Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: O. Y., nar. X.X.XXXX, podnikajúceho pod obchodným menom: Ladislav Borzi FOTO-VIDEO-COPYCENTRUM, IČO: 10907343, so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 25, proti žalovanému: V. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v U., Ul. H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom, Brezno, Rázusova 79, o zaplatenie sumy 2.523,28 Eur (pôvodne 3.225,97 Eur) s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30. novembra 2017, č. k.: 14C/87/2011-319, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 234,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 234,28 Eur od 24.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žaloba v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sumy 2.250.- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.250,- Eur od 01.07.2010 do zaplatenia sa zamieta. III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 %.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal pôvodne zaplatenia 3.225,97 Eur ako náhrady škody spôsobenej žalovaným na razidlách žalobcu vo výške 646,21 a s tým súvisiacimi cestovnými výdavkami žalobcu súvisiacimi so zaobstaraním nových razidiel vo výške 273,28 Eur a ušlým ziskom vo výške 2.250,- Eur, ďalej nezaplateného doplatku ceny žalovaným za poskytnuté služby vo výške 40,- Eur a súdneho poplatku za podanie žaloby zaplateného žalobcom vo výške 16,50 Eur. Nárok uplatnil z dôvodu, že žalovaný dňa 27.04.2010 odcudzil z prevádzky žalobcu mosadzné razidlá (tzv. štočky), ktoré následne poškodil, pričom za tento skutok bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/188/2010. 3. Žalovaný spochybnil všetky uplatnené čiastkové nároky žalobcu, namietal, že žalobca jednotlivé nároky právne neodôvodnil a nepredložil dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V priebehu konania akceptoval nárok žalobcu vo výške 40,- Eur. 4. Okresný súd najskôr rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 6. 2013, č. k. 14 C/87/2011 - 115 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 40 EUR s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania odvolací súd rozsudkom zo dňa 29. 12. 2016, č. k. 12 Co/461/2013 - 159 rozsudok vo výroku, ktorý bol zaviazaný žalovaný na plnenie vo výške 40 EUR potvrdil, vo zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania zostali už len nároky žalobcu: a) nárok na náhradu

cestovných výdavkov vo výške 273,28 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia, b) nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 2.250,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, t.j. spolu vo výške 2.523,28 Eur. 5. Dňa 12.05.2016 vzal žalobca žalobu späť o 39,- Eur, predmetom konania v časti týkajúcej sa nároku na náhradu cestovných výdavkov ostala už len suma 234,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia. Žalovaný nárok vrátane prináležiaceho úroku z omeškania akceptoval v plnom rozsahu. Nakoľko došlo medzi stranami ku zhodnému tvrdeniu ohľadom predmetného nároku, súd považoval tento nárok za nesporný a žalobcovi ho priznal v plnom rozsahu, Pričom aplikoval § 420 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z., § 10, § 13 ods. 4 písm. b) tohto zákona ako aj § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z... 6. Nárok žalobcu na ušlý zisk za mesiace máj a jún 2010 vo výške 2.250 EUR, kedy žalobca nemohol poskytovať viazačské a raziace služby v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, súd nepovažoval za preukázaný, preto žalobu v tejto časti zamietol. Vyšiel pritom zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že existencia ušlého zisku musí byť bezpečne preukázaná, pričom musia byť dokazované konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti. Uplatnený zisk musí byť vysoko pravdepodobný a reálny. Okresný súd mal preukázané, že za svoje konanie žalovaný bol odsúdený v trestnom konaní a bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže a prečinu poškodzovania cudzej veci. Súd mal za nesporné, že žalobca v rámci živnostenského podnikania poskytoval služby viazanie diplomových prác. Taktiež akceptoval tvrdenie žalobcu, že po dni 27. 