Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_6Co-32-2019.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobkyne Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. X, právne zastúpená KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11, IČO: 36 861 561, proti žalovanému R. J., J. XXX, H.: XX XXX XXX, právne zastúpený PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s.r.o., IČO: 36 492 086, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o zaplatenie 7.047,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/257/2014- 314 zo dňa 7.11.2018 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok vo výroku I. a III. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie 2.760,- eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 25.7.2014 do budúcna v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II..
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 1/3- iny, ktorých výška bude uvedená v osobitnom uznesení súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Pani Q. D. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) je vlastníčkou pozemku v katastri obce J., na ktorom sa nachádza areál futbalového ihriska (parc. D. XXX/X-ostatné plochy o výmere 1553 m2 na LV XXXX, A. XXX/X- orná pôda o výmere 13 m2, na LV XXXX, k.ú. J.; ďalej aj ,,predmetný pozemok“). V predmetnej veci žalobkyňa uplatnila finančnú náhradu za zaberanie jej pozemku, pretože svoje vlastnícke právo nemôže vykonávať a jej pozemok využíva obec.
2. V minulosti matka žalobkyne, U. I., zmluvou z 19.10.2004 prenajala obci J. predmetný pozemok, vtedy ako súčasť väčšieho celku (parc.č. XXX/X o výmere 4466m2).
3. V inom spore o vypratanie pozemku súd žalobe o vypratanie nevyhovel s odôvodnením, že na pozemok sa vzťahuje osobitný zákon, ktorý umožňuje obci pozemok na účely športového areálu užívať (rozsudok OS v Prešove z 28.6.2012 č.k.12C/230/2011 v spojení s rozsudkom KS v Prešove z 27.11.2013 č.k.15Co/37/2012-162). Ide o zákon č.66/2009 Zz., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2009 (ďalej aj ,,zákon č. 66/2009 Zz.“).
4. Žalobkyňa si náhradu uplatnila zhruba za obdobie troch rokov pred podaním žaloby (od 1.7.2011 do 30.6.2014; žaloba podaná 25.7.2014).
5. Vec je typická tým, že sporný pozemok bol v minulosti predmetom nájomnej zmluvy z 19.10.2004, v ktorej ako prenajímateľka je uvedená ešte matka žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla pozemok od svojej matky, takzvane na dvakrát. Prvú časť o výmere 920 m2 (KN XXX/X na LV XXXX) darovacou zmluvou z 2.3.2007, zvyšok darovacou zmluvou z 11.8.2010. Krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Zz., matka žalobkyne dala obci výpoveď z nájomnej zmluvy listom z 28.5.2009, doručeným 15.6.2009, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Zz.(1.7.2009) trval nájomný vzťah.
6. Okresný súd Prešov (ďalej ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobkyni za užívanie pozemku o rozlohe 920 m2 nájomné podľa pôvodnej zmluvy z 19.10.2004 za tri roky pred podaním žaloby, podľa dohodnutého nájomného ešte v pôvodnej mene 1Sk/m2, spolu 91,62 eur (1Sk x 920 m2 x tri roky). Vo vzťahu k ostatnej ploche súd priznal právo z bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci. Pri výške sa odrážal od trhovej ceny pozemku, vychádzal zo sumy 1,50 eur za m2 a priznal právo len čiastočne, a to v rozsahu 1.938,- eur (pri uznanej zbytkovej výmere 646 m2 za jeden rok 969,- eur, za dva roky 1.938,- eur). Nepriznal teda právo z bezdôvodného obohatenia za celú žiadanú výmeru. Odpočítal 920 m2 s odôvodnením, že v čase, keď matka žalobkyne dávala výpoveď z nájomnej zmluvy, táto výpoveď sa nemohla týkať výmery 920 m2, pretože v čase dania výpovede túto plochu už predchodkyňa nevlastnila (pozemok o tejto výmere darovala zmluvou z 2.3.2007 žalobkyni).
7. Z uvedených dôvodov a tiež z dôvodu premlčania podľa §107 OZ súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podľa súdu uplynula subjektívna premlčacia doba, a preto náhradu z dôvodu bezdôvodného obohatenia priznal len v rozsahu dvoch rokov pred podaním žaloby.
8. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 66/2009 Zz. v § 4 priznáva relevanciu otázke, či ku dňu účinnosti tohto zákona (1.júl 2009) neexistovalo iné právo pozemok užívať, a ak takéto právo existovalo, či predstavovalo zákonnú prekážku vzniku vecného bremena.
9. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, pretože, ak právna predchodkyňa dávala výpoveď, tak vypovedala nájomnú zmluvu ako celok a nielen jej časť, čo v tom čase nikto zo zúčastnených strán nespochybňoval a obec tento fakt ani nerozporovala. Nesúhlasila preto s trvaním nájomného vzťahu k pozemku o rozlohe 920 m2 a domáhala sa bezdôvodného obohatenia za trhových podmienok aj k tejto ploche.
10. Pre zmenu žalovaná obec v odvolaní vyslovila názor, že na prípad dopadá zákon č. 66/2009 ZZ., ktorý ako dočasné opatrenie uzákonil vznik vecného bremena, no za ktoré sa náhrada ako jednorazové plnenie premlčala, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že žalovanej obci treba v súlade s osobitnou právnou úpravou v spornom období uznať právo užívať sporný pozemok z titulu vecného bremena, no za náhradu podľa trhových podmienok, pričom právo na náhradu je sčasti premlčané.
L.12. Spomínaný zákon č.66/2009 Zz. upravil vznik vecného bremena ako dočasné opatrenie aj k takto zaberaným pozemkom (športový areál), no len za stavu, že niet iného práva na užívanie pozemku (§4) cit.: ,,Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“
13. Nemali by byť pochybnosti o tom, že na predmetný právny vzťah (športový areál, futbalové ihrisko) dopadá zákon č. 66/2009 Zz.. Jeho primárnym zmyslom a cieľom nebolo zriadiť zákonné vecné bremená, ale raz a navždy definitívne usporiadať vlastnícke vzťahy; okrem iného aj k pozemkom, na ktorých sú umiestnené športové areály, aby tak právny stav nahradil protiprávny stav vzniknutý užívaním cudzieho pozemku bez právneho dôvodu (náhradné pozemky alebo vyrovnanie v konaní o pozemkových úpravách; §2 cit. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu).
14. Ochranu v podobe zákonného vecného bremena zákonodarca upravil len ako dočasnú zákonnú reguláciu, a to len pre prípad, že niet na strane vlastníka stavby iného práva. Zákonodarca teda evidentne nemienil vstupovať do vzťahov, v ktorých sa napríklad ,,našla dohoda“ pri užívaní cudzieho pozemku (arg. slová ,,ak nemá vlastník stavby...iné právo..;§ 4ods.1 ).
15. Predmetný pozemok je na trávnatej časti futbalového ihriska a len z minimálnej časti zastávaný stavbou. Logickým výkladom treba za športový areál na účely §1 ods.2 zákona č. 66/2009 Zz. považovať tak pozemok žalobkyne, ktorý je bezprostredne zastavaný stavbou, ako aj časť pozemku, na ktorej je trávnatá časť ihriska. K areálu prirodzene patrí ihrisko a rovnako aj so športom súvisiace stavby, či rôzne zariadenia (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov z 19.2.2015 č.k.9C/195/2014-52).
16. Na obdobie, za ktoré žalobkyňa uplatňuje náhradu (od 1.7.2011 do 30.6.2014) žiadne zmluvné právo zo zmluvy nedopadá, a preto tento priestor neistoty vypĺňa zákonné vecné bremeno (ak nemá vlastník stavby... dohodnuté iné právo, vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu...).
17. Môže sa zdať, že uvedený právny názor odporuje textu zákona, ktorý akoby zakladal zákonnú podmienku viažucu sa výlučne na ,,prvú minútu“ nadobudnutia účinnosti zákona cit.: ,,Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo...“. Odvolací súd je toho názoru, že zákonné vecné bremeno predstavuje určitú náhradu pre prípad neexistencie dohody, aby tak nastal stav právnej istoty, a to počas celej doby, až po konečné riešenie. Teda nielen pre ,,prvú minútu“ účinnosti zákona.
