Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/135/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Janka Sádecká, s miestom podnikania Hollého 150, 015 01 Rajec, IČO: 37 908 138, zastúpená advokátom: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 502/00002/2014/R zo dňa 13.07.2017, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 502/00002/2014/R zo dňa 13.07.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á n á r o k proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. ZS/502/00002/2014 zo dňa 23.04.2014 v spojení s jeho opravou č. 34848/2014/504, ZS 502/00002/2014 zo dňa 03.06.2014 uložil žalobkyni MUDr. Janke Sádeckej, oftalmológia so sídlom Poliklinika Hollého 150, Rajec, IČO: 37 908 138, pokutu vo výške 1.500,- Eur podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené skončeným výkonom dohľadu dňa 23.10.2013 nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke M. V., nar. XXXX, bytom T. R. č. XXX tým, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po vyšetrení dňa 12.08.2011 neodoslal pacientku pri zistení deteriorácie vízu pravého oka v dôsledku atrofie zrakového nervu včas na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. Pri vyšetrení dňa 12.08.2011 bol pacientke diagnostikovaný výrazne znížený vízus na pravom oku (v porovnaní s vyšetrením v roku 2007, kedy videla na obidve oči normálne a na očnom pozadí nález v norme), ale už aj na ľavom oku sa vízus mierne zhoršil. V dôsledku takéhoto nekonania zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraky pacientky (viac ako 1,5 roka). V odôvodnení konštatoval, že správne konanie začal z vlastného podnetu. U účastníka konania bol vykonaný dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke M. V. na základe podnetu jej manžela C. V.. Vykonaným dohľadom boli zistené tieto skutočnosti: Pacientka bola prvýkrát vyšetrená dňa 04.10.2007. V tom čase bol terč zrakového nervu ohraničený, sietnica bez zmien, okuliare nepotrebovala. Pacientka sa dostavila na ďalšie vyšetrenie dňa 12.08.2011 a udávala zhoršenie zraku pravého oka na diaľku i na blízko a podala informáciu o úraze hlavy vo veku 12 rokov. Objektívnym vyšetrením bol zistený pokles zraku na pravom oku na úroveň pohybu ruky pred okom. Na očnom pozadí na pravom oku bol nález atrofického terču zrakového nervu. Pacientke bol odporučený liek na zlepšenie prekrvenia

