Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-31-2017.pdf
PDF · 160.89 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: B.R.M. moto plus a.s., Južná trieda 78, 040 11 Košice, IČO: 44 831 889, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 840,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,05% ročne zo sumy 840,08 EUR od 25.09.2015 do zaplatenia, ako aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 840,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 840,08 EUR od 25.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 05.12.2016, postúpenou na tunajší súd dňa 15.05.2017, domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 840,08 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 6.7.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, H..v. 2006, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému JUDr. Jánovi Pollákovi, bytom: Bohdanovce 137, 044 16 Košice - okolie (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetná škodová udalosť bola dňa 6.7.2015 vlastníkom motorového vozidla, tj. poškodeným a zároveň poisteným riadne ohlásená u žalovaného t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie č. 6813023215.Žalovaný nahlásenú škodovú udalosť zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 8012465522. Vzhľadom na situáciu vzniknutú v dôsledku poistnej udalosti č. 8012465522, si poškodený dal svoje motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: KS 373 DC, r. v. 2006 opraviť v servise, a to u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2777,12 Eur s DPH, resp. 2314,27 Eur bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 15300028. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.09.2015 oznámené, že bolo dňa 09.09.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012465522. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. 8012465522 predstavovala sumu vo výške 2777,412 Eur s DPH, resp. 2314,27 Eur bez DPH. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 1308,19 Eur. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely. V prípade doloženia nadobúdacích daňových dokladov o nákupe originálnych náhradných dielov servisom je možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Oprava nevykonaná technológiou podľa zápisu - nebol vymenený plstenný podblatník - nepriznaný.“ Zároveň žalovaný predložil výpočet výšky plnenia: Faktúra za opravu vozidla číslo 15300028 bez DPH 2314,27 Eur Rozdiel medzi fakturáciou a kalkuláciou -840,08 Eur Spolu priznané 1474,19 Eur Spoluúčasť -166,00 Eur Poistné plnenie 1308,19 Eur
Poistné plnenie/doplatok celkom 1308,19 Eur
Táto neuznaná suma vo výške 840,08 € bola vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: KS XXX DC, ktorým je poistený a zároveň poškodený, t.j. K.. K. I., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.09.2015. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má navrhovateľ nárok. Žalobca poukázal na ust. § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Navrhovateľ žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: KS 373 DC, postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou č.8012465522. Žalobca ďalej poukázal na čl. 10. ods. 16 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel v zmysle ktorých: „Poistený je povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka“
3. Žalobca poukázal na ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kotré definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Poistné plnenie možno znížiť len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinnosti uvedenému v odseku 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka. Poistený oznámil poistnú udalosť v súlade so Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie a poskytol hodnoverné doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Zároveň 30Cb/31/2017-132
poukázal, že vo VPP pre havarijné poistenie nie je nikde uvedená povinnosť predkladať doklady o originalite použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, pretože článok 10 ods. 16 VPP hovorí o tom, že majú byť doložené iba hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, nie však o ich originalite. Dohľad nad činnosťou poisťovne v zmysle zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva Národná banka Slovenska. Žalobca poukázal i na vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 14.12.2015, v ktorom ku požiadavke zo strany poisťovne na predloženie dokladov o originalite použitých náhradných dielov uviedla nasledovné: „Podľa nášho názoru je požiadavka poisťovne na predloženie dokladov o nadobudnutí náhradných dielov opodstatnená a relevantná, ale len v prípade ak bola poškodenému zreteľne oznámená na začiatku likvidačného procesu, t.j. pred výberom autoopravovne. Uvedený prístup chráni poškodeného pred montážou iných než fakturovaných dielov (fakturované sú zväčša originálne diely od výrobcov) a poisťovňu chráni pred výplatou vyššej než skutočnej škody. Ak poškodený na začiatku likvidačného procesu nebol upozornený na skutočnosť, že je potrebné predložiť doklady o nadobudnutí náhradných dielov, je podľa nášho názoru krátenie vykonané poisťovňou neoprávnené. Dôvodom je aj skutočnosť, že povinnosť autoopravovne vydať poškodenému takýto doklad nemá oporu v zákone. Ak ho však poisťovňa upozornila na začiatku likvidačného procesu na potrebu predložiť predmetný doklad, poškodený mal možnosť učiniť výber autoopravovne tak, aby požadovaný doklad bol schopný zabezpečiť. “Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie sa uvádza: „Oprava nevykonaná technológiou podľa zápisu - nebol vymenený plstenný podblatník - nepriznaný.“ K tomu žalobca uviedol, že v zápise o obhliadke motorového vozidla zo dňa 8.7.2015, v časti zápis o poškodení, bola časť motorového vozidla podblatník určená na výmenu. Servis v tomto prípade uskutočnil výmenu podblatníka za adekvátny náhradný diel a to diel za plastový podblatník v súlade s vykonanou obhliadkou.
3. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého : „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40> a týmto zákonom.“ Žalovaný listom zo dňa 10.09.2015 oznámil, že dňa 09.09.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012465522. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania, z uvedeného dôvodu si žalobca popri žalovanej sume uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 840,08 € od 25.09.2015 do zaplatenia. Okrem úrokov a istiny si žalobca žalobou súčasne uplatnil sumu paušálnej náhrady vo výške 40 EUR podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
4. Okresným súdom Košice II bol dňa 23.01.2017 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 39Csp/80/2016-23, proti ktorému podal dňa žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že poistený má z havarijného poistenia nárok na poistné plnenie v zmysle dojednanej poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní. Žalovaný zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.09.2015. V podanom odpore žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.09.2015 z dôvodu neurčitosti, neúplnosti a neexistencie časti postúpenej pohľadávky. Záverom žalovaný namietol výšku úrokov z omeškania, nakoľko podľa jeho názoru uplatňovanie úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka je zjavne nesprávne, keďže poistení bol fyzickou osobou. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 12.06.2017 v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore len stroho uviedol, že zotrváva na dôvodov nepriznanej žalovanej sumy uvedené v oznámení o poistnom plnení, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia však neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany Žalovaný odôvodnil podanie odporu len nekonkrétne a všeobecne, pričom neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie vecné alebo právne, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť pohľadávky žalobcu. Žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch ako napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 4Cob/29/2013 zo dňa 17.12.2013, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/113/2012. Žalobca uviedol, že ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od autoservisu, by autoservis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa a dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Takýto právny názor by viedol k absurdnému výkladu právnej povinnosti a takúto povinnosť žalovaného by nebolo možné splniť. Poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom, resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktorý uviedla poisťovňa, nemá oporu v zákone, v zmluve, resp. v poistných podmienkach. Žalobca predložil doklad o nadobudnutí náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla od spoločnosti TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o., ktoré obsahovali údaje o tom, o aký náhradný diel sa jedná, žalovaný však zotrval na svojom stanovisku a ani tieto doklady nepovažoval za hodnoverné. Na margo len uvádzam, že originalita dielu sa nepreukazuje cenou a dodávateľom náhradného dielu, ale každý náhradný diel ma svoj kód, podľa ktorého je možné jednoznačne určiť o aký náhradný diel sa jedná, pričom žalovaný má prístup k jednotlivým číselníkom náhradných dielov. Žalovaný - poisťovňa nemôže založiť krátenie poistného plnenia len na základe svojho subjektívneho názoru o tom, ktorý doklad o nákupe náhradných dielov bude považovať za hodnoverný a ktorý už nie, resp. z dôvodu nepredloženia dokladu o originalite náhradných dielov. Opätovne žalobca poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach ako napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 07. 2015 sp. zn. 6Co/840/2014, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/272/2011, zo dňa 02.02.2012. Ohľadne žalovaným uplatnenej námietky aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V predmetnom prípade postupca/poistený (JUDr. Ján Pollák) t.j. veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t.j. sumu vo výške 840,08 Eur, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8012465522, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Príslušenstvo prechádza na postupníka priamo spolu s pohľadávkou. Príslušenstvom pohľadávky sú v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky t.j. v danom prípade náklady predstavujúce súdny poplatok a trovy konania. V tomto prípade sa dá považovať súdny poplatok a trovy konania ako budúca pohľadávka žalobcu voči žalovanému v prípade podania žaloby žalobcom. Okrem iného postupca s postupníkom v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky jasne uviedli, že s postúpením pohľadávky prechádza na postupníka aj príslušenstvo danej pohľadávky, ktoré predstavuje aj súdny poplatok a trovy konania a teda definovali príslušenstvo pohľadávky a vymedzili všetky práva spojené s pohľadávkou za účelom ich nadobudnutia postupníkom v rámci cesie. Postúpeniu pohľadávky nebráni ani jej prípadná spornosť, ani popieranie jej existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V čase cesie má postúpená pohľadávka existovať alebo má byť pravdepodobný jej vznik v budúcnosti. Budúcu pohľadávku, resp. pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, nevylučuje právny poriadok z okruhu postupiteľných práv. V praxi sú týmto spôsobom bežne postupované napr. aj úroky z omeškania a ďalšie príslušenstvo. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba 30Cb/31/2017-133
