina titulom darovania a 3/8-iny titulom dedenia). V časti C označenej ako ťarchy je pod poradovým číslom 2, 3, 4, 5 poznačené vecné bremeno v podobe bezplatného doživotného užívania rodinného domu č. XXX a jeho príslušenstva v prospech X. R., C.. L. (žalobkyne).

8. Žalobkyňa listom zo dňa 12.10.2017 čl. 10 vyzvala žalovaného k vráteniu daru, v ktorom uviedla, že správanie žalovaného voči žalobkyni sa zásadne zmenilo. Dňa 24.6.2017 žalovaný priviezol matku žalobkyne žalobkyni s tým, že sa o ňu ďalej starať nechce. Potom žalobkyni pri osobnej návšteve dňa 4.10.2017 oznámil, aby si vypratala svoje veci, že ju tam už viac nemieni trpieť. Správanie žalovaného je preto nezlučiteľné so slušným správaním. Bez akéhokoľvek dôvodu porušil povinnosti vyplývajúce z vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne.

9. Z vyjadrenia k výzve na vrátenie daru zo dňa 18.10.2017 čl. 11 vyplýva, že žalovaný s vrátením daru nesúhlasil. Nebol si vedomý porušenia práv z darovacej zmluvy. Svoju babku odviezol k jej dcére, teda žalobkyni, na tom skutkovom základe, že sa jej zdravotný stav rapídne zhoršil a práca žalovaného mu neumožňovala sa o ňu starať. Darovacia zmluva ho nezaväzuje k starostlivosti o babku. Je toho názoru, že morálnou povinnosťou postarať sa o matku je na strane dcéry, teda žalobkyne. Pri návšteve žalobkyne ju slušne požiadal o vypratanie starých vecí napáchnutých plesňou, čo ona odmietla. Bývať v dome jej nikdy nebránil. Toto právo ani nikdy nevyužila. Aj vzhľadom k tomu, že v dome nebýva, nemohol porušil práva vyplývajúce z darovacej voči nej, či už fyzické napádanie, psychické týranie a podobne.

10. Z emailu zo dňa 24.11.2017 čl. 12 vyplýva, že žalovaný žalobkyni v poslednom období od marca 2017 neumožňoval bývať a inak využívať rodičovský dom, či jeho zariadenie, za účelom starostlivosti o jej chorú matku. Žalovaný sa voči žalobkyni zmenil, správal sa arogantne, drzo, používal vulgárne slová, výrazy, vyjadroval sa v tom zmysle, že jej návštevy v dome sú nežiaduce. Zároveň bez súhlasu žalobkyne jej vysťahoval osobné veci. Zároveň bola dohoda, že žalobkyňa odovzdá žalovanému svoj podiel, ak jej izba zostane v nezmenenom stave, neporušená a bude jej vždy k dispozícii. Aj v tomto došlo k porušeniu vzájomnej dohody, čo je ďalším dôvodom na vrátenie daru. Pri odovzdaní daru žalobkyňa sa so všetkými dohodla, že sa postarajú o jej matku Y. L.. Uvedené však neplnil ani žalovaný, ani jeho sestra a ani ich matka. V tomto smere dohoda nebola dodržaná.

11. Z pripojeného spisu 12C 23/2018 mal súd zistené, že matka žalobkyne Y. L. dňa 29.3.2018 podala na súd žalobu o vrátenie daru, ktorou sa od žalovaného domáha vrátenia podielu 1/1-iny k pozemku CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 313 m2, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. Č., ktorý žalovaný nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 20.4.2012, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Č., odborom katastrálnym, pod číslom V 1010/12, a to z dôvodu, že žalovaný bez bližšieho dôvodu vysťahoval žalobkyňu z uvedeného rodinného domu, túto priviezol k dcére žalobkyne do T. s tým, že už ju nie je ochotný v rodinnom dome trpieť. Uvedeným žalovaný hrubo porušil dobré mravy. Uvedená vec nie je doposiaľ právoplatne skončená, nachádza sa v štádiu dokazovania.

