Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na V. XX/XX, XXX XX V. K. B., o zaplatenie 2.043,03 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 20Csp/143/2018-64 zo dňa 26. novembra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. g), k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení od 21.03.2016 do 30.06.2016, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.400,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 41,46 Eur. V zmluve si strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120,- Eur a ročnú úrokovú sadzbu vo výške 13,9%, RPMN bola vo výške 16,91% a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 15,37%. Konečná splatnosť úveru bola dňa 15.04.2024. Listom zo dňa 18.06.2018 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 2.216,79 Eur do 28.06.2018. Podľa prehľadu splácania, žalovaný uhradil celkovú sumu 912,12 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudzovaný právny vzťah je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, túto posúdil ex offo kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase od uzavretia zmluvy. Po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.. Ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 2.280 Eur (žalovanému bol automaticky stiahnutý poplatok 120,- Eur), pričom v zmluve je uvedený údaj 2.400,- Eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. V zmysle citovaného ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi iba istinu úveru. Listom zo dňa 18.06.2018 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaný k uvedenému dňu uhradil sumu 912,12 Eur, pričom bol povinný zaplatiť iba sumu 617,50 Eur (26 splátok po 23,75 Eur - pri výške tejto splátky vychádzal z poskytnutého úveru 2.280,- Eur, ktorý vydelil počtom splátok 96), teda ku dňu, kedy mal žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, žalovaný nebol v omeškaní so zaplatení, splátky. Dôsledkom toho je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu. Keďže nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a úver sa pokladá za bezúročný a bez poplatkov, žalobca môže od žalovaného žiadať len splatné splátky istiny vo výške 732,25 Eur. Nakoľko žalovaný poukázal úhrady v celkovej výške 912,12 Eur, súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému a ani neznižuje istinu dlhu. Uviedol, že poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Napokon mal za to, že podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve ako aj sadzobníku poplatkov vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a žalovaný s ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril uzatvorením zmluvy s ním súhlas. Vzhľadom na uvedené mal za to, že celková výška úveru, a tým aj RPMN sú uvedené v zmluve správne a nie je dôvod považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - Pôžička uzatvorená medzi právnym žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere - Pôžička túto charakteristiku spĺňa.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných, musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou z povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj uvedenej celkovej výšky úveru, pričom neuvedením, resp. nesprávnym uvedením celkovej výšky úveru sa takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru bol v zmluve o úvere zo dňa 09.05.2016 uvedený vo výške 120,- Eur (č.l. 4). Žalobca si skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru.

18. Celková výška (čerpania) úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C - 377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.). Uvedené má potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - RPMN, výšku splátky a iné. Z uvedeného dôvodu potom i ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemôžu byť vypočítané správne, pretože žalobca ako dodávateľ vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje nie zo sumy reálne poskytnutej, t.j. zo sumy 2.280,- Eur, ale zo sumy 2.400,- Eur. Vzhľadom na uvedené, preto možno konštatovať v súlade so záverom súdu prvej inštancie, že pre neuvedenie správnych údajov v zmluve o úvere je úver bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný má povinnosť vrátiť len sumu reálne poskytnutú, t.j. sumu 2.280,- Eur.

19. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nesprávneho uvedenia sumy skutočne poskytnutého úveru, už len uvedená skutočnosť stačí na konštatovanie uvedeného záveru, a preto nebolo potrebné zaoberať sa ani inými dôvodmi prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie v konaní správne zaoberal otázkou, či sa žalovaný nachádza v omeškaní s platením reálne poskytnutého úveru, pričom správne vychádzal z výšky reálne poskytnutého úveru, ktorý vydelil počtom splátok, a teda dospel k sume mesačných splátok vo výške 23,75 Eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bolo teda splatných 26 splátok, tzn. že k uvedenému dátumu mal žalovaný uhradiť sumu 617,50 Eur.

21. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo platným právnym úkonom, s čím sa odvolací súd stotožňuje a naviac tiež dodáva, že žalobca síce v podanej žalobe doložil opakované upozornenie zo dňa 16.04.2018 a výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.06.2018, avšak ďalej nijako nepreukázal, že uvedené upozornenie a výzvu žalovanému aj skutočne zasielal. Vzhľadom na uvedené teda možno v súlade so záverom súdu prvej inštancie konštatovať, že žalobca do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie mohol požadovať len splatné splátky istiny (po žalobcom neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa splatnými stalo ďalších 5 splátok, tzn. spolu bolo ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie splatných 31 splátok), teda vychádzajúc z reálne poskytnutého úveru, žalovaný bol ku dňu vyhlásenia rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi spolu sumu 736,25 Eur, čo vzhľadom na doposiaľ uhradenú sumu žalovaným bolo aj splnené, teda odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v omeškaní nebol, preto žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).