Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 437,52 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 149,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,52 eur od 23. mája 2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 3. februára 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 437,52 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 12. decembra 2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu X. N., T.: TT XXXEL. Keďže predmetné motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzatvorila poškodená ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenej do dočasného užívania motorové vozidlo X. N., T.: BL XXXTB, a na základe ktorej sa nájomca zaviazal zaplatiť nájom vo výške 40,-- eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. 2.1. Listom z 12. februára 2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 8. februára 2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 331,49 eur a ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy 437,52 eur. Zníženie náhrady škody označil žalobca za nedôvodné, keďže poškodená si požičala náhradné vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jej poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. 2.2. Žalobca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 30. januára 2021 bol nárok na zaplatenie dlžnej sumy postúpený z poškodenej - D.. T. Z. - na žalobcu ako postupníka. Následne výzvou z 1. februára 2021 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorý napriek tomu dlžnú sumu neuhradil. 2.3. Žalobca k žalobe pripojil záznam o dĺžke opravy poškodeného vozidla, zmluvu o prenájme motorových vozidiel z 21. januára 2019 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a D.. T. Z. ako

nájomcom, odovzdávací protokol z 21. januára 2019, preberací protokol zo 6. februára 2019, faktúru zo 6. februára 2019, č. 1-190025 na sumu 816,-- eur, oznámenie žalovaného z 13. februára 2019 o poistnom plnení, zmluvu o postúpení pohľadávky z 30. januára 2021 uzavretú medzi D.. T. Z. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. februára 2021 a predžalobnú výzvu žalobcu z 1. februára 2021.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 25. februára 2021, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil zmluvu o prenájme, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 21. januára 2019 do 31. januára 2019, pričom strany pri uzavretí zmluvy nemohli presne vedieť, kedy bude opravované vozidlo vydané zo servisu. 4.1. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, keď poškodená mala mať voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. 4.2. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný odkázal na oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bol žalovaným priznaný nájom náhradného vozidla v rozsahu 10 dní, a to s ohľadom na rozsah potrebných opráv na poškodenom motorovom vozidle. 4.3. K uplatňovaným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že si splnil voči poškodenej všetky povinnosti, a preto nie je možné prijať záver, že ak sa poškodená s postupom žalovaného nestotožnila, si žalovaný svoju zákonnú povinnosť nesplnil, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 22. novembra 2018, sp. zn. .

5. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že doba prenájmu, ako aj cena prenájmu za náhradné motorové vozidlo bola nevyhnutná a primeraná, keď poškodenej z dopravnej nehody vznikla poškodením veci škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok týkajúcich sa práva na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia v prospech poškodenej. Keďže do nároku na náhradu škody patrí aj škoda súvisiaca s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla, je podľa žalobcu ním uplatnený nárok v celom rozsahu dôvodný. 5.1. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca poukázal na to, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca uzatvoril s poškodenou zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej zo škodovej udalosti z 12. decembra 2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. 5.2. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru má nárok aj na požadovaný úrok z omeškania, keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín dňa 3. februára 2022 o 10:30 hod., ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu. 6.1. Na predmetnom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, pričom právny zástupca žalovaného doložil do súdneho spisu oznámenie o poistnom plnení z 1. apríla 2019, ktorým žalovaný vyplatil poškodenej nárok na náhradu škody za 1 ďalší deň nájmu v sume 47,29 eur.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že dňa 12. decembra 2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla D.. T. Z. X. N., T.: TT XXXEL, ktoré spôsobil poistený u žalovaného, že poškodená uzavrela dňa 21. januára 2019 so žalobcom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej si poškodená od žalobcu prenajala motorové vozidlo X. N., T.: BL XXXTB, za prenájom ktorého si žalobca fakturoval sumu 816,-- eur bez DPH (48,-- eur s DPH za deň za celkom 17 dní nájmu), ktorá bola u žalovaného uplatnená titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 378,48 eur. 7.1. Medzi stranami bola sporná otázka, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný a či žalovaný oprávnene krátil poskytnuté plnenie.

