Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-123-2017.pdf
PDF · 129.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/123/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. B., N.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/ XX, V., o zaplatenie 4221,99 eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13. decembra 2016 č.k. 27C 38/2015-50 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.
V napadnutom rozsahu vyhovujúcej časti rozsudku pokiaľ ide o povolenie plnenia žalovanej v splátkach rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.899,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy ročne od 26.07.2016 do zaplatenia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.899,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.07.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy k 20.dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej zo splátok, konanie v časti o zaplatenie sumy 31,11 eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 72,02 %.
2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 4221,99 eur spolu s nezaplatenými úrokmi vo výške 252,16 eur, nezaplatenými úrokmi z omeškania vo výške 7,12 eur, poplatkami vo výške 60 eur, úrokom z omeškania vo výške 13,90 % p.a. z nezaplatenej istiny od 21.11.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21.11.2014 do zaplatenia, skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 05.05.2014 uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 4300 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach s tým, že úver bola povinná splatiť do 22.04.2024. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, preto listom zo dňa 22.10.2014 bola vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 13.11.2014. Na základe výzvy bola pohľadávka voči žalovanej uhradená vo výške 20,54 eur, preto jeho pohľadávka činí sumu 4541,27 eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou vo výške 4221,99 eur, úrokmi 252,16 eur, úrokmi z omeškania 7,12 eur, poplatkami 60 eur. Istina a nezaplatené úroky sú od 14.11.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 5% ročne.
3. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe, že žalovaný nárok neuznáva, keď úverová zmluva bola súdu predložená iba v rozsahu 2 strán, z ktorých nemožno doložiť, či ide o platný právny úkon, pričom už z predloženej časti zmluvy sa javí, že zmluva neobsahovala údaj podľa § 9 ods. 2 písm. y) z.č. 129/2010 Z.z., keď namiesto priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 uvedeného zákona je uvedený nesprávny údaj „18,87 %“. Úver by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., keď v prípade porušenia tejto povinnosti nie je v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca ako veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V takom prípade bola žaloba podaná predčasne.
4. Žalobca následne uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 05.05.2014 a obsahuje údaj o priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy. Platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Žalobca uviedol, že priemerná RPMN je v zmluve uvedená správne vo výške 18,87 %, ktorej výška vyplýva z číselníka zverejneného na internetovej stránke Ministerstva financií SR. Pokiaľ ide o overenie bonity podľa žalobcu táto povinnosť splnená bola. Žalobca predložil report zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver bola preverená v čase podania žiadosti, prostredníctvom reportu zo SRBI. Dopyt do sociálnej poisťovne nebol realizovaný, vzhľadom na to, že išlo o príjem neoveriteľný v registri Sociálnej poisťovne (v žiadosti o úver uvedené, že ide o zamestnanca Finančného riaditeľstva SR). Týmto podaním žalobca zároveň vzal žalobu späť v časti istiny 31,11 eur, nakoľko žalovaná po podaní žaloby realizovala úhrady vo tejto výške.
5. Žalovaná v ďalšom podaní doručením súdu prvej inštancie namietala, že v texte podania žalobcu obsiahnutá tabuľka nepreukazuje nielen vykonanie overenia bonity v systéme SRBI, ale najmä ani výsledok tohto overenia. Súčasne žalovaná poukázala na to, že žalobca nevyužil ďalšie štandardné možnosti overenia bonity, napr. nebankový register klientskych informácií (NRKI). Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobca doposiaľ netvrdil a ani nepreukázal zaslanie ani doručenie upozornenia v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď bez dodržania tohto postupu žalobca ako veriteľ nie je podľa nej oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Namietala, že Zmluva neobsahuje údaj o termíne splatnosti poplatku za poskytnutie úveru, t. j. údaj, ktorý musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z. Úverová zmluva tiež neobsahuje údaj o výške splátok istiny a splátok úrokov, keď obsahuje iba výšku splátky ako takej, z ktorého údaju nie je zrejmé, či ide o splátku istiny, úroku, resp. v akej výške ide o splátku istiny a v akej o splátku úroku. Vzhľadom na neurčitosť ohľadne zloženia v zmluve uvedenej splátky potom možno podľa nej konštatovať, že zmluva neobsahuje ani údaje o termínoch a počte splátok istiny a termínoch a počte splátok úrokov. Poskytnutý úver je možno podľa nej označiť za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala, aby jej súd prvej inštancie povolil splácať istinu v splátkach po 100 eur mesačne z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorá jej nedovoľuje dlžnú sumu zaplatiť naraz.