drobných ciev s odporučenou kontrolou o 3 mesiace, podľa potreby aj skôr, bola jej predpísaná korekcia nablízko. Pacientka sa dostavila na ďalšie vyšetrenie 29.11.2011, kedy subjektívne udávala mierne zlepšenie videnia na pravom oku. Objektívnym vyšetrením bol zistený vľavo pokles centrálnej zrakovej ostrosti na 6/60, korekcia nezlepšená, nález na očnom pozadí identický. Pacientke bolo odporučené pokračovať v terapii, kontrola o 3 mesiace. Dňa 17.02.2012 sa pacientka dostavila na ďalšiu kontrolu, subjektívne sa cítila dobre. Objektívny nález bol zmeny. Na ďalšej kontrole dňa 24.05.2012 sa pacientka cítila lepšie, objektívny nález bez zmeny. Na očnom pozadí bol zistený mierne bledší terč zrakového nervu na ľavom oku. Kontrolné vyšetrenia 06.09.2012 a 22.11.2012 boli identické ako pri predchádzajúcich vyšetreniach. Na kontrole dňa 15.02.2013 došlo k výraznému poklesu zrakovej ostrosti na ľavom oku, vízus 5/60 a na očnom pozadí bol zistený bledý ohraničený terč zrakového nervu vľavo, vpravo korekciou nebol vízus zlepšený. Záver vyšetrenia: atrofia zrakového nervu. Účastník konania po tomto zistení ihneď odporučil pacientku na neurologické vyšetrenie, prípadne zvážiť CT vyšetrenie alebo NMR vyšetrenie mozgu. Neurologickým vyšetrením pacientky dňa 28.02.2013 bol zistený záver: neurologický nález bez jednoznačnej topickej symptomatológie. Pacientka bola odoslaná na NMR vyšetrenie mozgu dňa 28.03.2013 so záverom: objemný meningeóm na báze v prednej jame mozgovej, kompresia a dislokácia 3.komory tumorom, kompresia frontálnych lalokov a frontálnych rohov postranných komôr tumorom. Na základe analýzy zdravotnej dokumentácie z dohliadaného obdobia a vyjadrenia účastníka konania prvostupňový správny orgán zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná pacientke správne tým, že účastník konania po vyšetrení dňa 12.08.2011 neodoslal pacientku po zistení deteriorácie vízu pravého oka v dôsledku atrofie zrakového nervu včas na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. Pri tomto vyšetrení bol pacientke diagnostikovaný výrazne znížený vízus na pravom oku v porovnaní s vyšetrením v r. 2007, kedy videla na obe oči normálne a na očnom pozadí bol nález v norme, ale už aj na ľavom oku sa vízus mierne zhoršil. V dôsledku takéhoto konania účastníka došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky viac ako 1,5 roka. Tým účastník porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 4 cit. zákona MUDr. Q. B., CSc. - odborník v špecializovanej oblasti oftalmológia. Jeho stanovisko zo dňa 30.06.2013 bolo podkladom protokolu o vykonanom dohľade a z tohto vychádzal aj prvostupňový správny orgán pri zistení skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v skutkovej vete výroku prvostupňového rozhodnutia. So stanoviskom prizvanej osoby bol oboznámený účastník konania pri prerokovaní námietok k protokolu dňa 23.10.2013. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu, ak ide o fyzickú osobu až do výške 3.319,- Eur. Výšku pokuty správny orgán posudzoval v rámci správnej úvahy s prihliadnutím na skutočnosti spočívajúce v závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Závažnosť porušenia povinností prvostupňový správny orgán posudzoval so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému správny delikt smeroval, t.j. ochrana zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý svojim materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby bola zároveň pacientke zabezpečená včasná a účinná liečba s cieľom jej uzdravenia alebo zlepšenia jej stavu so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Prvostupňový orgán postup účastníka konania zhodnotil ako postup non lege artis. Prvostupňový správny orgán posúdil všetky okolnosti porušenia zákona a určil pokutu tak, aby svojím vyjadrením vo vzťahu k rozsahu zákonnej sadzby zohľadnila skutočnosť, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti malo negatívny dopad na vývoj celkového zdravotného stavu pacientky. Nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti došlo k nesprávnemu zhodnoteniu zdravotného stavu pacientky tak, že táto v ďalšom časovom slede po zistení atrofie zrakového nervu na pravom oku a tiež postupného zhoršovania vízu na ľavom oku mala nielen výrazne zníženú kvalitu života, ale neriešenie jej zhoršujúceho sa zdravotného stavu spôsobilo, že operačný neurochirurgický zákrok musel byť vykonaný už v značne pokročilom štádiu útlaku nervovo-cievneho zväzku rastúcim tumorom. Tiež cieľom uloženia pokuty bola motivácia účastníka konania v budúcnosti štandardne a správne postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