8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 8.1. Poškodená - D.. T. Z. - si zmluvou o prenájme motorového vozidla z 21. januára 2019 prenajala od žalobcu motorové vozidlo X. N. na dobu určitú, na obdobie od 21. januára 2019 do 31. januára 2019. Denná sadzba nájmu bola 40,-- eur bez DPH (48,-- eur s DPH). Žalobca faktúrou zo 6. februára 2019

č. 1-190025 fakturoval poškodenej sumu 816,-- eur za celkom 17 dní nájmu za obdobie od 21. januára 2019 do 6. februára 2019. 8.2. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom plnení z 12. februára 2019 priznal dobu prenájmu v trvaní 10 dní a uhradil žalobcovi sumu 331,19 eur, čo približne predstavuje nájomné za 7 dní. Následne oznámením o poistnom plnení z 1. apríla 2019 priznal žalovaný poškodenej ďalší jeden deň nájmu v sume 47,29 eur. Žalovaný tak vyplatil náhradu škody v celkovej sume 378,48 eur. Zvyšnú časť nájmu (437,52 eur) žalovaný žalobcovi - na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodenou (D.. T. Z.) zmluvou o postúpení pohľadávky z 30. januára 2021 - ani následne neuhradil.

9. Podľa ustanovenia , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 9.1. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2). 9.2. Podľa ustanovenia , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 9.3. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2). 9.4. Podľa ustanovenia , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. 9.5. Podľa ustanovenia , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 9.6. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (ods. 7). 9.7. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ods. 8). 9.8. Podľa ustanovenia , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

10. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorého poškodený nárok postúpil) na náhradu škody voči poisťovateľovi subjektu, ktorý spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla.

11. Prvotnou otázkou, s ktorou sa musel súd pri svojom rozhodovaní vysporiadať, je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a teda či je nositeľom žalobou uplatneného práva na náhradu škody. 11.1. Žalobca je podľa názoru súdu v spore aktívne vecne legitimovaný, jeho aktívnu vecnú legitimáciu bez ďalšieho zakladá oznámenie poškodenej (ako postupcu) o postúpení pohľadávky z 1. februára 2021, ktoré bolo doručené žalovanému. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikát č. R 119/2003, v zmysle ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ 11.2. Súd zastáva názor, že dlžník (t. j. žalovaný) - ak nejde o prípad predpokladaný v ustanovení alebo ods. 2 (o aký sa v rozhodovanom spore nejedná - pozn. súdu)

- nie je oprávnený namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže je pre neho podstatné len oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, ktoré definuje subjekt, voči ktorému je dlžník povinný splniť svoj záväzok (hoci tento záväzok, resp. jeho časť dlžník spochybňuje). Otázka platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je v takom prípade právne relevantná len v prípadnom spore medzi postupcom a postupníkom, na spor medzi postupníkom a dlžníkom táto otázka nemá žiadny vplyv. Rovnaké konštatovanie platí aj vtedy, ak žalobca v spore predloží súdu nielen oznámenie o postúpení pohľadávky, ale aj samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Navyše súd poukazuje na to, že žalovaný ani len popisne netvrdil, že by poškodená MUDr. T. Z. (postupca) nemala voči nemu právo na náhradu škody.

12. Jedinou otázkou, ktorá mohla mať v súvislosti s postúpením pohľadávky právnu relevanciu, je otázka, či predmetom postúpenia bola len istina pohľadávky, alebo aj jej príslušenstvo, keďže znenie článku II bod 1 zmluvy z 30. januára 2021 môže o tejto otázke vyvolávať pochybnosti (ktoré však nemajú vplyv na platnosť zmluvy a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore). 12.1. Súd je však toho názoru, že predmetom postúpenia bola nielen istina 437,52 eur, ale aj jej príslušenstvo. V prípade pochybnosti o obsahu sporného zmluvného dojednania je potrebné zohľadňovať aj právnu úpravu, v zmysle ktorej s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva spojené s pohľadávkou (v zmysle ). Súd uznáva, že môže nastať situácia, kedy postupca postúpi na postupníka, len istinu pohľadávky, a nositeľom práva na zaplatenie príslušenstva pohľadávky ostane postupca, avšak v takom prípade by musela byť predmetná skutočnosť výslovne uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky takéto dojednanie neobsahuje, a preto sa na danú vec aplikuje dispozitívne ustanovenie , v zmysle ktorého na žalobcu prešiel z poškodenej nielen nárok na náhradu škody v sume 437,52 eur, ale aj príslušenstvo postúpenej pohľadávky (t. j. úrok z omeškania zo sumy 437,52 eur).

13. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody, z ustanovenia vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodenou (MUDr. T. Z.), tento nárok riadne preukázať. 13.1. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z vyššie označeného ustanovenia , ale aj z ustanovenia zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody.

14. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. 14.1. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodenej.

15. Žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi odvodzoval z faktúry č. X-XXXXXX a ňou fakturovanej sumy 816,-- eur predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo za 17 dní. 15.1. Súd má za to, že celý žalobou uplatnený nárok (t. j. za 17 dní prenájmu náhradného vozidla) nie je možné považovať za preukázaný. K predmetnému konštatovaniu uvádza súd nasledovné:

16. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodenou ako nájomcom bola dňa 21. januára 2019 uzavretá písomná nájomná zmluva na dobu určitú na obdobie od 21. januára 2019 do 31. januára 2019. Vychádzajúc z tejto skutočnosti mal súd preukázanú existenciu nájomného vzťahu len v trvaní 11 dní a nie v trvaní 17 dní, za ktoré žalobca požadoval náhradu škody. Tu súd poukazuje na to, že žalobca v spore nieže nepredložil dodatok k nájomnej zmluve, ktorým by došlo predĺženiu doby nájmu za obdobie od 1. februára 2019 do 6. februára 2019, ale ani netvrdil, na základe akého titulu v predmetnom období poškodená mala náhradné vozidlo užívať.

16.1. Nájom náhradného vozidla v období od 1. februára 2019 do 6. februára 2019 žalobca nepreukázal, čo znamená, že si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia Preto v tejto časti (v časti nájomného za 6 dní v celkovej sume 288,-- eur) nie je možné hovoriť o nároku na náhradu škody. 16.2. Súd taktiež poukazuje na to, že ani záznam o dĺžke opravy poškodeného vozidla zo 6. marca 2019 vystaveného autoservisom žiadnym spôsobom nepreukazuje dobu trvania opravy poškodeného vozidla v trvaní do 6. februára 2019. Z predmetného záznamu vyplýva len skutočnosť, že dňa 21. januára 2019 bolo poškodené vozidlo prijaté do servisu a že oprava bola vykonaná bezodkladne (avšak bez uvedenia dátumu, kedy bola oprava vozidla vykonaná - pozn. súdu). 16.3. V časti o zaplatenie 288,-- eur preto vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

17. V zostávajúcej časti trvania nájmu od 21. januára 2019 do 31. januára 2019 (t. j. celkom za 11 dní) vyhodnotil súd základ nároku na náhradu škody za daný. Tu súd poukazuje na oznámenie žalovaného o poistnom plnení z 12. februára 2019, ktorým oznámil poškodenej, za priznal plnenie za nájom v trvaní 10 dní. Následne oznámením o poistnom plnení z 1. apríla 2019 priznal súd poškodenej plnenie za ďalší 1 deň nájmu. Preto aj samotný žalovaný uznal za dôvodnú dobu nájmu náhradného vozidla v trvaní 11 dní. 17.1. Pokiaľ ide o spornosť v oznámení o poistnom plnení z 12. februára 2019, v ktorom žalovaný oznámil, že priznáva nájom v trvaní 10 dní, avšak na základe ktorého vyplatiť náhradu škody v rozsahu 7 dní, súd uvádza, že sa nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného (jeho právneho zástupcu) na pojednávaní, že v oznámení o poistnom plnení došlo k chybe v písaní s tým, že v skutočnosti malo byť priznaných len 7 dní, čomu zodpovedá výška vyplatenej sumy. Súd v prvom rade poukazuje na to, že samotný žalovaný (jeho právny zástupca) v odpore proti platobnému rozkazu jednoznačne a výslovne uviedol, že odkazuje na oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bol žalovaným priznaný nájom náhradného vozidla v rozsahu 10 dní, a to s ohľadom na rozsah potrebných opráv na poškodenom motorovom vozidle. Následnú zmenu v skutkových tvrdeniach žalovaný relevantným spôsobom nevysvetlil, a preto súd na ňu pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať. Navyše, ak by sa aj zo strany žalovaného jednalo v oznámení o poistnom plnení z 12. februára 2019 o chybu v písaní, tak takáto chyba by išla výlučne na ťarchu žalovaného, ktorý mal zodpovedným spôsobom pristupovať k posúdeniu nároku poškodenej na náhradu škody. Odôvodenie oznámenia o poistnom plnení z 12. februára 2019 pritom jednoznačne a nepochybne uvádza priznanie nároku na náhradu škodu v trvaní 10 dní. 17.2. Na základe uvedeného súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z odôvodnenej doby nájmu 11 dní (10 dní na základe oznámenia o poistnom plnení z 12. februára 2019 + 1 deň na základe oznámenia o poistnom plnení z 1. apríla 2019).

