Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-211-2017.pdf
PDF · 161.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/211/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. Y., nar. XX.X.XXXX a G. Y., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: A. práce, sociálnych vecí a rodiny Y., so sídlom G. nám. 9, XXX XX Y., deti rodičov: V.. G. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. 8, Y., zast.: JUDr. Katarína Habiňáková. advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a N. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, S., zast.: JUDr. Tatiana Vorobeľová, advokátka so sídlom Bajzova 2, Košice, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. Schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:
„Rodičia maloletých detí Y., W., nar. XX.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať matka.
Právo a povinnosť zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.“
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. s účinnosťou od 2.11.2017 do 31.8.2018 mesačným výživným vo výške 250 € a od 1.9.2018 do budúcna mesačným výživným vo výške 330 €, z toho 280 € na bežné výživné a 50 € na tvorbu úspor. Bežné výživné je otec povinný zaplatiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné na tvorbu úspor je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi matka v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a otcovi v rovnakej lehote písomne oznámi.
III. Nedoplatok na bežnom výživnom na maloletého W. za obdobie od 2.11.2017 do 31.5.2019 v celkovej výške 1.236,57 € je otec povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 1.9.2018 do 31.5.2019 v celkovej výške 450 € je otec povinný poukázať na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi matka do troch dní od oznámenia čísla účtu.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. s účinnosťou od 2.11.2017 do 30.5.2019 mesačným výživným vo výške 250 € a od 1.6.2019 do budúcna mesačným výživným vo výške 330 €, z toho 280 € na bežné výživné a 50 € na tvorbu úspor. Bežné výživné je otec povinný zaplatiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné na tvorbu úspor je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý v prospech maloletej zriadi matka v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a otcovi v rovnakej lehote písomne oznámi.
VI. Nedoplatok na bežnom výživnom na maloletú G. za obdobie od 2.11.2017 do 31.5.2019 v celkovej výške 966,57 € je otec povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 2.11.2017 matka žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a ustanovil ju za majetkovú opatrovníčka. Zo strany otca žiadala určiť od 1.11.2017 výživné pre maloletého W. vo výške XXX € mesačne a pre maloletú G. vo výške XXX €. F. žiadala priznať dlžné výživné do X dní od právoplatnosti rozsudku a navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
X. Uviedla, že vzťah s otcom maloletých trval s prestávkami od júla XXXX do decembra XXXX. S otcom detí viedli spoločnú domácnosť len od apríla XXXX do novembra XXXX v jeho rodinnom dome v S.. Od uvedeného dátumu spoločnú domácnosť nevedú. I. žije s maloletými deťmi v Y., otec býva v jeho rodinnom dome v S.. B. platí na maloleté deti výživné vo výške XXX € mesačne po XXX€ na každé z detí. I. sa o deti riadne sústavne a zodpovedne stará. B. sa o maloleté deti nikdy osobne dlhodobejšie nestaral, styk s deťmi je minimálny. I. je od X.X.XXXX živnostníčka. C. mesačný zárobok matky je cca XXX €. C. výdavky matka vyčíslila na bývanie XX € ( X/X), strava XXX €, mobilný telefón XX €, ošatenie a obuv XX €, drogéria kozmetika a hygiena XX €, lieky vitamíny zubár, okuliare XX €, Z. a C. XX €, športové vyžitie XX €, kultúrne vyžiť XX €, dovolenka XX € (priemer). D. k tomu, že odôvodnené výdavky matky objektívne prevyšujú jej príjmy, pravidelnými a nepravidelnými výdavkami jej finančné vypomáhajú rodičia. B. maloletých je živnostníkom, ktorý dlhodobo podniká na základe živnostenského oprávnenia, je jediným spoločníkom a konateľom N.. navrhla vyžiadať od otca daňové priznania a účtovné závierky. Matka nemá konkrétnu vedomosť o výške jeho čistého mesačného príjmu, avšak má vedomosť o jeho nákladnom životnom štýle. Otec je vlastníkom nového rodinného domu v S., motorového vozidla H. A motorového vozidla D. B., pravidelne absolvuje exotické dovolenky niekoľkokrát ročne a podobne. I. uviedla že sa o deti riadne sústavne a zodpovedne stará. B. sa o maloleté deti nikdy osobne dlhodobejšie nestaral, styk s deťmi je minimálny. I. W. je žiakom prvého ročníka ZŠ K. v Y., zdravotný stav je dobrý. S vekom oboch maloletých, ich školskými aktivitami, vývojom a rastom životných nákladov a s nárastom okruhu záujmov objektívne vzrástli náklady vzťahujúce sa na ich odôvodnené potreby, najmä výrazne stúpli náklady na stravu, oblečenie a obuv, kozmetiku a drogistický tovar, v prípade W. aj na školské potreby, školské a mimoškolské aktivity a podobne. Z. výdavky na W. vyčíslila v sume XX € za bývanie ( alikvotná časť nákladov na bývanie v byte matky), XXX € strava, z toho XX € v školskej jedálni, oblečenie a obuv XX €, hygiena XX €, lieky, vitamíny, zubár XX €, školské poplatky a potreby XX €, družina XX €, poistenie Q. XX €, výtvarný krúžok XX €, spevácky krúžok X €, športové kurzy a potreby XX €, kultúrne vyžitie XX €, cestovné XX € (ako jedna tretina cestovných nákladov matky), dovolenka XX € ( spriemerované). I. G. navštevuje prípravkový ročník materskej školy, jej zdravotný stav je dobrý. C. a nepravidelné výdavky aktuálne vyčíslila matka v sumách bývanie XX €, strava XXX €, oblečenie a obuv XX €, hygienické potreby XX €, poplatky v materskej škole XX €, poistenie Q. 16 €, športové kurzy a potreby 70 €, kultúrne vyžiť tie 20 €, cestovné 30 €, dovolenka XX €( spriemerované).
X. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX matka opravila svoj návrh tak, že nežiada ustanoviť maloletým deťom majetkového opatrovníka, ale navrhla, aby bola oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, pričom veci, ktoré nie sú bežnou vecou podliehajú schváleniu súdom. F. uviedla, že dňa X.X.XXXX uzavrela v zmluvnom postavení dodávateľa s obchodnou spoločnosťou Z. a.s. zmluvu o spolupráci. N. sa o jej jediného zmluvného partnera a jediný podnikateľský príjem vo výške XXXX€ brutto.
X. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
X. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd maloletým ustanovil kolízneho opatrovníka, A. práce, sociálnych veci a rodiny Y.. O. kolízny opatrovník súdu písomne oznámil, že spisová dokumentácia maloletých detí je evidovaná od roku XXXX, z dôvodu konania úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Y. bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Y. opatrovník vykonal dňa XX.X.XXXX sociálne zisťovanie v
mieste bydliska matky, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. V byte býva matka spolu s oboma deťmi, byt je trojizbový, deti majú dispozícii detskú izbu, kde majú vytvorené podmienky pre hru i odpočinok. H. je kompletne zariadený a prispôsobený požiadavkám všetkých členov. F. bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi v prirodzenom rodinnom prostredí so súhlasom matky a bez jej prítomnosti. I. deti prejavili ochotu k vedeniu rozhovoru, obed porozprávali o tom, aké školy navštevujú, aké majú záujmy. C. spokojnosť z bývania s mamkou a záujem ostať bývať s mamkou a s ockom sa stretávať. D., že ocko býva v S., kde si prerobil domček. W. uviedol, že u ocka už neboli veľmi dlho a on by kedykoľvek veľmi rád išiel k ockovi. Y. opatrovník záverom konštatoval, že vzhľadom k tomu, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a maloleté deti majú u nej vytvorené vhodné podmienky, deti zároveň prejavili záujem ostať v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať na základe dohody neobmedzene navrhol, aby súd nerešpektoval prejavený názor a odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť na základe primeraných potreba veku maloletých detí s prihliadnutím na finančné možnosti otca.
X. G. nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi, oboznámením sa s obsahom spisu vedeného tunajším súdom pod spisovou značkou XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutočný stav:
X. Z obsahu spisu vedeného pod spisovou značkou XXP/XX/XXXX súd zistil, že od XX.X.XXXX na návrh matky prebiehalo na tunajšom úde konanie o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým. G. v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX. 8. XXXX, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí po XXX € mesačne od podania návrhu do budúcna. D. rozsudku podal otec odvolanie. I. vzala následne návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Y. súd v Y. konanie uznesením spisovej značky XCoP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zastavil. M. nenadobudol právoplatnosť
X. Na pojednávaní matka zotrvala na podanom návrhu. O., že otec od leta XXXX nejaví žiadny záujem o stretávanie sa s deťmi, ani neprebehla žiadna komunikácia. I. bola ochotná sa na tejto otázke dohodnúť, chcela by, aby sa deti s otcom mohli stretávať. F. na zvýšení výživného, a to z toho dôvodu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. C. na nadštandardnú životnú úroveň otca, ktorú spoznala v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. S. si drahé, nákladné oblečenie, rovnako si potrpí na zdravú kvalitnú stravu, ale má za to, že na takomto životnom štýle by sa mali podieľať aj deti. D., ktoré otec platí považuje za almužnu v tomto smere a nevidí dôvod prečo by ona nemohla deťom kupovať kvalitné oblečenie a kvalitnú stravu, pokiaľ si ju dopriava aj otec. I. ďalej poukazuje a zdôrazňuje, že nejde o prvú luxusnú dovolenku, ktorú si doprial v lete XXXX otec, ale tieto luxusné dovolenky sú pravidlom, každý rok, aj sama v XXXX absolvovala túto dovolenku s otcom aj s deťmi, každé dva, tri roky mení autá, o čom má ona vedomosť, čo je tiež z jej pohľadu dôkazom preukazujúcim nadštandardné majetkové pomery otca. B. vlastní dve autá, býva v rodinnom dome, v roku XXXX bol na letnej dovolenke na H. s priateľkou, zároveň absolvoval tri lyžovačky v zahraničí, v Z.. V lete XXXX realizoval rozsiahlu rekonštrukciu domu, ktorá bola finančne nákladná. B. nadviazala vzťah s otcom, od júla XXXX až následne po narodenie detí a