2. Na základe rozkladu účastníčky konania proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. ZS 502/00002/2014/R zo dňa 18.03.2015 na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad účastníčky zamietol a prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti tak, že úrad ukladá pokutu vo výške 1.500,- Eur účastníkovi konania za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke M. V., nar. XXXX, bytom T. R. č. XXX. Porušenie spočívalo v tom, že účastník konania po vyšetrení na oftalmologickej ambulancii dňa 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 pacientku pri zisteniach výraznej deteriorácie vízu neodoslal bezpodmienečne na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. V dôsledku takého nekonania zo strany účastníka konania došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky. V odôvodnení poukázal na skutkový stav, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. V rámci konania o rozklad rozkladná komisia navrhla predsedníčke úradu ako orgánu, ktorý rozhoduje o rozklade, rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť vo výrokovej časti tak, že sa doplnia presné dátumy všetkých vyšetrení v oftalmologickej ambulancii účastníka konania, kedy došlo z jeho strany k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Na námietky uvedené v rozklade predsedníčka úradu konštatovala, že prizvaná osoba pri prešetrovaní správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti vychádzala z analýzy zdravotnej dokumentácie pacientky a z vyjadrenia účastníka konania k poskytnutej zdravotnej starostlivosti v dohliadanom období od 01.01.2007 do 25.04.2013. Skupina vykonávajúca dohľad mala k dispozícii aj dokumentáciu z poskytovania zdravotnej starostlivosti ďalšími poskytovateľmi, ale správnosť postupu účastníka pri riešení zdravotného problému pacientky hodnotila z informácií, ktoré mal účastník konania ex ante. Za podstatnú skutočnosť treba považovať objektívne preukázanú deterioráciu zraku pacientky v sledovanom období. Správny orgán sa stotožnil s odborným názorom špecialistu MUDr. Q. B., CSc., ktorý vo svojom odbornom stanovisku uviedol, že pacientka bola vyšetrená prvýkrát na očnej ambulancii dňa 04.10.2007. Pri druhom vyšetrení 12.08.2011 je v zdravotnej dokumentácii uvedené, že pacientka mala pokles zraku na diaľku i na blízko, ako dvanásťročná utrpela úraz hlavy na pravej strane. Na očnom pozadí vpravo bol už bledý atrofický terč zrakového nervu. Záverom vyšetrenia účastníka bolo konštatovanie, že ide o atrofiu zrakového nervu descendentného charakteru. V tomto náleze nie je ničím podložené, že úraz hlavy pred asi 33 rokmi spôsobil atrofiu papily zrakového nervu a praktickú stratu videnia na pravom oku. Neexistuje ani žiadne vysvetlenie, prečo v r. 2007 bol na pravom oku nález normálny a v r. 2011 je už prítomná atrofia zrakového nervu. Už pri tomto vyšetrení 12.08.2011 mal byť urobený presne taký istý záver, ako urobil účastník pri vyšetrení 15.02.2013, kedy po diagnostikovaní atrofie papily zrakového nervu na ľavom oku odporučil neurologické vyšetrenie. Objektívne nálezy zo dňa 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012 a 24.05.2012 sú prakticky identické, ale vízus na ľavom oku sa postupne zhoršoval. Pri vyšetrení dňa 06.09.2012 nie je žiadne vysvetlenie, prečo je aj na ľavom oku výrazne znížený vízus, aj na ľavom oku je bledší zrakový nerv. Prakticky identický je aj nález dňa 22.11.2012. Aj pri tomto vyšetrení chýba diagnostický záver, prečo je výrazne znížený vízus na ľavom oku a prečo je aj bledší terč zrakového nervu. Jediným riešením malo byť odporúčanie na neurologické vyšetrenie tak, ako to bolo urobené až 15.02.2013, aj keď príznaky boli identické už pri vyšetrení dňa 12.08.2011. Posudzovanie nálezov neurológie, neurochirurgie a ostatných lekárov z tohto pohľadu nie je v žiadnom smere vysvetlením, prečo nebolo odporučené neurologické vyšetrenie už pri prvom zistení výrazne zníženého videnia a atrofie papily zrakového nervu dňa 12.08.2011. Prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a tento zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole, ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Neobsahoval však presnú informáciu o všetkých uskutočnených vyšetreniach, kedy došlo k pochybeniu účastníka konania, preto druhostupňový správny orgán rozhodol o zmene napadnutého rozhodnutia v podobe presnej špecifikácie dátumu pochybení zo strany účastníka konania. Následne odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na charakter a závažnosť vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, pričom vychádzal z úplného a správneho zistenia skutkového stavu veci. Taktiež vychádzal pri hodnotení výšky uloženej pokuty zo závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, keď výšku pokuty odvodil od konkrétneho porušenia zákonnej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré sa prejavilo predĺžením času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa. Krajský súd o žalobe žalobkyne rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú rozsudkom sp. zn. 20S/117/2015 zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžo 11/2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/117/2015-111 zo dňa 08. decembra 2015 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. k. ZS 502/00002/2014/R zo dňa 18.03.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z hľadiska ustálenej súdnej

praxe považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o priestupku resp. o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidentne iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuvedie tieto náležitostí do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej v odôvodnení uviedol, že je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného priestupku, resp. správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože iné rozhodovanie o priestupkoch, resp. správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúru za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem veci trestného charakteru musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnych orgánov za určité nedovolené konanie (či opomenutie). V prípade jednotlivého vyšetrenia v ambulancie žalobkyne v dňoch 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 je potrebné chápať ako čiastkové útoky, ktorých trestnosť sa posudzuje ako jeden správny delikt a to z dôvodu, že ich spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Avšak spôsob, ktorým zmenil žalovaný výrok prvostupňového rozhodnutia tým, že ho doplnil resp. špecifikoval považoval odvolací súd za nesprávny. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu v časti výroku nepreskúmateľné a neúplné, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia.

