Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky: T. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, B. B., štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Kornélia Múkerová, advokátka so sídlom ul. ČSA 25, Banská Bystrica, proti manželovi navrhovateľky: H. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, B. B., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Vladimír Rybovič, advokát so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, Banská Bystrica, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela Oldřicha Válku proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.01.2019, č.k. 14Pc/19/2018-33, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd manželstvo navrhovateľky Anny V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX a manžela navrhovateľky H. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX v B. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. B., vo zväzku XX, ročník XXXX, str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal okresný súd preukázané naplnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva účastníkov, ktorých vzájomné vzťahy sú už dlhšiu dobu narušené. Navrhovateľka vníma vzťah s jej manželom ako nie práve harmonický. Manželstvo sa nachádza v hlbokej a trvalej kríze, ktorá vyvrcholila tým, že manželia prestali spolu žiť a hospodáriť. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s manželom vzhľadom na jeho manipulatívne a autoritatívne správanie a konanie zo strany manžela, ako aj z dôvodu psychického nátlaku a fyzického napádania zo strany manžela navrhovateľky, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka. Súd preto nevidel predpoklad, že by manželstvo mohlo do budúcna plniť svoj účel, a preto ho v zmysle § 23 Zákona o rodine rozviedol, a to aj napriek tomu, že manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva a prejavil ochotu riešiť ich krízu návštevou manželskej poradne. Poukázal na rezolútne odmietanie tohto spôsobu riešenia krízy účastníkov a pevné rozhodnutie navrhovateľky ukončiť manželstvo s manželom rozvodom, a preto okresný súd manželstvo ako nefunkčné a formálne rozviedol. Zdôraznil, že manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí založený na slobodnom rozhodnutí každého z nich, tak aj v prípade rozvodu manželstva platí, že ak jeden z manželov v manželstve už zotrvať nechce, nemôže ho k tomu nútiť. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva okresný súd ustálil rozdielnosť názorom účastníkov na manželské spolužitie, ako aj citové a fyzické násilie zo strany manžela navrhovateľky. Rozhodnutie oprel o ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 55 CMP.

