Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v spore žalobcu: Bc. C. T., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/XX, T., XXX XX J., V. republika, zast.: I.. Světlana Žabenská, Šumavská 618/3a, Ponava, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, A. G. XX, XXX XX X., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 10.08.2016 vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 10.08.2016 vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo z dôvodu, že medzi ním a žalovaným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva ani dohodnutá rozhodcovská doložka. V objednávke prepravy č. XXXXX/XXXX nie je žiadna rozhodcovská doložka uvedená. Všeobecné zasielateľské podmienky Anton Klimčík („VZP“) s rozhodcovskou doložkou neboli zo strany žalovaného nikdy predložené a to ani dodatočne v rámci potvrdenia objednávky. VZP nie sú zo strany žalobcu podpísané a teda neboli nikdy prijaté. Žalobcovi boli tieto VZP predložené až v priebehu rozhodcovského konania a tvrdenia žalovaného, že ich mal k dispozícii nie sú pravdivé. Žalobca preto v rámci rozhodcovského konania namietal, že spor o zaplatenie žalovanej čiastky môže prejednávať a rozhodnúť jedine všeobecný súd avšak rozhodca k tejto námietke žalobcu neprihliadol. 2. Žalobca k žalobe doložil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 10.08.2016, obálku preukazujúcu doručenie rozhodcovského rozsudku dňa 16.08.2016, žalobu podanú na rozhodcovský súd, vyjadrenie žalobcu k žalobe s námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, Zmluvu o preprave č. XXXXX/XXXX, VZP a upomienky na zaplatenie dlžnej sumy.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní rozhodol, že podanie žalobcu je procesne neplatným úkonom, z ktorého nikdy nemôže vzniknúť platný právny úkon. Súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený skúmať alebo rušiť meritórne rozhodnutie rozhodcovského súdu. Preto rozhodnutie rozhodcovského súdu o tom, že žalobná odpoveď žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) je procesne neplatná, je res iudicata. Žalobca nepodal žalobnú odpoveď vo vlastnom mene ale prostredníctvom českého advokáta, ktorý nebol oprávnený podľa zákona o advokácii vykonávať

advokátsku činnosť na území Slovenskej republika. Jedná sa o stav rovnaký ako by účastník konania neurobil žiaden úkon resp. takýto úkon vykonaný neoprávnenou osobou nemôže vyvolať zákonom predpokladaný účinok. Žalobca túto vadu svojho podania neopravil aj keď k tomu mal dostatočný priestor.

4. Žalovaný k vyjadreniu doložil fotokópiu živnostenského listu žalobcu, osvedčenie o registrácii k DPH žalobcu, reklamný materiál z internetovej stránky žalobcu, zmluvu o preprave č. XXXXX/ XXXX, faktúru č. XXFVXXXX splatnú dňa 07.01.2014, medzinárodný nákladný list a e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu a upomienky.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že hlavným a relevantným dôvodom, pre ktorý bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo, že rozhodcovským súdom bol rozhodnutý spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Čo sa týka názoru rozhodcovského súdu, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.07.2016 bolo neplatným právnym úkonom z dôvodu, že toto vyjadrenie za žalobcu podpísala a poslala JUDr. D. X. ako advokátka žalobca uviedol, že si túto advokátku v danej veci zvolil a plnú moc pre svoju zástupkyňu rozhodcovskému súdu predložil. Vzhľadom k tomu, že JUDr. D. X. nevykonáva advokáciu na území Slovenskej republiky, mal s ňou rozhodca konať ako so zvoleným zástupcom splnomocnencom v zmysle ust. („CSP“).

6. Žalobca k vyjadreniu doložil rodný list P. T. a uznesenie Okresného súdu v Břeclavi o odklade vykonania exekúcie,