4. O odvolaní žalobkyne žalovaný rozhodol rozhodnutím č. k. ZS 502/00002/2014/R, č. s. 58892/8710/2017/504 zo dňa 13.07.2017. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z. z.) výrok prvostupňového rozhodnutia, že uložil pokutu vo výške 1.500,00 Eur účastníčke konania za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z. z.) poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke M. V., nar. XXXX, bytom T. R. XXX. Porušenie spočívalo v tom, že účastníčka konania po vyšetreniach v oftalmologickej ambulancii v dňoch 12.0.82011 - pacientka udávala zhoršenie zraku pravého oka na diaľku i na blízko, podala informáciu o úraze hlavy na pravej strane temporálne vo veku 12 rokov, objektívnym vyšetrením zrakovej ostrosti bol zistený pokles zraku na pravom oku na úroveň pohybu rukou pred okom, nález na prednom segmente bol primeraný veku, na očnom pozadí na pravom oku atrofický terč zrakového nervu, vľavo terč kolorovaný, bez známok intrakraniálnej hypertenzie, s diagnostickým záverom: Atrophio nervi optici pravého oka descendentného charakteru v. s. posttraumatického pôvodu, pacientke bol odporučený Tebokan tabl. na zlepšenie prekrvenia drobných ciev s odporúčanou kontrolou o tri mesiace, eventuálne podľa potreby aj skôr, bola jej predpísaná korekcia na blízko. Ďalšia kontrola bola vykonaná dňa 29.11.2011 kedy pacientka subjektívne udávala mierne zlepšenie videnia na pravom oku, objektívnym vyšetrením bol zistený vľavo pokles centrálnej zrakovej ostrosti na 6/60, korekcia nezlepšená, nález na očnom pozadí identický ako pri prechádzajúcom vyšetrení, pacientke bolo odporučené pokračovať v terapii, kontrola o 3 mesiace. Dňa 17.02.2012 sa pacientka dostavila na ďalšiu kontrolu, subjektívne sa cítila dobre, objektívny nález centrálnej zrakovej ostrosti ako i nález na očnom pozadí bol bez zmeny, do terapie bol pridaný luteínový prípravok na podporu makulárnej krajiny oka. Dňa 24.05.2012 pacientka sa cítila lepšie, objektívny nález bez zmeny, na očnom pozadí bol zistený mierne bledší terč zrakového nervu na ľavom oku. V dňoch 06.09.2012 a 22.11.2012 boli vykonané identické vyšetrenia ako pri predchádzajúcich vyšetreniach pacientky. Pacientku pri zisteniach výraznej deteriorácie vízu neodoslal bezpodmienečne na diferenciálno-diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie tak, ako to bolo urobené až po vyšetrení v oftalmologickej ambulancii dňa 15.02.2013, aj keď príznaky boli identické už pri vyšetrení v oftalmologickej ambulancii dňa 12.08.2011. V dôsledku takéhoto nekonania došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že vykonaným dohľadom boli zistené tieto skutočnosti:

Pacientka bola prvýkrát vyšetrená dňa 04.10.2007 z dôvodu potreby korekcie zraku. Dňa 12.08.2011 pacientka navštívila druhýkrát ambulanciu s tým, že udávala zhoršenie zraku pravého oka na diaľku i na blízko a podala informácie o úraze hlavy na pravej strane temporálne vo veku 12 rokov. Objektívnym vyšetrením zrakovej ostrosti bol zistený pokles zraku na pravom oku na úroveň pohybu ruky pred okom. Nález na prednom segmente bol primeraný veku, na očnom pozadí na pravom oku atrofický terč zrakového nervu, vľavo terč kolorovaný, bez známok intrakraniálnej hypertenzie. Pacientka sa dostavila na ďalšie vyšetrenie 29.11.2011, kedy subjektívne udávala mierne zlepšenie videnia na pravom oku. Objektívnym vyšetrením bol zistený vľavo pokles centrálnej zrakovej ostrosti na 6/60, korekcia nezlepšená, nález na očnom pozadí identický ako pri predchádzajúcom vyšetrení. Dňa 17.02.2012 sa pacientka dostavila na ďalšiu kontrolu, subjektívne sa cítila dobre. Objektívny nález centrálnej zrakovej ostrosti ako i nález na očnom pozadí bol zmeny, do terapie bol pridaný luteínový prípravok na podporu makulárnej krajiny oka. Na ďalšej kontrole dňa 24.05.2012 sa pacientka cítila lepšie, objektívny nález bez zmeny. Na očnom pozadí bol zistený mierne bledší terč zrakového nervu na ľavom oku. Kontrolné vyšetrenia zo dňa 06.09.2012 a 22.11.2012 boli identické ako pri predchádzajúcich vyšetreniach. Na kontrole dňa 15.02.2013 došlo k výraznému poklesu zrakovej ostrosti na ľavom oku, vízus 5/60 a na očnom pozadí bol zistený bledý ohraničený terč zrakového nervu vľavo, vpravo korekciou nebol vízus zlepšený. Po tomto zistení účastníčka konania ihneď odporučila pacientku na neurologické vyšetrenie, prípadne zvážiť CT vyšetrenie NMR vyšetrenie mozgu. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a zistil skutkový stav. V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžo 11/2016 konštatoval, že žalovaný odstránil vyššie uvedené procesné vady konania tak, že jednotlivé vyšetrenia (čiastkové útoky) pacientky u žalobkyne boli doplnené vo výrokovej časti rozhodnutia samostatne. Tým došlo k špecifikácii deliktu, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku, z čoho je jednoznačne a logicky zrejmé, za aké konkrétne konanie je žalobkyňa sankcionovaná a konkretizácia údajov obsahujúcich popis skutku, čím je nespochybniteľné miesto, čas a spôsob spáchania skutku. Pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadal žalovaný na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, a to predovšetkým na skutočnosť, že účastníčka konania porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Porušenie spočívalo v tom, že po vyšetreniach v oftalmologickej ambulancii v dňoch 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 pacientku pri zisteniach výraznej deteriorácie vízu neodoslala účastníčka konania bezpodmienečne na diferenciálno- diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie, tak ako to bolo urobené až po vyšetrení v oftalmologickej ambulancii dňa 15.02.2013, aj keď príznaky boli identické už pri vyšetrení dňa 12.08.2011. V dôsledku takéhoto nekonania zo strany účastníčky konania došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s odborným názorom špecialistu prizvaného k výkonu dohľadu MUDr. Q. B., CSc., ktorý vo svojom odbornom stanovisku uviedol, že pacientka bola vyšetrená prvýkrát na očnej ambulancii účastníčky konania dňa 04.10.2007. Pri tomto vyšetrení pacientka videla na obidve oči dobre, vpravo 6/9 a vľavo 6/6, na očnom pozadí boli papily zrakového nervy kolorované, nález na pozadí bol v norme. Pri druhom vyšetrení dňa 12.08.2011 je v jej zdravotnej dokumentácii uvedené, že pacientka mala pokles zraku na diaľku i na blízko, ako 12 ročná utrpela úraz hlavy na pravej strane. Vízus OD pohyb ruky, OS 6/15 natur. Na očnom pozadí vpravo bol už bledý atrofický terč zrakového nervu. Záverom vyšetrenia účastníčka konania konštatovala, že ide o atrofiu zrakového nervu descendentného charakteru. V tomto náleze však nie je ničím podložené, že úraz hlavy pred asi 33 rokmi spôsobil atrofiu papily zrakového nervu a praktickú stratu videnia na pravom oku. Neexistuje ani žiadne vysvetlenie, prečo v roku 2007 bol na pravom oku normálny nález a v roku 2011 je prítomná atrofia zrakového nervu. Už pri tomto vyšetrení dňa 12.08.2011 mal byť urobený presne taký istý záver, ako urobila účastníčka konania pri vyšetrení dňa 15.02.2013, kedy po diagnostikovaní atrofie papily zrakového nervu na ľavom oku odporučila neurologické vyšetrenie.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného č. k. ZS 502/00002/2014/R, č. s. 58892/8710/2017/504 zo dňa 13.07.2017 žalobkyňa podala v zákonnej lehote správnu žalobu. Žalobkyňa v žalobe namietala porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Tvrdila, že správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia. Ďalej uviedla, že z konštantnej judikatúry (rozhodnutie NS SR zo dňa 07.05.1997 sp. zn. 5Sž 128/95) je zrejmé, že odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom konania na prvostupňovom správnom orgáne. Žalobkyňa aj namietla záver žalovaného, že skutky vymedzené v rozhodnutí žalovaného tvoria

