Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-95-2021.pdf
PDF · 127.47 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného: JUDr. Félix Neupauer, advokát, so sídlom v Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie sumy 343,24 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 343,24 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.7.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 343,24 EUR s 5 % úrokom z omeškania od 7.7.2021 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 19.4.2021 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené MV TOYOTA Avensis, EČV: U. XXX L., ktoré v čase nehody patrilo poškodenému: D. U., Y. Y.Í. X, XXX XX U.-Ť.N.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako škodovú udalosť č. 8014485412. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli v zmysle priloženej faktúry vo výške 2.216,44 EUR. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia škodovej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom žaloby. Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovací materiál. Dôvody krátenia náhrady škody nemajú oporu v zákone, nakoľko žalobca za 1NH práce účtoval 41,20 EUR bez DPH/hod. Takto účtovaná suma pre práce je výhodnejšia resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodených motorových vozidiel. MV TOYOTA Avensis patrí do kategórie CD - stredná trieda, tak ako aj MV Volkswagen Passat. Ceny lakovacích a mechanických prác autoservisov v danom regióne pre motorové vozidlo Volkswagen Passat činia: Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - mechanické práce 45,- EUR bez DPH, klampiarske a lakovacie práce 43,- EUR bez DPH, Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - mechanické, klampiarske a lakovacie práce 50,- EUR bez DPH, PO CAR, s.r.o., Petrovianska 11565/1, 080 05 Prešov - mechanické práce 49,- EUR bez DPH, klampiarske a lakovacie práce 50,- EUR bez DPH. Žalobca pri vyčíslovaní nákladov a spôsobu opravy využil lakovací systém AZT. Žalovaný pri šetrení škodovej udalosti tento spôsob výpočtu úplne prehliadol, vôbec nevyhodnotil, neskúmal žiadnu z
vyššie uvedených nevyhnutných skutočností, napriek tomu, že tento systém dobre poznajú a bežne aplikujú. Žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované, neautorizované, zmluvné a nezmluvné. Takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť poškodenému dať si opraviť vozidlo v určitom autoservise. Je na vôli poškodeného vybrať si autoservis, ktorého služby využije a nemôže poškodenému byť na ujmu výber určitého autoservisu. Takýto postup žalovaného nesmie požívať právnu ochranu. Oznámenie žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný neuviedol, na základe čoho vypočítal nepriznané položky, ani z čoho vychádzal pri stanovení nákladov na opravu, preto oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia a výške škody žalobca považuje za nedôvodné a nepreskúmateľné. Žalovaný tým porušil ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP. Jedná sa o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť.
2. Žalobca predložil nasledovné dôkazy: správa o nehode, faktúra č. 2021141, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021 a zo dňa 22.6.2021, zmluvu o postúpení pohľadávky, cenník servisných služieb.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že vzhľadom na poškodenie vozidla v dôsledku poistnej udalosti si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise žalobcu, ktorý za vykonanú opravu vystavil priloženú faktúru vo výške 2.216,44 EUR, ktorá bola uplatnená u žalovaného. Prostredníctvom oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021 a dňa 22.6.2021 bolo poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia. Nepriznaná suma mala byť poškodeným postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2021. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V oznámení o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. žalovaný ďalej namietal, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti úrokov z omeškania. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
4. Žalovaný neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.
5. Žalobca v replike uviedol k námietke aktívnej vecnej legitimácie, že poškodený mal pohľadávku z titulu škody na motorovom vozidle z PZP voči žalovanému. Svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si ju uplatnil v tomto konaní. Tvrdenie žalovaného, že poškodený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok, a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od
výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t. j. sumu spolu vo výške 343,24 EUR, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na náhradu škody zo škodovej udalosti, na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Postupca má za to, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom. K námietke žalovaného týkajúcej sa uplatnenia úrokov z omeškania žalobca poukázal na ustanovenia § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP, ktoré nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 343,24 EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla , ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
8. V konaní nebolo sporné, že dňa 19.4.2021 spôsobil vodič (vlastník motorového vozidla U. XXX T., G. J.), ktorý mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, D. U. škodu na motorovom vozidle TOYOTA Avensis, U. XXX L.. Poistná udalosť bola oznámená žalovanému. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal autoservis H Point, s.r.o., ktorý vystavil faktúru za opravu motorového vozidla spolu vo výške 2.216,44 EUR. Žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške 1.865,64 EUR, na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021, pričom priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- EUR normohodina bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál a neposkytol poistné plnenie za upevňovaciu sadu blatníka, keďže mal za to, že táto nebola vymenená. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.6.2021 poskytol žalovaný doplatok poistného plnenia vo výške 7,56 EUR titulom upínacej sady blatníka, ktorá pôvodne nebola priznaná. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2021 postúpil postupca - poškodený, D. U. na postupníka H Point, s.r.o., t.j. žalobcu, pohľadávku postupcu voči Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group z poistnej udalosti č. 8014485412 vo výške 343,24 EUR.