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní na základe procesného pochybenia žalobcu neuznal žalobnú odpoveď žalobcu zo dňa 27.07.2016. Konanie žalobcu je neospravedlniteľné, lebo ním zvolená advokátka musela vedieť, že svojho klienta nemôže zastupovať na území Slovenskej republiky. Pred všeobecným súdom by si takéto procesné porušenie práv svojho klienta nedovolila. Rozhodcovský súd v žiadnom prípade nemohol uznať žalobnú odpoveď žalobcu podanú nezákonným zástupcom. Z textu žalobnej odpovede a priloženej plnej moci vrátane obálky odosielateľa je stopercentne preukázané, že sa jedná o zastúpenie advokátom a nie zastúpenie zvoleným zástupcom. Z uvedeného procesného dôvodu žalobca nepodal právne spôsobilú žalobnú odpoveď a tým nepodala ani námietku právomoci rozhodcovského súdu. 8. Žalovaný k vyjadreniu doložil žalobnú odpoveď žalobcu v rozhodcovskom konaní, plnú moc udelenú žalobcom I.. D. X. a fotokópiu obálky, ktorou bola doručená žalobná odpoveď.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.02.2022, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní uviedol, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá rozhodcovská doložka a nebola uzavretá rozhodcovská zmluva a konanie pred rozhodcovským súdom nemohlo prebehnúť.

10. Podľa o rozhodcovskom konaní („ZRK“), rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

11. Podľa § 21 ods. 1 ZRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

12. Podľa § 21 ods. 2 ZRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

13. Podľa § 21 ods. 4 ZRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252321'&ucin-k- dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

14. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a. účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b. súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

15. Podľa § 40 ods. 2 ZRK, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

16. Podľa § 41 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa („OZ“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

18. Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

19. Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

20. Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

21. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva

účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.

22. Žalovaný podal proti žalobcovi na rozhodcovskom súde žalobu o zaplatenie 2.650 Eur titulom neuhradenej ceny prepravy. Ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach doručil žalobcovi žalobu s výzvou na podanie žalobnej odpovede. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne doručil rozhodcovskému súdu vyjadrenie, v ktorom bola obsiahnutá námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a námietka premlčania. Rozhodca toto podanie vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko sa žalobca dal zastúpiť českou advokátkou, ktorá nemá oprávnenie vykonávať advokáciu na území Slovenskej republiky a preto k tomuto podaniu neprihliadal a o námietke nedostatku právomoci nerozhodol rozhodcovským uznesením podľa § 21 ods. 1 ZRK a ani rozhodcovským rozsudkom.

23. Žalobca bol v rozhodcovskom konaní ako aj v konaní pred všeobecným súdom zastúpený splnomocnenkyňou JUDr. D. X.. Je nesporné, že táto je advokátku, vykonávajúcou advokáciu na území Českej republiky a nemá oprávnenie podľa zákona o advokácii vykonávať advokáciu na území Slovenskej republiky. Tým však nezaniká jej postavenie splnomocnenca, ktoré vzniklo na základe dohody o plnomocenstve uzavretej medzi ňou a žalobcom, ktorou sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu a za dohodnutých podmienok. Deklarovaním tejto dohody je plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon určený tretej osobe, ktorým splnomocniteľ prehlasuje, že si zvolil splnomocnenca v rozsahu uvedenom v plnej moci. Skutočnosť, že v danom prípade nemôže v konaniach na území Slovenskej republiky vystupovať v pozícii advokáta však nebráni tomu, aby vystupoval v pozícii splnomocnenca. Jeho právne úkony sú na základe dohody o zastúpení úkonmi splnomocniteľa a súdy (či už rozhodcovský alebo všeobecný súd) k nim musia prihliadať.

24. Vzhľadom k tomu, že ad hoc rozhodca neprihliadal k žalobcom podanej žalobnej odpovedi a o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nerozhodol rozhodcovským uznesením ani rozhodcovským rozsudkom, čím znemožnil strane zúčastniť sa rozhodcovského konania, rozhodcovský rozsudok môže byť predmetom žaloby podľa § 40 ZRK.

25. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

26. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z ustanovenia Všeobecných zasielateľských podmienok S. T. ako aj zo zákona podľa § 4 ods. 7 ZRK.

27. Súd vychádzal z ust. § 4 ZRK, pričom táto úprava rozhodcovskej zmluvy je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. Táto formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. Žalovaný nepreukázal, že VZP boli dohodnuté v čase uzavretia záväzku medzi žalobcom a žalovaným. Zo žiadnej predloženej písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva, že by VZP mali byť medzi stranami akýmkoľvek spôsobom komunikované, nie to ešte podpísané.

28. Súd poukazuje podľa na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

29. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že VZP sú podpísané, ďalej nepredložil žiadnu komunikáciu, vzájomne vymenené listy, ak by rozhodcovská zmluva bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných komunikačných zariadení, ktoré by umožnili zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy.

30. Keďže nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej zmluvy, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

34. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.