v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca na podporu svojho právneho názoru opäť poukázal na početné rozhodnutia týkajúce sa uvedenej problematiky napr. R (ČR) 27/2008, NS ČR, sp. zn. 29 Odo 775/2004, NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 1852/2007, NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 1092/2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007, nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 242/07 <http://merit.slv.cz/ I.US242/07>-29, nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 243/07 <http://merit.slv.cz/I.US243/07>-25, uznesenie NS ČR, sp.zn.: 20 Cdo 2529/2007, rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006, uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Cdo/4155/2011. Záverom podania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,05% ročne zo sumy 840,08 EUR od 25.09.2015 do zaplatenia, ako aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR späť.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.04.2018, v ktorom opätovne poukázal na to, že Žalovaný znížil poistné plnenie o položku náhradné diely z dôvodu nepredloženia nadobúdacích dokladov k náhradným dielom použitým pri oprave poškodeného vozidla. Vo vyjadrení k osobitostiam likvidácie žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že vzhľadom na to, že na faktúre boli účtované ceny náhradných dielov podľa autorizovaných servisov, je potrebné doložiť doklady preukazujúce originalitu použitý ch dielov s tým, že po ich doložení bude možné pristúpiť k doplateniu nepriznanej čiastky. Poukázal na VPP čl. 10 ods. 16 v zmysle ktorých je poistený povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. Za hodnoverné doklady o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV sa považujú najmä faktúra preukazujúca originalitu náhradných dielov a pokladničný blok. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený a ani žalobca doposiaľ nepredložili žalovanému doklady preukazujúce originalitu použitých dielov, spornou medzi účastníkmi konania je suma 840.08 € ako znížené plnenie za nepreukázanie pôvodu náhradných dielov. Žalobca v žalobe uvádza, že poškodený si splnil svoje povinnosti predložením vystavenej faktúry za opravu vozidla. Žalovaný ďalej uvádza, že si túto povinnosť, a to doloženie daňových dokladov, dodatočne splnil keď žalovanému predložil nadobúdacie doklady k dielom od spoločnosti TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o., žalovaný následne listom zo dňa oznámil žalovanému, že trvá na svojom pôvodnom stanovisku a žiada doloženie daňových nadobúdacích dokladov, pod ktorými sa rozumie faktúra alebo pokladničný blok. Žalovaný uviedol, že predloženie nadobúdacích dokladov so začiernenými cenami a faktúra aj keď sú vystavené riadne a spĺňajú náležitosti všeobecne záväzného právneho predpisu, nie sú jediným dôkazom, ktorý preukazuje nárok na poistné plnenie v danej výške. Vo väčšine prípadov sú tieto doklady zo strany servisu predložené bez toho, abv namietal neoprávnenosť tejto požiadavky. a to zrejme v prípadoch, kedy servis použil pri oprave náhradné diely, ktoré dokáže riadne zdokladovať. Vyjadrenia žalobcu, z ktorých vyplvva jeho odmietavy postoi iba naďalei spochybňujú schopnosť žalobcu predložiť doklady preukazujúce pôvod použitvch náhradnych dielov. Žalovaný odmieta ničím neodôvodnené tvrdenia žalobcu, že účelom žalovaného je jednostranné zníženie poistného plnenia. Jediným dôvodom požiadavky žalovaného na predloženie nadobúdacích dokladov od vozidla je verifikácia, že poistné plnenie (náklady na opravu) poskytnuté žalobcovi zo strany žalovaného za poisteného zodpovedá skutočne poskytnutému plneniu, ktorého súčasťou je aj materiál použitý pri oprave - náhradné diely. Neochota žalobcu predložiť nadobúdacie doklady k náhradným dielom použitým pri oprave je nepochopiteľná a zo strany žalobcu okrem jeho vyjadrení, že tento postup žalovaného je absurdný a pod., nijako neodôvodnená. Žalovaný je presvedčený, že jeho požiadavka je legitímna a odôvodnená, okrem uvedeného aj skutočnosťou, že mnohé servisy používajú pri oprave alternatívne diely, ktoré však účtujú ako diely originálne. Najjednoduchším spôsobom je preto predloženie nadobúdacích daňových dokladov k náhradným dielom, po predložení ktorých žalovaný pristúpi k doplateniu poistného plnenia, ktoré zodpovedá skutočne poskytnutému plneniu poškodenému zo strany žalobcu.