po rok XXXX, kedy sa jej podarilo sa zamestnať, príjem nemala, bola na materských, rodičovských dovolenkách, na rizikovom tehotenstve. V roku XXXX uzavrela s otcom dohodu, v zmysle ktorej jej prispieval na maloleté deti výživným vo výške XXX €, a to od decembra XXXX do júla XXXX, následne od augusta XXXX už to bola len suma XXX €. V októbri a v novembri prispel sumou XXX €, v decembri XXX € a v januári už len XXX €, čo bolo spôsobené tým, že sa mu nepáči, že podala návrh na súd. B. starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matka. B. o nich nejaví záujem žiadnym spôsobom, nijak sa o ne nestará, sľúbil jej leto vyriešiť tak, že vezme k sebe deti na tri týždne, ona žiadala finančné postaranie sa, pretože v rámci toho, že je zamestnaná deti v lete nemali školský klub detí, bolo potrebné ich riešiť, otec sľúbil zobrať ich na tri týždne, vzal ich na dva týždne v auguste. Na dovolenky ich so sebou nezobral. U. isto sľúbil, že sa postará o zimné dovolenky, že im nakúpi lyžiarsku výstroj, ani toto nebolo realizované. B. sama nie je klasickou podnikateľkou, formu G. bola nútená realizovať z toho dôvodu, aby mala odberateľa v zmysle zmluvy, ktorá je založená v spise, prvý rok to bolo pre ňu podstatne výhodnejšie, pretože za ten prvý rok nemusela platiť odvody. Od januára XXXX bude mať príjem znížený, pretože zhruba v sume XXX € bude musieť platiť sociálne odvody. Y. žiadala otca o zvýšenie výživného na W. v súvislosti s jeho nástupom do školy, vyjadril sa v tom zmysle, že nieže na to nemá, ale, že nebude prispievať na deti, keď z nich nič nemá, argumentujúc vzdialenosťou a časom ktorý s týmito deťmi trávi. D. sa od podania návrhu zvýšili na W., od novembra W. navštevuje futbalový krúžok dva
krát do týždňa má tréningy, mesačná platba je XX €. G. absolvuje v škôlke kurz korčuľovania, za ktorý zaplatila XX € a začiatkom jari očakáva kurz plávania, za ktorý bude potrebné zaplatiť XX € mesačne.
X. Otec na pojednávaní súhlasil s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť z jeho pohľadu vykonáva riadne a má všetky predpoklady na to, aby ju zabezpečovala aj naďalej. T. o deti negoval. F., že býva ďaleko a zároveň vykonáva podnikateľskú činnosť, v dôsledku čoho má obmedzené množstvo času. F. nesúhlasil s výškou výživného argumentujúc tým, že si to nemôže dovoliť a považuje ju za neprimerane vysokú. C. na výpisu z účtu matky, z ktorých vyplýva, že výdavky na deti sú mesačne okolo XXX€, a teda ak on platí XXX€, platí viac ako polovicu. G. príjem za rok XXXX mesačne vyčíslil na sumu okolo XXX €, z čoho XXX € platí výživné na deti. T. zvýšený životný štandard, zahraničné dovolenky sú spravidla súčasťou obchodnej cesty. T., výdavky na deti považuje za nadštandardné. F., že matka by mala prispôsobiť životný štýl príjmom. G. príjem matky tak, ako uviedla, poukazujúc na jej vysoké výdavky a tvorbu úspor. F. spochybnil tvrdenia matky, že starí rodičia deťom požičiavajú peniaze, je presvedčený, že tieto peniaze darujú. F., že z vyčíslených výdavkov na deti XX€ na dovolenky je evidentné, že deti dovolenky majú. C., že zo začiatku platil výživné XXX €, ale bolo to pod nátlakom matky a on sa nechcel súdiť. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, hlavným predmetom jeho činnosti je nakladanie s odpadmi, venuje sa hlavne plastovému priemyselného odpadu. K. ktorej je jediným spoločníkom v minulom roku nevykonávala žiadnu činnosť, hlavným predmetom činnosti sú tiež stavebné práce a nakladanie s odpadmi. Je presvedčený, že matka naňho vyvíja nátlak a neustále chce od neho viac. B. žije v rodinnom dome v S., hodnota rodinného domu je asi XXX XXX €. N. práca zahŕňa veľa cestovania po celej J., a to vzhľadom k tomu, že analyzuje odpad a následne ho predáva do J., východiskové pôsobisko má v Q., následne cestuje po celej J.. W. v taliansku nepovažuje za nadštandard, pretože tam má brata, dovolenku na H. mu zaplatil otec. O., že mu nikdy nebolo umožnené byť rovnocenným rodičom, zo strany matky má vždy pocit, že ide len o to, aby platil. X., aby bol styk s deťmi upravený, aby mu matka nemohla brániť, konkrétny rozsah nešpecifikoval.
XX. I. predložila notárom overené čestné vyhlásenie vystavené pani N., nar. XX.X.XXXX, ktorá čestne vyhlásila, že po skončení poberania rodičovského príspevku, v období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX okrem peňažných darov pri príležitosti narodenín, menín a vianočných sviatkov prispievala dcére na pokrytie výdavkov a výdavkov jej detí finančnou čiastkou v rozmedzí od XXX do XXX € mesačne.
