Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-307-2018.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/307/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov VEŽIAK, so sídlom v Michalovciach, Nad Laborcom 1768/2, IČO: 35 548 070, zastúpeného Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Gorkého 1, proti žalovanému: GeCom, s.r.o., so sídlom v Michalovciach Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268, zastúpenému JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, o 153,41 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.2.2018 č.k. 16C/348/2015-170 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 153,41 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 1.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaného s tým, že o výške bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou a žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia 153,41 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa X.XX.XXXX Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, na základe ktorej bol žalovanému prenajatý nebytový priestor v bytovom dome so súp. č. XXXX U., O. H.. O. G. X, na pozemku parc. č. XXX/XX, G. Č.. XXXX M.. Ú.. F., D. U., za účelom umiestnenia rozvádzača a prívodnej kabeláže a pre zabezpečenie služieb internetu pre vlastníkov bytového domu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s dohodnutým nájomným ročne vo výške 80,- eur, čo mesačne činí 6,67 eur. Výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX žalobca vypovedal zmluvu žalovanému z dôvodu, že tento porušil zmluvné povinnosti, keď o.i. iného vykonal stavebné práce bez platného stavebného povolenia. Výpoveď bola žalovanému doručená XX.X.XXXX. Zmluvné strany v článku 8 ods. 4 Zmluvy dojednali 6 mesačnú výpovednú lehotu, ktorá plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede. Žalovanému tak uplynula výpovedná lehota dňom XX.X.XXXX, kedy aj skončil nájomný vzťah medzi stranami sporu. Nakoľko žalovaný aj po uplynutí výpovednej doby predmetné nebytové priestory naďalej užíval, žalobca v tomto konaní voči nemu uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov za obdobie od X.X.XXXX Y. XX.X.XXXX, teda za obdobie 23 mesiacov. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil v sume 153,41 eur, pričom vychádzal z dojednaného mesačného nájomného 6,67 eur za obdobie 23 mesiacov.
4. Žalovaný odmietal uplatnenú sumu žalobcovi uhradiť tvrdiac, že nárok žalobcu je neopodstatnený nakoľko v zmysle zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný podnikom poskytujúcim elektronickú komunikačnú sieť, evidovaný v zozname podnikov poskytujúcich pripojenie do siete internet, z čoho vyplýva, že je nielen oprávnený, ale aj povinný v zmysle zákona umožniť pripojenie do siete každému záujemcovi, ktorý o to prejaví záujem. Pokiaľ je to vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu, je žalovaný oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti s tým na cudziu nehnuteľnosť, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a porastu. Ide o povinnosti zodpovedajúce oprávneniam žalovaného, ktoré sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutej nehnuteľnosti, v danom prípade na nebytovom priestore vlastníkov bytového domu. K začatiu prevádzkovania verejnej siete žalovaným v danom nebytovom priestore došlo v súlade so zákonom od 1.8.2013, preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od uvedenej doby. Žalobcovi mohlo vzniknúť len právo v zmysle zákona uplatniť nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľností, ktorú však neuplatnil.
5. V súvislosti s argumentáciou žalovaného súd prvej inštancie konštatoval, že tento súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, koľko vlastníkov v predmetnom bytovom dome je koncovým odberateľom internetových služieb od žalovaného, či už v súčasnej dobe alebo v dobe, za ktorú žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo sporným, že žalovaný nevypratal predmetný nebytový priestor, ktorý spravuje žalobca, potom ako došlo k ukončeniu pôvodného zmluvného vzťahu na základe nájomnej zmluvy. Z predloženého odborného posudku znalca Ing. Ladislava Staregu zo dňa 4.7.2014 mal súd prvej inštancie za preukázané, že prevádzka závesov s káblami v nebytovom priestore umiestnená žalovaným, má nevyhovujúci spôsob kotvenia na anténny stožiar, čím dochádza k preťaženiu konštrukcie, sú tam neprípustné silové pôsobenia a nehmotné spojenie lanko-kábel, pričom dochádza k zásahu do ostatných strešných konštrukcií, ako je atika budovy. Vzhľadom na zistené nedostatky v kotvení a realizácií stavby odporúčal znalec predmetné zariadenie, ktoré patrí žalovanému odstrániť a doložiť spracovanú projektovú dokumentáciu so schválením na príslušnom stavebnom úrade s tým, aby bola realizovaná výstavba nového káblového prepojenia. Žalovaný takúto projektovú dokumentáciu súdu nepredložil.
6. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že by mu v zmysle § 66 zák. č. 351/2011 Z.z. vzniklo oprávnenie zo zákonného vecného bremena, k zriaďovaniu a prevádzkovaniu verejnej siete internetu v predmetnom nebytovom priestore. Nakoľko nepreukázal, že by mal uzavretú platnú nájomnú zmluvu so žalobcom dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2013 do 30.6.2015, kedy žalovaný užíval predmetné nebytové priestory je opodstatnený. Preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 153,41 eur, ktorú sumu vyčíslil tak, že pri výške bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac vychádzal zo sumy 6,67 eur, ktorú tvorí pôvodne dojednané mesačné nájomné, ktoré priznal za uplatňované obdobie.
7. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že z dokazovania pred ním vykonaného vyplynulo, že v predmetnom bytovom dome poskytujú internetové služby aj iné spoločnosti, ktoré podnikajú v oblasti elektronických komunikácií v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z., ktoré majú so žalobcom uzavreté nájomné zmluvy a riadne prevádzkujú internetové služby. Ide o spoločnosti T-mobile Slovensko a.s., WiMax Telecom Slovakia s.r.o., Avis s.r.o., Nitra, Minet Slovakia s.r.o., Michalovce. Tieto spoločnosti preukázateľne prevádzkujú internetové služby, riadne platia nájomné, a to aj za dobu od 1.8.2013 po nadobudnutí účinnosti zák. č. 351/2011 Z.z.. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nie je splnená zákonná podmienka pre vznik vecného bremena v zmysle § 66 zák. č. 351/2011 Z.z., ktorou je poskytnutie služieb v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Len v takom prípade by vzniklo žalovanému právo užívať predmetný nebytový priestor za účelom prevádzkovania internetu bez toho, že by za užívanie týchto priestorov patrila žalobcovi protihodnota.
8. Na základe týchto úvah žalobe v celom rozsahu vyhovel a spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania tak, tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
9. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní vo vzťahu k žalovanému s tým, že o výške trov bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že by v konaní nepreukázal, že v zmysle ust. § 66 zák. č. 351/2011 Z.z. mu vzniklo oprávnenie zo zákonného vecného bremena k zriaďovaniu a prevádzkovaniu verejnej siete internetu v predmetnom nebytovom priestore. Žalovaný je toho názoru, že verejný záujem nie je možné preukázať konkrétnymi dôkazmi, keďže ide o abstraktný pojem. Verejným záujmom nie je ani záujem väčšiny. Pri posudzovaní verejného záujmu je potrebné prihliadnuť na záujem štátu, ako aj EÚ na informatizácii spoločnosti a tým umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunikačných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb. Je potrebné prihliadnuť aj na povinnosti žalovaného, ktoré mu vyplývajú zo zákona, najmä z ust. § 43 ods. 2 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z.. To, že zriaďovanie a prevádzkovanie elektronických komunikačných sietí je vo verejnom záujme, vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu o elektronických komunikáciách (§ 66 až 68). Rovnako to konštatoval aj Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, čo je uvedené v rozhodnutí č. OU-KE-OVBP2-2015/042157. Vyjadrenie v podobnom duchu vyplýva aj zo stanoviska vlády uvedenom v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2017, č.k. PL. ÚS 35/2015-50. Touto argumentáciu sa súd prvej inštancie nezaoberal, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tej súvislosti žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 9.2.2018. Podľa žalovaného na jeho strane došlo ku zriadeniu vecného bremena v zmysle § 66 spomínaného zákona. Predložené nájomné zmluvy nie sú relevantné pre toto konanie. Posudok vypracovaný Ing. Staregom poukazuje na nesprávny technologický postup riešenia napojenia siete, avšak nevyplýva z neho rozpor s argumentáciou žalovaného.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa skutkovou a právnou argumentáciou napadnutého rozsudku. Nie každé budovanie elektronickej siete na ktoromkoľvek mieste a nehnuteľnosti je automaticky vo verejnom záujme a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. V bytovom dome je dlhodobo plne vybudovaná funkčná verejná elektronická komunikačná sieť, okrem žalovaného poskytujú elektronické komunikačné siete aj ďalší poskytovatelia sietí a koncoví užívatelia mali a majú možnosť ich využívať. Navyše žalovaný svoju elektronickú komunikačnú sieť vybudoval v rozpore so zákonom, bez rozhodnutia stavebného úradu, bez projektovej dokumentácie a bez súhlasu vlastníkov bytov.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.5.2019 o 9.30 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..
15. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.
17. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
18. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
19. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nedávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že by v danom prípade mal prevažovať verejný záujem nad právom užívať predmetné nebytové priestory zo strany jeho vlastníkov.
20. Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ až c/ zák. č. 351/2011 Z.z. podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť,
c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
21. Vychádzajúc z vyššie cit zákonného ustanovenia niet pochýb o tom, že existenciu verejného záujmu je potrebné skúmať v každom individuálnom prípade, pretože len tak možno dôjsť k záveru, či v tom - ktorom prípade došlo k naplneniu zákonných podmienok pre vznik zákonného vecného bremena, tak ako má na mysli vyššie cit. ust. § 66 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z..
22. Súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky zistené skutočnosti pri skúmaní existencie verejného záujmu pri prevádzkovaní internetu v predmetnom obytnom dome a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nedošlo k vzniku zákonného vecného bremena, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky tak ako má na mysli vyššie cit. zákonné ustanovenie.
23. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že ako podniku prevádzkujúcemu internetové siete mu zo zákona vznikol nárok vyplývajúci z § 66 zák. č. 351/2011 Z.z. zriaďovať, prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na predmetnej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na predmetnú nehnuteľnosť a vykonávať na tejto aj úpravy.
24. Zákon totiž oprávnenia vyplývajúce z § 66 viaže na splnenie podmienok, ktoré sú v tomto zákone presne definované.
25. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol na tú skutočnosť, že v predmetnom bytovom dome je dlhodobo plne vybudovaná funkčná verejná elektronická komunikačná sieť a okrem žalovaného elektronické komunikačné siete poskytujú aj ďalší poskytovatelia, z čoho vyplýva, že koncový užívatelia majú možnosť tieto služby využívať.
26. Za daného skutkového stavu tak správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že v danom prípade by boli splnené podmienky v zmysle § 66 cit. zákona pre zriadenie zákonného vecného bremena, preto správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v úhrade za užívanie predmetných nebytových priestorov žalovaným za požadované obdobie.
27. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok, vrátane výroku o trovách konania v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).