6. Ohľadom čiastočného späťvzatia žaloby rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods. 1 CSP tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 31,11 eur zastavil.
7. O zvyšku žaloby rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 2 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1 uvedeného zákona, § 9 ods. 2 uvedeného zákona a § 11 ods. 2 uvedeného zákona, ďalej podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., keď z úverovej zmluvy zo dňa 05.05.2014 zistil, že žalobca dohodol so žalovanou poskytnutie úveru vo výške 4300 eur, s úrokovou sadzbou 13,9 %, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 215 eur, s výškou mesačnej splátky 66,67 eur, s termínom prvej splatnosti 20.05.2014 a počtom splátok 120 vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola 16,61 %, priemerná RPMN bola 18,87 %. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť, bola v sume 8215,40 eur. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie 01.05.2014 - 30.05.2014 zistil, že žalobca jej poskytol úver vo výške 4085 eur, ktorý jej bol pripísaný na účet 05.05.2014 s popisom čerpanie úveru. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.10.2014 zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že napriek opakovaným výzvam a upozorneniam neplní svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere zo dňa 05.05.2014. Na základe toho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal žalovanú zaplatiť 4507,51 eur s príslušenstvom najneskôr do 13.11.2014. Z prehľadu splácania zistil, že žalovaná na úver zaplatila 133,57 eur + 51,65 eur, t.j. spolu 185,22 eur.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 4085 eur. Konštatoval, že zo Zmluvy síce vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli dohodu o tom, že žalobca jej poskytne úver vo výške 4300 eur, avšak z výpisu z jej účtu podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že reálne žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 4085 eur, keď ustálil, že iba tieto peňažné prostriedky boli reálne na účet žalovanej pripísané. Rozdiel súm vysvetlil tým, že žalobca automaticky od dohodnutej sumy úveru 4300 eur odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 215 eur a na účet žalovanej poukázal len zvyšnú časť úveru. Mal za to, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k poskytnutiu úveru len vo výške 4085 eur.
9. Mal za nesporné, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 66,67 eur. Termín splatnosti prvej splátky bol 20.05.2014, konečný termín splatnosti 22.04.2024. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 20 dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola 13,9% ročne, RPMN 16,61 %, priemerná RPMN 18,87%.
10. Právne posúdil, že predmetom konania bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu o úvere označil za spotrebiteľskú zmluvu, s tým, že na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tiež posúdil, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), nakoľko tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia OZ je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
11. Uzavretú zmluvu zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, keď spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, právne uzavrel, že žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský a podriadený pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pripomenul, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že žalobca pred poskytnutím úveru dostatočne neskúmal jej tzv. bonitu, teda s odbornou starostlivosťou neskúmal jej schopnosť úver splácať. Žalobca s týmto nesúhlasil a uviedol, že žalovanú preveroval v systéme SRBI, o čom doložil tabuľku. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že z uvedenej tabuľky však vyplývalo len meno a adresa žalovanej a dátum vytvorenia a aktualizovania. Z tejto tabuľky súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nevyplývalo to, že žalobca skutočne žalovanú overoval a najmä nevyplývalo, s akým výsledkom. Prihliadol na to, že o ďalšom overovaní sa sám žalobca vyjadril, že toto nevykonal, nakoľko to nebolo možné, keď malo ísť o príjem v registri Sociálnej poisťovne neoveriteľný (v žiadosti o úver bolo uvedené, že ide o zamestnanca finančného riaditeľstva). Z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, že pred uzavretím zmluvy splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Porušenie tejto povinnosti považoval súd prvej inštancie za hrubé porušenie v zmysle § 11 ods. 2 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá bez akéhokoľvek nahliadnutia do príslušnej databázy na účely zisťovania schopnosti žalovanej úver splácať. Vzhľadom na uvedené zaujal názor, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
13. Z dôvodu vyššie konštatovanej bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa ďalej náležitosťami Zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nezaoberal, nakoľko i v prípade zistenia nesplnenia náležitostí by to malo za následok rovnaké konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru.
