Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. T. F., PhD., v právnej veci žalobcu: C. K., bytom D. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.10.2017, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.10.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 10.04.2017 a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 29.12.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.10.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 10.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9. a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) predpísané penále z dlžnej sumy poistného za obdobie január 2009 až jún 2009 v sume 434,86 Eur. Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, v podstate z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Z administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 10.04.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) a § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2009 penále v sume 434,86 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu sociálneho poistenia vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa predchádzajúceho dňu postúpenia, resp. odpísania pohľadávky, z dôvodu, že ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj „SZČO“) neodviedol včas príslušné poistné za stanovené obdobie.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na jeho majetok. Uznesením č.k. 29K/10/2011-741 zo dňa 27.04.2016 súd konkurz zrušil po splnení konečného rozvrhu výťažku. V období prebiehajúceho konkurzného konania podal žalobca návrh na oddlženie. Uznesením sp. zn. 29 NcKR/3/2011 zo dňa 17.03.2017 Okresný súd Trenčín rozhodol o tom, že žalobca sa oddlžuje. V súvislosti s tým žalobca poukázal na ustanovenie § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktualizácii, podľa ktorého zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.

4. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 24.10.2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako SZČO od 01.07.2003 do 30.06.2009, od 01.02.2005 je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení. Poukázal aj na znenie ustanovenia § 240 o sociálnom poistení a z neho vyplývajúcu povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále v prípade neodvedenia poistného včas alebo v správnej výške. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Zdôraznil rozdiel medzi právnou povahou príspevkov poistného a penále, kedy penále sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním, t.j. v tomto prípade vydaním rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom. Keďže pohľadávka na penále v priebehu konkurzného konania ešte neexistovala, nemohla byť do konkurzu ani prihlásená. Pohľadávka vzniknutá po zrušení konkurzu nepodlieha právnej úprave zákona o konkurze a reštruktualizácii. Oddlženie dlžníka nebráni konať vo veci predpísania penále. V období oddlženia dlžníka je už konkurz zrušený, nie je právna prekážka na predpísanie penále. Penále sa na účely sociálneho poistenia nepovažuje za príslušenstvo istiny, ale za samostatnú pohľadávku, ktorá vzniká až dňom jeho predpísania rozhodnutím. Ak preto vznikne počas obdobia oddlženia dlžníka potreba predpísať penále, ide o novú pohľadávku, na ktorú sa účinky predchádzajúceho konkurzu ani následného oddlženia nevzťahujú.

5. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktualizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú aj zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Podľa § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Žalobca zdôraznil, že konkurzné konanie voči nemu začalo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/45/2010-47 zo dňa 02.08.2010, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 152B/2010. Na uvedené skutočnosti žalobca vo svojom odvolaní žalovaného priamo upozornil, pričom žalovaný túto zásadnú námietku nesprávne právne vyhodnotil ako údajne nezakladajúcu dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Prezentoval názor, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, buď vôbec alebo včas a v správnej výške. Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať SZČO, ktorou bol v rozhodujúcom období aj žalobca, penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej výške, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Ako špecifický druh sankcie vzniká penále samostatné a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, pričom ako pohľadávku je možné penále vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by bol žalobca povinný plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči žalobcovi uplatňovať. Uvedený právny názor podľa žalovaného zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013 uvádza: „...je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného, nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.“ V predmetom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež konštatuje, že „...je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.“

7. Podľa žalovaného, nadväzujúceho argumentačne na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, penále vzniká a existuje samostatne, pretože nie je príslušenstvom prihlásených pohľadávok a keďže nie je ani záväzkom akcesorickým, nesleduje osud pohľadávky na poistnom. Rovnaký právny názor vyslovil podľa žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. z. 10Sžso/58/2013 zo dňa 28.05.2014, v ktorom skonštatoval, že „...penále vyúčtované podľa zákona nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým ako namieta žalobkyňa. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Vyplýva to z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2013, na ktorý v odvolaní poukázala žalovaný.“ Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v už citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „súkromnoprávna povaha príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. V súvislosti s uvedeným problémom je potrebné zdôrazniť, že dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Použitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné, nakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a 2) potvrdzuje, že predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy.“

8. S poukazom na prezentované právne úvahy a citované súdne rozhodnutia žalovaný uzavrel, že penále za obdobie január 2009 až jún 2009 vzniklo až dňa 10.04.2017 jeho predpísaním prvostupňovým rozhodnutím, pričom ako pohľadávku je Sociálna poisťovňa oprávnená toto penále vymáhať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29K/45/2010-407 zo dňa 02.08.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 09.08.2010. Uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.29K/45/2010 zo dňa 27.04.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 04.05.2016, bol konkurz na majetok žalobcu zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Následne bol žalobca uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 29NcKR/3/2011 zo dňa 17.03.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 27.04.2017, oddlžený. Žalovaný v nadväznosti na uvedené skutočnosti vylovil právny názor, že pri vydávaní rozhodnutí v konkurznom konaní postupoval Okresný súd Trenčín podľa zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2017, neustanovujúcom zreteľne zánik vymožiteľnosti tých pohľadávok, ktoré neboli v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou. V danom prípade nebolo preto možné aplikovať žalobcom namietané ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2017, týkajúce sa nevymožiteľnosti predpísaného penále. Keďže pohľadávka na penále za obdobie január 2009 až jún 2009 vznikla až po vyhlásení konkurzu, resp. po jeho zrušení, resp. po oddlžení žalobcu, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje bežný režim, žiadne zákonné ustanovenie nebránilo Sociálnej poisťovni predpísať žalobcovi penále za sporné obdobie.

