Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-171-2018.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/171/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., IČO: 35914939, Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, proti žalovaným: 1.) Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., IČO: 35914921, Drieňová 24, 820 09 Bratislava, zast. MM Legal, s.r.o., Trenčianska 41, 821 09 Bratislava, 2.) Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", IČO: 31364501, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, o zaplatenie 2.154,01 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v I. rade a v sume vo výške 797,75 eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovanému v I. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalovanému v II. rade sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť 2.154,01 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nehodou dňa 23.07.2016. V dôsledku nehody vznikla žalobcovi škoda v súvislosti s opravou ŽKV 1.358,26 eur a v dôsledku použitia náhradnej autobusovej dopravy v sume 795,75 eur. Nehoda bola vyšetrená na základe Správy o zatvorení prevádzkovej poruchy vypracovanej správcom železničnej infraštruktúry dňa 10.10.2016. Žalovaný 1 nesúhlasil so záverom tejto správy, v ktorej je označený ako jediný vinník nehody. Z dôvodu sporu žalovaných o vine na nehode a z dôvodu opatrnosti žalobca žaloval oboch žalovaných, aby nedošlo k premlčaniu jeho nároku na náhradu škody.
2. Podaním doručeným súdu dňa 18.04.2019 vzal žalobca žalobu späť voči žalovanému 1 a trval na zaplatení sumy 1.358,26 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.07.2018 do zaplatenia voči žalovanému 2.
3. Žalovaný 2 sa v konaní bránil tým, že ku škode na majetku žalobcu došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnych povinností zo strany rušňovodiča Os 5750, zamestnanca žalobcu, z dôvodu jeho nedbanlivého prístupu. Ak by tento zachoval náležitú opatrnosť a neporušil by svoje povinnosti, ku škode by nedošlo. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by zamestnanci žalovaného 2 o poškodení trakčného vedenia vedeli a ta vôbec mohli porušiť právne predpisy. Rušňovodič Os 5750 napriek ústnemu príkazu službukonajúceho elektrodispečera na pomalú jazdu s pohotovosťou zastaviť pred možnou prekážkou v priechodnom priereze, sledovania TV a varovaniam o možnosti kolízie rušňa s časťami TV, nerešpektoval tieto pokyny elektrodispečera - zamestnanca prevádzkovateľa dráhy a neprispôsobil dostatočne rýchlosť vlaku, čím porušil ustanovenia Občianskeho zákonníka o všeobecnej preventívnej a zakročovacej povinnosti proti škodám. Uvedené potvrdzuje Rozbor záznamu rýchlosti z mimoriadnej udalosti, ktorý vyhotovil žalobca dňa 29.07.2016. Samotný rušňovodič pri výpovedi uviedol, že príkaz od elektrodispečera na obozretnosť pri jazde dostal. Z prepisu rozhovoru zaznamenaného riadiacou technikou však vyplýva, že dispečer pri upozornení rušňovodiča nevedel o žiadnej poruche ani závade na TV, tieto slová vôbec nepoužil.
4. Žalobca vo vyjadrení z 27.03.2019 uviedol, že ak dôjde k situácii, že dochádza k prerušeniu napájania elektrického vedenia na koncoch neutrálneho poľa, je to signál toho, že niečo nie je v poriadku. Žalovaný 2 mal zabezpečiť prehliadnutie trate a až následne vpustiť vlak plný cestujúcich na železničnú infraštruktúru. Ak tak neurobila (a je si vedomá, že tak mala urobiť), potom by mala znášať náhradu škody, ktorú tým spôsobila. Neobstojí tvrdenie žalovaného 2, že rušňovodič mal ísť pomalšie pri jazde, keďže bol tento zamestnaný komunikáciou s dispečerom a interpretáciou rozporu medzi žiadosťou dispečera a právnym predpisom. Do spisu zároveň doložil zoznam niektorých nehôd obdobného charakteru za obdobie prvého štvrťroka 2018 spolu s jednou správou z vyšetrenia prevádzkovej poruchy D 4 - poruchy zariadenia infraštruktúry zo dňa 24.07.2018.
5. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach každý je povinný v doprave na dráhe a) zachovávať opatrnosť primeranú povahe prevádzky dráhy a dopravy na dráhe, starať sa o svoju bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť život alebo zdravie, alebo obmedziť prevádzku dráhy alebo dopravu na dráhe, b) dodržiavať prepravné podmienky podľa zákona a prepravného poriadku dopravcu, c) rešpektovať pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku týkajúce sa prepravy a pohybu v dráhových vozidlách, na staniciach a na zastávkach.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
6. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Keďže žalobca vzal späť žalobu voči žalovanému 1 a upravil petit žaloby tak, že žiadal zaplatiť od žalovaného 2 sumu 1.358,26 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.07.2018 do zaplatenia, súd konanie voči žalovanému 1 a v sume vo výške 797,75 eur zastavil. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný 2 porušil svojím konaním právne predpisy, čo následne malo za následok vznik škody na strane žalobcu. Zo zaznamenaného rozhovoru rušňovodiča vlaku OS 5750 vyplýva, že tento dvakrát potvrdil porozumenie príkazu elektrodispečera - zamestnanca prevádzkovateľa dráhy na pomalú jazdu s pohotovosťou zastavenia pred možnou prekážkou v priechodnom priereze a taktiež porozumenie na sledovanie traťového vedenia (TV) a ohlásenie prípadnej poruchy. Výpravca a ani elektrodispečer o poruche nevedeli, vedeli len o výpadku napájania TV. Výpadky napájania TV sú zaznamenávané bežne a nie je možné z každého výpadku automaticky usúdiť, že sa jedná o poruchu TV. Elektrodispečer vyhlásil poruchový stav TV ihneď po ohlásení jeho poškodenia. Samotný výpravca poruchu TV nezistil, ani mu nebola nikým ohlásená, preto nemohol ani porušiť právne predpisy. Keďže elektrodispečerovi neboli informácie od rušňovodiča postrkového rušňa (zamestnanca žalovaného 1), ktorý uvedený stav spôsobil postúpené, nemohol dostatočne posúdiť riziko prípadného poškodenia častí TV. Rušňovodič postrkového rušňa aj na základe reagovania ochrán na úrovni neutrálneho poľa (NP) Žarnovica musel vedieť, že do bez napäťovej časti NP vošiel so zdvihnutým zberačom, čo však nikomu neohlásil, čím porušil právne predpisy (pravidlá železničnej prevádzky - čl. 412, 415 a 1242). V prípade ohlásenia tejto skutočnosti mohol výpravca s elektrodispečerom zabrániť vzniku následnej škody na OS 5750. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by zamestnanci žalovaného 2 vedeli o poruche na TV, sám vo svojom vyjadrení uviedol, že išlo len o podozrenie. Z poruchovej hlásenky zo dňa 23.07.2017 pritom vôbec nevyplýva, že by zamestnanci žalovaného 2 o poruche TV až do poškodenia a uviaznutia OS 5750 v NP nevedeli. Keďže napájanie TV po znovuobnovení držalo, nič nenasvedčovalo tomu, že je nejaká porucha na TV. Elektrodispečer konal v súlade s právnymi predpismi (bod 8 predpisu E3 Pravidiel pre prevádzku a údržbu trakčných napájacích a spínacích staníc ŽSR), keď po výpadku napájania obvyklým spôsobom overoval možný dôvod výpadku u výpravcov ŽST Žarnovica a Nová Baňa, pretože zameriavač skratu na trakčnej napájacej stanici (TNS) Kozárovce vymedzoval úsek km polohou medzi AH Voznica - ŽST Žarnovica. Od výpravcu ŽST Žarnovica dostal informáciu, že v uvedenom úseku sa už vlak nenachádza, ale prešiel ním Nex 46601 ZSCS, ktorý však bez zastavenia výbehom pokračoval v jazde ďalej v smere na ŽST Hliník na d Hronom. Výpravca po dotaze elektrodispečera skonštatoval, že prípadnú anomáliu na TV vo svojom okolí nevidí. Po týchto informáciách elektrodispečer zapol napájanie príslušných úsekov a napätie držalo. Na základe uvedeného postupu, ktorý bol plne v súlade s právnymi predpismi oznámil dispečer rušňovodičovi vlaku OS 5750, že zaznamenal výpadok napájania TV, príčinu ktorého nepoznal. Preto mu dal ústny príkaz na opatrnú jazdu. Prijaté opatrenie považuje súd za dostatočné a v súlade s právnymi predpismi a to aj vzhľadom na skutočnosť, že na trakčných napájacích staniciach často dochádza k výpadkom TV nabíjačových vypínačov, ktoré bývajú spôsobené rôznymi okolnosťami, ktoré sa nedajú ovplyvniť (napr. zver, vlhké počasie, a i.). Žalobca do spisu založil zoznam niektorých nehôd obdobného charakteru za obdobie prvého štvrťroka 2018 spolu s jednou správou z vyšetrenia prevádzkovej poruchy D 4 - poruchy zariadenia infraštruktúry zo dňa 24.07.2018. Z uvedeného dôkazu však nijak nevyplýva, že by v praxi bežne nastávali situácie, kedy by elektrodispečer v obdobnom prípade (ako je prejednávaný v tomto konaní) vyhodnotil získané informácie od výpravcov železničných staníc v úseku, v ktorom bol zaznamenaný výpadok TV odlišne, resp. že by preverovanie problému vykonal iným postupom ako v predmetnom prípade a že následne takýto postup viedol k zabráneniu vzniku škody, príp. k jej značnému zníženiu. Za daného skutkového stavu žalobca nepreukázal, že postup žalovaného 2 dňa 23.07.2016 pred nehodou o 5:02 hod. na úseku NP Žarnovice na kilometri 38,400 bol v rozpore s právnymi predpismi, to znamená žalobca nepreukázal, že došlo k naplneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného 2 za škodu na majetku žalobcu, ktorú vyčíslil v sume 1.358,26 eur. Keďže nebolo v konaní preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného 2 a ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody na strane žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný 2, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 1 náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.