XX. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnostV. so sídlom G. XX, S. V. XX XXXXXXX, hlavným predmetom činnosti je podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, maloobchod veľkoobchod.
XX. C. daňového priznania za rok XXXX mal otec ako G. podnikajúci pod obchodným menom N. Y. M. obchod, V. X X:XX XXXX, hlavná činnosť uvedená ako zemné práce, príjmy za bežné účtovné obdobie XXX XXX € a výdavky celkom XXX XXX € . C. výpisu z daňového priznania za rok XXXX otec podnikajúci pod menom Y. N., hlavná činnosť uvedená ako zemné práce mal príjem XXX XXX,XX€ a výdavky XXX XXX,XX €. B. predložil aj časť peňažného denníka, časť A.
XX. Matka sa k predloženému peňažnému denníku písomne vyjadrila dňa X.X.XXXX. V podstatnom obsahu vo svojom vyjadrení zdôraznila, že nebol predložený úplný peňažný denník, ale len jeho časť A, z ktorej nie je možné posúdiť relevantnosť výdavkov, ktoré otec deklaroval v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. X. časť B, ktorá by umožnila posúdiť relevanciu a rozsah výdavkov. Aj napriek uvedenému, z predloženého je zrejmé, že otec započítal medzi podnikateľské výdaje aj výdaje osobného charakteru, predovšetkým: osobná spotreba vo výške XXXX,XX X €, výživné vo výške XXXX €, plyn XXX,XX X €, U., B., S. XXXX,XX € a C. XXXX,XX € sú položky, ktoré pokrývajú osobné náklady na bývanie a súkromné náklady či už na telefonovanie, využívanie internetu a cestovanie mimo služobných ciest, čo znamená že znižujú základ dane a zároveň ich už nemusí hradiť z mesačného príjmu, ktorý má dispozícii. F. že aj napriek podnikateľskej činnosti otca je na zváženie, či je nevyhnutné, aby vlastnil X motorové vozidlá. C. na to, že v roku XXXX vlastnil len jedno motorové vozidlo H. 5. G. fakt, že za také krátke obdobie dokázal nadobudnúť ďalšie X motorové vozidlá, v roku XXXX uskutočnil rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu a neukrátil sa o exotickú dovolenku a zimnú lyžovačku v zahraničí svedčí o tom, že jeho podnikanie sa rozmáha, prináša zisky a stúpa životná úroveň. F., vychádzajúc z daňových
priznaní od roku XXXX do roku XXXXX, čiže za X rokov jeho príjmy vzrástli takmer dvojnásobne, čo je dôkaz toho, že sa mu podnikanie darí. C. aj zisk uvedený v daňovom priznaní za rok XXXX vo výške XX XXX,XX X € je oproti XXXX-temu roku takmer dvojnásobný. Z tohto možno usudzovať, že úmerne týmto dosiahnutým ziskom vzrástol a jeho mesačný príjem. C. na vyjadrenie otca v konaní spisovej značky XXP/XX/XXXX kde deklaroval v roku XXXX mesačný príjem XXXX €. O. veľmi podrobne na rozpor pri kontrole pohybov na bankovom účte v peňažnom denníku za obdobie október až december XXXX, spolu sporné položky tvoria výšku XX XXX,XX€, čo je nezanedbateľná čiastka, pričom nie je možné bez doloženia konkrétnych dokladov súvisiacich s týmito položkami určiť, či išlo o výdavky nevyhnutné na podnikanie. F. poukázala na rozpor peňažného denníka, kde stav hotovosti je X a konečný stav peňažných prostriedkov je záporný pričom z predloženej účtovnej závierky daňového priznania za rok XXXX, časti majetok, riadok XX, peniaze a ceniny uvádza zostatok ku koncu bežného účtovného obdobia XX XXX €. M. zdôraznila rozpor údajov o bankových účtoch, keď v peňažnom denníku je konečný stav ku koncu roku XXXXsuma XX XXX,XX €, pričom v účtovnej závierke na strane 3, riadok XX, účty v bankách je uvedená čiastka XX XXX €. F., že je rozdiel konečného stavu na bankovom účte z peňažného denníka vo výške XX XXX,XX € a tento nie je zadokladovaný žiadnym spôsobom. Z uvedeného dôvodu matka navrhla znalecké dokazovanie na posúdenie majetkových pomerov otca.
XX. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX rodičia požiadali o jeho odročenie z dôvodu, že sa snažia uzavrieť rodičovskú dohodu.