3. Proti rozsudku sa odvolal manžel navrhovateľky. Namietal, že okresný súd bližšie nerozviedol a neuviedol na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že manželstvo účastníkov má byť na základe vykonaného dokazovania v hlbokej a trvalej kríze, ktorá vyvrcholila tým, že manželia prestali spolu žiť ako aj hospodáriť. Poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou právneho zástupcu manžela navrhovateľky o zaujatosti svedka F. V.. Taktiež sa okresný súd nevysporiadal s podstatnou zmenou skutočností uvádzaných navrhovateľkou ako dôvody rozvodu v písomnom návrhu a v jej výpovedi na pojednávaní. Spoločné žitie a hospodárenie manželom zaniklo odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, bolo to len rozhodnutie navrhovateľky, ktoré nebolo ich spoločných rozhodnutím. Nezáujem navrhovateľky na obnovení manželského spolužitia s manželom nemôže byť sám o sebe dôkazom toho, že manželstvo je nefunkčné a nebude také ani do budúcna. Manžel navrhovateľky sa s navrhovateľkou naposledy osobne stretol začiatkom decembra 2018 u nej v práci a snažil sa o riešenie manželskej krízy. Navrhovateľka obnovenie spolunažívania neodmietla, vyžiadala si čas na rozmyslenie s tým, že svoje rozhodnutie oznámi na druhý deň. Na druhý deň mu oznámila, že sa do spoločného bytu nevráti. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka nebola jednoznačne presvedčená o tom, že ich manželské spolunažívanie nie je možné obnoviť. Okresný súd zamietol manželovi návrh na nariadenie spoločnej návštevy manželskej poradne, pričom zo správy o výsledku takéhoto poradensko-psychologického procesu by súd získal odborný, objektívny a jednoznačný dôkaz o stave manželstva účastníkov a možnosti jeho obnovenia. Dôvody, pre ktoré okresný súd odmietol návrh manžela navrhovateľky na začatie poradensko-psychologického procesu považuje manžel navrhovateľky za formálne, ktoré vychádzajú iba z postoja navrhovateľky. Okresný súd si osvojil pri rozhodovaní iba tvrdenia navrhovateľky, čím pri svojom rozhodovaní neprihliadol na všetky porušenia povinnosti manželov podľa ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Tvrdenia manžela navrhovateľky bez vysvetlenia neakceptoval. Z uvedeného dôvodu manžel navrhovateľky považuje rozsudok o rozvode manželstva za predčasný, vyhlásený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ale aj práva na riadne zistenie skutkového stavu a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť. Navrhovateľka má za to, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané naplnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva s poukazom na ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine. Tvrdenie manžela navrhovateľky, že navrhovateľka zmenila dôvody na rozvod manželstva uvádzané v návrhu a uvedené v jej výpovedi nie je pravdivé. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na svojom písomnom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených, pričom tento návrh doplnila o ďalšie skutočnosti. Výpoveď syna - svedka F. V. navrhovateľka nepovažuje za zaujatú s tým, že svedok vypovedal o manželstve svojich rodičov tak, ako ho vnímal v čase, keď ešte žil spolu s nimi v spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že návrh manžela o nariadenie spoločného absolvovania poradensko-psychologického procesu jednoznačne na pojednávaní odmietla. Má za to, že zo strany manžela navrhovateľky išlo iba o účelový návrh na predlžovanie rozvodového konania a získania času na jeho manipuláciu navrhovateľky. Okresný súd objektívne zistil skutočný stav veci, pričom vykonané dôkazy boli vyhodnotené tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k správnym záverom a k správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ ide o tvrdenie manžela navrhovateľky, že navrhovateľku má rád a má eminentný záujem na obnovení manželského spolužitia, čo súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy, navrhovateľka poukázala na jej výpoveď, ktorá prejavila jasne a zrozumiteľne, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Navrhovateľka sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že ak jeden z manželov v manželstve už zotrvať nechce, nemožno ho k tomu nútiť.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd v postačujúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre zistenie všetkých podmienok, ktoré predpokladá ustanovenie § 23 Zákona o rodine. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. V odvolaní manžel navrhovateľky neuvádza žiadne dôvody, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. ktoré by svedčili o predčasnosti podaného návrhu o rozvod manželstva zo strany navrhovateľky. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné skutočnosti, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom aplikoval rozhodujúce príslušné právne normy. Jeho závery neboli spochybnené ani argumentami manžela navrhovateľky uvedenými v odvolaní, práve naopak. Ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedošlo k obnoveniu spolužitia medzi navrhovateľkou a jej manželom. V odvolaní manžel navrhovateľky iba konštatoval známe skutočnosti, a nijako nepreukázal, že podmienky pre rozvod manželstva nie sú splnené. Navrhovateľka aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela zotrvala na svojom návrhu a poukázala na to, že jasne a zrozumiteľne prejavila v konaní, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Na vzťahu medzi manželmi sa tak nič nezmenilo, práve naopak, v odvolaní aj vo vyjadrení k odvolaniu sa opakovane uvádzajú skutočnosti, ktoré potvrdili tú skutočnosť, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Z odvolania manžela navrhovateľky nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili závery súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutkové zistenia. Argument manžela navrhovateľky, že okresný súd neakceptoval prehlásenie manžela navrhovateľky, že navrhovateľku má rád a má eminentný záujem na obnovení manželského spolužitia nie je dôvodný. Pre spoločný život v prípade nedostatku vôle druhého manžela to nestačí, pretože v takomto prípade nie sú splnené predpoklady uvedené v § 18 Zákona o rodine a nie je žiadna záruka fungovania rodiny tak, ako to zákon predpokladá. Správne teda okresný súd poukázal na to, že manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí založený na slobodnom rozhodnutí každého z nich a v prípade, že jeden z manželov v manželstve už zotrvať nechce, nemožno ho k tomu nútiť.

8. Námietka manžela navrhovateľky ohľadom zaujatosti svedka - syna F. V. nie je dôvodná. Svedok bol v konaní pred okresným súdom riadne poučený podľa § 196 CSP a sám pred začatím svojej výpovede uviedol, že je schopný objektívne vypovedať o manželstve svojich rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že sa jedná o svedka, ktorý jediný žil v spoločnej domácnosti s manželmi, teda svojimi rodičmi a jediný vie vypovedať o tom, aké manželstvo účastníkov konania bolo v čase, keď ešte žil spolu s nimi v spoločnej domácnosti. Námietku otca, teda v tomto smere odvolací súd považoval za účelovú.

9. V konaní bolo teda jednoznačne preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní svoje funkcie tak, ako to konštatoval a vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Manželia nerešpektovali ustanovenie § 18 Zákona o rodine, pretože už dlho nežijú spolu, nepomáhajú si, ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Ak manželstvo neslúži na plnenie uvedených funkcií, potom ho možno považovať za vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom z vyjadrenia navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že spoločné žitie a hospodárenie manželov zaniklo odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, a bolo to len jej rozhodnutím a nebolo rozhodnutím spoločným, tak ako to namieta manžel navrhovateľky. Nie je tiež rozhodujúce, prečo manželia vo vzájomnom vzťahu zlyhali, dopracovali sa k stavu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva, ak jednej z manželov prestal byť vo vzťahu spokojný, pričom ho nemožno nútiť, aby v takomto vzťahu zotrval.

10. Odvolací súd nezistil, že by argumenty manžela navrhovateľky uvedené v odvolaní boli dôvodné, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania účastníci nepodali.

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).