18. Odvolací súd prehodnotil právny názor, že zákonné vecné bremeno nevznikne (už nikdy), ak ku dňu účinnosti zákona existoval zmluvný vzťah, ktorého obsahom bolo právo dotknutý pozemok užívať. Odvolací súd tak postupuje z dôvodu, že použitím všetkých výkladových metód a nielen textuálneho (gramatického) výkladu je doslova neudržateľné lipnutie na texte zákona a niekedy vyznieva až absurdne. Teleologický výklad (zmysel a cieľ zákona ratio legis) podporuje názor, podľa ktorého sa má ustanovenie § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Zz. vykladať tak, že ak niet zmluvného práva užívať dotknutý pozemok, zo zákona vzniká právo obci užívať pozemok podľa práva z vecného bremena. Zmyslom zákona bolo pokryť obdobie právnej neistoty a chaosu, kým sa vzťahy definitívne nevyriešia buď nejakou adekvátnou náhradou alebo pozemkovými úpravami (§1).
19. Tento názor podporuje aj logický výklad, veď predsa by bolo nelogické, ak by napríklad jeden deň existencie nejakého zmluvného vzťahu v čase po nadobudnutí účinnosti zákona č.66/2009 Zz. zablokoval dôležitý cieľ zákona, ktorým bolo nahradiť bezprávie stavom právnej istoty až do vykonania definitívnych úprav, čo môže trvať celé roky. Logiku tiež má názor, že niet dôvodu zakladať vecné bremeno ex lege, ak existuje zmluva. A contrario tam kde zmluvy niet, tam vzniká riziko neistoty, a ako riešenie zákonodarca upravil vecné bremeno. Navyše aj samotný gramatický výklad tomuto názoru neodporuje. Slová zákona ku dňu účinnosti len indikujú favorizovanie zmluvného vzťahu a samozrejme, že nie zmluvného vzťahu z obdobia ,,ďaleko“ pred nadobudnutím účinnosti zákona, ale zmluvného vzťahu existujúceho v deň (...ku dňu...) účinnosti zákona.
20. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobkyni priznal náhradu za zaberaný pozemok. Rovnako správne postupoval, keď priznal rovnakú ochranu celému pozemku, ktorý je súčasťou športového areálu. Nemali by byť pochybnosti, že predchodkyňa žalobkyne uzavrela nájomnú zmluvu a že ju aj ako celok v kontinuite s vôľou žalobkyne aj čo do plochy 920m2 vypovedala. Zo strany obce v podstate existovala akceptácia tohto postupu s návrhmi na riešenia.
21. V tomto smere žiadna zo strán sporu v čase dania výpovede nepochybovala o tom, že sa výpoveď dáva vo vzťahu k celému predmetu nájmu. Odvolací súd je toho názoru, že ak sa dáva výpoveď z nájmu a zo žiadnej skutočnosti nemožno vyvodiť, že sa touto výpoveďou sleduje vynechať nejaká časť predmetu nájmu, tak sa vypovedá nájom k predmetu nájmu tak, ako bol pôvodne dohodnutý. Ak medzi žalobkyňou a jej predchodkyňou je zhoda na vôli ukončiť nájomný vzťah k celému predmetu nájmu, nemožno akceptovať žiadne vnucovanie inej predstavy a už vôbec nie zo strany nelegitimovaných osôb. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon ani od aplikačnej praxe, podľa ktorej, ak sa vypovedá nájom a k žiadnej časti predmetu nájmu sa nesleduje osobitný režim, tak sa výpoveď týka celého predmetu nájmu (porov. R 138/1954.). Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky na priznávanie žiadneho nájomného, a to ani vo vzťahu k ploche 920m2.
22. Správne mal preto súd prvej inštancie po zohľadnení premlčania časti práva, priznať náhradu za celý zaberaný pozemok žalobkyne. Z uvedených dôvodov odvolací súd čiastočne zmenil rozsudok v zamietavom výroku a do predmetu ochrany zahrnul celý pozemok žalobkyne, vrátane časti pozemku o výmere 920 m2. Ide o pozemok o výmere 1566m2. Náhrada 1,50 eur za m2 je aj podľa odvolacieho súdu, s poukazom na znalecké závery o trhovej cene nehnuteľnosti a čiastku nižšiu ako je desatina ceny predmetného pozemku, ako primeraná. Žalobkyni zo zodpovednostného vzťahu tak spravodlivo prislúcha náhrada 4.698,- eur (pozemok 1566m2 x 1,50 x 2 roky = 4.698,- eur ). Po odpočítaní už priznanej náhrady 1.938,- eur tak prislúcha žalobkyni náhrada 2.760,- eur. Odvolací súd sa stotožňuje aj s príslušenstvom, ktorému zodpovedá úrok z omeškania najmenej od 25.7.2004, kedy už ide o obdobie po výzve na plnenie.