12. Strana žalovaného pred nariadeným termínom pojednávania doručila súdu emailovú komunikáciu právnych zástupcov strán tohto sporu z apríla 2019, ktorá bola iniciovaná stranou žalovaného v snahe nájsť spoločné riešenie v záujme zabezpečenia pokojného života starej matky žalovaného, matky žalobkyne. Pokiaľ nie je možné zabezpečenie celodennej starostlivosti niektorým z príbuzných, žalovaný vidí napríklad i možnosť zabezpečenia starostlivosti o svoju starú matku, matku žalobkyne, jej umiestnením v H. H. E. L.N. L. U. I. Č., vo vzťahu k čomu je však potrebná osobná aktivita a súčinnosť žalobkyne i jej matky. Z odpovede žalobkyne vyplýva, že jej matka je momentálne pomerne samostatná a nesúhlasí v žiadnom prípade s umiestnením v domove dôchodcov. Toto riešenie považuje za absolútne nevhodné a nevyhovujúce. Navrhuje však, aby zo strany žalovaného došlo k prispievaniu mesačne sumou 120,- €, keďže žalobkyňa potrebuje zabezpečiť prostredníctvom krátkodobej opatrovateľskej služby niektoré činnosti, napríklad nákupy, doprovod k lekárovi, väčšie upratovanie a podobne. V záujme komplexného vyriešenia všetkých sporov žalobkyňa navrhla, aby žalovaný vyplatil za 1/8-inu podielu, ktorý bol predmetom darovania, žalobkyni sumu 10.000,- € a za pozemok, ktorý je predmetom druhého sporu, sumu 3.000,- €. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 23.4.2019, ku ktorému túto komunikáciu pripojil, uviedol, že skutočným dôvodom uvedených žalôb je majetkový prospech žalobkyne, resp. jej matky, pričom zo strany žalobkyne možno pozorovať dlhodobý nezáujem o riešenie starostlivosti o svoju vlastnú matku. Žalovaný vzniesol dôkazné návrhy, požadoval pripojiť spis 12C 23/2018 a vypočuť ako svedka tetu žalovaného F. N.. Vo vzťahu k preukázaniu jeho tvrdení ohľadom starostlivosti o matku žalobkyne, teda starú matku žalovaného a okolnosti k času darovania spornej nehnuteľnosti, či pozemku. V rámci reakcie na toto podanie žalobkyňa navrhla vypočuť svoju matku ako svedkyňu, a to najmä za účelom vyvrátenia tvrdenia žalovaného, že žalobkyni a jej matke ide len o majetkový prospech.

13. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14. Podľa § 628 ods. 1 a 2 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (1) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. (2)

15. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. V zmysle § 630 OZ sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Uvedené ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania sa obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 OZ. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ teda dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu pred podaním žaloby doručiť žalovanému do vlastných rúk výzvu na vrátenie daru. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzva na vrátenie daru môže byť preto obsiahnutá aj v samotnej žalobe, pričom jej doručením žalovanému sa podmienka uplatnenia práva darcu na vrátenie daru považuje za splnenú (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/79/2014 zo dňa 27.03.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/107/2013 zo dňa 19.06.2013). V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa žalovaného pred podaním žaloby k vráteniu daru vyzvala. Učinila tak výzvou zo dňa 12.10.2017.

19. Ustanovenie § 630 OZ umožňuje vyvodiť zodpovednosť voči obdarovanému za hrubé porušenie dobrých mravov. Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Vo všeobecnosti ide o súhrn morálnych pravidiel správania, súhrn určitých v spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno potom považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou.

20. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa vrátenia daru domáhala a na ktorom žalobu postavila, bolo správanie sa žalovaného k členovi jej rodiny, jej matke, starej matke žalovaného, ktorú mal žalovaný vyňať z jej prostredia, v ktorom dlhodobo žila a zaviesť ju k žalobkyni, jej dcére. Následne v replike skutkové tvrdenia rozšírila, keď tvrdila ďalší dôvod vrátenia daru, a to správanie žalovaného k nej samotnej.

21. V zmysle Civilného sporového poriadku je aj doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení, v danom prípade nových dôvodov vrátenia daru, zmenou žaloby. Súd o uvedenom preto procesne na pojednávaní rozhodol, a to aj vzhľadom k námietke samotného žalovaného. Zmenu však pripustil, nakoľko dovtedy vykonané dokazovanie mohlo byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Súdu však nedá nepoukázať na to, že v rámci úvodného prednesu a vyjadrení strany žalobkyne na pojednávaní boli produkované tvrdenia a dôkazy len k pôvodnému dôvodu uvedenému v žalobe.