pokračovací správny delikt. Aby sa viaceré skutky mohli posudzovať ako pokračovací trestný čin, resp. pokračovací správny delikt musí byť medzi jednotlivými skutkami objektívna súvislosť. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal subjektívnou súvislosťou medzi jednotlivými skutkami uvedenými vo výroku napadnutého rozhodnutia, pritom bez preukázania subjektívnej súvislosti nemožno dané skutky posudzovať ako pokračovací správny delikt. V zmysle definície pokračovacieho trestného činu subjektívna súvislosť ako podmienka spáchania pokračovacieho trestného činu je daná jednotiacim zámerom páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že pokračovania trestného činu sa nemôže dopustiť páchateľ z nedbanlivosti, nakoľko v prípade spáchania viacerých trestných činov z nedbanlivosti nie je prítomný jednotiaci zámer (vopred uvážený plán) páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Správne právne posúdenie veci spočívajúce v posúdení predmetných skutkov ako pokračovacieho správneho deliktu sa prejavilo aj vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že žalovaný nebol oprávnený žalobkyni uložiť pokutu pre pochybenia dňa 12.08.2011 a 17.02.2012 vzhľadom na plynutie času a zánik práva postihnúť žalobkyňu za toto konanie. Na základe doteraz uvedeného žalobkyňa zastáva názor, že sa nejedná o pokračovací správny delikt na skutky zo dňa 12.08.2011, 29.11.2011 a 17.02.2012 nie je možne na tieto skutky prihliadať, nemôžu byť ani obsahom výroku napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu, že právo uložiť pokutu zaniklo, nemožno na tieto skutky prihliadať a nemôžu byť ani obsahom výroku právoplatného rozhodnutia. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť žalobkyňa uviedla, že v dôvodoch rozhodnutia o uložení pokuty treba vždy jednoznačne vyjadriť a osobitne zdôvodniť obsah sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom. Rozhodnutie žalovaného nezdôvodňuje rozsah uloženej sankcie resp. zdôvodňuje ho nedostatočne. Určenie výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že pokuta môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má žalovaný zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následku, okolnosti prípadu, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Samotné rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu neprimeranej k charakteru a výsledkom činnosti dotknutej osoby, pretože pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých právnych úvah správny orgán vykonávajúci dohľad pri určení výšky pokuty vychádzal, pretože sa nezaoberal všetkými jednotlivými právnymi dôvodmi, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje. Nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty je o to závažnejšie, že za polovicu skutkov, ktoré žalovaný vytýka žalobkyni vzhľadom na uplynutie času nemohla byť žalobkyni uložená pokuta. Navrhuje preto, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.12.2017. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namieta v žalobe, že porušil jej právo na obhajobu k tejto námietke žalovaný uviedol, že mal za preukázané, že konaním žalobkyne vyjadreným vo výroku rozhodnutia zo dňa 13.07.2017 došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Žalobkyňa nevykonala všetky zdravotné úkony, aby splnila postup lege artis. Popis konania, z ktorého je zrejmý právny záver o tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, lege artis je jasné, zrozumiteľne a nezameniteľne špecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia. Pochybenie, ktorého sa žalobkyňa dopustila bolo zistené v rámci zákonne vykonaného dohľadu. Dohľadané obdobie bolo stanovené od 01.01.2007 do 25.04.2013. Pochybenie žalobkyne bolo zistené v rámci stanoveného obdobia nie nad jeho rámec. Opis skutku vo výroku rozhodnutia bližšie opisuje jednotlivé vyšetrenia, ktoré pacientka u žalobkyne absolvovala. Zmenou rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.04.2014 boli do výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.07.2017 doplnené dátumy a stručný popis vyšetrení v oftalmologickej ambulancii žalobkyne, kedy sa žalobkyňa dopustila porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Výrok rozhodnutia neuvádza nové skutky, o ktoré by v predchádzajúcom konaní nebola žalobkyňa informovaná a nemala by možnosť využiť svoje právo na obhajobu a podanie opravného prostriedku. Uvedené právo žalobkyňa využila podaním námietok proti Protokolu a rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Skupina vykonávajúca dohľad mala k dispozícií aj dokumentáciu z poskytovania zdravotnej starostlivosti ďalšími poskytovateľmi, ale správnosť postupu žalobcu pri riešení zdravotného problému pacientky hodnotila z informácií, ktoré mal účastník konania ex ante. Žalovaný konštatuje, že prizvaná osoba

- odborný konzultant MUDr. Q. B., CSc. zo špecializovaného medicínskeho odboru oftamológia vo svojich odborných stanoviskách neuvádzal zistenia ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti po