23. Správne teda súd prvej inštancie zohľadnil trhový aspekt. Či už sú to vzťahy ohľadne záhradkárskych osád (viď. prípad Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika) alebo veci regulovaného nájmu nájomných bytov, Európsky súd pre ľudské práva potvrdil dominantnú rolu trhu pri stanovovaní primeranosti náhrad za zaberanie pozemkov vlastníkov. Žalovaná obec zaberá pozemok žalobkyne a je spravodlivé, aby jej za to poskytla spravodlivú náhradu podľa stavu ponuky a dopytu na trhu v danom čase.
24. Odvolací súd si uvedomuje špecifickosť a novosť predmetnej veci aj z pohľadu otázky, či ide o jednorazovú alebo opakujúcu náhradu. Zákon o tejto otázke (o náhrade za vecné bremeno) mlčí, a preto je dôvodné aplikovať všeobecný predpis (OZ). Odvolaciemu súdu sa javí spravodlivé, že náhrada má korešpondovať podmienkam na trhu v danom čase a keďže nejde o konečné riešenie (vecné bremeno natrvalo, porov. § §23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Zz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), ale provizórium v podobe dočasného vecného bremena, náhrada sa javí byť adekvátna, ak vychádza z podmienok na trhu vždy v danom čase a náhrada sa poskytne len za skutočnú dobu trvania vecného bremena. Za dôvodný per analogiam je treba považovať postup súdu prvej inštancie podľa pravidla o bezdôvodnom obohatení, podľa ktorého sa obohacuje nielen ten koho majetok sa bezdôvodne zväčšil, ale aj ten, koho majetok sa nezmenšil, aj keby sa zmenšil, ak by si plnil povinnosti; porov. R 25/1986.
25. Aj pre obec by malo byť samozrejmosťou zaplatiť žalobkyni náhradu za zaberanie pozemku podľa podmienok v danom čase. Ak by išlo o vecné bremeno natrvalo, logiku by mal argument, že v nejaký moment vecné bremeno vzniklo a v ten istý moment vzniklo aj právo uplatniť náhradu za vznik vecného bremena a ktorá náhrada má povahu jednorazovej náhrady. Aj oceňovací predpis (porov. prílohu č.3 , F2/a vyhl.č.492/2004 Zz. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) predpokladá v takomto prípade pri zistení jednorazovej hodnoty vecného bremena dvadsaťnásobok ročnej výhody . V predmetnej veci však ťažko možno konštatovať, na aký čas bude určené predmetné vecné bremeno, keďže je len dočasným riešením. Preto jednorazová hodnota vecného bremena podľa dvadsaťnásobku je problematická a treba vychádzať zo skutočnej doby trvania dočasného bremena až do prijatia definitívneho riešenia. Odvolací súd preto nepovažoval právo za premlčané v celom rozsahu, ak nie je spojené s jednorazovou náhradou.
26. Odvolací súd v tomto smere sa stotožňuje aj s premlčaním časti práva. Právo, akým je aj predmetné právo na náhradu za zaberaný pozemok je typické tým, že nemá jednorazovú povahu, ale vzniká postupne a žalobkyni sa právo čiastočne premlčalo v rozsahu náhrady za tretí rok pred uplatnením práva na súde. Subjektívna dvojročná premlčacia doba vo vzťahu k tejto časti už uplynula (§107 ods.2 Oz). Aj odvolací súd je toho názoru, že ide o bezdôvodné obohatenie, pretože ani zákon, ani zmluva nestanovila náhradu za vecné bremeno. Vecné bremeno síce legalizuje užívanie, no vo vzťahu k náhrade ide o stav v rozpore s právom, ak obec žiadnu náhradu neplatí. Pritom sa na úkor žalobkyne obohacuje využívaním jej veci.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok (§ 388 Csp) a žalobkyni priznal v režime bezdôvodného obohatenia náhradu za celý jej pozemok so zohľadnením oslabenia práva v dôsledku premlčania tretieho roku pred podaním žaloby vzhľadom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 107 OZ). Odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov celého konania podľa úspechu a neúspechu (§ 255 Csp) v rozsahu tretiny berúc do úvahy premlčanú tretinu práva na plnenie (úspech dve tretiny , neúspech tretina (premlčaná časť práva), rozdiel tretina) O konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie v osobitnom uznesení (§ 396 ods.1, 2, § 255,§ 262 ods.1, 2 Csp).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).