XX. Dňa XX.XX.XXXX otec písomne oznámil, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu. F. na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to narodením maloletej dcéry G. Y., dňa XX.X.XXXX, pričom N. W., ako jej matka, má status nevydatej matky, ktorej prináleží príspevok n jej výživu a nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. F. zdôraznil, že narodenie malej G. spôsobilo zvýšenie výdavkov v súvislosti so zakúpením výbavičky. I. maloletej G. si uplatnila výživné na maloletú mesačne XXX €, náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške XXXX €. C. čestné prehlásenie, ktorým matka G. potvrdila uvedenú skutočnosť.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právna zástupkyňa matky žiadala priznať výživné na deti po XXX €, na tvorbe úspor netrvala. C. na opakované nesplnenie povinnosti predložiť peňažný denník otcom, na jeho životnú úroveň a právo detí podieľať sa na nej. B. od podania návrhu zaplatil XXXX €, konkrétne XX/ XX XXX€, XX/XX XXX €, X/XX XXX €, X-XX/XX po XXX€. B. neuviedol, na ktoré dieťa koľko platí, matka predpokladá, že pol na pol. C. ide o výdavky na ten test, ktorý mala absolvovať priateľka otca z plodovej, tento nebol nevyhnutný, otec nepreukázal, že ho reálne zaplatil, pretože predložil len prihlášku. F. zdôraznila, že existujú aj iné možnosti testovania z plodovej vody, ktoré sú plne hradené zdr. poisťovňou a sú odborne viac uznávané. T. ho za nevyhnutný výdavok a nie je preukázané, že ho platil otec. C. ide o náklady spojené s tehotenstvom o výške XXXX € , v tejto časti je výdavok nepreskúmateľný, pretože tehotenstvo trvá X mesiacov a aj matka je povinná znášať náklady spojené s tehotenstvom. Je to dosť vysoká suma, nebolo preukázané, či skutočne takúto sumu otec vynaložil, na aké konkrétne výdavky, ide len o otcovi tvrdenie. B. bola opakovane uložená povinnosť svoje majetkové pomery preukázať, on si túto povinnosť nesplnil. C. odkazuje na ust. § 63 ods. X F. o rodine, v spojení s ustálenou súdnou praxou by mal súdu z dôvodu, že otec nesplnil túto povinnosť vychádzať z cit. ustanovení, a to vychádzať z jeho mesačného príjmu fikciou ako dvadsaťnásobok životného minima. U. edičná povinnosť otca nie je viazaná na výzvu súdu. S. povinnosť je na otcovi. C. na písomné vyjadrenie matky, ktorá podrobne sa každou položkou výdavkov otca zaoberá. B. evidentne nepredložil to, čo mu súd uložil, predložil len určitú časť peňažného denníka, matka zistila rozpory v predložených výdavkoch, určitá časť výdavkov bola použitá v rozpore s použitím na podnikateľské účely. F., že otec vedel v čase, keď splodil G., že má už vyživovacie povinnosti voči dvom deťom. A teda musí zabezpečiť toľko finančných prostriedkov, aby dokázal tie deti vyživiť. C. X rokmi bolo určené výživné XXX€ a jeho hrubý príjem bol okolo XXX.XXX €, teraz je jeho príjem vyše XXX.XXX €, takže je toho názoru, že má dostatok finančných prostriedkov, nielen na to, aby dokázal zaplatiť svoje náklady. D., ktoré uvádza pri svojom podnikaní, sú nesúvisiace s podnikaním aspoň z časti X/X, pretože je to podnikateľ, ktorý sám podniká. T. žiadnych zamestnancov. Má X motorové vozidlá, ktoré neslúžia na podnikanie, slúžia skôr na osobné potreby. F. v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, nevieme ani ona aké má príjmy. F. priateľku, platí jej výživné vo výške XXX €, pretože sa takto dohodli. C. jej názoru je to neprimerané, pretože dieťa nemá ešte ani rok. Je tam predovšetkým osobná starostlivosť tej matky, to uznáva, ale že by bola tak zvýhodnená oproti deťom, ktoré dneska už chodia do školy a navštevujú 1. a 2. ročník ZŠ, tak to je nespravodlivé.
XX. Právna zástupkyňa oca uviedla, že u otca nastala podstatná zmena pomerov od podania návrhu narodením maloletej G.. J. poštou otec poslal doklady, ktoré sa týkajú výdavkov matky G., pretože ona má postavenie podľa F. o rodine nevydatej matky, takže jej náleží príspevok na výživu, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, a samozrejme aj na XX. Nanáklady na výbavičku. C. ide o to, že boli 2x doklady, mohlo sa to stať podaním elektronickou poštou. Z toho dôvodu teda otec žiada, aby sa prihliadlo na jeho vyživovacie povinnosti jednak k nevydatej matke a k narodenému dieťaťu. K dohode o výživnom nedošlo, otec trvá na XXX€ mesačne, matka žiada XXX€ + XX€ tvorbu úspor, čo je pre otca neprijateľná suma. C. jej názoru otec majetkové pomery preukázal v zmysle výziev súdu. D. matky jej nebolo doručené.