15.02.2013, ktorými by zdôvodnil nesprávny postup žalobkyne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Skupina vykonávajúca dohľad, správny orgán a rovnako aj pridelený odborný konzultant pri prešetrovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientky vychádzali z analýzy zdravotnej dokumentácie a z vyjadrení samotného žalobcu k poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Správnosť zvoleného postupu žalobkyne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke bola tak prvostupňovým ako i druhostupňovým správnym orgánom hodnotená z informácií, ktoré mal žalovaný ex ante. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že podľa ustanovenia § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. pokuty podľa odsekov 1 až 4 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Žalovaný uviedol: Objektívnu lehotu podľa § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. je potrebné počítať od ukončenia pokračujúceho správneho deliktu, t. j. od posledného vyšetrenia, ktorý bol vykonaný dňa 22.11.2012 a táto lehota je trojročná. Subjektívna lehota plynie od podpísania zápisnice o prerokovaní námietok z protokolu, ktorá bola podpísaná dňa 23.10.2013. Hmotnoprávne lehoty na zánik zodpovednosti za správny delikt počas súdneho konania spočívajú, to znamená, že dĺžka súdneho konania sa do lehoty nepočíta a správny orgán po zrušení jeho rozhodnutia a vrátenia na ďalšie konanie musí dbať na to, aby nové rozhodnutie vo veci bolo vydané v lehote na zánik zodpovednosti. Preukázateľne, že v čase vydania rozhodnutia zo dňa 13.07.2017 obe lehoty boli zachované, najmä z dôvodu, že súhrnná dĺžka súdneho konania na Krajskom súde v Žiline a na Najvyššom súde SR bola 720 dní, počas ktorej lehoty spočívali. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že žalovaný postupoval podľa ustanovení správneho poriadku a pri vydávaní rozhodnutí postupoval podľa § 46 Správneho poriadku. O začatí konania a jeho dôvodoch bola žalobkyňa riadne upovedomená. V správnom konaní realizovala práva, ktoré jej správny poriadok ako účastníkovi konania priznáva so všetkými podkladmi napadnutých rozhodnutí bola riadne oboznámená. Počas správneho konania nenamietala porušenie niektorého zo svojich práv účastníka konania podľa Správneho poriadku. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, aké úkony vykonal predseda úradu žalovaného pred vydaním rozhodnutia. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neobsahoval presné informácie o všetkých uskutočnených vyšetreniach, kedy došlo k pochybeniu, preto predseda úradu rozhodol o zmene napadnutého rozhodnutia v bodovej presnej špecifikácii dátumov a stručného opisu pochybenia zo strany žalobkyne v intenciách, ktoré naznačil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10Sžo 11/2016. K námietke uloženej sankcie žalovaný uviedol, že pri určovaní výšky pokuty vychádzal výlučne zo závažnosti zisteného nedostatku pri výkone dohľadu a jeho následku na zdravie pacientky. Pokuta bola uložená v rámci zákonom vymedzeného rozpätia za delikt, ktorý je úrad ako správny orgán oprávnený uložiť. Pri uložení pokuty si žalovaný prihliadal najmä na výchovnú, preventívnu ale aj represívnu funkciu a určoval ju tak, aby nemala likvidačný charakter na žalobkyňu a aby nedošlo k narušeniu zásady materiálnej pravdy. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 15.01.2018. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že výrok napadnutého rozhodnutia neuvádza nové skutky, o ktorých by v predchádzajúcom konaní nebola žalobkyňa informovaná a nemala možnosť práva na obhajobu a podanie opravného prostriedku, tak toto tvrdenie je nesprávne. Žalobkyňa nemala nikdy možnosť vyjadriť sa, ani podať opravný prostriedok vo vzťahu ku skutkom zo dňa 19.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012. Vo vzťahu k výkonu dohľadu tieto skutky nikdy neboli špecifikované, ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Správne konanie bolo začaté z dôvodu, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá pacientke správne tým, že žalobkyňa po vyšetrení dňa 12.08.2011 neodoslala pacientku pri zistení deteriorácie vízu pravého oka v dôsledku atrofie zrakového nervu včas na diferenciálno-diagnostické vyšetrenie, okrem iného aj neurologické vyšetrenie. Prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výroku uložil pokutu len za skutok zo dňa 12.08.2011. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že postup žalobkyne bol hodnotený ex ante, pritom sám vo vyjadrení uvádza, že skupina vykonávajúca dohľad mala k dispozícií aj dokumentáciu z poskytovania zdravotnej starostlivosti ďalšími poskytovateľmi. Pridržiaval sa hodnotenia postupu lekára ex ante a vychádza z toho, aby hodnotiaca osoba nebola, či už vedome alebo nevedome ovplyvnená informáciou o následku alebo príčine následku. Nemožno vylúčiť, že posudzujúca osoba z dôvodu podania informácie, ktorú posudzovaný lekár nemal, zvolí postup, ktorý by za bežných okolnosti sama nezvolila, resp. bude v rámci diagnostiky opatrnejšia, ako by bežne bola. Vo vzťahu zániku zodpovednosti za správny delikt žalobca uviedol, že začiatok plynutia objektívnej lehoty nemá byť odvodzovaný od ukončenia pokračujúceho správneho deliktu, t. j. odo dňa 22.11.2012, nakoľko v danom prípade z dôvodu absencie

jednotiaceho zámeru sa nejedná o pokračovací správny delikt. Vzhľadom k tomu začiatok plynutia objektívnej lehoty musí byť posudzovaný pre každý skutok osobitne.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

10. Podľa § 2 ods. 10 cit. zákona, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

11. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

12. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, úrad b) vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 40) a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

13. Podľa § 43 ods. 4 cit. zákona, dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.

14. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) cit. zákona, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

15. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) cit. zákona, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu.