9. Z cenníkov autoservisov mal súd za nespornú cenu lakovacích a mechanických prác v regióne za motorové vozidlo Volkswagen Passat, a to Moris Slovakia, s.r.o., mechanické práce vo výške 45,- EUR bez DPH, klampiarske a lakovacie práce 43,- EUR bez DPH, AUTO GABRIEL, s.r.o., mechanické a klampiarske práce 50,- EUR bez DPH, cenník PO CAR, s.r.o., mechanické práce 49,- EUR bez DPH, klampiarske a lakovacie práce 50,- EUR bez DPH.
10. Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
12. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva a povinnosti poisťovateľa, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
19. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
21. Podľa § 559 ods. 1,2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
22. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nar. vl. SR č 87/1995 Z. z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Predmetom konania je nárok žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného voči žalobcovi ako poistiteľovi zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
26. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
27. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že poškodenému D. U. vznikol priamy nárok voči žalovanému ako poistiteľovi podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 z titulu náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle v jeho vlastníctve, keďže škodca, ktorého zavinenie nebolo v konaní sporné, G. J. mal poistené motorové vozidlo vo svojom vlastníctve, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle D. U., poistného u žalovaného.
28. Žalobca predložil faktúru autoservisu, ktorý vykonával opravu motorového vozidla, kde cena za opravu motorového vozidla činila 2.216,44 EUR.
29. Žalovaný namietal vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého poistného plnenia, že zo strany žalobcu bolo doručené oznámenie o výške poistného plnenia, ktoré žalovaný riadne a dostatočne zdôvodnil, krátenie poistného plnenia.
30. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch povinností. Ide jednak o povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak povinnosti tieto skutočnosti preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v spojení s § 150 ods. 1 a § 151 CSP, podľa ktorých strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenia stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť a pripojiť dôkazy na svoje tvrdenia, okrem pripojenia tých, ktoré nemôže strana pripojiť bez svojej viny. Iniciatíva pri označovaní a pripájaní dôkazov patrí zásadne stranám sporu. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkaznú povinnosť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie procesných povinností o tejto skutočnosti bude mať väčšinou
za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotéz hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, ktorá sa môže meniť a tým môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Uvedené aj pri rešpektovaní tzv. negatívnej dôkaznej teóriu, t.j. pravidla, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje, pretože na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
31. Popretie skutkových tvrdení protistranou má rovnako ako skutkové tvrdenia strany sporu osobitný význam. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne požiadavky spočívajúce v povinnosti strany sporu uviesť vlastné tvrdenia, ktoré musia byť výslovné a iné ako sú skutkové tvrdenia protistrany. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie o nesúhlase so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladané skutkové tvrdenia žalobcom v žalobe podľa § 150 ods. 1 CSP. Za podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia/skutočnosti, aj v rámci popretia, treba považovať skutkové tvrdenia/skutočnosti významné pre právo v ponímaní toho, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce ako skutočnosti označené určitou právnou normou v jej hypotéze, prípadne vo viacerých právnych normách. Pre sporové konanie platia domnienky vyjadrené v § 151 ods. 1, 2 CSP ako nesporné skutkové tvrdenie v prípade, ak ich protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP) a ako neúčinné popretie v prípade ich popretia bez uvedenia vlastných tvrdení o popretých skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP).