XX. Matka uviedla, že deti nastúpili do školy. B. im dlhodobo dáva len tých XXX€, nebolo žiadne zvýšenie. I. si, že je na čase aby súd zvýšil výživné, hlavne kvôli tomu, že otec v podstate už X rok nejaví záujem o stretávanie sa s deťmi. B. toho čo pošle deťom ako výživné a neprispieva ničím iným. T. žiadne darčeky, neberie ich na žiadne dovolenky. I. si, že je priestor na to, aby aspoň takýmto spôsobom im kompenzoval svoju neprítomnosť, a to že deti s ním síce chcú byť, ale on už ich v podstate vylúčil zo svojho života. Po roku v auguste napísal matke G. na meniny a na narodeniny dcéry a syna. A v septembri sa pýtal, po nástupe do školy, ako sa im darí, či chodia na nejaké krúžky a to bolo všetko. I. mu dala priestor na to, že im môže aj zavolať, neučinil tak. Už rok sa mu nepokúša volať, pretože všetky jej pokusy o komunikáciu zlyhali, otec jej proste nedvíhal telefóny. A nie je v jej moci ho donútiť, aby bol s deťmi. Aj napriek tomu, že sa mu snažila posunúť informácie, že deti sa naňho pýtajú a chcú ísť k nemu. Od posledného pojednávania sa opäť zmenila situácia, a to na strane G., ktorá začala navštevovať 1. ročník ZŠ na K. ul. v Y., s čím sú opäť spojené zvýšené výdavky. I. podala návrh preto, lebo sa jej s otcom nepodarilo dohodnúť minulý rok na zvýšení aj keď minulý rok nastúpil do prvého ročníka syn a teraz, po roku nastúpila už aj dcéra. B. chodia do družiny za ktorú platí XX € mesačne na každé dieťa, stravujú sa v školskej jedálni čo je XX € na každé dieťa. F. stav detí sa nezmenil. C. činnosť, ktorú matka vykonáva na živnosť sa rozbehla, výška príjmu matky sa nezmenila, od októbra XXXX matke vznikne už povinnosť platiť aj dávky do G. poisťovne, XXX € mesačne. Z. príjem matky je po odpočítaní odvodov zhruba XXX€ mesačne. B. deťom netelefonuje, nenavštevuje ich, neprejavuje o ne žiadny záujem, len veľmi sporadicky.
XX. B. v podstatnom obsahu svojej výpovede opakovane argumentoval tým, že reálne preukázané výdavky na deti nedosahujú takú výšku, aby bolo opodstatnené výživné vo výške XXX€ na dieťa. C. jeho názoru aj s odkazom na zákon o rodine sa majú s matkou na výživnom podieľať rovnako. H. sa do výživného nemá započítať. B. poukazoval na to, že matka si len chce sporiť, reálne nemá také výdavky, ako žiada pokryť výživným. S matkou maloletej G. nemá žiadny súdny rozsudok. F. s jej matkou v spoločnej domácnosti a na výdavkoch, ktoré na ňu platí sa vzájomne dohodli. B. jej prispieva na výživu, podľa neho je suma opodstatnená. I. G. nekojí, kupujú umelé mlieko. To mlieko stojí cca XX€. I. zhruba X-X do mesiaca, a aktuálne teraz sú výdavky na mlieko, oblečenie, plienky a samozrejme jej matka nemá príjem, okrem rodinných prídavkov a rodičovského príspevku. V. príjem matka G. nemá. I. G. nemala nárok na materské, preto materské nepoberá. G. reálny príjem ani svoje výdavky nedokázal vyčísliť, odpovedal vyhýbavo, nekonkrétne, odporoval si. C. na to, že vlastní len X autá, nie 4, ide o reprezentáciu, pretože nemá žiadne budovy ani sídlo a tak sa reprezentuje autom. N. obchodná spoločnosť je nefunkčná, nevykonáva činnosť, lebo to nepotreboval. C. na to, že keď matke platil XXX €, bola to pomoc, pretože v tom čase nemala príjem, ale teraz už ho má. U. jej platil výživné, aj keď takú povinnosť nemal. T. sa vyzuť z toho, že má deti, ale zdôraznil, že platí dobrovoľne. XX.X.XXXX20. Na pojednávaní dňa 21.5.2019 právna zástupkyňa matky uviedla, že od posledného pojednávania nedošlo k žiadnemu jednaniu s otcom ohľadom jedinej spornej otázky, ktorá ostáva sporná, v otázke výživného. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností v ostatnom smere, to znamená zverenie, správa majetku, zastupovanie a styk je ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu. C. ide o výšku výživného, vzhľadom k tomu, že od podania návrhu ubehli už dva roky došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na deti už aj od podania návrhu, zároveň matka zabezpečuje starostlivosť sama, bez pomoci, pretože jej matka má zdravotné problémy. T. vzhľadom k veku detí, aby bolo určené výživné vo výške od podania návrhu v sume XXX € na každé dieťa a od rozhodnutia súdu, to znamená od dnešného dňa v sume XXX € na každé z detí.
XX. Právna zástupkyňa otca súhlasila s navrhovanou dohodou, ohľadom výšky výživného nesúhlasila. B. poukázala na nové vyživovacie povinnosti a podľa jej názoru v zmysle zákona o rodine aj voči tejto
matke má otec vyživovaciu povinnosť čo je potrebné brať do úvahy, preto navrhuje, aby od podania návrhu do budúcna bol otec zaviazaný prispievať výživným vo výške po XXX € na každé dieťa.
XX. Kolízna opatrovníčka považuje dohodu za súladnú so záujmom detí. C. ide o výšku výživného navrhla upraviť výšku výživného primerane odôvodneným potrebám detí. F., že je potrebné brať do úvahy skutočnosti na strane matky, že zabezpečuje starostlivosť o deti sama, otec sa iným spôsobom nepodieľa než platením výživného v rozsahu XXX € na osobnej starostlivosti detí.
23. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči poukázala na to, aj keď sa otec tvári, že nevie, čo nepreukázal, posledné pojednávanie bolo v októbri 2018, a od tej doby vznikla ďalšia daňová povinnosť a otec do dnešného dňa nepredložil ďalšie daňové podklady, čiže je tu na mieste, aby súd použil pri rozhodovaní zákonnú fikciu.
24. Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči zhrnula, že otec zabezpečil dostatočný podklad v náležitom zistení skutočnosti týkajúcich sa kritérií, ktoré sú podľa zákona rozhodujúce, predložil peňažný denník, prehľad majetku, predložil výpisy z účtov v banke a nenaznačujú tie, že by otec uviedol nepravdivé údaje v daňovom priznaní, prípadne, že by teda mal také výdavky, ktoré s podnikaním nesúvisia. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť u matky, deti nie sú v takom útlom veku, že by vyžadovali osobnú starostlivosť až tak, ako deti vyžadujú v útlom veku. D. presvedčenie, že treba brať v úvahu aj príjem matky tak, ako to uvádza ustanovenie § 6X ods. 2 zák. o rodine, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Je síce pravda, že v ustanovení odseku X sa zdôrazňuje, že sa prihliadne na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ale to neznamená, že celá ťarcha zabezpečenia po finančnej stránke má spočívať na otcovi. V ostatnom zotrvala na našich prednesoch a zdôraznila, aby sa prihliadlo, že je tu nová vyživovacia povinnosť na strane otca.
XX. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
XX. Podľa čl. XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. X. mimosporový poriadok (ďalej len X.) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
XX. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
28. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
29. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
30. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
31. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
32. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZOR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
33. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
34. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
36. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZOR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
37. Podľa ust. § 74 ods. 1 ZOR otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
38. Podľa § 75 ods. 1 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
40. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťahy sú narušené a nedokážu sa dohodnúť na výške výživného. Rodičia v priebehu konania viackrát modifikovali svoju predstavu o spôsobe úpravy rodičovských práv a povinností, napokon navrhli schváliť rodičovskú dohodu s výnimkou výživného, na ktorom sa zásadne nezhodli.
42. Dohoda rodičov má prednosť pre autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd však ex offo skúma, či je v záujme maloletého dieťaťa. V danom prípade súd vyhodnotil, že dohoda rodičov je v záujme maloletých detí. Korešponduje s dlhodobou reálnou úpravou v otázke starostlivosti o maloleté deti, ktorú zabezpečuje výlučne matka, v starostlivosti ktorej neboli zistené a ani otcom namietané žiadne nedostatky a zároveň reflektuje na názor maloletých detí.
43. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §38 ZOR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 38) tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností otca (§ 38 ZOR), preto súd v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 ZOR a z nich vyplývajúcich zásad posúdil dohodu aj v tejto časti ako v záujme maloletých.
XX. M. sa napokon dohodli aj na styku, ktorý ostal neupravený, pretože sa vedia dohodnúť.
XX. Rodičia sa nedokázali zhodnúť na výške výživného. I. navrhovala XXX€ na W. a XXX€ na G.. B. považoval za primerané odôvodneným potrebám a jeho možnostiam výživné po XXX€ na každé dieťa, ktoré platí už od podania návrhu, a to dobrovoľne. Je presvedčený, že výživné by malo platiť rovnakým dielom, že matka nepreukázala reálne výdavky na dieťa, nesúhlasil so započítaním alikvotnej časti na bývanie a je presvedčený, že deti sú vo veku, kedy už nevyžadujú až takú osobnú starostlivosť, ako deti v útlom veku.
XX. D. povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. D. povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. X. tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. C. subjektmi sú rodičia dieťaťa. C. vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Y. z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. D. povinnosť má však niekoľko foriem. I. byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. S. formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. U. formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. M., ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. M., ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
XX. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. C. určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. I. týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
XX. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa čl. X X. prelomená ust. § 63 ods. X F. o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom: 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako XX-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima, ktoré je od XX.X.XXXX na úrovni XXX,XX€, teda XX-násobok predstavuje sumu X.XXX,XX €. U. určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. F. je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. C. ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. XXX/XXXX Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. F. upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. A. jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku, ktorý obsahuje predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období; v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch; v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch a v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. G. daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. X F., nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade, ak povinný rodič splní povinnosti vyplývajúce z ust. § 63 ods. X F., môže súd postupovať podľa ust. § 63 ods. X F. a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od F., ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti. G. je teda oprávnený preskúmať opodstatnenosť výdajov povinného rodiča v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko údaje v daňových dokladoch nie sú pre jeho rozhodnutie z tohto hľadiska záväzné. Ak súd dospeje k záveru, že určité
výdavky nie sú nevyhnutné, resp. nie vo vynaloženom rozsahu, pri určovaní výšky výživného bude vychádzať z potenciálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo.
