Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-51-2017.pdf
PDF · 186.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: S. J. F.. XX.XX.XXXX, T. A. XXX, A.. zast.: URBAN s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti :
a) o určenie že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 63 obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015, iba čiastku sumy 112,26 EUR, b) o určenie že, žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 63 obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015, čiastku sumy 208.51 EUR, c) o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky 64 (vrátane) až po splátku č. 84 (vrátane) obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere ä. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi, žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015 z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015, je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov z a m i e t a.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015, pod čl. VI bod 2: "Dlžník sa zaväzuje neprijať akýkoľvek úver alebo pôžičku a nepodpísať notársku zápisnicu spísanú v zmysle §41 Exekučného poriadku v prospech tretej osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky" je ako neprijateľná podmienka n e p l a t n á.
IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.201 S, pod čl. VII. bod 4: " Účinky odstúpenia nastávajú doručením prejavu vôle oprávnenej strany odstúpiť od Zmluvy o úvere druhej strane. Zmluvné strany sa dohodli, že odstúpením od zmluvy o úvere popri právach a nárokoch vyplývajúcich z ustanovenia § 35 i ods. i Obchodného zákonníka nezanikajú ani práva Banky a im zodpovedajúce povinnosti Dlžníka týkajúce sa úhrady dlžnej sumy poskytnutého úveru. úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov spojených s vymáhaním úveru. Odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo Banky odpisovať peňažné prostriedky z účtu alebo iných účtov Dlžníka vedených v Banke vo výške splatných záväzkov Dlžníka voči Banke. Súčasne zostávajú zachované všetky právne vzťahy, ktoré vyššie uvedené práva Banky zabezpečujú", je ako neprijateľná podmienka n e p l a t n á. V. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63%. O výške nároku súd rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.06.2017 sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského OTP expres úveru č. 0650 2003 15 RSU a určenia neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom expres úvere č. XXXX XXXX XX S. pod čl. VI bod 2 a čl.VII bod 4. Oprávnenosť uplatneného nároku odôvodnil tým, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril s OTP Zmluvu, ktorá bola zo strany OTP formulárovým vopred pripraveným typom zmluvy a žalobca s ňou nemohol nič robiť, a nebolo mu umožnené akýmkoľvek spôsobom pripomienkovať, či dopĺňať Zmluvu, a zo strany pracovníčky, ktorá mu ju dala na podpis bolo povedané, že Zmluvu, nie je možné meniť a ani pripomienkovať, a že ak chce spotrebný úver, tak musí podpísať Zmluvu, tak ako je pred- pripravená.
1.1. Poukázal na to, že sa jednalo o typovú zmluvu za ktorú možno považovať každú zmluvu ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová zmluva) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (ide o tzv. internú štandardizáciu resp. vytvorenie vzorov. Záver, že ide u Zmluvy (t.j. zmluvy o spotrebnom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným) o formulárovú zmluvu umocňuje aj číselné označenie, ktoré má Zmluva (Zmluva o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015).
1.2.Ďalej žalobca namietal, že Zmluva, pred-pripravená zo strany OTP sa má spravovať Občianskym zákonníkom, konkrétne ustanoveniami § 52 a nasl. Obč. Zák. a zákonom č. 129/2010 Z.z. a zakladá občianskoprávny (spotrebiteľský) vzťah.
1.3.Zmluvou poskytla OTP žalobcovi spotrebný úver vo výške 20 000 EUR, pričom žalobca mal platiť 84 splátok, každá vo výške 320.77 EUR s čím mal žalobca podľa Zmluvy uhradiť OTP celkovú sumu 26 944.68 EUR, teda celkovými nákladmi žalobcu ako spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom podľa Zmluvy je suma 26 944.68 EUR, pričom RPMN bola určená v Zmluve na 9,27 % a úroková sadzba na 8.90 % a priemerná hodnota RPMN podľa Zmluvy bola 10,39 %.