4. 2010 musel žalobca odmietnuť všetky objednávky na viazanie diplomových aj iných prác, pričom prišiel o zisk z tejto činnosti za mesiace máj a jún 2010. Preto dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu nároku na ušlý zisk. Zdôraznil však že bolo potrebné, aby preukázal výšku tohto nároku, ktorý prestavuje rozdiel medzi pravdepodobným hrubým ziskom žalobcu a pravdepodobnými materiálovými nákladmi žalobcu za obdobie mesiacov máj a jún 2010 7. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri výpočte výšky ušlého zisku v sume 2.250,- Eur vychádzal z týchto údajov: a) z priemernej ceny vo výške 60,- Eur za zviazanie 2 ks diplomových prác vrátane razenia zlateného písma (ďalej len "zákazka", resp. "zákazky"), ktorú vypočítal z cien určených vo vlastnom v cenníku, a to z ceny 40,- Eur pri dodacej lehote 2 dni, z ceny 60,- Eur pri dodacej lehote 1 deň a z ceny 80,- Eur pri dodaní v deň objednávky, b) z priemerného počtu zákaziek v rozsahu 45, ktorý vypočítal z vlastného odhadu počtu zákaziek spolu v mesiacoch máj a jún bežného roka v regióne jeho pôsobenia v minimálnom počte 30 a maximálnom počte 60, c) z hrubého zisku vo výške 2.700,- Eur (t.j. 45 krát 60,- Eur), d) z reálnych priamych materiálových nákladov na vykonanie jednej zákazky vo výške 10,- Eur (pri 45 zákazkách vo výške 450,- Eur), e) z čistého zisku vo výške 50,- Eur za jednu zákazku (60,- Eur mínus 10,- Eur), a pri 45 zákazkách vo výške 2.250,- Eur (t.j. 45 krát 50,- Eur). 8. Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nijako nevysvetlil, prečo pri výpočte priemernej ceny 60,- Eur použil len ceny za služby pri najkratších dodacích lehotách, keď z prehľadov zákaziek zrealizovaných žalobcom v máji a júni 2009 vyplýva, že tieto lehoty mal aj dlhšie, a to 3, 4, 6, 10 aj 11 dní s rôznymi cenami, ako dospel k svojmu odhadu priemerného počtu zákaziek 45, keď z prehľadov zákaziek žalobcu vyplýva, že v máji 2009 mal 26 zákaziek a v júni 2009 mal 12 zákaziek, t.j. spolu 38 zákaziek, ako dospel ku určeniu skutočnej výšky priamych materiálových nákladov v sume 10,- Eur na jednu zákazku. Následne žalobca v odvolaní už tvrdil, že pri výpočte výšky ušlého zisku odrátal od skutočného hrubého príjmu (zisku) v mesiacoch máj a jún 2009 vo výške 2.443,70 Eur nespotrebované materiálové náklady vo výške 193,70 Eur, pričom dospel ku výslednej sume 2.250,- Eur (2.443,70 mínus 193,70 = 2.250). V písomnom podaní zo dňa 02.05.2016 žalobca poukázal na materiálové náklady vo výške 193,70 Eur, pričom uviedol, že kotúč knihárskeho koženého materiálu 1 x 50 stojí 50,- Eur (možno z neho vyrobiť 150 ks obalov), knihárska lepenka A4 v množstve 300 ks stojí približne 20,- Eur, kotúč zlatiacej fólie 18cm x 120 cm stojí 45,- Eur (vystačí na pozlátenie 400 ks obalov), knihárske lepidlo stojí 10,- Eur, tlačiarenská farba CMYK stojí 55,20 Eur (vystačí na 3 roky), t.j. rozpísal určité náklady v celkovej výške 180,20 Eur. Výšku sumy 2.443,70 Eur preukázal predložením prehľadov zákaziek zrealizovaných žalobcom v máji a júni 2009, z ktorých vyplynulo, že za služby viazania a razenia diplomových a iných prác prijal úhrady v máji vo výške 1.939,70 Eur a v júni vo výške 504,- Eur. Žalobca však nepredložil obdobné doklady aj ku ďalšiemu porovnateľnému obdobiu máj a jún 2011, ako to odporučil odvolací súd ani nevysvetlil, ako dospel ku výpočtu nákladov vo výške 193,70 Eur. Súd následne konštatoval, že žalobca vo svojich tvrdeniach vychádza so silným výšok hrubých príjmov (ziskov. Markantný rozdiel vznikol v údajoch o nákladoch, keď v pôvodnom tvrdení pripadajú na jednu diplomovú prácu náklady vo výške 10 EUR, podľa neskoršieho tvrdenia sú to náklady vo výške 5,10 EUR, čo prestavuje rozdiel 100 %. Preto žalobcom