7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.01.2019, v ktorom uviedol, že po porovnaní faktúry č. 15300028 vystavenej žalobcom a kalkulácie žalovaného, ktorá bola prílohou jeho podania zo dňa 10.04.2017, žalobca zistil, že v kalkulácii žalovaného sú odlišné čísla dielov ako vo faktúre žalobcu, napr. v kalkulácii žalovaného je diel kryt nárazníka pod číslom 5510007521900P, pričom sa jedná o alternatívny diel a vo faktúre žalobcu je tento diel pod číslom 1Z0807221, pričom sa jedná o originálny diel, v kalkulácii žalovaného je diel svetlomet pod číslom 7622T64, pričom sa jedná o alternatívny diel a vo faktúre žalobcu je tento diel (reflektor) pod číslom 1Z1941018P, pričom sa jedná o originálny diel, a pod. Žalovaný vo svojej kalkulácii použil diely s inými číslami, a teda aj inej kvality, ako použil žalobca, pričom žalobca predložil žalovanému aj nadobúdacie doklady od použitých dielov, ktoré obsahovali čísla konkrétnych použitých dielov, a teda bolo možné zistiť ich kvalitu, resp. originalitu aj pôvod. Taktiež žalovaný do vlastnej kalkulácie si urobil iba poznámky ceruzkou, avšak nie je zrejme, ako k výpočtu dospel. V časti náhradných dielov vykonal optimalizáciu dielov 20%, ktorá predstavovala sumu 52,15 € avšak žalovaný krátil až sumu 840,08 €. Postup žalovaného je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľný a zároveň nezákonný. Žalobca predložil žalovanému nadobúdací daňový doklad o nákupe originálnych náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla od spoločnosti TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o., ktoré obsahovali údaje o tom, o aký náhradný diel sa jedná (konkrétne čísla dielov), žalovaný však zotrval na svojom stanovisku a ani tieto doklady nepovažoval za hodnoverné. V poistných podmienkach žalovaného pre havarijné poistenie motorových vozidiel nie je uvedené, aké hodnoverné doklady o oprave vozidla by mal poistený predložiť. Ak by sa pripustila argumentácia žalovaného, pripustil by sa výklad výlučne v jeho prospech, v danom prípade silnejšej strany, ktorá na rozdiel od žalobcu resp. poisteného disponuje rozsiahlym technickým aj právnym aparátom, bolo by to aj v rozpore s princípom „contra proferentem“. Žalovaný - poisťovňa nemôže založiť krátenie poistného plnenia len na základe svojho subjektívneho názoru o tom, ktorý doklad o nákupe náhradných dielov bude považovať za hodnoverný a ktorý už nie, resp. z dôvodu nepredloženia dokladu o originalite náhradných dielov (viď už citovaná judikatúra, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 19Co/113/2012 zo dňa 14.05.2013, (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.: 4Cob/29/2013 zo dňa 17.12.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 07. 2015 sp. zn. 6Co/840/2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/272/2011, zo dňa 02.02.2012 a pod.) Žalobca poukázal, že súdy sa vo svojej judikatúre dostatočne vysporiadali s nesplnením povinnosti poisteného predložiť hodnoverné doklady o oprave a následným znížením poistného plnenia, resp. s povinnosťou poisteného predkladať doklady potvrdzujúce originalitu dielov, a vplyv týchto skutočností na krátenie poistného plnenia. Akékoľvek dokazovanie o použitých náhradných dielov a ich nadobúdacej cene nemá oporu v zákone, v poistných podmienkach a ani v dôvodoch krátenia zo strany žalovaného, nakoľko v predmetnom prípade sa jedna o právnu otázku a posúdenie nároku žalobcu v zmysle a výkladu poistných podmienok žalovaného. Žalovaný krátil z dôvodu „doložiť hodnoverné nadobúdacie doklady“, akékoľvek iné dôvody krátenia poistného plnenia, ktoré neboli uvedené v oznámení sú irelevantné a predstavujú dodatočné dôvody. Takýto postup žalovaného taktiež nemá oporu v zákone ani v poistných podmienkach a predstavuje zjavne zneužitie práva, ktoré nemôže požívať ochranu. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplnením skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t. j. krátenie poistného plnenia. Nepredloženie akýchkoľvek dokladov alebo informácii, nemá vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, nakoľko v čase predkladania akýchkoľvek dokladov k poistnej udalosti už poistná udalosť nastala a dochádza už iba k odstráneniu následkov. Rozsah následkov bol v danom prípade ustanovený zápisom o obhliadke, ktorý bol podkladom pre kalkuláciu a následnú fakturáciu nákladov na opravu. Ak mal žalovaný pochybnosti o použitých náhradných dielov, mohol kedykoľvek po oprave vykonať doobhliadku a zistiť, aké náhradné diely boli použité. Zároveň žalovaný o potrebe preukázania „doložiť hodnoverné nadobúdacie doklady“ až v čase, keď bolo šetrenie ukončené, nie v čase jeho výkonu. Žalovaný má zistiť rozsah povinnosti plniť v čase 30Cb/31/2017-134
šetrenia, t. j. v čase šetrenia je povinný si zabezpečiť všetky relevantné podklady, a nie ukončiť šetrenie a následne dožadovať ďalšie podklady. Je irelevantné, ak žalovaný žiada akékoľvek doklady, ktoré by mali byť podkladom pre šetrenie, potom, ako výslovne ukončí šetrenie poistnej udalosti, viď. Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.09.2015, kde je uvedené: „Oznamujeme Vám, že dňa 09.09.2015 sme ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ...“
Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že ak opravu vozidla realizuje autoservis, ktorý má opravu vozidiel zapísanú aj v príslušnom registri ako predmet činnosti, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poisťovňa, t.j. žalovaný nemôže podmieňovať poskytnutie poistného plnenia predložením dokladov od tretej osoby, keďže ide o ingerenciu tretieho subjektu, odlišného od účastníka zmluvného vzťahu alebo osoby, pre ktorú vyplývajú priamo zo zmluvy práva a povinnosti, t.j. osoby odlišnej od poisteného a poisťovateľa. Autoservis nemá zákonnú povinnosť poskytovať dodacie listy k náhradným dielom od svojho dodávateľa. Zároveň vzťah autoservisu a jeho dodávateľa náhradných dielov je obchodný vzťah a vzájomné obchody podliehajú obchodnému tajomstvu, a to vrátane ceny. Žalovaný žiadal preukázať originalitu dielu cenou dielu. Originalita dielu sa nepreukazuje cenou a dodávateľom náhradného dielu, ale každý náhradný diel ma svoj kód, podľa ktorého je možné jednoznačne určiť o aký náhradný diel sa jedná, pričom žalovaný má prístup k jednotlivým číselníkom náhradných dielov. Z dokumentov predložených žalobcom žalovanému je jasné číslo náhradného dielu, a teda aj skutočnosť, že sa jedná o originálny náhradný diel. Žalovaný taktiež zmätočne raz žiadal doklady o originalite náhradného dielo inokedy o pôvode dielu. Žalobca má za to, že sa jedná o odlišné požiadavky, nakoľko nemožno v danom prípade pojem „pôvod“ a „originalita“ považovať za to isté, resp. za synonymá. Pôvod možno chápať ako určitú časovú alebo miestnu veličinu, t.j. miesto, odkiaľ náhradný diel pochádza, t.j. napr. dodávateľ náhradného dielu, krajina pôvodu. Originalita náhradného dielu však je vlastnosť dielu, ktorá sa vyznačuje určitými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi špecifikami a preukazuje sa určitým kódom. Originalita dielu však nepreukazuje jeho pôvod, tj. dodávateľa náhradného dielu či krajinu pôvodu a opačne pôvod dielu, tj. dodávateľ, nepreukazuje originalitu dielu. V zmysle uvedeného tak máme za to, že sa jedná o rozdielne vlastnosti a požiadavky žalovaného, ktoré nie sú obsiahnuté v poistných podmienkach. Žalobca zároveň apeluje na skutočnosť, že poistné podmienky žalovanej nie sú jednoznačné a obsahujú nejednoznačné a zavádzajúce pojmy („kalkulačný program“, „primerané náklady“ „opravovňa“), preto aj v zmysle ustálenej judikatúry, ak zmluva obsahuje neurčité pojmy a formulácie, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil (I.ÚS 243/07-25, IV. ÚS 182/01, II ÚS 148/06). Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na ozrejmenie problematiky žalobca uviedol, že na trhu fungujú a podnikajú servisy, ktoré možno neoficiálne označiť ako: zmluvné servisy, nezmluvné, „autorizované“ a neautorizované servisy. Ceny na trhu tvoria všetky tieto servisy. Žalobca ďalej poukázal na rozdiely medzi nimi, zmluvné servisy - majú zmluvy s poisťovňou, t.j. výška normohodiny je určená zmluvne, nezmluvné servisy - nemajú zmluvu s poisťovňou, „autorizované“ servisy - majú zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel, „neautorizované“ servisy - nemajú zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Aj neautorizované a nezmluvné servisy používajú riadne originálne náhradné diely. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ignoruje ustálenú judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach ako aj v otázke nemožnosti rozlišovania servisov v nadväznosti na dôvod krátenia, čo žalobca považuje v rozpore s dobrými mravmi a etikou. Záverom svojho vyjadrenia žalobca poukázal na to, že spornosť v tomto konaní spočíva vo výklade poistných podmienok, t.j. v právnom posúdení, a v tom, či poistený mal alebo nemal nejaké povinnosti, či ich porušil alebo nie, a či krátenie bolo alebo nebolo dôvodne a v zmysle poistných podmienok, prípadne či žalovaný vôbec mohol vyžadovať v zmysle poistných podmienok doklady, ktoré vyžadoval. 8. Na podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 25.04.2019, v ktorom uviedol, že má pochybnosti, či pri oprave motorového vozidla boli použité originálne náhradné diely, keďže oprava nebola vykonaná v autorizovanom servise pre daný typ motorového vozidla. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že nikdy neodmietol doplatiť poistné plnenie v prípade doloženia nadobúdacích dokladov, predmetom ktorých bola kúpa náhradných dielov použitých pri oprave daného motorového vozidla. Má za to, že ak by zo strany žalobcu došlo k predloženiu požadovaných dokladov riadne a včas t.j. už v priebehu prvotného šetrenia poistnej udalosti mohol by žalovaný ukončiť šetrenie poistnej udalosti s priznaním náhradných dielov v celkovej sume. Žalovaný má za to, že pri výpočte výšky škody postupoval správne, nárok žalobcu na poistné plnenie v danej chvíli považuje za nepreukázaný, a pri likvidácii poistnej udalosti postupoval správne, v súlade s poistnou zmluvou, VPP HP a ZD a platnou právnou úpravou.
9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 21.05.2019, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Účastníci konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bolo sporné krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného.
11. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
30Cb/31/2017-135
12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 13. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z OR žalobcu a žalovaného, zápisom o obhliadke poškodeného vozidla zo dňa 08.07.2015, Faktúrou č. 15300028, Poistkou č.: 6813023215, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.09.2015, Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.09.2015, Dodacím listom spoločnosti TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o., Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-4) účinnými dňom 01.10.2014, Listom žalovaného zo dňa 16.11.2015, Osobitnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (OPP 276-4) účinnými dňom 01.10.2014, Kalkuláciou opravy č. 8012465522 zo dňa 08.09.2015, Spisom poistnej udalosti PM zo dňa 09.09.2015, Porovnaním dielov, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav:
16. Z výpisu z OR žalobcu súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa okrem iného diagnostikou a opravou cestných motorových vozidiel.
17. Z výpisu z OR žalovaného súd zistil, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa najmä poisťovacou činnosťou.
18. Zo zápisu o obhliadke poškodeného vozidla zo dňa 08.07.2015, súd zistil, že v daný deň bola vykonaná obhliadka technikom spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorý v zápise uviedol rozsah poškodení.
19. Z Faktúry č. 15300028, súd zistil, že žalobca predmetnou faktúrou vyúčtoval poškodenému JUDr. Jánovi Pollákovi jednotlivé položky za opravu poškodeného vozidla a to uvedením kódu, názvu, množstva, počtu, jednotkovej ceny, DPH a celkovej ceny tej ktorej účtovanej položky.
20. Z Poistky č.: 6813023215, súd zistil, že žalovaný uzatvoril s poškodeným p. JUDr. Jánom Pollákom v postavení advokáta s IČO: 46 701 214 poistnú zmluvu č. 2759003508, ktorej predmetom bolo poistenie motorových vozidiel.
21. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.09.2015, súd zistil, že žalovaný dňa 9.9.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil žalobcovi výpočet výšky plnenia v sume 1.308,19 Eur, nakoľko pri jeho výpočte boli priznané alternatívne náhradné diely. Žalovaný žalobcu súčasne upozornil, že v prípade doloženia nadobúdacích dňových dokladov o nákupe náhradných dielov servisom je možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia.
22. Zo Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.09.2015, súd zistil, že poškodený JUDr. Ján Pollák postúpil svoju pohľadávku vo výške 840,08 EUR spolu s príslušenstvom predstavujúcu nezaplatenú časť poistného plnenia z poistnej udalosti č. 8012465522.
23. Z Dodacieho listu spoločnosti TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o., súd zistil, že predmetná spoločnosť dodala žalobcovi diely špecifikované označením položky, množstva a jednotkovej ceny.
24. Zo Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-4) účinnými dňom 01.10.2014, súd zistil, že podľa článku 10 ods. 16 VPP „Poistený je povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ MV bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.“
25. Z Listu žalovaného zo dňa 16.11.2015, súd zistil, že žalovaný upozornil žalobcu, že ním doložené doklady so začiernenými cenami nie sú hodnoverné daňové doklady preukazujúce nákup originálnych náhradných dielov. V prípade doloženia daňových dokladov s nezačiernenými obstarávacími cenami originálnych náhradných dielov bude možné pristúpiť k prehodnoteniu výšky poistného plnenia.
26. Z Osobitných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (OPP 276-4) účinnými dňom 01.10.2014, súd zistil, že predmetom ich úpravy sú zľavy na poistnom.
27. Z Kalkulácie opravy č. 8012465522 zo dňa 08.09.2015, súd zistil, že žalovaný stanovil celkové náklady na opravu bez DPH v sume 1.474,19 Eur.
28. Zo Spisu poistnej udalosti PM zo dňa 09.09.2015, súd zistil, že v ňom spracované údaje o škodovej udalosti, vrátane vyplatenie poistného plnenia
29. Z Porovnania dielov súd zistil, že žalovaný vo svojej kalkulácii použil diely s inými číslami ako použil žalobca. 30Cb/31/2017-136
30. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to vyžiadanie si likvidačného spisu žalovaného, nakoľko žalobca už na vykonaní predmetného dôkazu na pojednávaním konanom dňa 21.5.2019 netrval. Súd tiež nevykonal dôkaz - výsluch svedka JUDr. Jána Polláka, nakoľko žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21.5.2019 upustil od vykonania predmetného dôkazu.
31. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
32. Žalobca vzal podaním zo dňa 12.06.2017 žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,05% ročne zo sumy 840,08 EUR od 25.09.2015 do zaplatenia, ako aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR späť.
Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“
Súd nevyzýval žalovaného na súhlas s čiastočným späťvzatím, nakoľko k uvedenému úkonu došlo skôr než súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
33. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako " ObZ") " Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním." ods. 2. " Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon."
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ " Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti."
Podľa ustanovenia § 261 ods. 8 ObZ " Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu."
Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ " Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom."
Podľa ustanovenia § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené."
Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka "Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti."
Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka "Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené."
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné."
Podľa ustanovenia § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka " Poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku)."
Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka "Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)."
Podľa ustanovenia § 365 ObZ “Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. “ Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ “ Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ “Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“ V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania súčasne nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy č. 2759003508 pre havarijné poistenie motorových vozidiel medzi žalovaným ako poisťovňou a poškodeným JUDr. Jánom Pollákom ako poisteným, predmetom ktorej bolo vyššie uvedené motorové vozidlo, sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 6.7.2015 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej si žalobca uplatnil právo na plnenie vo výške 2.777,12 Eur s DPH (2.314,27 Eur bez DPH) a žalovaný na základe oznámenia zo dňa 10.09.2015 poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 1.308,19 Eur, keď požadované plnenie v sume 2.314,27 Eur bez DPH krátil o sumu 840,08 Eur za nedôveryhodne preukázaný pôvod a originalitu náhradných dielov. Žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady zostatku poistného plnenia v sume 840,08 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalovanému bola doručená faktúra č. 15300028 zo dňa 30.07.2015,vystavená žalobcom, aj faktúra č. 6408977 zo dňa 10.07.2015, ktorou spoločnosť TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o., IČO: 31 637 141 fakturovala žalobcovi náhradné diely.