18. V časti oprávnených 11 dní nájmu súd uvádza, že náhrada škody, ktorá v danom období vznikla poškodenej, predstavovala sumu 528,-- eur (48,-- eur s DPH x 11 dní). Žalovaný vyplatil poškodenej (resp. žalobcovi) len sumu 331,19 eur (na základe oznámenia o poistnom plnení z 12. februára 2019) a sumu 47,29 eur (na základe oznámenia o poistnom plnení z 1. apríla 2019), ktorá v súčte približne výške nájomného len za 8 dní (a nie za oprávnených 11 dní). 18.1. Z tohto dôvodu dospel súd k záveru, že žalobca má v rozhodovanom spore nárok na zaplatenie rozdielu medzi sumou 528,-- eur predstavujúcou nájomné za 11 dní a žalovaným vyplatenou sumou 378,48 eur. Preto vyhodnotil žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 149,52 eur ako dôvodnú.

19. K tvrdeniu žalovaného, že je potrebné od nároku na náhradu škody odpočítať tzv. prevádzkové náklady, ktoré poškodená ušetrila tým, že vlastné motorové vozidlo nemohla používať v dôsledku poškodenia, v celkovej sume 5,52 eur, súd v prvom rade uvádza, že žalovaný ich výšku (a ani spôsob výpočtu) nepreukázal. 19.1. Zároveň súd konštatuje, že takýto postup nie je možné považovať za správny. V tejto súvislosti si súd kladie otázku, čo poškodená nevyužívaním vlastného motorového vozidla ušetrila. Pri odpovedi na túto otázku súd uvádza, že v dôsledku porušenia povinnosti poisteným žalovaného nemohla poškodená vlastné motorové vozidlo ako predmet vlastníctva užívať, musela vynaložiť výdavky na jeho opravu, v dôsledku opravy poškodeného vozidla došlo k zníženiu jeho hodnoty, a rovnako tak jej vznikli ďalšie výdavky v spojení s prenájmom náhradného motorového vozidla. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zo strany poškodenej nemohlo dôjsť k ušetreniu akejkoľvek sumy, ktorú žalovaný označuje ako tzv. prevádzkové náklady. 19.2. Navyše súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že v súvislosti s vlastníctvom motorového vozidla sú spojené ďalšie výdavky, ktoré sa platia na určité obdobie, a to výdavky na STK, emisnú

kontrolu, diaľničnú známku a povinné zmluvné poistenie, pričom je nepochybné, že vynaloženie týchto výdavkov sa nepredlžuje o dobu, po ktorú je motorové vozidlo v oprave, a poškodenej tak vznikla po dobu poškodenia jej motorového vozidla ujma v podobe „zbytočne zaplatených výdavkov, ktoré v období, keď bolo motorové vozidlo v oprave, nemohla využívať. Túto finančnú ujmu však žalovaný poškodenej nerefundoval a je nepochybné, že v súčte je táto ujma vyššia ako žalovaným žiadnym spôsobom nepodložené prevádzkové náklady v sume 5,52 eur. 19.3. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť postup žalovaného, ktorý náhradu škody kráti o tzv. prevádzkové náklady, inak ako postup, ktorý je v rozpore so zákonom, a ktorý je v rozpore s povinnosťou žalovaného nahradiť celú škodu spôsobenú jeho poistením.