14. Nesúhlasil s argumentom žalovanej, že neboli splnené podmienky § 53 ods. 9 OZ. Z predloženého prehľadu splácania vyhodnotil, že žalovaná sa dostala do omeškania už so splátkou v júni 2014, od kedy jej platby boli čiastkové, s tým, že posledná platba pred zosplatnením bola dňa 21.07.2014. Ak žalobca doručoval žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia až 22.10.2014, mal zato, že tým bola splnená podmienka, že žalovaná je v omeškaní so splácaním splátky viac ako tri mesiace. Z predloženej výzvy zo dňa 22.10.2014 zistil, že žalobca upozornil na možnosť zosplatnenia v samotnej výzve, pričom určil lehotu zaplatenia do 13.11.2014, s tým, že ak k uvedenému dátumu dlžná suma zaplatená nebude, dôjde k predčasnej splatnosti úveru. K zosplatneniu došlo ku dňu 14.11.2014, čím mal za splnenú aj zákonnú podmienku, že k zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí 15 dní od upozornenia spotrebiteľa o možnosti zosplatnenia úveru.
15. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru súd prvej inštancie zisťoval, koľko žalovaná reálne z úveru čerpala a koľko zaplatila. Z výpisu z účtu žalovanej zistil, že žalovaná čerpala úver vo výške 4085 eur. Z prehľadu splácania zistil, že žalovaná na úver zaplatila spolu 185,22 eur (133,57 eur do predčasného zosplatnenia a 51,65 eur po predčasnom zosplatnení). Nezaplatená istina úveru tak predstavovala sumu 3899,78 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti (úrokov a poplatkov) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
16. Právne posúdil, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3899,78 eur počítaný od 26.07.2016 do zaplatenia. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 21.11.2014 do zaplatenia, avšak podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že práve dňom 21.11.2014 bola žalovaná kvalifikovane na úhradu dlhu vyzvaná, t.j. žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanej. V takom prípade dospel k záveru, že až dňom 26.07.2016 (dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanej súdom prvej inštancie) sa žalovaná s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, z ktorého dôvodu priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané až odo dňa 26.07.2016. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu na príslušenstvo ako nedôvodný zamietol. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania žalovanej s dlžnou sumou predstavovala 0,0 % ročne (0,00 % + 5 % = 5,00 %).
17. Podľa § 232 CSP povolil žalovanej uhradiť žalobcovi priznanú sumu v splátkach po 100 eur mesačne vyhodnotiac, že jej finančná situácia jej neumožňuje uhradiť celú dlžnú sumu naraz.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní a taktiež v zmysle zásady o zavinení zastavenia konania podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Keďže žalobca vzal čiastočne späť žalobu z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby uhradila sumu 31,11 eur, právne posúdil, že čiastočné zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila žalovaná, preto má v zastavenej časti konania nárok na náhradu trov konania žalobca. Vo zvyšnej časti konania (v uplatnenej sume 4190,88 eur spolu úrokom 240,73 eur a poplatkami 60 eur) vyhodnotil, že bol v konaní úspešný žalobca len čiastočne, nakoľko mu priznal len sumu 3899,78 eur. Vo veci preto skúmal pomer úspechu žalobcu a žalovanej. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z uplatnenej sumy, keď predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4534,15 eur (istina 4190,88 eur + úroky 240,73 eur + späťvzatá časť 31,11 eur + poplatky 60 eur). Vypočítal, že žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 3899,78 eur, t. j. 86,01 %, v časti o zaplatenie sumy 624,37 eur bola úspešná žalovaná, t. j. 13,99 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže mieru úspechu žalobcu v konečnom dôsledku vypočítal na 72,02%.
19. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti okrem časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobou uplatnený nárok na úrok 13,90 % z nezaplatenej istiny od 21.11.2014 do zaplatenia, ďalej v časti, v ktorej povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, ako aj v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho v napadnutom rozsahu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a žalovanej uložiť povinnosť plnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že hrubo porušil zákonné povinností, keď nepreveroval bonitu klienta. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 považuje úver za bezúročný a bez poplatkov len v prípade hrubého porušenia povinností vyplývajúcich mu z ust. § 7 ods. 1 tohto zákona, za ktoré sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Vyjadril presvedčenie, že povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. splnil, nakoľko pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver posúdil jej príjmy a výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovanej z reportu Spoločného registra bankových informácií (SRBI), keď zohľadnil aj dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a účel úveru. Súdu prvej inštancie vytkol, že len konštatoval, že ako veriteľ nedostatočne zohľadnil príjmy a výdavky žalovanej a ostatnými kritériami sa nezaoberal. Poukázal na listinný dôkaz - výpis z databázy SRBI, podľa neho preukazujúci splnenie povinností podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. K odvolaniu doložil žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebného úveru za účelom dôslednejšieho preukázania splnenia povinností v zmysle ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/29010 Z.z.
20. K zamietnutiu žaloby v časti príslušenstva uviedol, že po porušení zmluvných povinností žalovanou na základe výzvy na predčasné splatenie úveru zosplatnil úver dňa 14.11.2014 a túto zaslal žalovanej dňa 22.10.2014. Poukázal na čl. 19 bod 8 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. K odvolaniu doložil doručenku podpísanú žalovanou.
21. Pokiaľ ide o nárok na poistné namietal nedodržanie postupu podľa ust. § 43 ods. 1 OSP, čím mal súd prvej inštancie porušiť jeho právo na spravodlivý proces.
22. Vo vzťahu k časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, namietal nedostatočnosť jeho odôvodnenia, keď z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ak žalovanému pre jeho nepriaznivú finančnú situáciu splátky povolil. Právny názor súdu prvej inštancie v tomto smere podľa neho nebol podložený žiadnu právnou argumentáciou. K samotnej možnosti povolenia splátok pripomenul, že každé rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán sporu na úkor druhej, keď v danom prípade žalovaná za porušenie zmluvných povinností nedostala žiadnu sankciu a je jej umožnené plniť v splátkach, keď takéto posúdenie finančných možností žalovanej pre účely plnenia v splátkach by malo byť významné až v prípade výkonu rozhodnutia.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. I pre prípad potvrdenia zamietajúcej časti rozhodnutia namietal priznaný rozsah nároku na náhradu trov konania, majúc za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky predmetu konania, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu, hoci úroky sú len príslušenstvom pohľadávky.
