Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci O. O., nar. XX.XX.XXXX, O. O., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom T. XXX, deti rodičov matky: E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Denisou Mrázovskou, advokátkou, so sídlom C. námestie č. X, X. a otca: S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., X. C. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, so sídlom O., L. D. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/8/2018-406 zo dňa 30. januára 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 30P/8/2018-406 zo dňa 30. januára 2019 zamietol návrh otca na zníženie výživného na deti O. O., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb detí ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca, ktorý nepreukázal vo vzťahu ku svojej osobe takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči deťom. V priebehu konania deti dosiahli plnoletosť, no keďže predmetom konania v danej veci bola zmena rozhodnutia o výživnom na nezaopatrené deti, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, treba považovať zmenu pomerov či už na strane rodičov alebo dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca, O., O. dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na deti O. a O. nie je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/309/2014-184 zo dňa 20.05.2015, ktorým súd zvýšil výživné na v tom čase maloletého deti, O. na sumu 115,- eur mesačne a O. na sumu 115,- eur mesačne od 01.12.2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.12.2014 do 31.05.2015 na O. vo výške 210,- eur a povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným a nedoplatok na O. vo výške 210,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným. Otec v tom čase bol zamestnaný. U predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého pracoval, ukončil pracovný pomer dohodou. Jeho príjem predstavoval 668,- eur. Pracovný pomer ukončil 14.01.2015. Od 01.04.2015 sa zamestnal, pričom jeho príjem za mesiac apríl v čistom predstavoval 530,- eur. Do domácnosti otec prispieval 100,- eur mesačne. V tom čase súd konštatoval, že otec si v minulosti riadne neplnil vyživovaciu povinnosť. Matka podávala trestné oznámenie, aj návrh na exekúciu. Okrem výživného iným spôsobom deťom neprispieval, s deťmi sa nestretával. Matka bola zamestnaná. Jej priemerný mesačný čistý príjem prestavoval okolo 735,- eur. Maloleté deti O. a O. boli žiakmi 9. ročníka ZŠ. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. Súd zistil, že matka naďalej s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Spolu s nimi býva aj jej priateľ, ktorý chodieva na týždňovky. Platí plyn 100,- eur mesačne, vodu 50,- eur a internet 25,- eur mesačne. Spláca úver mesačne 152,- eur. Deťom platí životné poistenie, každému vo výške 27,- eur. Matka je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje 859,- eur. Okrem toho si privyrába brigádne, okolo 250,- eur mesačne. Otec v spoločnosti BELLANDI SLOVENSKO, s.r.o. bol zamestnaný na pracovný pomer na dobu určitú od 06.06.2016 do 05.08.2016. Otec bol neschopný práce od 13.06.2016, kedy sa mu stal pracovný úraz až do skončenia pracovného pomeru. Jeho čistý príjem za toto obdobie bol 187,85 eur. Otec práceneschopnosť ukončil v septembri 2017. V tomto období poberal nemocenské dávky, za obdobie od 23.06.2017 do 23.04.2017 vo výške 3 587,10 eur a úrazový príplatok za obdobie od 13.06.2016 do 23.04.2017 vo celkovej výške 1.496,40 eur. V mesiaci november 2017 bola otcovi vyplatená náhrada za bolesť vo výške 2.463 eur. Od 01.06.2017 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 96,30 eur a od 01.10.2017 vo výške 61,60 eur. Otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.10.2017. Od októbra 2017 bol otec práceschopný, mohol sa zamestnať. V decembri 2017, vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu otca, bolo rozhodnuté o ďalšej operácii otca, ktorú absolvoval 06.02.2018. Otec bol práceneschopný od 01.02.2018 do 04.09.2018. Dňa 21.09.2018, uzatvoril dohodu o vykonaní práce a v mesiaci október, od 01.10.do 29.2018, bol znova PN. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2018 otec uviedol, že od januára 2019 by sa mohol zamestnať a chce požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Otec býva u otca v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. V súčasnosti mu na bývanie neprispieva. Dokupuje si lieky v hodnote asi 2,- eurá mesačne a nepravidelne od bolesti doplatí 5,- eur. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou. O., aj O. sú žiakmi 4. ročníka obchodnej akadémie. Majú bežné výdavky so stravou, ošatením. ZRŠ na začiatku roka platia každý 20,- eur, zakupovali školské potreby, knihy každý v hodnote 30,- eur. V školskej jedálni sa nestravujú. Cestovné do školy na mesiac pre každého je 20,- eur. Za stužkovú každý platil 300,- eur. Obidvaja nosia okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Na šošovky na 3 mesiace vynaložia 55,- eur. O. má výdavky so športovou činnosťou, keďže hráva futbal. Musí si zakúpiť športové ošatenie, obuv. Otec žiadal znížiť výživné od 1.6.2016, od začiatku mesiaca, v ktorom sa mu stal pracovný úraz, teda 13.06.2016, hoci návrh na zníženie výživného podával 10.01.2018. Podľa názoru súdu otec nepreukázal dôvod hodný osobitného zreteľa prečo návrh nepodal už skôr, v čase, odkedy žiada znížiť výživné. Otec bol síce dlhodobo práceneschopný, nebol však hospitalizovaný, až 06.09.2017 doručil žiadosť Centru právnej pomoci na priznanie právnej pomoci, pričom jeho právnemu zástupcovi bolo rozhodnutie doručené 05.10.2017. Návrh bol však podaný až 10.01.2018, pričom otec na otázku súdu prečo návrh nepodal skôr uviedol, že návrh podával až po podaní trestného oznámenia matkou pre neplnenie vyživovacej povinnosti, ktorý matka podávala v apríli 2017. V čase priznania právnej pomoci bol práceschopný, z toho dôvodu chcel počkať aký bude jeho zdravotný stav a keďže v decembri bolo rozhodnuté o ďalšej operácii, návrh podával so svojím právnym zástupcom až v januári 2018. Súd preto nemal dôvod rozhodovať o znížení výživného spätne, od 01.06.2016. Súd napriek tomu poukazuje na to, že v tomto období otec poberal nemocenské dávky, úrazový príplatok a v novembri mu bola vyplatená náhrada za bolesť vo výške 2.463 eur. Jeho príjem od júna 2016 do apríla 2017 predstavoval v priemere okolo 462,- eur. Od júna 2017 poberal dávky v hmotnej núdzi a od októbra 2017 bol práceschopný. V tomto období teda bol schopný plniť si stanovenú vyživovaciu povinnosť. Otec však i napriek príjmu, ktorý mal, si pravidelne vyživovaciu povinnosť neplnil, podľa vyjadrenia matky a otec túto skutočnosť nespochybnil, v roku 2016 zaplatil výživné vo februári 180,- eur, v auguste 151,58 eur, v októbri 151,57 eur a sumu 143,71 eur a v novembri sumu 151,57 eur, v roku 2017, v januári vo výške 143,71 eur, vo februári 151,57 eur, v marci 151,57 eur, v apríli 164,03 eur a 187,58 eur, v máji 124,82 eur a v decembri 60,- eur. Otec neplatil na výživu detí ani pred pracovným úrazom, ktorý sa mu stal v júni 2016, neplnil si vyživovaciu povinnosť pravidelne ani v minimálnej výške, hoci žiada znížiť výživné na túto sumu. Treba uviesť, že otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť ani v minulosti, čo konštatoval naposledy tunajší súd v čase rozhodovania o poslednej výške výživného. V rozhodnom období od podania návrhu, od 10.01.2018, ako už súd vyššie konštatoval, bol otec práceneschopný od 01.02.2018 do 04.09.2018, dňa 21.09.2018, uzatvoril dohodu o vykonaní práce a v mesiaci október, od 01.10.do 29.2018, bol znova PN. Od 30.10.2018 je otec práceschopný, pracuje na základe dohody o vykonaní práce, od januára 2019, sa mal, podľa jeho vyjadrenia, zamestnať. Súd teda vychádzal zo skutočnosti, že otec sa môže zamestnať a dosahovať príjem aký dosahoval u zamestnávateľov (uvedených vyššie v bode 12. a 15.), kde bol ukončený pracovný pomer z dôvodov na jeho strane a plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške, avšak u otca sa jedná skôr o neochotu prispievať na výživu detí ako nedostatok finančných prostriedkov. Na pojednávanie konané dňa 30.01.2019 sa otec nedostavil, nedoložil doklady v zmysle predchádzajúceho pojednávania, o svojom príjme a výdavkoch, právnemu zástupcovi doklady nedoručil. Práceneschopnosť otca je podľa názoru súdu prechodným obdobím a ako je uvedené v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla, že otec nemá nárok na úrazovú rentu, u otca bol v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30 % . Prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti považuje súd za nezodpovedný. Otec si je vedomý tej skutočnosti, že má dve vyživovacie povinnosti, napriek tomu, ako je vyššie uvedené, sám ukončil pracovný pomer, kde dosahoval vyšší príjem, u ďalšieho zamestnávateľa bol s ním skončený pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Matka musela podávať trestné oznámenie, aby si otec vyživovaciu povinnosť plnil. Otec bol tunajším súdom rozsudkom č. k. 28T/38/2016 zo dňa 30.03.2016 odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže svoju vyživovaciu povinnosť si vedome riadne neplnil od 01.03.2015. Treba uviesť, že matka je zamestnaná v pracovnom pomere, okrem toho, aby mohla zabezpečovať potreby detí, pracuje brigádne. Zmena pomerov nastala na strane detí, ich potreby sa zvyšujú. Naposledy, keď súd rozhodoval o výživnom, boli žiakmi 9. ročníka základnej školy, pričom v súčasnej dobe navštevujú 4. ročník strednej školy, obchodnej akadémie. Obidve deti, napriek tomu, že študujú na strednej škole, majú študijné povinnosti, snažia sa privyrobiť si a obidve deti brigádujú popri štúdiu. V tomto školskom roku ich však čaká maturitná skúška, musia sa preto venovať hlavne štúdiu. Obidve deti vzhľadom k tomu, že počas konania dovŕšili plnoletosť, sa vyjadrili, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasia. S otcom nie sú v kontakte, otec sa o ne nezaujíma, iným spôsobom im na výživu neprispieva. O. uviedol, že v januári 2019 mu otec telefonoval, a posielal sms-správu, pýtal sa ako sa majú a či budú ďalej študovať. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodovania súdu o výživnom, prihliadol na všetky okolnosti, avšak nezistil také okolnosti, ktoré by sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch na strane otca v porovnaní s pomermi v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom a vzhľadom k tomu návrh otca na zníženie výživného zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec detí v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa odvolateľa súdu preukázal, že u neho došlo k zásadnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, nakoľko sa mu stal pracovný úraz, ktorý mu znemožnil, resp. značne obmedzil možnosť pracovať a teda zabezpečovať dostatočný príjem na pokrytie vyživovacej povinnosti. Má za to, že toto obmedzenie nie je len dočasného charakteru, ruku nemá doliečenú a musel podstúpiť operačný zákrok a bol mu zistený pokles pracovnej schopnosti o 30%. Nesúhlasí so záverom súdu, že sa v minulosti vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti. Prípadne nedoplatky na výživnom vznikali len v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie. Je pravdou, že s deťmi sa stretáva iba zrietkavo, za čo podľa jeho názoru nesie zodpovednosť odporkyňa, ktorá deti proti nemu poštvala. Taktiež považuje za potrebné poukázať na zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na strane odporkyne, ktorá dosiahla vyšší príjem než v minulosti ako aj na strane detí, ktoré dospeli a sú schopné čiastočne samé zabezpečovať si svoje potreby (v konaní bol preukázaný nezanedbateľný príjem detí z brigádnickej činnosti). Súd tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a nevyhodnotil, či je aj v súčasnosti potrebné, aby na výživu detí prispieval v nezmenenej výške. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na zníženie výživného vyhovie a prizná mu právo na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Matka ani deti sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho správnosti.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb plnoletej O. a plnoletého O., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie výživného na v tom čase obe maloleté deti, t. j. v čase rozhodovania Okresného súdu Žilina č. k. 30P/309/2014-184 zo dňa 20.05.2015. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti voči svojim deťom je veľmi nezodpovedný. Napriek tomu, že otec si je vedomý, že má dve vyživovacie povinnosti, v konaní bolo preukázané, že sám ukončil pracovný pomer, kde dosahoval vyšší príjem, u ďalšieho zamestnávateľa bol s ním skončený pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Otcovi neplnenie si vyživovacej povinnosti voči svojim deťom dospelo do takého štádia, že matka musela podávať trestné oznámenie, aby si otec túto vyživovaciu povinnosť splnil. Preukázateľne bolo v konaní zistené, že otec bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/38/2016 zo dňa 30.03.2016 odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť vedome riadne neplnil od 01.03.2015. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že tvrdenie otca v odvolaní, že nesúhlasí so záverom súdu, že v minulosti sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti je účelové klamstvo. Otec sa o svoje deti nezaujíma, nie je s nimi v kontakte, deti napriek tomu, že študujú na strednej škole a majú v prvom rade študijné povinnosti musia si privyrábať, tzn. že brigádujú popri štúdiu, aby tak pomohli matke pri zabezpečení ich výživy S poukazom na uvedené aj odvolací súd vychádzal zo skutočností, že otec sa môže zamestnať a dosahovať príjem aký dosahoval u zamestnávateľov, u ktorých bol ukončený pracovný pomer z dôvodov na strane otca a tak si riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ poukazoval na zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, uvedené neznamená, že otec nemôže pracovať, pretože práceneschopnosť otca je aj podľa názoru odvolacieho súdu prechodným obdobím a ako je uvedené v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, táto rozhodla, že otec nemá nárok na úrazovú rentu.

6. Preto pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností, právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné a vyčerpávajúce dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových pomerov rodičov tak odôvodnených potrieb detí a skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a rozhodnutie náležite v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na tieto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech oboch detí, pretože rodič je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť a sústrediť všetky sily k najzodpovednejšiemu zaisteniu výživy ako aj ďalších potrieb svojich detí v rámci svojich schopností a možností.

7. S poukazom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na svoje deti, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)