Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/101/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: M. Š., nar. 12.10.1988, bytom XXX XX C. o zaplatenie 1.210,30 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 879,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne

- zo sumy 55,10 eur od 14.3.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.4.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.5.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.6.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.7.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.8.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.9.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.10.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.11.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.12.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.1.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.2.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.3.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.4.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 55,10 eur od 14.5.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 53,20 eur od 14.6.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,04 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.X.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia

- istiny vo výške 1.100,- eur,

- úroku vo výške 18,34 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 12.10.2017 do zaplatenia,

- zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 14.2.2018 do zaplatenia,

- zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 1.100,- eur od 14.2.2018 do zaplatenia a

- trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1.100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 222,40 eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 1.322,40 eur v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,10 eur vždy k 13. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňa 13.11.2017. Termín poslednej splátky podľa zmluvy mala nastať dňa 13.10.2019. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, čím porušil zmluvné dojednania a stratil výhodu splátok, preto sa uplatnený nárok podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stal splatným dňa 13.2.2018. Ďalej sa žalobca a žalovaný dohodli, že úrok je vo výške 18,34 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia a tiež sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil 0,- eur.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, výpis z obchodného registra žalobcu, predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, výzvu na úhradu zo dňa 19.2.2018, predvolanie zo dňa 30.1.2018, výpis o úhradách úveru.

4. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti istiny vo výške 1.100,- eur, zmluvného úroku vo výške 222,40 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.100,- eur od 14.2.2018 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 1.100,- eur od 14.2.2018 do zaplatenia a trov konania.

5. Dňa XX.X.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde, platobný rozkaz sa zrušil v zmysle ust. o upomínacom konaní.

6. Podľa ust. a (ďalej len ako „CSP“) súd po úkonoch podľa ust. doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ostatné podania žalobcu oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

7. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.100,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 222,40 eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.322,40 eur, v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,10 eur vždy k 13. kalendárnemu dňu počnúc dňom 13.11.2017. Spotrebiteľ podpisom tejto zmluvy žiadal veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Podľa bodu 2. tejto zmluvy úrok je vo výške 18,46 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 222,40 eur a čo súčasne predstavuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 18,34 % ročne z poskytnutého úveru a sumu 222,40 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 19,97 %.

Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1.322,40 eur v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,10 eur vždy k 13. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 13.11.2017 na účet veriteľa. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 13.10.2019.

Zmluvné strany sa tiež v zmluve dohodli, že ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

Spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 14,55 %.

9. Žalobca taktiež predložil Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platných od 2.4.2017 (ďalej len ako „VPPSÚ“), ktoré neboli podpísané žalovaným. V bode 5 VPPSÚ je uvedený výpočet RPMN, pričom je uvedený len vzorec zo zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom predpokladmi majú byť celková výška úveru, výška úroku a termín splátky istiny a odplaty.

Podľa bodu 14 týchto VPPSÚ sa veriteľ a spotrebiteľ dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Podmienkou pre okamžitú splatnosť dlhu podľa predchádzajúcej vety je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva na okamžitú splatnosť dlhu a toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Varovaním zo dňa 30.1.2018 žalobca upozornil žalovaného, že sa dostal do omeškania s úhradou v poradí tretej splátky vo výške 55,10 eur a to už 15 dní. Zároveň žalobca upozornil žalovaného, že po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením prvej neuhradenej splátky alebo uplynutím termínu poslednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

11. Výzvou na úhradu zo dňa 19.2.2018 žalobca žalovaného upozornil, že neuhradil včas a riadne 4 po sebe nasledujúce splátky na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň mu oznámil, že stratil výhodu splácať dlh prostredníctvom splátok a celý dlh sa stal splatným naraz. Preto žalobca dôrazne žiadal žalovaného o úhradu štyroch omeškaných splátok v celkovej výške 220,40 eur a pokuty vo výške 30,- eur do siedmich dní odo dňa doručenia tejto výzvy. V prípade ak žalovaný neuhradí omeškané splátky a pokutu, žalobca žiadal o úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1.322,40 eur v lehote do siedmych dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca tiež žalovaného informoval, že ak dlžnú sumu neuhradí, postúpi pohľadávku na súdne vymáhanie.

12. Z výpisu o úhradách žalovaného so stavom ku dňu 30.1.2018 vyplýva, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku.

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 28.1.2021 právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá doposiaľ nebola uhradená a to vo výške 2.506,55 eur pozostávajúca z istiny a príslušenstva v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bol žalovaný upozornený, že v prípade neuhradenia pohľadávky žalobca bude nárok vymáhať súdnou cestou.