24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.03.2017, v ktorom žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Dôkaz - report SRBI označila za nehodnoverný a nepreukazný, keď z neho nie je zrejmé, o výpis z akej evidencie sa jedná a či ide o údaje z SRBI. Nie sú z neho ani zrejmé údaje vhodné na účely posúdenia jej schopnosti splácať dlh. Z citovaného ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že použitá spojka „alebo“ za hrubé zanedbanie povinností považuje opomenutie čo i len jedného zo stanovených spôsobov overenia bonity klienta. Listinné dôkazy doložené k odvolaniu (žiadosť o poskytnutie úveru a doručenka týkajúca sa výzvy pred zosplatnením) označila za nepoužiteľné v odvolacom konaní s poukazom na ust. § 366 CSP. Uviedla, že Všeobecné zmluvné podmienky neboli súčasťou zmluvy o úvere, nakoľko jej neboli pri podpise zmluvy preložené a nevyslovila súhlas s nimi ich podpisom. Táto časť zmluvy je preto podľa nej neplatná, pričom dojednanie o doručení zásielky tretím dňom po jej odoslaní poštou označila za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K námietke ohľadom nedodržania postupu podľa ust. § 43 ods. 1 OSP uviedla, že predmetné ustanovenie smeruje k odstráneniu formálnych nedostatkov žaloby a neslúži na odstránenie nedostatku tvrdení v žalobe. Nestotožnila sa s odvolacou argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o povolenie plnenia v splátkach, keď zlú finančnú situáciu žalobca nerozporoval. Za správne označila rozhodnutie súdu prvej inštancie o pomere úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, ktorý sa domáhal plnenia vo výške 4.534,15 eur a skutočnosť, že časť tvorili úroky úveru a poplatky, mala za irelevantnú, keď v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR je podľa nej opodstatnená odvolacia argumentácia žalobcu iba v prípade, ak by žalované príslušenstvo nebolo v žalobe vyčíslené.
25. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky a poplatky z úveru, na úrok z omeškania do doručenia žaloby žalovanej a proti výroku o nároku na náhradu trov konania nie je dôvodné, kým odvolanie proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku v rozsahu povolenia splácania dlhu žalovanej v splátkach je dôvodné. Vo vzťahu k zamietajúcej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal v tomto rozsahu dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v tejto časti a výsledky vykonaného dokazovania o tejto časti nároku správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery viažuce sa k tejto časti napadnutého rozhodnutia aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti nároku na úroky a poplatky z úveru a na úrok z omeškania do doručenia žaloby žalovanej stotožňuje a konštatuje jeho správnosť v tomto smere (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti tejto časti nároku žalobcu uplatneného žalobou. Odlišný záver však prijal vo vzťahu k povoleniu splácania dlhu žalovanej v splátkach, keď v tomto rozsahu dospel k záveru od súdu prvej inštancie opačnému.
27. Vychádzajúc z rozsahu a najmä z dôvodov odvolania žalobcu, úlohou odvolacieho súdu v rámci prieskumu správnosti rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie v posudzovanej veci bolo právne posúdenie otázky, či v danom prípade banka ako veriteľ v zmluvnom vzťahu s dlžníkom, ktorému poskytla spotrebiteľský úver, splnila povinnosti uložené jej v ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. v prípade ich porušenia, či možno v danom prípade toto porušenie považovať za hrubé porušenie tejto povinnosti s následkom toho, že sankciou zaň je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Úlohou odvolacieho súdu bolo tiež preskúmať nárok žalobcu na príslušenstvo (úrok z omeškania) do doručenia žaloby žalovanej súdom prvej inštancie na vyjadrenie, so zreteľom na súdom prvej inštancie konštatované nepreukázanie doručenia zosplatenia úveru žalovanej a posúdiť opodstatnenosť odvolacej argumentácie žalobcu, že v zmysle Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o úvere je možné zásielku obsahujúcu oznámenie o zosplatnení úveru považovať za doručenú žalovanej tretí deň po jej odoslaní poštovým úradom. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania bolo úlohou odvolacieho súdu preskúmať tiež preukázanie opodstatnenosti povolenia splátok žalovanej a unesenia dôkazného bremena žalovanou v tomto smere. Odvolaciu námietku žalobcu viažucu sa k nároku na poistné vyhodnotil odvolací súd za irelevantnú, keďže napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol o zamietnutí takéhoto nároku žalobcu, keď takýto nárok netvoril predmet konania a nebol ani súčasťou rozhodujúcich skutkových okolností uvedených v žalobe. Pokiaľ ide o listinné dôkazy doložené žalobcom k jeho odvolaniu, a to doručenku týkajúcu sa doručenia zosplatnenia úveru žalobcom žalovanej a jej žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, odvolací súd na tieto listinné dôkazy doložené až v odvolacom konaní neprihliadol s poukazom na ust. § 366 CSP, keďže ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré neboli uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa netýkajú procesných podmienok (písm. a/), netýkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), nemá byť nimi preukázané, že došlo k vade (a to procesnej), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/) a ani nejde o prostriedky procesného útoku, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/).
