Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/16/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného : Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: M. V., bytom E. XX, o vymoženie 530,30 € s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 3Er/677/2012-47 zo dňa 4. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil; výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, trovy exekúcie vo výške 45,23 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia a výrokom III. oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 530,30 € na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1200213433 zo dňa 01.06.2012, ktorý vydala Union zdravotná poisťovňa a.s. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 26.09.2012 JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, súdneho exekútora so sídlom v Malackách. Súdny exekútor dňa 28.03.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že u povinného bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcii (20 exekučných konaní), pričom najstaršia spisová značka exekúcie je registrovaná z roku 2018. Zároveň si podnetom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.05.2017 vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 56,45 €, ktoré špecifikoval ako odmenu 33,19 €, náhradu hotových výdavkov 13,85 € a DPH. Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2018 tak, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastaviť, pričom súd vychádzal zo zistení súdneho exekútora o tom, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Z lustrácií

vykonaných súdnym exekútorom a následne aj súdom vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nie je vlastníkom nehnuteľností, má vedený účet v banke s účtovným zostatkom -9,60 € a s výškou rezervácii 7.112,97 €, je voči nemu vedených 20 exekučných konaní. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor a následne súd vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí), avšak bezúspešne. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Hoci oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/11). Súd v zmysle platnej judikatúry konštatoval, že neprihliadnutie na vyjadrenie oprávneného nezakladá porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 252/04). Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 3830/12, ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, príjmové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Naopak ukladá mu povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 EP). Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je reálny predpoklad na očakávanie zmeny jeho pomerov. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd preto v zmysle citovaných ustanovením zákona exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 45,23 €, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v sume 33,19 €, z náhrady hotových výdavkov v sume 4,50 € a DPH v sume 7,54 €. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 45,23 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne

neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok získať. Oprávnený uviedol, že takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (42 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol toho názoru, že ani súdny exekútor a ani súd nezistili majetkové pomery oprávneného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda, či povinný je alebo nie je nemajetný. Oprávnený poukázal na to, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto konaní bude premlčané. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia. N základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súd zamietne, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom účastníka, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, ani vysloviť, že odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže na návrh účastníka zastaviť exekúciu, čo predstavuje procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. 10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.09.2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 17.09.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1200213433 zo dňa 01.06.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 27.06.2012. Poverenie

na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom dňa 26.09.2012 udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi. Okresný súd Partizánske poveril súdneho exekútora vymožením sumy 530,30 € a trov exekúcie. 11. Preskúmavanie majetku povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý, ak zistí nemajetnosť povinného, túto skutočnosť oznámi oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinného môže súd exekúciu zastaviť aj priamo na podnet súdneho exekútora, alebo ak nemajetnosť povinného zistí zo svojej úradnej činnosti. 12. Dňa 23.05.2017 a 28.03.2018 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný nevlastní žiaden majetok. V nadväznosti na uvedené súdny exekútor konštatoval, že vedenie exekučného konania je neefektívne a nehospodárne, a preto podal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd však uvádza, že na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti nedovoľovali povinnému sa zamestnať, prípadne podnikať, a tak si zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré by mohli byť okrem iného použité aj na úhradu jeho dlhov. 13. Správne oprávnený v podanom odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku povinného, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinného, ktorý je mladým človekom v produktívnom veku, by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Situácia na strane povinného nie je nemenná, je teda možné dôvodne predpokladať, že povinný sa zamestná, dosiahne príjem zo zamestnania alebo podnikania alebo majetok (darom, dedením a pod.), ktorý bude postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného. 14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť. 15. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností danej veci, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 16. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil vo výroku o zastavení exekúcie. 17. Pokiaľ ide o výroky o trovách exekúcie (výrok II., výrok III.), ktoré neboli napadnuté odvolaním oprávneného, odvolací súd zrušil i tieto výroky z dôvodu, že tieto výroky sú závislé od výroku o zastavení exekúcie (§ 379 písm. a) CSP) a samostatne nemôžu existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách exekúcie, ktorá ďalej pokračuje). 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).