Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/203/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: C.. X. Š., O.. XX.X.XXXX, V. P., Š. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanému: C.. Š. O., O.. XX.X.XXXX, V. K. B., U. XXX/X, zastúpenému JUDr. Jurajom Fűzerom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika 1256/22, za účasti intervenienta na strane žalovaného Union poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/ A, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 1.113,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.2.2018 č.k. 15C/32/2017-149 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58,96%.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.113,46 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená žalovaným na jeho osobnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX. Vo svojej žalobe uviedol, že predbežný rozpočet opravy jeho motorového vozidla bol stanovený firmou BAMARA s.r.o. na sumu 1.495,- eur, pričom UNION poisťovňa a.s. mu z tejto škody uhradila iba sumu 281,54 eur dňa 30.11.2016 a preto zostávajúcu časť svojho nároku uplatnil v súdnej žalobe. UNION poisťovňa a.s. ako intervenient na strane žalovaného počas konania uviedla, že pri likvidácii poistnej udalosti ustálila všeobecnú hodnotu motorového vozidla v čase dopravnej nehody na sumu 381,54 eur. Z tejto sumy uhradila žalobcovi ako poškodenému sumu 281,54 eur po odrátaní sumy 100,- eur, ktorá predstavuje hodnotu zvyškov poškodeného motorového vozidla. Toto stanovisko zaujala z dôvodu, že podľa jej výpočtov sa javí oprava motorového vozidla ako neúčelná.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca počas konania doručil súdu odborné vyjadrenie znalca Ing. Jána Saba č. 9/2018 na určenie všeobecnej hodnoty jeho motorového vozidla, ktorým bola táto ustálená na sumu 610,- eur. S poukazom na plnenie poisťovne vo výške 281,54 eur, po odrátaní zvyškov v sume 100,- eur, upravil svoj nárok uplatnený v konaní na 228,46 eur. V prevyšujúcej časti zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. UNION poisťovňa a.s. ako intervenient oznámila súdu dňa 8.2.2018 prehodnotenie likvidácie poistnej udalosti a žalobcovi doplatila rozdiel vo všeobecnej hodnote motorového vozidla v zmysle znalcom ustanovenej všeobecnej hodnoty a takto mu dňa 7.2.2018 uhradila sumu 228,46 eur. Žalobca následne v tejto časti zobral žalobu späť a ďalším podaním zo dňa 21.2.2018 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu, teda aj v rozsahu uplatneného

úroku z omeškania. Na základe toho súd prvej inštancie v zmysle ust. § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 256 ods. 1 C.s.p., keď konštatoval, že podiel na zastavení konania majú obidve strany sporu, keď žalobca zavinil zastavenie konania neskorým vypracovaním znaleckého posudku, ktorý predložil až dňa 1.2.2018, teda nezabezpečil dôkaz pred podaním žaloby. Poisťovňa ako intervenient taktiež zavinila vznik sporu tým, že jej povinnosťou bolo určiť výšku škody tak, ako ju určil znalec a keďže tak nekonala, zavinila vznik sporu. Tento nesprávny postup napravila až v priebehu konania. S poukazom na záver o nerozlučnom spoločenstve medzi žalovaným a intervenientom súd prvej inštancie vyvodil záver, že v rozsahu zodpovednosti poisťovne zodpovedá za zastavenie konania aj samotný žalovaný. S poukazom na záver, že obidve strany sporu zavinili čiastočné zastavenie konania stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu podali včas odvolanie tak žalobca ako aj žalovaný. Žalobca žiadal zmeniť napadnuté uznesenie v jeho výroku o trovách konania a priznať mu náhradu trov konania najmenej v rozsahu 20,5%. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie ohľadne trov konania, keďže má za to, že v rozsahu sumy 228,46 eur bol v konaní úspešný. Pripustil, že v žalobe uplatnil väčšiu sumu, má však za to, že od začiatku bolo zrejmé, že nárok na náhradu škody má, čo bolo preukázané aj tým, že mu intervenient počas konania uhradil vypočítanú škodu. Je toho názoru, že ak bol úspešný v časti uplatneného nároku, tak v tejto časti mu mal súd priznať náhradu trov konania v zmysle § 255 C.s.p. podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Tento ustálil na rozsah 20,5% a v takomto rozsahu žiadal priznať náhradu trov konania, ako aj trovy odvolacieho konania.

5. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie aj žalovaný. Tento žiadal uznesenie zmeniť v tomto výroku o trovách konania a žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 58,96% ako aj plnú náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., ale v skutočnosti toto rozhodnutie vychádza z úpravy § 255 ods. 2 C.s.p., keď sa súd priklonil k záveru, že každá zo strán zavinila zastavenie konania. Takúto argumentáciu by považoval za prípustnú iba v prípade, ak by pomer úspechu a neúspechu strán bol približne rovnaký. V danom prípade sa o takúto situáciu nejedná, keďže predmetom konania bola suma uplatnená v žalobe vo výške 1.113,46 eur. Žalobca bol v konaní úspešný do výšky 228,46 eur a neúspešný v sume 885,- eur. V takomto pomere bol v konaní úspešný on. Úspech žalobcu takto predstavuje sumu 20,52% a úspech žalovaného 79,48%, čo značne presahuje hranicu 50% úspechu. Vzájomný pomer úspechov takto ustálil na sumu 58,96% a má za to, že v takomto rozsahu mu patrí náhrada trov konania. Poukázal na to, že znalecký posudok si žalobca mohol vyžiadať pred podaním žaloby a s ním, resp. s intervenientom rokovať o náhrade škody pred podaním žaloby.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s právne významnými skutočnosťami podstatnými pre posúdenie otázky zavinenia zastavenia konania a v dôsledku toho aj nesprávne v tejto časti rozhodol.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nerozhodol meritórnym rozhodnutím teda rozsudkom a za takejto situácie nepripadá do úvahy rozhodovanie o trovách konania v zmysle úpravy § 255 C.s.p., ktorá vychádza z pomeru úspechu vo veci. Neexistencia meritórneho rozhodnutia totiž neumožňuje ani vyhodnotiť pomer úspechu vo veci medzi sporovými stranami. Konanie vo veci skončilo zastavením konania a preto pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné aplikovať ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Podľa tohto ustanovenia ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. V tomto ustanovení je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Z toho vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zastavenie zavinila. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného zobrala žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie

konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dôvodom čiastočného zastavenia konania bola skutočnosť, že intervenient na strane žalovaného uhradil žalobcovi počas konania sumu 228,46 eur a pokiaľ žalobca zobral žalobu späť v tejto časti, stalo sa tak z dôvodu splnenia povinnosti žalovaným počas konania a v takomto rozsahu žalovaný zodpovedá za trovy konania. Späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti je potrebné z procesného hľadiska vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalobcu a v takomto rozsahu teda tento zodpovedá za náhradu trov konania žalovanému. S poukazom na pomer týchto súm je zrejmé, že takto oproti sebe stojí zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania v sume 228,46 eur, čo predstavuje pomer k uplatnenej v sume 1.113,46 eur 20,52% a oproti tomu zodpovednosť žalobcu za zastavenie konania v rozsahu 885,- eur, čo predstavuje 79,48%. Vzájomným porovnaním týchto pomerov zodpovednosti je výsledný pomer zodpovednosti žalobcu v rozsahu 58,96%. V takomto rozsahu teda žalobca zodpovedá žalovanému za náhradu trov prvoinštančného konania.

11. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58,96%.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.