28. Na základe ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť jej schopnosť úver splácať, berúc do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem žalovanej a prípadne aj účel úveru, keď v prípade hrubého porušenia týchto povinností sa v zmysle ust. § 11 ods. 2 uvedeného zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom ust. § 11 ods. 2 uvedeného zákona potom aj expresis verbis definuje skutkovú podstatu hrubého porušenia povinností podľa ust. § 7 ods. 1 veriteľom, za ktoré považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
29. Na účely splnenia dôkaznej povinnosti v tomto smere žalobca doložil tabuľku týkajúcu sa podľa neho preverovania žalovanej v SRBI, keď po vykonaní tohto dôkazu súd prvej inštancie vyhodnotil, že z uvedenej tabuľky vyplýva len meno a adresa žalovanej, dátum vytvorenia a aktualizovania. Vyhodnotil, že z nej nevyplývalo, že by žalobca žalovanú preveroval a z akým výsledkom, keď prihliadol na to, že sám žalobca uviedol, že ďalšie overovanie schopností žalovanej splácať úver nevykonal vzhľadom na to, že jej príjmy boli príjmami v Sociálnej poisťovni neoveriteľnými. Uvedený postup žalobcu potom posúdil ako hrubé porušenie povinností veriteľa vyplývajúcich mu z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. V ust. § 191 ods. 1 CSP je zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
31. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.
32. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.
33. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).
34. S hodnotením dôkazu doloženého žalobcom za účelom preukázania splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vykonaným súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, keď nelogickosť ako jediné zákonné kritérium pre hodnotenie dôkazov súdom vytknúť súdu prvej inštancie nemožno. Relevantná tabuľka obsahuje osobný kód klienta, jeho rodné číslo, typ klienta, meno a priezvisko, adresu. Neobsahuje žiadne údaje tvoriace skutkovú podstatu ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, pričom z doloženej tabuľky ani nevyplýva preukázanie splnenia povinnosti schopnosť žalovanej splácať úver bankou posúdiť. Uvedený postup, keď žalobca jednak pred poskytnutím úveru nedisponoval kompletnými údajmi pre posúdenie schopnosti žalovanej úver splácať a nepreukázal, či informácie o žalovanej vo vzťahu k možnosti úver splácať posúdil a s akým výsledkom, možno i podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť za hrubé porušenie povinností veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorých dôvodov je potrebné relevantný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobu žalobcu v tejto časti posúdiť ako nedôvodnú.
35. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti úroku z omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu za obdobie od 21.11.2014, kedy mal žalobca podľa jeho nepreukázaného tvrdenia doručiť žalovanej kvalifikovanú výzvu na úhradu dlhu po zosplatnení úveru, do doručenia žaloby žalovanej súdom prvej inštancie na vyjadrenie, odvolací súd právne posúdil Všeobecné obchodné podmienky žalobcu upravujúce doručovanie zásielok v časti dojednania o tom, že zásielka sa považuje za doručenú adresátovi tretím dňom po jej odoslaní poštou (čl. 19.8.VOP) za neplatné, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu na úkor žalovanej ako spotrebiteľky. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom začiatku omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu pre vyššie uvedený záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dojednania ohľadom momentu doručenia zásielok veriteľa doručovaných svojím dlžníkom.
36. Odvolací súd sa však nestotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti žiadosti žalovanej ohľadom povolenia splácania dlhu veriteľovi v splátkach, keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v tomto smere len konštatoval, že dlžnú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur z dôvodu jej finančnej situácie, ktorá jej neumožňuje uhradiť celú dlžnú sumu naraz. Uvedený záver, ku ktorému dospel, však žiadnym spôsobom neodôvodnil, keď neuviedol, na základe akých dôkazných prostriedkov k nemu dospel a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaná v rámci prvoinštančného konania o povolenie splácania dlhu v splátkach požiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016 bez akejkoľvek právne relevantnej argumentácie k tejto žiadosti a bez doloženia akýchkoľvek dôkazov k nej. Dôkazné bremeno o opodstatnenosti povolenia splácania dlhu v splátkach neuniesla.