20. Žalobca si v žalobe v uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy od 24. februára 2019 do zaplatenia. Žalovaný sa bránil tým, že sa do omeškania môže dostať až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola poškodenému priznaná náhrada škody, pričom argumentoval judikatúrou najvyššieho súdu. 20.1. Súd poukazuje na to, že rozsudok najvyššieho súdu z 22. novembra 2018, sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX. Rovnako tak nálezmi zo 14. októbra 2021, sp. zn. a z 28. októbra 2021, sp. zn. boli ústavným súdom zrušené aj rozsudok najvyššieho súdu z 26. februára 2019, sp. zn. , resp. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2019, sp. zn. . Vo všetkých troch prípadoch boli ústavným súdom zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo konštatované, že poškodený nemá voči poisťovni nárok na úrok z omeškania v prípade náhrady škody podľa pred právoplatnosťou rozsudku o nároku na náhradu škody, čo znamená, že ústavným súdom došlo k zrušeniu rozhodnutí, v ktorých bol vyslovený právny názor totožný s argumentáciou žalovaného prezentovanou v rozhodovanom spore. 20.2. Súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré dali v časti úrokov z omeškania za pravdu poisťovaniam, boli zrušené s odôvodnením, že ich závery boli v rozpore s garantovaným právom na súdnu ochranu pre zjavnú chybu v ich právnom posúdení. Je tak zrejmé, že ústavný súd odmietol argumentáciu okrem iného prezentovanú žalovaným v rozhodovanom spore. Z tohto dôvodu musí súd odmietnuť ako neprípustnú a nemajúcu oporu v zákone argumentáciu žalovaného o nedôvodnosti nároku žalobcu na uplatnený úrok z omeškania. 20.3. Ak sa žalovaný snažil spochybňovať závery ústavného súdu s tvrdením, že ten nebol oprávnený danú otázku posudzovať, súd konštatuje, že naopak v záujme spravodlivého rozhodnutia v spore je oprávnený a zároveň povinný rešpektovať judikatúru ústavného súdu ako najvyššej súdnej autority s poukazom na znenie článku 2 ods. 2 Základných princípov . 20.4. K tvrdeniu žalovaného, že predmetnú právnu otázku bude ešte posudzovať najvyšší súd, súd rozhodujúci v predmetnom spore dáva žalovanému do pozornosti ustanovenie , v zmysle ktorého bude najvyšší súd pri opätovnom rozhodovaní vo veciach, v ktorých ústavný súd zrušil ako protiústavné jeho skoršie rozsudky, viazaný právnym názorom ústavného súdu vyslovených v nálezoch zo 14. októbra 2021, sp. zn. a . Uvedené znamená, že je nemysliteľné, aby najvyšší súd vyslovil v ďalšom konaní odlišný právny názor, než zaujal ústavný súd v predmetných kasačných nálezoch. Preto pre rozhodnutie v spore predstavujú vyššie označené nálezy ústavného súdu dostatočný podklad pre posúdenie nároku žalobcu na úrok z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej náhrady škody. 20.5. Napokon súd dopĺňa, že keby žalovaný riadne nahradil poškodenej vzniknutú škodu v celom oprávnenom rozsahu riadne a včas, nebolo by potrebné vôbec riešiť, či žalovaný je alebo nie je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. Keďže žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a nenahradil poškodenej oprávnenú škodu v celom rozsahu včas (v súlade s ustanovením ), je povinný znášať aj sankciu za svoj protiprávny postup v podobe platenia úrokom z omeškania.

21. Pokiaľ ide o posúdenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením náhrady škody, súd poukazuje na záver ústavného súdu, v zmysle ktorého platí, že ustanovenia zákona o PZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona o PZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľke vyplatila jej dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona o PZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona o PZP) od ich uplatnenia si sťažovateľkou, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jej dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa

§ 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľkou uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľke dostala do omeškania (k tomu viď nález ústavného súdu z 28. októbra 2021, sp. zn. , bod 28. jeho odôvodnenia). 21.1. Pri správnej aplikácii , a v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti (podľa ) a dňovej lehoty na plnenie (podľa ). Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 7. februára 2019, a preto sa uplynutím 22. mája 2019 dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý dobrovoľne poškodenej, resp. žalobcovi neuhradil. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva (t. j. vo výške 5 % ročne) od 23. mája 2019 do zaplatenia dlžnej istiny a v časti od 24. februára 2019 do 22. mája 2019 vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny ako nedôvodný.

22. Na základe uvedeného, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 149,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149,52 eur od 23. mája 2019 do zaplatenia (výrok I.).

23. V prevyšujúcej časti, t j. v časti o zaplatenie istiny 288,-- eur (k tomu viď bod 16.3. odôvodnenia vyššie) a v časti o zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy za obdobie od 24. februára 2019 do 22. mája 2019 (k tomu viď bod 21.1. odôvodnenia vyššie), súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

24. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v časti 34 % predmetu sporu a žalovaný v časti 66 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 % (66 % - 34 %) [výrok III.]. 24.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).