XX. V danom prípade si otec svoju edičnú povinnosť nesplnil. B. síce predložil daňové priznanie, výpisy z účtov aj účtovnú závierku, avšak peňažný denník predložil neúplný, obsahujúci len časť A, bez časti B, ktorá člení účtovné pohyby na daňové a nedaňové a z ktorých by bolo možné posúdiť, ktoré účtovné pohyby sa týkajú osobných a nepodnikateľských pohybov na podnikateľskom účte. T. tomu, že súd nemá v danom prípade poučovaciu povinnosť a otec bol právne zastúpený, súd opakovane otcovi umožnil dodatočne predložiť peňažný denník. B. ho najprv nepredložil s argumentom, že mu účtovníčka povedala, že ho potrebuje a nemôže mu ho dať, následne ho predložil neúplný, s argumentom právnej zástupkyne, že druhá časť sa asi stratila pri elektronickom posielaní. O. argument bol použitý na pojednávaní, ktoré súd odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré navrhla matka za účelom posúdenia opodstatnenosti výdavkov otca a vysvetlenia nezrovnalostí v predložených majetkových dokladoch. C. otec ani následne chýbajúcu časť peňažného denníka nepredložil, a to ani na poslednom pojednávaní, súd vyhodnotil, že je namieste aplikovať postup v zmysle cit. ust. § 63 ods. X F.. D. k uvedenému súd vychádzal z premisy, že otec má príjem XXXX,XX € mesačne, ostatnými dôkazmi ohľadom majetkových pomerov otca sa nezaoberal a nenariadil ani znalecké dokazovanie.
XX. Otec svoje výdavky žiadnym spôsobom nešpecifikoval, nedokázal ich vyčísliť ani orientačne. T. žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali záver, že má iné ako bežné výdavky, dôrazne negoval nadštandardné výdavky na životný štýl. B. mal. W. a G. má vyživovaciu povinnosť voči G., nar. XX.X.XXXX a jej matke, ktorá je nevydatou matkou, s ktorou žije a živí ju. Na maloletú G. otec prispieva mesačným výživným XXX€, ktorú skutočnosť preukázal en čestným vyhlásením matky maloletej G.. I. príspevky nevydatej matke nešpecifikoval. T., opakovane spochybňoval výdavky na maloleté deti, ktoré matka vyčíslila v čase podania návrhu na W. vo výške XXX€ a na G. XXX€. G. zdôrazňuje, že výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami a samotná skutočnosť, že otec splodil ďalšie dieťa a jeho matku si nevzal, nemôž byť na úkor skôr narodených maloletých detí. T. sa stotožniť s názorom otca, že do výživného nie je možné započítať aj výdavok na bývanie, pretože zabezpečenie bývania matkou tvorí vecné plnenie, ktorého hodnotu je možné reálne určiť. M. nemožno súhlasiť s tvrdením otca, že sa rodičia majú podieľať na výživnom v rovnakom rozsahu, pretože v zmysle uvedených zásad sa v prípade preferenčného rodiča započítava okrem vecných planení aj osobná starostlivosť. T. tiež súhlasiť s tvrdením otca, že vzhľadom k veku maloletých (aktuálne W. X rokov a G. X rokov) už nevyžadujú až takú mieru osobnej starostlivosti ako deti v útlom veku. G. je toho názoru, že práve maloletý W. a G. sú vo veku, kedy potrebujú zvýšenú mieru osobnej starostlivosti súvisiacu s nástupom na základnú školu, socializáciou, mimoškolskými aktivitami a pod. Aj keď ide o iný obsah starostlivosti, ako u detí útleho veku, neznamená to, že je možné ho zľahčovať či dehonestovať.
XX. Súd sa stotožnil s názorom matky, že od podania návrhu bežným plynutím času došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, v danom prípade v spojení so začatím povinnej školskej dochádzky súd považoval za spravodlivé modifikovať výšku výživného od podania návrhu. Vo všeobecnosti platí, že bežné výdavky na deti nie je potrebné preukazovať a platí premisa, že deti v rovnakom veku majú rovnaké výdavky, s výnimkou osobitných situácií, ktoré v danom prípade neboli preukázané. T. preto argument otca, že matka preukázala výdavky na deti v rozsahu cca XXX€ mesačne. G. považoval za primeranú s prihliadnutím na uvedené okolnosti, ako aj s prihliadnutím na príjem a výdavky matky výšku výživného v čase od podania návrhu v sume XXX € a následne jeho zvýšenie v súvislosti s nástupom do školy na sumu XXX€, z toho XXX€ na bežné výživné a XX€ na tvorbu úspor, ktorú súd považuje za opodstatnenú vzhľadom na výkon činnosti otca.
XX. D. k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, X.XX.XXXX, vzniklo otcovi po započítaní zaplateného výživného v prípade W. dlžné výživné za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške X.XXX,XX € na bežnom výživnom a na výživnom na tvorbu úspor vo výške XXX€ za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a v prípade G. za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške XXX,XX € na bežnom výživnom, lehotu na zaplatenie dlžného výživného súdu určil podľa ust. § 232 CSP.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti I. výroku rozsudku rodičia nemajú právo podať odvolanie.
Proti II. až VII. výroku rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).