37. Na vysvetlenie problematiky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CS). Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods. 3 veta druhá CSP) alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP), keď však určenie dlhšej lehoty na plnenie ako 3 dni alebo povolenie splátok musí byť vždy adekvátne dôvodom zisteným v pomeroch dlžníka so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, nakoľko dôvodnosť odchýlky od základnej lehoty 3 dni vyplýva priamo z dikcie zákonného ustanovenia. Tieto individuálne okolnosti by mali byť dostatočne závažné na to, aby bolo možné prijať záver, že povolenie splátok je práve v tomto konkrétnom prípade a práve vzhľadom na určité špecifické dôvody prípadu opodstatnené. Súd je preto povinný takéto výnimočné rozhodnutie podložiť konkrétnymi preukázanými okolnosťami odôvodňujúcimi takéto rozhodnutie, pričom jeho závery musia byť podložené zistením takých skutočností, ktoré tento záver presvedčivo odôvodňujú. V danej veci však dôvody pre povolenie splácania dlhu žalovanej v splátkach nebolo možné zistiť.
38. Je potrebné upozorniť na to, že žalobca poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť aj s úrokmi v splátkach, ktoré však nedodržala a došlo k zosplatneniu úveru a podaniu žaloby na súd. V konaní sa žalobca domohol celého nesplateného dlhu. Povolenie splátok žalovanej vo výške 100 eur, t. j. vo výške len o málo vyššej ako zmluvne dohodnutou splátkou úveru 66,67 eur bez relevantného a skutočne dôležitého dôvodu, poškodzuje žalobcu, ktorý zosplatnil úver práve z dôvodu nesplácania splátok a nárok na úrok z úveru stratil. Je potrebné si prioritne uvedomiť, že žalovaná zmluvu porušila a úhrady od počiatku zmluvného vzťahu nerealizovala podľa zmluvne dohodnutých podmienok, resp. následne vôbec, a to ani počas súdneho konania, v rámci ktorého uhradila len sumu 31,11 eur, preto povolenie splátok bez relevantného individuálneho dôvodu môže vyvolať polemiku o spravodlivosti súdneho rozhodnutia a vymožiteľnosti práva.
39. Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie so zreteľom na obsah spisu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nepriznaných úrokov a poplatkov z úveru a nepriznanej časti úrokov z omeškania žalovanej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď zároveň tento potvrdil aj v rozsahu rozhodnutia o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil za neopodstatnenú, keďže vychádzajúc z petitu žaloby bol žalobca úspešný v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie, pretože časťou žalobou uplatneného nároku bol aj úrok a poplatky, ktoré položky tvorili vyčíslenú samostatnú časť predmetu konania, a príslušenstvom celej istiny, ktorá tvorila žalobou uplatnený nárok a tak aj predmet konania, bol len úrok z omeškania.
40. Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa povolenia splácania dlhu žalovanej v splátkach z dôvodu, že neboli dané dôvody na potvrdenie alebo zrušenie rozsudku v tejto časti, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť v zmysle ust. § 232 ods. 3 veta druhá CSP zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď základnú lehotu na plnenie 3 dni považoval takto za dostatočne predĺženú za účelom poskytnutia účinnej možnosti žalovanej prostriedky na splnenie dlhu si zabezpečiť.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní vo vzťahu k zamietajúcej časti napadnutého rozsudku a k časti o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď zmenu jeho vyhovujúcej časti len pokiaľ ide o lehotu na splnenie dlhu odvolací súd nevyhodnotil ako jej čiastočný neúspech v odvolacom konaní ovplyvňujúci rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).