tvrdená správnosť a dôvodnosť uvádzaných údajov sa nedala verifikovať aj spornosť nebola odstránená ani výsluchom žalobcu, ktorý si účtovné úkony robí sám. 9. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s cenníkmi iných dodávateľov obdobných služieb, pričom dospel k záveru, že obvyklé primerané ceny za viazanie a razenie 1 ks diplomovej práce sú od 9,16 EUR do 15,90 EUR, čo priemerne predstavuje 12,34 EUR. Porovnaním cien žalobcu a iných dodávateľov súd dospel k záveru, že ceny žalobcu sú nadštandardné a nemožno ich považovať za obvyklé a primerané. Súd konštatoval, že nebolo možné ustáliť výšku predpokladaných nákladov žalobcu, ktoré je potrebné odrátať od hrubého zisku, a to pre absenciu dôkazov na strane žalobcu, preto nemohol dospieť ani k určitej konkrétnej sume ušlého čistého zisku. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť tvrdenia žalobcu. Bez preukázania tvrdenej skutočnosti súd nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný navrhol dokazovanie za účelom zistenia výšky nároku žalobcu, pričom žalobca s týmto dôkazom nesúhlasil a jeho vykonanie zmaril. Súd aplikujúc § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď pri rozhodnutí vychádzal z pomeru úspechu vo veci. 10. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie ušlého zisku. Žiadal v napadnutej časti rozsudok zrušiť a priznať žalovanú sumu s príslušenstvom. 11. K obvyklým cenám a nadsadenosti jeho cien uviedol, že každý má iné prevádzkové náklady, čo sa zahrnie do cien poskytovaných služieb, každý podnikateľský subjekt má iné strojové vybavenie. On zlatí klasickým spôsobom, kde zhotovenie 2 kusy diplomovej práce trvá približne 3 hodiny, čiže hodinová práca 20 EUR nie je vysoká. Firma s digitálnou zlatičkou za 3 hodiny má tržbu až 240 EUR pri cene 8 EUR/kus. 12. To že odpočítal z ceny práce 60 EUR ako priame materiálové výdavky 5 či 10 EUR, radšej nadsadil cenu materiálových výdavkov, čiže znížil ním uplatnený zisk v prospech žalovaného. Materiály na knižnú výrobou nakupuje vo veľkom, kupoval ich v roku 2005, pričom zákonom určená lehota na úschovu účtovných dokladov v roku 2011 už uplynula, preto použil orientačný výpočet cien týchto materiálov. 13. Súd určil súdneho znalca, kde žiadal, aby znalec vypočítal čistý zisk za celý mesiac zo všetkej jeho činnosti, čo nesúviselo so žalobou, nakoľko príjmy z ostatných činností netvoria obsah žaloby. Súd týmto svojvoľným konaním nedodržal právny názor krajského súdu. Znalec ho vyzval na predloženie dokladov, listom mu oznámil, že súd prekročil svoje právomoci. Znalec môže skúmať jeho čistý zisk len z činnosti "viazanie a zlatenie diplomových prác“. Na pojednávaní odovzdal materiál, ceny z e-shopu, ktorý sa zaoberá predajom hotových knižných dosiek a zlatiacich fólií. Z neho sa dá zistiť, že 1 knižný obal aj so zadným chrbtom sa dá bežne kúpiť za 1,80 EUR. Zlatá fólia, rolka 120 m stojí 43,20 EUR, pričom na 2 kusy diplomovej práce spotrebuje 30 cm, čoho cena je 0,108 EUR. Tzn., že priame materiálové výdavky pri kúpe hotových knižných obalov na 2 kusy práce sú orientačne 3,70 EUR. 14. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní nenapadol výrok I., ale ani výrok III. Pokiaľ uvádzal nové vecné skutočnosti a tvrdenia, ktoré neuviedol ani na súdnom konaní priebežne, tieto jeho nové údaje, ničím nepreukázané nemôže súd brať do úvahy. Súd podrobne a odborne dospel k obvyklej priemernej cene a vyvrátil nepreukázané tvrdenie žalobcu o primeranej cene vo výške 60 EUR za zviazanie 2 ks diplomových prác. 15. Žalobca vo viacerých miestach odvolania výslovne priznáva daňové a účtovné konanie (u ceny materiálov, ich kalkulácie), ktoré sa javia ako daňový podvod za účelom zvýšenia nákladov a zníženia daňového základu. Tým aj spochybňuje svoju hodnovernosť pri udávaní ostatných čísel a údajov pri výpočtoch ceny, zisku. 16. Pokiaľ žalobca spochybňuje objektívnosť znalca a jeho postup, poukázal na povinnosť žalobcu podľa bodu III. uznesenie súdu zo dňa 23. 2. 2017 a jeho možnosť navrhnúť otázky znalcovi. Žalobca hrubo porušil povinnosti a zmaril svoje práva a celé znalecké dokazovanie. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť ako vecne správny. 17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti potvrdil. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď svoje rozhodnutie založil na riadne vykonanom dokazovaní, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy, rozhodnutie je presvedčivé, zrozumiteľné, pričom vychádza aj z predchádzajúcim záverov odvolacieho súdu. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne také nové skutočnosti,