16. Podľa § 64 ods. 6 cit. zákona, pokuty podľa odsekov 1 až 4 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

17. Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak. 62) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

18. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v

čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

20. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný v konaní nepostupoval v zmysle záverov vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 11/2016. Najvyšší súd SR v označenom rozsudku uviedol, že zákonná úprava je jednoznačná, napríklad pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačne vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave odkazuje len na Správny poriadok. Teda vymedzenie predmetu konania alebo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Keď správny orgán o uložení pokuty vo výške 1.500,00 Eur je potrebné vzhľadom na uvedené považovať za rozhodnutie trestného charakteru, a takýmto rozhodnutím je teda aj rozhodnutie o správnom delikte, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti za akých konkrétnych konaní je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania. V danom prípade jednotlivé vyšetrenia v ambulancií žalobkyne v dňoch 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 je potrebné chápať ako čiastkové útoky, ktorých trestnosť sa posudzuje ako jeden správny delikt a to z dôvodu, ž ich spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Avšak spôsob, ktorým zmenil žalovaný výrok prvostupňového rozhodnutia tým, že ho doplnil resp. špecifikoval považoval odvolací súd za nesprávny. Jednotlivé čiastkové útoky, resp. jednotlivé vyšetrenia pacientky u žalobkyne totiž bolo potrebné vymedziť presne vo výrokovej časti už v rozhodnutí prvostupňového rozhodnutia, teda špecifikovať delikt tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, tak ako to už uviedol prvostupňový správny orgán v samotnom odôvodnení svojho rozhodnutia, kedy popisoval jednotlivé vyšetrenia pacientky u žalobkyne. Takže z uvedených dôvodov je potrebné, aby jednotlivé vyšetrenia pacientky u žalobkyne boli doplnené vo výrokovej časti rozhodnutia samostatne. Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že do výroku druhostupňového rozhodnutia uviedol všetky vyšetrenia pacientky v ambulancií žalobkyne. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že námietka žalobkyne je dôvodná.

21. Žalobkyňa s poukazom na § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. namietala, že žalovaný nebol oprávnený uložiť žalobkyni pokutu pre údajné pochybenia dňa 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012, 22.11.2012, nakoľko vzhľadom na plynutie času právo uložiť pokutu vo vzťahu s týmto skutkom zaniklo. Z dôvodu, že právo uložiť pokutu zaniklo, nemožno na tieto skutky prihliadať a nemôžu byť ani obsahom výroku právoplatného rozhodnutia. Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. pokuty podľa odseku 1 až 4 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Najvyšší súd SR uložil žalovanému pri ďalšom posudzovaní pokračovacieho správneho deliktu vysporiadať sa s § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z.. Žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že objektívnu lehotu podľa § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. je potrebné počítať od ukončenia pokračujúceho správneho deliktu, ktorý bol vykonaný dňa 22.11.2012 a trojročná subjektívna lehota plynie od podpísania zápisnice o prerokovaní námietok k protokolu, ktorá bola podpísaná dňa 23.10.2013. Hmotnoprávne lehoty na zánik zodpovednosti za správny delikt počas súdneho konania spočívajú, to znamená, že dĺžka súdneho konania sa do lehoty nepočíta, ak správny orgán po zrušení jeho rozhodnutia a vrátenia na ďalšie konanie musí dbať na to, aby nové rozhodnutie vo veci bolo vydané v lehote pred vzdaním zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že žalovaný nesprávne právne posúdil plynutie subjektívnej a objektívnej lehoty. Začatie plynutia subjektívnych aj objektívnych lehôt nemôže závisieť od rozhodnutia oprávneného orgánu, pretože prípadná ľubovôľa oprávneného orgánu pri nakladaní so začiatkom subjektívnej lehoty ľubovoľne by mohla narušiť právnu istotu obvineného.

Konkrétne zákonná subjektívna a objektívna lehota sú vždy prekluzívnymi lehotami, ktoré oprávnený orgán nemôže predĺžiť. Inak povedané, určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty nie je a nemôže závisieť od svojvôle vnútorných pomerov oprávneného orgánu. Subjektívna lehota plynie od momentu, keď sa príslušný orgán dozvie o tom, že je doručený podnet, v danom prípade žiadosť o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Správny súd preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nezrozumiteľnosť zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní presne určí rozhodujúci deň pre začatie plynutia subjektívnej lehoty, následne preskúma námietku žalobkyne vo vzťahu uplynutia lehôt v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z..

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni priznal trovy konania.

23. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.