22. Súd v danom spore dospel k nasledovným záverom. Nebolo sporné platné darovanie 1-iny nehnuteľnosti v kat. úz. Č., zapísanej na LV č. XXXX, a to rodinného domu č. XXX, postavenému na parcele CKN č. XXXX darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice dňa 3.11.2004, ktorá bola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva na strane žalobkyne v postavení obdarovanej, ktorá následne, opäť nesporne platne formou darovania previedla svoj podiel 1 ďalej, keď darovala 1/8 - inu v spornej nehnuteľnosti svojmu synovcovi, žalovanému a druhú 1/8 - inu svojej neteri. O uvedenom svedčia nielen darovacie zmluvy, ale i výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie Č., a to aj aktuálny ku dňu rozhodovania súdu. Nesporné tiež bolo, že prvou darovacou zmluvou bol dojednaný medzi stranami darovania (žalobkyňou a jej matkou) osobný záväzok, ktorý spočíval v záväzku žalobkyne zabezpečiť darkyni, svojej matke, doživotné bývanie a užívanie spornej nehnuteľnosti. Druhou darovacou zmluvou, ktorej zmluvnou stranou už matka žalobkyne nebola, bolo zriadené vecné bremeno v podobe práva žalobkyne doživotne nehnuteľnosť užívať. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa v nehnuteľnosti v čase oboch darovaní ani ku dňu rozhodovania súdu nebývala.

23. Žalobkyňa tvrdila, že podmienkou darovania podielu 1/8 - iny žalovanému bola ústna dohoda, že žalovaný sa postará o svoju starú matku, matku žalobkyne. Žalovaný takúto dohodu popieral. Tvrdil, že aj napriek tomu však svojej starej matke v potrebnom rozsahu starostlivosť zabezpečoval, a to dovtedy, pokiaľ tak robiť mohol. Vychádzajúc z oboch darovacích zmlúv, za súčasného nepreukázania opaku, teda nepreukázania tvrdenia žalobkyne o dohode so žalovaným, je zrejmé, že zo strany žalovaného neexistoval osobný záväzok voči matke žalobkyne a zmluvou, ktorou podiel v nehnuteľnosti nadobudol, nebolo zriadené ani vecné bremeno v prospech matky žalobkyne. Pokiaľ sa teda žalobkyňa zaviazala v prvej darovacej zmluve k povinnosti zabezpečiť svojej matke doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti, bol to jej záväzok, nie záväzok žalovaného. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaného, že v takom prípade, keď bolo aj zrejmé, že v čase oboch darovacích zmlúv žalobkyňa v nehnuteľnosti nebývala, mala zriadiť vecné bremeno v prospech svojej matky, nie v prospech svoj, resp. teda mala ho zriadiť aj v prospech svojej matky, aby mohla svoj osobný záväzok zo zmluvy dodržať. S poukazom na uvedené potom nebolo možné považovať za porušenie dobrých mravov to, že žalovaný nedokázal zabezpečiť riadnu starostlivosť o svoju starú matku. Tu sa potom rozporné tvrdenia, týkajúce sa toho, či bola žalobkyňa kontaktovaná alebo nie za účelom riešenia situácie, javia byť bez významu. Sama žalobkyňa sa totiž vyjadrila, že nemala záujem so žalovaným komunikovať, telefón mu nedvíhala. A pokiaľ mu nedvíhala telefón z dôvodu, že bola v práci, mala reagovať telefonátom vo voľnom čase. Žalovaný tvrdil, že mal snahu riešiť zabezpečenie osobnej starostlivosti o svoju starú matku, čo preukazoval aj v priebehu sporu, keď v tomto smere oslovil žalobkyňu, ktorá však od žalovaného požadovala príspevok 120,- € mesačne na starostlivosť o starú matku, resp. potreba spojené s ňou a zároveň požadovala zaplatenie hodnoty predmetu daru, ktorú vyčíslila na 10.000,- €.

24. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila ako ďalší dôvod vrátenia daru správanie žalovaného voči nej, neprodukovala dostatočným spôsobom konkrétne skutkové tvrdenia, nekonkretizovala kedy, kde, ako často, za akých okolností, akým spôsobom, teda v akých konkrétnych prípadoch, malo k nevhodnému správaniu zo strany žalovaného dôjsť. Nekonkretizovala, k akému urážaniu jej osoby, k akým osobným invektívam zo strany žalovaného malo dochádzať, neoznačila, nepredložila žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto smere neuniesla nielen bremeno dôkazu, ale ani samotné bremeno tvrdenia.

25. Dôkazné bremeno v spore niesla žalobkyňa, ktorá pre úspech v spore musela preukázať konkrétne kvalifikované správanie sa žalovaného voči nej alebo členom jej rodiny, ktoré by bolo nie v akomkoľvek, ale v hrubom nepomere s dobrými mravmi, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, čo sa jej ale, podľa názoru súdu, nepodarilo. Tvrdenia žalobkyne zostali v tomto smere teda len vo všeobecnej rovine. Súd dospel k záveru, prihliadnuc i na výpoveď svedkyne, o pravdivosti ktorej nemal dôvod pochybovať, keď svedkyňa dokonca poukázala na pozitívny vzťah samotnej žalobkyne k žalovanému, že žalobkyňou popísané správanie žalovaného nenieslo v danom prípade znaky vyžadované na vrátenie daru zákonom, teda, že by žalovaný svojim konaním vo vzťahu k žalobkyni alebo členovi jej rodiny

- matke žalobkyne - hrubo porušoval dobré mravy, a to v intenzite, ktorá je porovnateľná napríklad s fyzickým násilím, hrubými osobnými urážkami, či neposkytnutím pomoci vyplývajúcej z právnych predpisov alebo zmluvného vzťahu. Žalobkyňa postavila svoju žalobu na rozhodujúcom skutkovom tvrdení, ktoré sa týkalo toho, že žalovaný mal doviezť svoju starú matku k žalobkyni do miesta jej trvalého bydliska v nevhodnom čase, v neskorých nočných hodinách, keď žalobkyňa bola unavená, nakoľko v tom čase tri dni vkuse pracovala. Sama žalobkyňa potvrdila, že bola zo strany svojej matky o tejto skutočnosti, že ju žalovaný mieni doviezť do T., informovaná. Pokiaľ mala takúto skutočnosť avizovanú, bolo aj v jej záujme žalovaného kontaktovať a situáciu riešiť. Dokonca sa k tomu postavila odmietavo, keď so žalovaným nekomunikovala. Súd v tejto súvislosti poukazuje teda na to, že práve vzhľadom k vymedzenému dôvodu vrátenia daru je zrejmé, že nemožno hovoriť o sústavnom porušovaní dobrých mravov, keď žalobkyňa dôvodila jedinou okolnosťou, resp. udalosťou. A pokiaľ ide o značnú intenzitu, ani tú nemožno v danom prípade konštatovať, práve s poukazom na okolnosti, za ktorých sa tvrdená situácia udiala a dôvody, ktoré žalovaného k tomu viedli, ktoré žalobkyňa ničím nevyvrátila a opak nepreukázala. Súd preto ustálil, že nebolo preukázané, že by žalovaný neposkytoval žalobkyni (vo vzťahu k jej matke túto povinnosť nemal, povinnou bola žalobkyňa) potrebnú pomoc, že by sa dopúšťal hrubej nevďačnosti, že by sa voči nej alebo blízkej osobe (matke žalobkyne) správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalobkyňa v spore nepreukázala kvalifikované správanie sa žalovaného voči nej alebo členovi jej rodiny, teda správanie, ktoré by dosahovalo taký stupeň intenzity či sústavnosti, kedy by bolo možné považovať ho za v hrubom rozpore s dobrými mravmi, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Na okraj považuje za potrebné uviesť, že právne vzťahy založené prevodom vlastníckeho práva, v danom prípade darovacou zmluvou, zakladajú právny stav, ktorý požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu, zobrali zmluvné strany na seba samy a dobrovoľne, preto k narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Žalobkyňa previedla na žalovaného spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti slobodne a vážne, právnym úkonom uzavretia darovacej zmluvy. Je pritom bezpredmetné, kto inicioval uzavretie darovacej zmluvy, ak následne žalobkyňa prejavila slobodnú vôľu spoluvlastnícky podiel žalovanému darovať. Ak sa aj vzťah medzi stranami sporu zmenil, napríklad v dôsledku rozdielnych predstáv o starostlivosti o matku žalobkyne, nemožno to považovať za dôvod na prehodnotenie pôvodnej vôle žalobkyne a za dôvod zakladajúci jej nárok na vrátenie daru.