1.4. Žalobca namietla, že Zmluva je bez poplatkov a je bezúročná podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v Zmluve nie je - v rozpore s § 9 ods. 2 písm. 1) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. - stanovená (identifikovaná/určená) konkrétna výška (suma/čiastka) istiny a ani konkrétna výška (suma/čiastka) úroku platených žalobcom pre OTP podľa Zmluvy. Keďže v Zmluve je uvedená iba mesačná anuitná splátka vo výške 320,77 EUR, no žalobca nevie zo Zmluvy určiť, koľko (aká konkrétna čiastka) z mesačnej anuitnej splátky vo výške 320.77 EUR pripadá na istinu a koľko na úroky, a preto je spotrebný úver vyplývajúci zo Zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. I) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve nie sú v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z. vôbec uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže zo Zmluvy nie je možné jasne, určito a konkrétne určiť, aké konkrétne údaje (aké konkrétne vstupy/údaje/konkrétne číselné hodnoty) použila OTP na výpočet RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) podľa Zmluvy, a preto je spotrebný úver vyplývajúci zo Zmluvy podlá § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 1) ods. 1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z., bezúročný a bez poplatkov. Ďalej v Zmluve nie je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. uvedená adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, a preto je spotrebný úver vyplývajúci zo Zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
1.5.V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov ( rozsudok KS v Trenčíne sp.zn. 6Co 523/2014, KS v Žiline sp.zn. 11Co 256/2013, KS v Trnave sp.zn. 11Co 580/2015, uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 329/2013, rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžo 61/2015, Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach dospeli zhodne k záveru, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy má byť aj špecifikácia jednotlivých splátok z hľadiska ich počtu, termínov, skladby v zmysle § 9 ods.2, písm. a) c) k) zákona o spotrebiteľských úveroch pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
1.6.Nakoľko je Zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods. 2 písm. I) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, tak má Klient povinnosť uhradiť v prospech OTP iba dlžnú istinu podľa Zmluvy, a to bez poplatkov a bez úrokov, teda iba suma poskytnutých finančných prostriedkov tvoriacich predmet spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy, teda iba sumu 20 000 EUR.
1.7. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca žalovanému doručil predžalobnú výzvu v ktorej žalobca žiadal, aby žalovaný zabezpečili zaslanie písomného potvrdenia, že Zmluva je bez poplatkov a bez úročná (t.i. toho, že žalovaný toho času už nemá žiaden právny nárok voči žalobcovi na úhradu väčšej čiastky než sumy 20 000 EUR)avšak Žalovaný výzve nevyhovel.
1.8. Nakoľko žalobca má za to, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto nechce platiť nezákonné úroky v splátkach od splátky 1 až po splátku 84 Zmluvy a súčasne nakoľko žalobca zaplatením splátok od splátky č. 1 až po splátku č. 62 a časť splátky č. 63 podľa Zmluvy uhradí žalovanému celú dlžnú čiastku vo výške 20 000 EUR ( z anuitnej mesačnej splátky č. 63 bude povinný uhradiť OTP iba čiastku 112,26 EUR, pričom zo splátky č. 63 už kvôli bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy nebude povinný uhradiť OTP čiastku 208,51 EUR) a súčasne kvôli bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy už nebude ani povinný uhradiť OTP splátky dlžnej istiny, či dlžných úrokov uvedených (obsiahnutých) od splátky 64 (vrátane) až po splátku 84 (vrátane) v zmysle Zmluvy, a nakoľko žalovaný nevyhovel dobrovoľne Predžalobnej výzve a nakoľko žalobca chce právne zastabilizovať právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a predísť tak budúcej žalobe žalobcu na plnenie (t.j. žalobe žalobcu proti žalovanému na vrátenie čiastky predstavujúcej jednotlivé splátky uvedené od splátky 64 až po splátku 84 v zmysle Zmluvy a zo splátky č. 63 sumu 208,51 EUR), tak žalobca podáva túto žalobu o určenie, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a súčasne žalobu o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé splátky od splátky 64 (vrátane) až po splátku 84 (vrátane) podľa Zmluvy a žalobu o určenie, že žalobca je povinný zo splátky č. 63 uhradiť žalovanému iba čiastku 112,26 EUR a žalobu o určenie, že žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému zo splátky č. 63 čiastku 208,51 EUR, čím sa do budúcna touto určovacou žalobou vytvorí pevný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a súčasne tým odstránia budúcu žalobu žalobcu na plnenie (t.j. žaloba žalobcu proti žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia a preto žalobca ako spotrebiteľ preukázal a osvedčil súdu aj naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacei žaloby.
