Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. I. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: I. R., nar. XX.XX.XXXX, C. J., C. XXX/XX, zastúpená advokátom: Mgr. Lajos Mészáros, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328 a Y. S., nar. XX.XX.XXXX, F., W. G. Xa/XX, Maďarsko, korešpondenčná adresa F. W., R. XXX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/24/2015-469 zo dňa 26. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil otcovi výživné k mal. I. T. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000 Sk (99,58 eur) na sumu 125 eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2017. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.07.2017 do 26.11.2018 vo výške 425 eur. Súd povolil otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Výrokom II. súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a výrokom III. súd vyslovil, že týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10P 127/2007-41 zo dňa 19.06.2008.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že „vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky výživného (pred 10 rokmi) došlo k zásadnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. Otec tvrdí, že je v súčasnosti pre zdravotné ťažkosti bez príjmu, (od decembra 2014) bol evidovaný na úrade práce v Maďarsku, zdravotné poistenie mal hradené štátom, spolu s manželkou boli posúdení ako sociálne odkázané osoby (hoci má preukázaný majetok - nehnuteľnosti, obchodný podiel v 1/3). V júli 2017 navyše obnovil živnosť, čo odôvodnil zabezpečením príjmu. Jeho obchodná spoločnosť vykazuje činnosť, aj výnosy. Daňové priznanie za rok 2017 za živnosť nepredložil, pričom nijako nepreukázal ani svoje tvrdenia, že z dôvodov svojho zdravotného stavu nemôže pracovať, (aj keď dlhodobá) práceneschopnosť mu bola ukončená v septembri 2012, nepreukázal aktuálne návštevy psychiatra, ani praktického lekára. Navyše svedkyňa potvrdila, že otec príležitostne pracuje. Dôvod na zníženie výživného (čo otec inak sám vo svojom návrhu na začatie konania určil za dočasné) tak zo strany otca súdu nebol preukázaný. Matka sa pre svoje zdravotné problémy nedokáže riadne zamestnať, poberá invalidný dôchodok. Na strane dieťaťa ako osoby výživou oprávnenej jednoznačne došlo k zmene pomerov, maloletý má v súčasnosti 11 rokov, plní si povinnú

školskú dochádzku na I. stupni spojenú aj s finančnými nákladmi, jeho odôvodnené potreby sú podstatne vyššie, než v čase poslednej úpravy výživného, aj vzhľadom na jeho súčasný rýchly fyzický vývoj. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že v súčasnosti - minimálne od času, kedy otec obnovil živnosť, a teda má predpokladane z nej aj príjem, je tu daný dôvod na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, otec sa musí podieľať po finančnej stránke na nákladoch maloletého do školy, pričom za primeranú posúdil sumu 125 eur mesačne. Pri určení novej výšky výživného súd poukazuje aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive dieťaťa/detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo obrátene v prípade otca predstavuje potrebu zabezpečiť si príjem v rozsahu cca 500 eur, čoho musí byť schopný, keďže nepreukázal tvrdené zdravotné problémy, ktoré by mu bránili riadne pracovať). Určené výživné spolu so starostlivosťou a výživným od matky (tu súd pripomína, že matka je tiež povinná voči dieťaťu vyživovacou povinnosťou, ktorú však z prevažnej časti vyvažuje ešte osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bývania) a prídavkom na dieťa, budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od obnovenia živnosti, kedy prestal byť sociálne odkázaná osoba. Otcovi od toho času do rozhodnutia o výživnom (výživné za mesiac november už bolo splatné v celosti 15. dňom) vznikol na zvýšenej čiastke výživného dlh za obdobie 17 mesiacov (x 25 eur). Výšku splátky súd určil tak, aby bol dlh splatený približne do dvoch rokov (dlhšia lehota nie je v záujme dieťaťa). Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh“.