Právny stav

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2017 prvá a druhá veta (ďalej len ,n“) spotrebiteľským úverom na účely tohto je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa

Podľa účinného od 1.12.2011 sa spotrebiteľom na účely tohto rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

Podľa účinného od 1.6.2010 sa veriteľom na účely tohto rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 11.6.2010 sa na účely tohto zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. účinného od 1.6.2010 do 30.4.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa účinného od 10.6.2010 do 30.4. 2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

15. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2008 (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa účinného od 1.1.2015 predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa účinného od 1.11.2008 ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa účinného od 17.7.2014 predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

16. Podľa (ďalej len ,,“) účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa účinného od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.11.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa až 3 účinných od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa účinného od 1.1.2008 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa účinného od 23.12.2015 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa účinného od 1.7.2011 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa účinného od 1.1.1992 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa a účinného od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa , účinných od 1.1.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 1 písm. e) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

19. Podľa a účinného od 1.1.1992, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa účinného od 1.1.2008 pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa účinného od 1.1.1992, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. Podľa účinného od 1.1.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa ust. a účinného od 1.1.1992 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. účinného od 1.4.1964 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. účinného od 1.1.1992 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. lehota účinného od 1.4.1983 určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa ust. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Posúdenie veci súdom

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej všeobecné ustanovenia upravuje .

24. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktoré je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 24 splátkach vo výške á 55,10 eur mesačne s prvou splátkou splatnou dňa 13.11.2017, pričom žalovaný doposiaľ na tento úver zaplatil sumu 0,00 eur.

25. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje podľa o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaje požadované o spotrebiteľských úveroch v zmysle a .

26. Podľa citovaného obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd je toho názoru, že v zmluve nie sú vôbec uvedené predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmluve je uvedená len výške RPMN 19,97 %. Podľa názoru súdu je nepochybné, že spotrebiteľ má byť oboznámený nielen s výškou RPMN, ale aj s tými údajmi, na základe ktorých je možné výšku RPMN kvantifikovať. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

27. Súd poukazuje tiež na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého ,,súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN ( o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ ( pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.05.2017).

28. Žalobca síce predložil všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré ustanovujú, že RPMN je vypočítaná podľa vzorca uvedeného v o ochrane spotrebiteľov, avšak podľa názoru súdu

tieto podmienky sa nemohli stať súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Všeobecné podmienky predložené žalobcom neboli podpísané žalovaným, žalovaný ani nevyjadril súhlas, že tieto konkrétne podmienky budú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež súd nemal za preukázané, že žalovaný bol vôbec s týmito podmienkami riadne oboznámený. V neposlednom rade tiež treba poukázať, že ustanovenie o RPMN v týchto podmienkach je v podstate pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, keďže uvádza len vzorec bez toho, aby boli uvedené aj ktoré konkrétne číselné parametre boli v tomto vzorci použité. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20.09.2018, vydaný vo veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.

29. Vzhľadom na znenie ust. účinného od 05.12.2018 súd sa tiež musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že jej účelom je, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, pretože niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi).

30. Ust. v spojení s jasne upravuje postup veriteľa, ktorý pre účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný: 1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, 2) omeškanie so splátkou po dobu troch mesiacov, 3) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením (pričom v čase upozornenia na takúto možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka na uplatnenie svojho práva aj skôr), 4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Môže sa javiť, že úprava zákonodarcu je prísna, avšak tá je určená najmä na ochranu spotrebiteľa, ktorý je vo všeobecnosti považovaný ako slabšia zmluvná strana, a na to, aby veriteľ bol pri uplatňovaní svojich práv obozretný a včasný, ak má v úmysle v dôsledku omeškania spotrebiteľa dosiahnuť zosplatnenie celého dlhu a zároveň takto zosplatnený dlh úspešne vymôcť v súdnom konaní. Ochrana spotrebiteľa v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží stanovené podmienky pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu splátok. V zmysle cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu.

31. V danom prípade teda prichádza do úvahy možnosť, že si zmluvné strany možnosť žiadať celý dlh naraz dohodli. Takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným by mohla vyplynúť z bodu 14 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, avšak súd poukazuje, že tieto nie sú žalovaným podpísané. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere takáto dohoda o možnosti žiadať celý dlh naraz nevyplýva, a právo veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie s úhradou splátky je upravené len vo všeobecných podmienkach. Súd opätovne poukazuje, že nemal za preukázané, aby žalovaný bol riadne s týmito obchodnými podmienkami oboznámený, že tieto mu boli doručené a ich obsah bol žalovaným prijatý, a to práve z dôvodu, že tieto nie sú žalovaným vlastnoručne podpísané. Ak hovorí, že právo veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu má byť zmluvnými stranami dohodnuté, predpokladá sa konsenzus oboch strán, ktorý v danom prípade nebol preukázaný. Zmluva ani len neodkazuje na záväznosť týchto všeobecných podmienok a v tomto smere súd poukazuje na záver Ústavného súdu ČR v náleze sp. zn. zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti so závažnými dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo

súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Súd má teda za preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo žiadať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie s úhradou niektorej splátky.

32. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal za preukázané, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda nedošlo k požiadavke veriteľa o zaplatenie celého úveru pre neplatenie splátok. Preto je potrebné začiatok premlčacej doby počítať od splatnosti tej ktorej splátky, keďže možnosť splácať spotrebiteľský úver pravidelnými splátkami bol medzi žalobcom a žalovaným riadne dohodnutý.

33. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo patrí bdelým. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu.

Ustanovenie je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. rozlišuje začiatok plynutia premlčacej doby v prípade plnenia v splátkach, kedy začína premlčacia doba plynúť odo dňa ich splatnosti a tiež v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, kedy začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

34. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh so samostatným režimom premlčania. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba splnenie príslušnej splátky, len čo sa táto splátka stane zročnou (splatnou). Keďže každá zo splátok dlhu predstavuje samostatné plnenie, platí, že pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa samostatne. Dátum zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody účastníkov o a od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok.

35. Podľa zmluvných dojednaní prvá splátka bola splatná dňa 13.11.2017, pričom žalovaný bol povinný zaplatiť 24 splátok, každá splatná 13. dňa v mesiaci. Žaloba zo strany žalobcu bola podaná na upomínacom súde dňa 26.2.2021, preto v zmysle vyššie uvedeného, premlčané sú všetky splátky, pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 26.2.2018, do ktorého dňa odo dňa ich splatnosti ubehla premlčacia doba troch rokov. Podľa názoru súdu sú splátky splatné dňa 13.11.2017, 13.12.2017, 13.1.2018 a 13.2.2018 premlčané, pričom ide o splátky prvú až štvrtú = 4 splátky krát 55,10 eur (výška splátky) = 220,40 eur. Pri povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi len istinu vo výške 1.100,- eur (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), žalovaný by istinu zaplatil v 20. splátke splatnej dňa 13.6.2019 v časti 53,20 eur ( 19 splátok x 55,10 eur = 1.046,90 eur, 1.100,- eur - 1.046,90 eur = 53,20 eur).

36. Súd tak za nepremlčané považoval piatu splátku splatnú 13.3.2018 až dvadsiatu splátku splatnú dňa 13.6.2019, ale len do výšky 53,20 eur, pretože žalobcovi bolo možné priznať len sumu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 1.100,- eur a výškou premlčaných splátok - 220,40 eur, teda sumu 879,60 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. V ostatnej časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, preto ju zamietol.

37. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,00 % ročne od 14.2.2018 t. j. keďže žalobca uviedol, že predmetný nárok sa stal splatným dňa 13.2.2018. Ako však súd už uviedol vyššie, k platnému a účinnému zosplateniu zo strany žalobcu nedošlo, preto sa žalovaný mohol dostať do omeškania až nasledujúci deň po dni splatnosti tej ktorej splátky. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16.3.2016 je vo výške 0,00 %. Úrok z omeškania uplatnený žalobcom nie je v rozpore s citovanými predpismi upravujúcimi prípustnú výšku úroku z omeškania, a keďže žalovaný sa do omeškania dostal až v deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej splátky, preto súd čiastočne vyhovel aj tejto časti

návrhu a žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nepremlčaných splátok odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky.

38. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne zo sumy 1.100,- eur od 14.2.2018 do zaplatenia. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa strany sporu mali dohodnúť, že ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky.

39. Podľa je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly používa výraz „neprijateľná podmienka” a sú exemplatívne uvedené v . Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

40. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená vyššie citovanou smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. (rozhodnutie C-240/98 až C-244/98, bod 25z 27. 6. 2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, tiež rozhodnutie C-243/08 zo 4. 6. 2009 vo veci Pannon GSM Zrt. v. Erzsébet Sustikné Győrfi).

41. Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použijú vždy, keď dodávateľ pripravil zmluvné podmienky (klauzuly) vopred a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah a teda má len možnosť tieto podmienky prijať a uzavrieť zmluvu s dodávateľom alebo návrh zmluvy neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Takéto zmluvné podmienky sa nepovažujú za individuálne dojednané. Zmluvné podmienky sa vždy považujú za individuálne nedojednané do času, kým dodávateľ nepreukáže opak.

42. Súd poukazuje, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere je typicky formulárová zmluva, ktorú uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom. V prípade predtlačených, formulárových zmlúv je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané, ale sú predtlačené a ich obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemôže. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

43. Súd nepopiera možnosť dohody medzi zmluvnými stranami o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvných povinností, avšak v prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy je dojednaná zmluvná pokuta, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

44. Taktiež treba poukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je začlenené v texte zmluvy, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných

strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si spotrebiteľ zvolí určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. V Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu za individuálne dohodnuté v zmysle . Žalobca nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným došlo k individuálnemu dojednania k výške zmluvnej pokuty.

45. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol žalobu aj v časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne zo sumy 1.100,- eur od 14.2.2018 do zaplatenia.

K trovám konania

46. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

49. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.322,40 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 879,60 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 66,52 % (= 879,60 eur z 1.322,40 eur) a úspech žalovaného predstavuje 33,48 % (100 % - 66,52%). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi súd teda priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,04 % (66,52 % - 33,48 %). O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.