35. Žalovaný v konaní namietal žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania 30Cb/31/2017-137
nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.“ Poškodený, poistený JUDr. Ján Pollák zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.09.2015 postúpil časť pohľadávky vo výške 840,08 EUR na žalobcu. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy nevzhliadol žiaden dôvod jej neplatnosti, ktoré žalovaný vo svojich písomných podaniach uvádzal a v celom rozsahu sa stotožňuje s rozsiahlou judikatúrou ohľadne platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na ktorú odkazoval žalobca vo svojich písomných podaniach. Naviac, v konaní medzi účastníkmi konania ani nebola spornosť, či postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi (žalovanému) postupca s identifikáciou postupovanej pohľadávky čo do dôvodu i výšky. Naviac, žalovaný adresoval list zo dňa 16.11.2015 už priamo žalobcovi a nie poškodenému, poistenému JUDr. Jánovi Pollákovi ohľadne neuhradenej časti poistného plnenia. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu a pohľadávka bola v zmluve o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.09.2015 jasne identifikovaná nielen výškou, ale aj právnym dôvodom jej vzniku. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, z uvedeného dôvodu ani námietky žalovaného ohľadne žalobcom uplatneného príslušenstva pohľadávky neboli dôvodné.
36. Zákon v citovanom § 799 Občianskeho zákonníka upravuje povinnosti poisteného, ktoré vyplývajú z uzavretej poistnej zmluvy, pričom povinnosti upravené v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikajú až v štádiu vzniku poistnej udalosti, kedy tiež podľa §797 ods. 2 vzniká právo poisteného naplnenie. V § 799 ods. 3 je upravená osobitná sankcia za vedomé porušenie povinností poisteného ustanovených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nevzťahuje sa na povinnosti uvedené v iných ustanoveniach zákona. V zmysle §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovňa znížiť poistné plnenie iba z dôvodu vedomého porušenia povinností poisteného ustanovených v § 799 ods.1 a 2, avšak len za predpokladu, že toto vedomé porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Zákonom stanoveným predpokladom uplatnenia zníženia poistného zo strany poistiteľa je splnenie podmienky, že došlo k vedomému porušeniu povinností poisteného uvedených v § 799 ods. 1 a 2 a toto vedomé porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, teda že bez tohto vedomého porušenia povinností by k poistnej udalosti vôbec nebolo došlo, alebo toto vedomé porušenie povinností malo vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Vedomé porušenie povinností, ako aj to, že v dôsledku toho nastali vyššie uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Len v prípade, že sú tieto podmienky splnené, je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť, a to len v rozsahu, v akom malo toto porušenie povinností zo strany poisteného vplyv na rozsah povinností poistiteľa z uzavretej poistnej zmluvy plniť.
37. Podľa názoru konajúceho súdu žalovaný v konaní nepreukázal splnenie podmienok na krátenie poistného plnenia v tomto prípade. Ako dôvod zníženia poistného plnenia žalovaný uvádzal, že žalobca ako poistený mu nepredložil hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla, konkrétne pokiaľ ide o náklady na náhradné diely použité pri oprave. Podľa žalovaného tým zo strany žalobcu ako poisteného došlo k porušeniu čl. X. ods. 16 VPP, v zmysle ktorej úpravy je poistený povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný disponoval dokladmi o nákupe náhradných dielov od spoločnosti TROST AUTO SERVICE TECHNIK s.r.o. minimálne už v čase doručenia žaloby, v konaní však aj naďalej tvrdil, že tieto mu žalobca nepredložil. Žalovaný nepreukázal, ale ani netvrdil, aký prípadný podstatný vplyv by toto porušenie povinností malo na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
38. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“
Žalovaný listom zo dňa 10.09.2015 oznámil, že dňa 09.09.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012465522. Žalovaný nezaplatil zvyšnú časť poistného plnenia riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Nakoľko bola poistná zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi (pri JUDr. Jánovi Pollákovi, advokátovi je výslovne uvedené jeho IČO: 46 701 214), vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,05 % ročne zo sumy 840,08 EUR od 25.09.2015, súd mu tieto priznal len v uplatnenej výške.
39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu 100% tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%.
41. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
30Cb/31/2017-138
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).