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Má za to, že súd úmyselne opakovane zavádza, tým, že nevyhodnotil dôkazný materiál, ktorý svedčí o jeho totálnej insolventnosti. Odmieta tvrdenie súdu, že podniká od 01.07.2017 a nepredložil daňové priznanie za rok 2017, toto považuje za zavádzanie, prikladá kópiu z daňového úradu o priznaní dani z príjmu. Súd nekorektne vyhodnotil svedectvo dcéry, ktorá povedala, že jej priateľ sa snaží mu pomôcť, že mu dáva robotu, ale pravdou je, že vzhľadom na svoju zdravotnú situáciu dokáže odrobiť iba pár hodín v mesiaci, čo nevykryje ani jeho povinné výdaje na základné živobytie. Poukázal na to, že je občanom Maďarskej republiky, zdravotnú poisťovňu platí tam. Nemá nárok na žiadnu práceneschopnosť. Bol mu zistený zhoršený zdravotný stav. Súd nesprávne uviedol, že má príjem z firmy I. s.r.o. kde bol jedným jeden z konateľov, ale je tam nečinný, nemá žiadne dividendy a sumu 1.400,- eur dostal ako finančnú pôžičku od fyzickej osoby a to na pohreb manželky a na zaplatenie zdravotných dávok z omeškania, aby mohol ísť k lekárovi. Sudkyňa nesprávne uviedla dátum od ktorého žiada zníženie výživného, pretože toto žiada už od 01.06.2012 a naďalej na ňom trvá. Poukázal na svoje majetkové pomery, na to, že spolu s manželkou boli sociálne odkázané osoby, zdravotné poistenie za nich hradil štát, súd neodborne, nespravodlivo a protizákonne vyhodnotil jeho situáciu, pretože je občanom inej republiky, má novú rodinu, musí sa začleniť do novej spoločnosti. Trvá na tom, aby za oprávnené bolo považované jeho podanie, ktorým trvá na zníženie výživného na 30% životného minima. Žiada o preverenie prípadu, aby nastala spravodlivosť, pretože súdy musia vychádzať z faktov a dávať také povinnosti, ktoré sú schopní plniť. K odvolaniu doložil daňové priznanie, sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti a podanie o starostlivosti.

4. K odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom advokáta. Uviedla, že námietky resp. argumenty odvolania nemôžu obstáť, pretože v tomto prípade platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Počas súdneho konania otec uviedol nespočetné množstvo tvrdení ohľadom jeho zlých pomerov, ktoré však buď nevedel podložiť žiadnymi dôkazmi alebo ich predložil nerelevantnými a neaktuálnymi dôkazmi. Z dokazovania bolo zistené, že otec je výlučným resp. podielovým spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností, hnuteľných veci a to mobilný telefón, motorového vozidla, pričom je spoločníkom v podiele až 1/3 celku a konateľom v aktívnej a fungujúcej obchodnej spoločnosti, má pritom aj obnovenú živnosť z ktorej má aj určitý príjem. Jedinou relevantnou listinou, ktorú pripojil bolo potvrdenie daňového úradu týkajúce sa jeho príjmu. Ide o listinu, ktorá bola resp. by mala byť súdu známa už počas jeho rozhodovania. Pokiaľ ide o matku všetky jej tvrdenia ohľadom majetkových, sociálnych, zárobkových pomerov a potrieb maloletého boli podložené relevantnými dôkazmi. Sám predostrel súdu, že v roku

2017 má na základe živnostenskej činnosti určitý príjem, pričom zo svedectva jeho dcéry zo dňa 05.11.2018 ako aj z odvolania je zrejmé, že okrem priznaných príjmov otec má zrejme určité príjmy aj z tzv. príležitostných prác. Tieto skutočnosti sú pritom v priamom protirečení toho, že počas konania ako aj v odvolaní otec tvrdí, že je insolventný. Nič nenasvedčuje tomu, že by otec nebol schopný plniť výživné ako určil prvoinštančný súd. Argument otca podľa ktorého jeho potvrdený príjem daňovým úradom za rok 2017 ako aj momentálne príjmy mu nepostačujú na základné životné potreby neboli podložené žiadnym tvrdením. Upozornil pritom na § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine. Rozsudok prvoinštančného súdu je tak zo skutkového ako aj právneho hľadiska správne dostatočne odôvodnený, navrhuje jeho potvrdenie.