27. Na záver súd považuje za potrebné vyporiadať sa aj dôkaznými návrhmi strán. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.5.2018 vzniesla návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svojej matky, starej matky žalovaného, ku ktorej sa mal žalovaný zachovať v hrubou rozpore s dobrými mravmi, reagujúc tvrdením, že ho vznáša ako reakciu na podanie žalovaného, ktoré bolo žalobkyni doručené na pojednávaní (poznámka súdu - ide o podanie zo dňa 23.4.2019, v ktorom žalovaný poukázal na reakciu žalobkyne na jeho snahu vyriešiť otázku osobnej starostlivosti o jeho starú matku, teda matku žalobkyne). Súd konštatuje vo vzťahu k uvedenému podaniu, že v ňom neboli produkované nové skutkové tvrdenia či dôkazy, na ktoré by bolo možné reagovať ďalšími skutkovými tvrdeniami či dôkazmi protistrany. Dôkaz navrhnutý žalobkyňou je dôkazom, ktorý nepovažoval súd za navrhnutý včas, pričom je zrejmé, že nejde ani o dôkaz, ktorý žalobkyňa nemohla označiť bez svojej viny už skôr (najneskôr v replike), keď v danom prípade je zároveň nesporné, že žalobu postavila práve na správaní žalovaného k svojej matke, ktorú ako svedka skôr v konaní vypočuť nenavrhla. Svedkyňa mala byť vypočutá k tvrdeniu žalovaného, ktorý v uvedenom podaní prvýkrát uviedol, že jediným úmyslom žalobkyne a jej matky je v danom prípade získanie finančných prostriedkov. Súd však považuje za potrebné poukázať na to, že uvedené nie je predmetom tohto sporu, predmetom sporu je vrátenie daru pre správanie žalovaného k blízkej osobe žalobkyne i k žalobkyni samotnej. A k tomuto predmetu tento dôkaz skôr produkovaný nebol. Následne žalobkyňa dôvody požadovaného dôkazu rozšírila o to, že svedkyňa by sa mala vyjadriť k tomu, ako ona vnímala okolnosti týkajúce sa jej odvozu k žalobkyni do Popradu. Súd návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom jej matky ako svedkyne zamietol. V danom prípade, podľa názoru súdu, ide o dôkaz, ktorý sa týka jediného hlavného tvrdeného dôvodu vrátenia daru, na ktorom žalobkyňa aj v zmysle prednesov na pojednávaní zotrvala, na ktorom samotnú žalobu postavila. V danom prípade nemožno hovoriť o dôkaznom návrhu vznesenom včas. Súd zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne F. N.Č., a to z tých istých dôvodov, nakoľko nebol vznesený skôr, neboli k nemu produkované tvrdenia, či dôkazy o tom, že takýto dôkaz nebolo možné produkovať skôr bez vlastnej viny žalovaného. Napokon, nebolo zrejmé ani to, či navrhnutá svedkyňa bola účastná incidentu, na ktorom žalobkyňa svoju žalobu postavila. Súd však konštatuje, že tieto dôkazy by nepovažoval za potrebné vykonať aj z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania ďalších trov konania, nakoľko už zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne mal za to, že správanie sa žalovaného voči žalobkyni, resp. k jej blízkej osobe - matke, nebolo správaním, ktoré by vrátenie daru odôvodňovalo, a to za absencie akýchkoľvek iných dôkazov.

28. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich nárok podľa úspechu v spore. V danom prípade v spore bol úspešný žalovaný, preto mu voči neúspešnej žalobkyni vzniklo právo na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.