Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Csp-49-2016.pdf
PDF · 94.89 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO 47 255773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: U., o zaplatenie sumy 16310,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16 310,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12077,11 Eur od 07.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 04.12.2009 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „Slovenská sporiteľňa“ alebo „Právny predchodca“) zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa žalovanému úver vo výške 13500,- Eur a žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami po dobu 120 mesiacov vo výške 159,68 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokmi z úveru a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré predstavovali sumu 12635,49 Eur. Žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. po predchádzajúcej výzve dňa 08.09.2014 úver dňa 3.10.2014 zosplatnila. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby bol vo výške 17464,51 Eur.
2. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe nevyjadril ani na nariadené pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd tak podľa § 180 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
3. Súd vykonal dokazovanie podaniami žalobcu, oboznámením sa s listinami, a to:
- Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 04.12.2009
- Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy a spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.12.2009
- Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.07.2014
- Zostava prehľadu úveru nad archívom
- Výzva zo dňa 08.09.2014
- Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 spolu s doručenkou
- Zmluva o postúpení pohľadávok zo dna 29.10.2014 s prílohami
- História účtu na č. l. 20
- Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014
- Predžalobná výzva zo dňa 15.06.2016
- Poštový podací hárok
- Výpis z OR žalobcu
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
4. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 04.12.2009 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 13500,- Eur s úrokovou sadzbou fixnou do splatnosti 14,50% p.a. v deň uzavretia zmluvy, pri RPMN 16,44 %. V zmluve bolo dohodnuté zaplatenie úveru v 120 mesačných splátkach, s výškou splátky 159,68 Eur odo dňa čerpania úveru do 31.12.2019 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 15.01.2010 vo výške 216,71 Eur k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 15.11.2019. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené sumou 12635,49 Eur a v zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPNM 14,74 %.
5. Čl. III. bod 3 úverovej zmluvy obsahuje vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP (Všeobecné obchodné podmienky postupcu s účinnosťou od 01.08.2002), úverové podmienky (Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007), sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V uvedenom bode je súčasne uvedené vyhlásenie žalovaného, že bol bankou písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to prostredníctvom formuláru o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere.
6. Výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na splácanie pohľadávky, ktorá ku dňu 07.09.2014 bola vo výške 5430,82 Eur. Doklad o doručovaní výzvy žalobca súdu nedoložil. Oznámením zo dňa 06.10.2014 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.10.2014 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky vo výške 16 310,30 Eur do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 20.10.2014. 7. Dňa 29.10.2014 uzatvoril Právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky. Dňa 11.11.2014 oznámil Právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky voči žalovanému vo výške 16487,01 Eur na žalobcu.
10. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 316,01 Eur.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného ku dňu postúpenia (ďalej len zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 04.12.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru. Súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (veriteľ, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžník - spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), spotrebiteľskou zmluvou a poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu so žalovaným. Pritom nie je podstatné, podľa akého predpisu mala byť daná zmluva uzatvorená, pretože aj v prípade, ak bola uzavretá podľa iného právneho predpisu ako Občianskeho zákonníka, aj v takom prípade je potrebné s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovať na takúto zmluvu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv.
Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách, bez ohľadu podľa akého predpisu boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vzniknutej z neuhradeného splátkového úveru.
23. Súd ako prvoradú riešil otázku, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému na základe predmetnej zmluvy. Aktívna vecná legitimácia v civilnom sporovom konaní znamená oprávnenie strany vyplývajúce jej z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá zo sporových strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/200139). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
24. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je splátkový úver (bankový úver), ktorý na rozdiel od iných úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
25. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. V prípade bankových úverov ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, tým že k postúpeniu vyžaduje splnenie osobitných podmienok, a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky klientovi v omeškaní a jeho následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
26. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z úveru a napriek takejto výzve bol žalovaný viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. V konaní nebolo preukázané, kedy a či vôbec bola výzva Právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému zo dňa 08.09.2014 na splácanie dlžnej pohľadávky dlžníkovi doručená. V danom prípade však, pokiaľ by aj žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočného doručenia výzvy zo dňa 08.09.2014 žalovanému, súd zdôrazňuje, že nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka, a teda že po jej doručení bol dlžník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu, ku ktorému došlo 29.10.2014. Ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014, ktorým Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.10.2014, aj keď toto bolo žalovanému doručené do vlastných rúk, nemohlo predstavovať výzvu predpokladanú zákonodarcom v § 92 ods. 8 zákona o bankách, napriek ktorej by bol dlžník viac ako 90 dní v omeškaní, pretože k nemu došlo v ešte kratšej lehote pred postúpením pohľadávky.
27. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lCdo/147/2017 z 24. apríla 2018 v ktorom NSSR uviedol: „Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku..“... „v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané.“
28. Vzhľadom na nepreukázanie doručenia výzvy Právnym predchodcom žalobcu tak ako to ukladá § 92 ods. 8 zákona o bankách mal súd preukázané, že zo strany banky ako Právneho predchodcu žalobcu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).