5. Okresná prokuratúra Dunajská Streda vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec maloletého nepreukázal dôvodnosť jeho tvrdení, na základe ktorých by mal súd rozhodnúť tak, že vyhovel návrhu otca a výšku jeho výživného znížil, naopak v konaní bolo preukázané zvýšené výdavky na maloletého odôvodňujúce potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému. Podľa názoru prokurátora boli v konaní zabezpečené všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a preto považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a zákonné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 30% životného minima od júna 2012 a rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého na sumu 200 eur mesačne od mája 2015. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení výživného otca pre maloletého zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne od 1.7.2017 a zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloletého a či sú splnené podmienky pre zníženie výživného.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

10. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

15. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že práva a povinnosti k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10P/127/2007-41 zo dňa 19.06.2008, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné sumou 3.000 Sk/99,58 eur od 08.11.2007. V čase tohto rozhodovania matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560 Sk, dávku v hmotnej núdzi 370 Sk, otec bol živnostníkom podľa daňového priznania za rok 2006 mal čistý príjem 100.737 Sk a za rok 2007 príjem 97.159 Sk. Maloletý v čase tohto rozhodovania mal 7 mesiacov. Aktuálne matka žije s maloletým, matka poberá invalidný dôchodok 205,30 eur a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.02.2016. Otec ukončil podnikanie dňom 18.07.2015, určité obdobie žil v Maďarsku s manželkou, kde bol nezamestnaný, mal zdravotné problémy, v marci 2018 manželka zomrela, finančne ho podporuje dcéra, u ktorej od decembra 2017 býva, obnovil živnosť, má zdravotné problémy. Maloletý mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 11 rokov navštevoval 4. ročník na základnej škole, rýchlo rastie, trpí na kožné ochorenie, má zvýšené výdavky na oblečenie v súvislosti s rýchlym rastom. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti.

17. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšeného výživného v prospech maloletého, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom do rozhodnutia súdom prvej inštancie v predmetnej veci uplynulo dlhé časové obdobie 10 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, kedy prirodzene vzrástli jeho potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s ich vzdelávaním. V čase ostatného rozhodovania o výživnom maloletý bol v domácej starostlivosti matky, pričom s nástupom maloletého do základnej školy sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Vzhľadom na odstup rokov od posledného rozhodovania o výživnom pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach ich života. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletého s poukazom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností nastala zmena pomerov i na strane otca a matky tak ako podrobne uviedol súd prvej inštancie.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu

realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.

19. Otec ničím právne významným nepreukázal, že k poklesu jeho príjmu došlo z dôležitého dôvodu, resp. z nejakých relevantných objektívnych príčin. Otec potom čo ukončil v roku 2015 podnikateľskú činnosť, bol dlhodobo bez príjmu, nepracoval, relevantné dôvody brániace otcovi pracovať nepreukázal. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletého sumou 125 eur mesačne. Správne súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného len čiastočne, keďže vzhľadom na vek maloletého je predpoklad ďalšieho zvyšovania výživného do budúcnosti, a preto je potrebné ponechať priestor na ďalšie zmeny výšky výživného pri závažnejšej zmene pomerov v budúcnosti (napr. nástup na druhý stupeň základnej školy, nástup na štúdium na strednej škole, nástup na štúdium na vysokej škole a pod.). Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletého sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu.

20. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázaný výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopný sám sa živiť. Je potrebné poukázať na zásadu, že výživné má prednosť pred výdavkami, preto odvolacia námietka otca o potrebe vyrovnania jeho dlhov je v tomto smere neopodstatnená. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloletého správne. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre maloletého zo sumy 99,58 eur na sumu 125 mesačne je vzhľadom na vek maloletého, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd považuje výživné v sume 125 eur mesačne od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletého a jeho záujmov.

21. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 1.7.2017 do 26.11.2018 vo výške 425 eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí zníženia výživného a o zvýšení výživného, vrátane závislých výrokoch o dlhu na zročnom

výživnom, o zmene predchádzajúceho rozhodnutia a o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

25. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).