9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný.

12. Na pojednávaní, konanom v neprítomnosti zástupcu žalovaného, zotrval žalobca na svojich pôvodných stanoviskách a argumentačných pozíciách. Správnej žalobe navrhol vyhovieť.

13. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov Sociálnej poisťovne) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 240 ods. 3 zákona sociálna (v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov Sociálnej poisťovne) poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2017) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2017) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

17. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2017) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

18. Podľa § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2017) na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

19. Podľa § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2017) ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.

20. Po preskúmaní veci bolo zistené, že právnym dôvodom predpísania penále bolo porušenie povinnosti žalobcom, ku ktorému porušeniu (nezaplatenie poistného v roku 2009) došlo ešte pred rozhodujúcim dňom. S poukazom na ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z., ktorého právne korektné aplikačné uchopenie nevyžaduje podľa názoru správneho súdu zložité interpretačné procedúry, je predpísané penále nevymáhateľné ex lege, na ktorú skutočnosť mal žalovaný pri aplikácii § 166e ods. 4 zákona o konkurze prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Pre správny orgán z toho vyplývala povinnosť nepredpisovať sporné penále z dlžného poistného, čo je zrejmé z ustanovenia § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Ak tak prvostupňový správny orgán napriek tomu učinil a jeho rozhodnutie a postup odvolací orgán potvrdil ako zákonný, postupovali oba orgány verejnej správy v rozpore s ustanovením § 166e ods. 4 veta prvá v spojení s § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. a súčasne v spojení s § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, čím sa dopustili vady zakladajúcej nezákonnosť rozhodnutí pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. písm. c) SSP).

21. Správny súd dodáva, že vo všeobecnosti možno súhlasiť s názorom žalovaného o tom, že penále vzniká a existuje samostatne, nie súc príslušenstvom pohľadávky na poistnom, nemajúc formálne povahu akcesorického záväzku sledujúceho právny osud pôvodnej pohľadávky. Uvedený právny názor podporený citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však pre podstatu spornej otázky nie je smerodajný. Relevantnou je otázka posúdenia časových aspektov vzniku príčinnej súvislosti medzi právom uplatniť alebo uložiť verejnoprávnu sankciu a okamihom porušenia pôvodnej zákonom uloženej povinnosti odviesť poistné, čo má následne vplyv na posúdenie právnej povahy verejnoprávnej peňažnej sankcie ako nevymáhateľnej pohľadávky, od čoho sa zase odvíja povinnosť žalovaného nepredpísať penále. Aj bez ohľadu na samostatnosť penále ohľadne jeho vzniku a existencie je z ustanovenia § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. zrejmé (viď slovné spojenie „povinnosť, ktorá zakladá právo“), že je potrebné brať zreteľ na vzájomnú metafyzickú prepojenosť pôvodnej povinnosti platiť poistné a na ňu nadväzujúceho práva uložiť peňažnú sankciu v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti. Právo predpísať penále by nikdy nevzniklo, ak by tu predtým nebola existovala zákonná povinnosť platiť poistné a súčasne by táto povinnosť nebola povinnou osobou preukázateľne porušená. Žalobca ako SZČO mal povinnosť platiť poistné. Táto povinnosť bola porušená v roku 2009, t.j. pred rozhodujúcim dňom, ktorý nastal o niekoľko rokov neskôr. Ak by žalobca povinnosť platiť poistné (riadne, včas a v správnej výške) neporušil, nikdy by nebolo možné uvažovať o vzniku práva inkasanta poistného predpísať penále z dlžného poistné. Rozhodujúcim je tu preto posúdenie časových súvislostí právneho základu penále (porušenie povinnosti platiť poistné) vo vzťahu k rozhodujúcemu dňu, nie právna povaha už predpísaného penále z formálneho hľadiska. A keďže povinnosť, ktorá založila Sociálnej povinnosti právo predpísať penále, bola bez akýchkoľvek pochybností porušená pred rozhodujúcim dňom, ide vo vzťahu k žalobcovi o nevyhámateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu, ktorá prostredníctvom odkazujúceho ustanovenia § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni nepredpisovať penále. Ak tak Sociálna poisťovňa napriek tomu učinila, bol jej postup v rozpore so zákonom.

22. S poukazom na uvedené právne úvahy správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a keďže dôvod zrušenia možno identifikovať už v prvostupňovom rozhodnutí, zrušil taktiež aj toto rozhodnutie.

23. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu dodatočného zrieknutia sa tohto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.