ktoré by spochybnili rozhodnutie súdu prvej inštancie, prípadne správnosť jeho záverov, na svoje tvrdenia neuvádza žiadne dôkazy, pričom je potrebné zdôrazniť, že ani po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom žalobca nepreukázal dostatočne svoje tvrdenia, hoci tak mohol urobiť. 20. Okresný súd veľmi podrobne zdôraznil a poukázal na to, že žalobca počas konania opakovane menil svoje tvrdenia ohľadom materiálových nákladov, v žalobe a ani následne počas konania presvedčivo neuviedol, na základe čoho dospel k žalovanej sume, resp., pokiaľ áno, okresný súd správne v bode 20.2 odôvodnenia skonštatoval, že žalobca nijako nevysvetlil, ako dospel k určeniu skutočnej výšky priamych materiálnych nákladov v sume 10 EUR na jednu zákazku, ako aj k odhadu priemerného počtu zákaziek. Správne taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca mohol predložiť v konaní náklady aj za ďalšie obdobie máj a jún 2011 podľa odporučenia odvolacieho súdu. Žalobca tak neurobil, hoci v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedodržal závery odvolacieho súdu. Žalobca bez problémov mohol preukázať svoje tvrdenia, pretože bolo preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, preto v dôsledku tohto konania nemohol žalobca vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, už v žalobe mal tvrdiť a preukazovať konkrétne materiálové náklady ako aj objem zákaziek, ktoré boli nepochybne ľahko zistiteľné aj v ďalšom období po roku 2009, čo však neurobil. Mohol predložiť odborné vyjadrenia ohľadom materiálových nákladov, resp. cien používaného materiálu. Zaiste by mu cenu týchto materiálov v rozhodnom období potvrdil dodávateľ. Bol to práve žalovaný, ktorý žiadal vykonať znalecké dokazovanie, čo vo svojej podstate bolo na prospech žalobcu. Námietky žalobcu o nesprávnom postupe súdu pri nariadení znaleckého dokazovania nie sú dôvodné, nakoľko jednoznačne z uznesenia okresného súdu zo dňa 23. 2. 2017, ktorým ustanovil do konania znalca, vyplynulo, že jeho úlohou bude vyčísliť výšku priemerného ušlého zisku žalobcu za mesiace máj a júna 2010, teda jednoznačne úlohou znalca bolo zistiť ušlý zisk vo vzťahu k žalovanému obdobiu. Žalobca prejavil nevysvetliteľnú obavu zo znaleckého dokazovania, ktorá v podstate, vzhľadom na jeho tvrdenie, mala byť na jeho prospech, čím sa vzdal možnosti preukázať svoje tvrdenia o ušlom zisku. Je vysoko pravdepodobné, že výška ušlého zisku by nemusela byť priznaná v žalobcom uplatňovanej výške, žalobca sa svojou pasivitou v kontradiktórnom konaní zbavil možnosti byť úspešný aj v tejto časti uplatneného nároku. 21. Z týchto dôvodov úvodná argumentácia žalobcu nie je akceptovateľná, pretože rozhodnutie súdu nie je založené len na tom, za akú cenu poskytoval svoje služby žalobca, pretože žalobca bol povinný preukázať prevádzkové náklady a materiálové náklady, ktoré v prípade priznania ušlého zisku musia byť reálne a preukázateľné, nielen fiktívne, či málo pravdepodobné, pričom práve zo zistenia pravdepodobnosti výšky nákladov okresný súd mal preukázané pre porovnanie ostatné primerané náklady firiem, ktoré podobné služby poskytujú. Ako bolo konštatované, žalobca mohol poskytnúť konkrétne informácie na preukázanie svojho nároku. S tým súvisí aj ďalší argument ohľadom odpočítania z ceny práce je 60 EUR, avšak sám v odvolaní opätovne uvádza priame materiálové výdavky 5 či 10 EUR, ktoré nevie preukázať, pričom z týchto dôvodov nadsadil cenu materiálových výdavkov. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a stotožniac sa s ním v celom rozsahu ho potvrdil. Odvolací súd zároveň dodáva, že v záhlaví rozsudku je už uvedená správna adresa žalovaného, keď žalobca nesprávne označil bydlisko žalovaného, čo vo vyjadrení k odvolaniu vytýkal žalovaný. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).