Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/47/2019

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. F., O.. XX.X.XXXX, V. H. U., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - U. F., O.. XX.X.XXXX, Z. V. E. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpená: L.. R. T., R. F. F. Š. XX, XXX XX V. a otec: C.. L. F., O.. XX.X.XXXX, Z. V. U.. V. XXXX/XX, XXX XX V., za účasti Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 3.9.2018 domáhal zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

2. Otec podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2021 oznámil, že svoj návrh berie späť v celom rozsahu a konanie žiada zastaviť. Súd vzhľadom k uvedenému podaniu pojednávanie uskutočnené dňa 14.6.2021 odročil. Vzhľadom k tomu, že išlo o mailové podanie súd dňa 2.12.2021 vyzval otca, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil svoje podanie, ktoré je podľa svojho obsahu späťvzatím návrhu na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti, a to tak, že doplnenie uskutoční v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Súd zároveň otca poučil, že v zmysle podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada, t. j. ako keby uvedené podanie ani nebolo súdu doručené, pričom v takom prípade súd o späťvzatí návrhu a zastavení konania nerozhodne a v konaní sa bude naďalej pokračovať. Otec dňa 21.12.2021 doručil tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu na začatie konania a tunajšiemu súdu oznámil, že trvá na späťvzatí návrhu.

3. Súd dňa 4.1.2022 vyzval matku, ako aj kolízneho opatrovníka, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím návrhu v celom rozsahu, pričom boli zároveň poučení, že v prípade ak sa v stanovenej lehote k výzve nevyjadria súd bude mať za to, že nemajú námietky voči späťvzatiu návrhu otcom maloletého dieťaťa. Dňa 19.1.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom oznámila, že so späťvzatím návrhu súhlasí a predmetné konanie žiada zastaviť. Kolízny opatrovník sa k výzve súdu nevyjadril, z dôvodu ktorého má súd za to, že so späťvzatím návrhu vo veci samej súhlasí.

4. Podľa (ďalej ako „“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je

návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

5. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

6. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

11. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

12. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

13. Podľa o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

17. Otec ako navrhovateľ má právo s podaným návrhom disponovať, t. j. môže ho za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Vzhľadom k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu, ako i súhlas matky maloletého dieťaťa súd zastavil predmetné konanie podľa § 29 ods. 1 C.m.p. tak, ako to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia

18. Preskúmaním súdneho spisu bolo zistené, že matka dňa 15.6.2021, po tom, ako sa dozvedela, že otec mieni návrh vo veci samej vziať v celom rozsahu späť, tunajšiemu súdu oznámila, že v zmysle § 55 C.m.p. žiada priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. Matka svoj návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania odôvodnila tým, že návrh otca vo veci zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti považuje za šikanózny a poškodzujúci záujmy maloletého. Uviedla, že bola nútená platiť právne služby a otec atakoval nielen len ju, ale aj kolízneho opatrovníka, ktorého žiadal vylúčiť rovnako, ako aj právneho zástupcu matky. Uviedla, že k neopodstatneným návrhom a námietkam otca sa musela opakovane vyjadrovať a uvádzať veci na pravú mieru. Zároveň sa právny zástupca matky pojednávania dňa 14.6.2021 zúčastnil výlučne z dôvodu, že otec svoje späťvzatie návrhu zaslal súdu až v deň pojednávania. Matka v závere svojho návrhu uviedla, že s poukazom na okolnosti predmetného prípadu považuje za spravodlivé, aby súd rozhodol o povinnosti otca nahradiť trovy predmetného konania.

19. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal najmä zo skutočnosti, že obaja rodičia majú v rovnakom rozsahu právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. V predmetnom súdnom konaní bolo preukázané, že matka nerešpektuje súdne rozhodnutia, ktorými bol upravený styk otca s maloletou, matka mu kontakt s maloletou znemožňovala, otec nemal vedomosť o tom, kde maloletá býva, z dôvodu ktorého bolo potrebné nariadiť aj niekoľko neodkladných opatrení, a to aj v iných súvisiacich súdnych konaniach, ktoré medzi rodičmi maloletého dieťaťa prebiehajú. Súd má tiež za preukázané, že príslušný kolízny opatrovník s rodinou pravidelne spolupracuje. Zo správ kolízneho opatrovníka má súd tiež za preukázané, že ani mediácia medzi rodičmi neplnila svoj účel. Súdu je z úradnej činnosti tiež známe, že manželstvo rodičov maloletej bolo v roku XXXX rozvedené a maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po takto upravenej starostlivosti súdnym rozhodnutím došlo k opakovaným zmenám v úprave starostlivosti o maloletú na základe nespočetných návrhov oboch rodičov, t. j. nielen otca, ale aj matky. Predmetný návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú, ktoré konanie prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn.: XXP/XX/XXXX, bol zo strany otca podaný z dôvodu, že rozsudok tunajšieho súdu č. k.: XXP/XX/XXXX-XXXX v spoj. s rozsudkom odvolacieho súdu č. k.: XXCoP/XX/XXXX-XXXX, ktorým bol naposledy upravený styk otca s maloletým dieťaťom, matka nerešpektovala a otcovi styk s maloletou neumožňovala. S prihliadnutím na počet konaní, ktoré vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa prebiehali na základe návrhov oboch rodičov, na ich samotný priebeh, na obsah vyhotovených znaleckých posudkov, na vyjadrenia rodičov, na vyjadrenia kolízneho opatrovníka, na záznamy zo zásahu polície, je možné konštatovať, že medzi rodičmi sú trvalo rozvrátené a narušené vzťahy, z dôvodu ktorého rodičia nevedia spolu kooperovať, a to vôbec nie dohodnúť sa ohľadom starostlivosti o svoje spoločné maloleté dieťa. Súd má vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu, a to i s ohľadom na všetky ostatné súdne konania, ktoré medzi účastníkmi prebiehajú a prebiehali za to, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú trvalé nezhody, a to nielen vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj v iných dôležitých otázkach. Komunikácia medzi nimi je nedostatočná a spojená s rôznymi prejavmi netolerancie a vzájomného nerešpektovania sa. Súd v tejto súvislosti poukazuje k tomu, že jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie si citových vzťahov je práve osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove maloletého dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom, a v intenciách dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že v tomto smere je možné badať nedostatky u oboch rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa si navzájom vytýkajú rôzne skutočnosti, vinia sa navzájom a ani jeden z nich si príslušnú časť zodpovednosti za vzniknutú situáciu nepripustí. Z uvedeného dôvodu súd usúdil, že prvoradým problémom v predmetnom prípade je rozvrátený vzťah a zlá komunikácia medzi rodičmi, dôstojný prístup oboch rodičov k spoločnému dieťaťu, schválne obmedzovanie sa navzájom, nerešpektovanie jeden druhého, ako aj uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami a potrebami maloletého dieťaťa, ktorého takto vyhrotená situácia a negatívne vzťahy medzi rodičmi len zaťažujú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že potrebu začatia uvedeného súdneho konania zavinili obaja rodičia maloletého dieťaťa rovnakou mierou, pričom tiež sa na jeho priebehu obaja rovnako podieľali. V priebehu konania ani jeden z rodičov nepristúpil k dohode, resp. k zmierlivému riešeniu danej situácie, pričom však obaja niekoľkokrát poukázali na neúnosnosť situácie medzi nimi, ako aj na psychickú záťaž, ktorú tieto súdne konania predstavujú pre maloleté dieťa, ktoré sa rodičia svojim konaním snažia

len chrániť, pričom si neuvedomujú, že uvedené konanie rodičov možno maloletej najviac ubližuje. V priebehu súdneho konania bolo tunajšiemu súdu preukázané, že styk otca s maloletým dieťaťom sa buď nerealizoval vôbec, a to z dôvodov existujúcich, tak na strane matky, ako aj na strane otca (uvedené dôvody súd nemieni menovať, každý z rodičov si je vedomý svojho konania), alebo sa realizoval za vyhrotenej situácie, kedy musela byť privolaná policajná hliadka, alebo kedy maloletá svojho otca odmietala. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení oboch rodičov je možné usúdiť, že k problémovej realizácii styku medzi otcom a maloletou dochádzalo od roku XXXX, kedy sa matka s maloletou odsťahovala do E., otcovi bydlisko svoje, ako aj maloletej neoznámila, čím zamedzila v styku otca s maloletou. Uvedená situácia dospela do štádia, kedy bola maloletá od svojho otca takmer úplne izolovaná. Otec má ako rodič rovnaké právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o svoje maloleté dieťa a v prípade ak sa tohto práva domáha, hoci aj súdnou cestou, nie je možné mu takýto postup vytýkať. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu by nebolo spravodlivé, keby návrhu vyhovel a matke by priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko má za to, že obaja rodičia rovnakou mierou zavinili, že sa predmetné konanie muselo začať a prebiehať. Súd teda nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa mala prelomiť generálna klauzula zakotvená v § 52 C.m.p. a dospel k záveru, že je spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania hradil trovy konania sám. O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.