32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uplatnená istina 343,24 EUR pozostáva z rozdielu vyfakturovanej ceny za opravu motorového vozidla - 2.216,44 EUR a poistným plnením vo výške 1.865,64 EUR a 7,56 EUR. Žalovaný zameral svoje tvrdenia v rámci popretia skutkových tvrdení žalobcu posúdením účelnosti vynaložených nákladov na opravu vozidla, ceny práce neautorizovaného servisu a primeraných nákladov na lakovací materiál, kde žalovaný uznal pre neautorizovaný servis 20,- EUR normohodinu bez DPH. Žalovaný okrem tvrdenia uvedenom v oznámení o poistnom plnení, o dôvode zrážky a pri poistnom plnení a priznaní primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- EUR normohodiny bez DPH a primeraných nákladov na lakovací materiál, ktoré tvrdenie zopakoval ako svoju obranu si nesplnil nielen povinnosť tvrdenia, ale ani dôkaznú povinnosť v tej súvislosti, že jeho obrana bola nekonkrétna, nedostatočná, pretože žalovaný neoznačil žiadne listiny, zmluvné ustanovenia (poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky), ktoré by umožňovali krátenie poistného plnenia možnosťou určovať poškodenému subjekty, ktoré má poškodený ako osoba mimo zmluvného vzťahu medzi škodcom, poisteným a poisťovateľom uprednostniť pri vykonaní opravy poistnou udalosťou poškodeného vozidla. Žalovaný ani nenavrhol vykonať dôkaz poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, likvidačným spisom a tieto ani nepredložil. Takúto nečinnosť žalovaného súd vyhodnotil ako neúčinné popretie skutkových tvrdení žalobcu.
33. Žalovaný nepredložil vyhotovenú kalkuláciu účelnosti nákladov, žiadnym spôsobom neodôvodnil maximálny limit normohodiny priznanej žalovaným, a preto bez splnenia dôkaznej povinnosti samotné tvrdenie žalovaného o nedôvodnosti priznania uplatnenej sumy v danom spore bez ďalšieho neobstojí.
34. Žalobca si dal opraviť poškodené vozidlo vo vlastnom autoservise, čo zákonom nie je zakázané. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak žalovaný realizoval opravu vozidla u subjektu, ktorý za služby účtuje normohodinu na základe vlastného cenníka, neznamená to, že náklady opravy vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Tvrdenie žalovaného nepreukázalo dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny normohodiny za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, resp. autorizovanými servismi, ktorých výšku normohodiny žalobca preukázal. Náklady na opravu vozidla boli
riadne preukázané faktúrou za vykonanú prácu, preto nemožno prenášať povinnosť zaplatenia nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi, pričom nestačí len všeobecné tvrdenie o neúčelnosti, namietanú neúčelnosť je nevyhnutné aj preukázať.
35. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že výška škody na motorovom vozidle poškodenému činila vyfakturované náklady na opravu motorového vozidla, t.j. 2.216,44 EUR. Keďže žalovaný plnil iba sumu 1.865,64 EUR + 7,56 EUR je nárok na zaplatenie rozdielu žalovaným poskytnutého plnenia a preukázanej výšky škody, čo činí 343,24 EUR, dôvodný.
36. Žalovaný namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, na ktorého poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil uplatnenú pohľadávku na žalobcu. Žalovaný v 1. rade tiež namietal neplatnosť predmetnej zmluvy pre jej neurčitosť.
37. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
38. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
39. Z citovaného ustanovenia, ale aj z judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma. Obligatórne náležitosti zmluvy o postúpení sú označenie subjektov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka, kedy a ako bola postúpená.
40. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že táto bola uzatvorená písomne dňa 7.7.2021, je opatrená podpismi oboch strán sporu, a to postupcu a postupníka, ktorí sú riadne individuálne a nespochybniteľne identifikovaní, pričom postupovaná pohľadávka je taktiež jednoznačne identifikovaná, a to pohľadávka postupcu voči dlžníkovi Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group z poistnej udalosti označenej č. 8014485412, t.j. číslom totožným s číslom poistnej udalosti, ktoré pridelil žalovaný predmetnej poistnej udalosti a taktiež výškou pohľadávky vo výške 343,24 EUR, t.j. rozdielu poskytnutého poistného plnenia a výškou škody. Zmluva je teda uzavretá v písomnej forme, nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške a je v nej uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky.
41. S poukazom na vyššie uvedené súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako platne uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá má všetky zákonom predpísané náležitosti, preto je žalobca aktívne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému a tvrdenie žalovaného ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd považuje iba za účelovú obranu.
42. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou žalobca nadobudol pohľadávku je neplatná, keďže nebol predložený doklad o úhrade faktúry, ktorý by preukazoval skutočné vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodeného. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svoju zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradiť poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený si tento nárok uplatnil podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona. Ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený, a na ktorú sa vzťahuje poistenie, poisťovateľ má za poistného poskytnúť poškodenému plnenie, teda nahradiť poškodenému preukázateľné nároky na náhradu škody.
43. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, súd zastáva názor, že
citované zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené a je bez právnej relevancie, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil, pretože úhrada faktúry za opravu mala byť zabezpečená práve plnením žalovaného v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Povinnosť predložiť doklad o úhrade faktúry nemá oporu v zákone a je vyslovene v rozpore so samotnou podstatou poistenia a v konečnom dôsledku aj v rozpore s praxou poisťovní. Keďže v danom prípade poistený svoj priamy nárok voči žalovanému v súlade s platnou právnou úpravou postúpil na žalobcu (platne uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá má všetky zákonom stanovené náležitosti), je teda žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému.
44. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na uplatnenie istiny je v celom rozsahu dôvodný, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným skutkovým stavom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 343,24 EUR.
45. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy od 7.7.2021 podľa ust. § 517 OZ s poukazom na ust. § 797 ods. 3 OZ.
46. Žalovaný ako poisťovňa má nepeňažnú povinnosť riadne vykonať šetrenie v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti a ukončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu plnenia, pričom nesplnenie tejto povinnosti je sankciované úrokmi z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
47. Okrem tejto nepeňažnej povinnosti má aj peňažnú povinnosť a to poskytnúť poškodenému plnenie. Pri aplikácii citovaných zákonných ust. je potrebné použiť eurokonformný výklad a nevykladať ich reštriktívne, v zmysle čoho, by bolo možné sankcionovať úrokmi z omeškania výlučne nesplnenie nepeňažnej pohľadávky, ale aj nesplnenie peňažnej povinnosti poskytnúť plnenie v zákonnej lehote, v prípadoch opodstatnených a riadne preukázaných nárokoch náhradu škody.
48. S poukazom na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý umožňuje subsidiárne použitie OZ je možné na niektoré prípady omeškania poisťovateľa s peňažným plnením aplikovať ust. § 517 ods. 2 OZ s tým, že ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona sa aplikuje iba v prípade omeškania so splnením povinností upravených ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona. Pri opačnom výklade by poisťovateľovi stačilo odmietnutie plnenia bez akéhokoľvek dôvodu a aj v prípadoch riadne preukázaných nárokov na náhradu škody, vyhnúť sa plneniu, bez akýchkoľvek právnych následkov a možností sankcií.
49. V prejednávanej veci bolo nesporné, že poškodený riadne preukázal vznik a rozsah škody, poistnú udalosť riadne oznámil a preukázal, označil subjekt zodpovedný a faktúrou preukázal výšku škody. Poškodený si teda splnil všetky svoje povinnosti voči žalovanému ako poisťovni, ktorá neposkytla poistné plnenie z dôvodu, že stanovila limit normohodiny opravy za opravu motorového vozidla, bezdôvodne, bez akéhokoľvek vysvetlenia a bez opory v zákone, všeobecných podmienkach, resp. zmluve a táto odôvodnenosť krátenia z uvedeného dôvodu nebola ani v konaní preukázaná. Nepriznanie poistného plnenia v rozsahu výšky vzniknutej škody bolo v danom prípade neodôvodnené, preto takémuto konaniu žalovaného, nie je možné poskytnúť ochranu, vyhnutím sa sankcie úrokov z omeškania. Žalovaný ako poisťovňa mal povinnosť ukončiť poistné šetrenie a poskytnúť poistné plnenie, nesplnením si tejto povinnosti musí znášať následky za porušenie svojej povinnosti. Ak žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas poskytnúť poistné plnenie v lehote splatnosti, t.j. do 15 dní odo dňa ukončenia poistného plnenia, nasledujúcim, 16. dňom od ukončenia poistného šetrenia sa dostal do omeškania, preto je povinný v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ.
50. V prejednávanej veci k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 21.6.2021. Pätnásťdňová lehota na ukončenie šetrenia uplynula dňa 6.7.2021. Neposkytnutím plnenia v lehote splatnosti sa dostal žalovaný nasledujúci deň, t.j. dňa 7.7.2021 do omeškania.
51. S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania od prvého dňa splatnosti z priznanej istiny, t.j. odo dňa 7.7.2021 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby ECB navýšenej o 5 percentuálnych bodov v súlade s ust. § 3 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
52. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovanému.
55. O výške trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).