1.9. Žalobca ako spotrebiteľ, má naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Nároky žalobcu ako spotrebiteľa korešpondujú aj s cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu, tento preukazuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby s poukazom na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1 M Cdo 1/2009 podľa ktorej "Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 pism. c/ OSP, umožňujúcich riešenie právu, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca
- spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v neposlednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). " Preto žalobca požaduje vydanie rozsudku proti žalovanému v znení uvedenom v petite žaloby.
2. Neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v Zmluve pod č. VI. bod 2 a čl. VII. bod 4, ktoré sú de iure neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa OZ odôvodňuje žalobca tým, že základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom zmluva uzatvorená so žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný pritom do jednotlivých ustanovení Zmluvy zakomponoval aj také podmienky, ktoré podľa názoru žalobcu predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky a zhoršujú tak postavenie žalobcu ako spotrebiteľa.
Žalovaný do čl. VI bod 2 zakomponoval povinnosť podľa ktorej sa "dlžník zaväzuje neprijať akýmkoľvek úver alebo pôžičku a nepodpísať notársku zápisnicu spísanú v zmysle § 41 Exekučného poriadku v prospech tretej osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky." Žalovaný ďalej do čl. VII bod 4 zakomponoval podmienku v zmysle ktorej "Účinky odstúpenia nastávajú doručením prejavu vôle oprávnenej strany odstúpiť od Zmluvy o úvere druhej strane. Zmluvné strany sa dohodli, že odstúpením od zmluvy o úvere popri právach a nárokoch vyplývajúcich z ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka nezanikajú ani práva Banky a im zodpovedajúce povinnosti Dlžníka týkajúce sa úhrady dlžnej sumy poskytnutého úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov spojených s vymáhaním úveru. Odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo Banky odpisovať peňažné prostriedky z Účtu alebo iných účtov Dlžníka vedených v Banke vo výške splatných záväzkov Dlžníka voči Banke. Súčasne zostávajú zachované všetky právne vzťahy, ktoré vyššie uvedené práva Banky zabezpečujú. "
2.1. Predovšetkým zmluva o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.05.2015, je spotrebiteľskou zmluvou a to napriek tomu, že je Zmluve uvedené, že sa uzatvára v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
2.2.Povinnosť, ktorú čl. VI. bod 2 ukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi je podľa názoru žalobcu neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že uvedenou zmluvnou podmienkou dochádza k ukladaniu povinnosti spotrebiteľovi bez právneho dôvodu, nakoľko žiadny právny predpis neukladá spotrebiteľovi povinnosť informovať veriteľa (banku) v prípade, ak chce dlžník prijať iný úver či pôžičku, resp. spísať notársku zápisnicu v zmysle § 41 Exekučného poriadku v prospech tretej osoby. Povinne vyžadovaný predchádzajúci súhlas žalovaného ako veriteľa pre vykonanie takéhoto úkonu zo strany žalobcu ako dlžníka neprimerane znevýhodňuje žalobcu v postavení spotrebiteľa pri využití jeho možnosti uzatvoriť úver alebo pôžičku s iným subjektom. Navyše zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch naopak pred poskytnutím spotrebiteľského úveru ukladá povinnosť práve dodávateľovi (veriteľovi) s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda bonitu spotrebiteľa. Takéto ničím neodôvodnené obmedzovanie spotrebiteľa zakotvené v zmluvnej podmienke pod čl. VI. bod 2 je potrebné podľa názoru žalobcu považovať za ukladanie povinnosti bez právneho dôvodu.
2.3. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku podľa č. VII bod 4 Zmluvy, právna úprava odstúpenia od zmluvy bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade so zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. I umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spájajú jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákon v ďalšom odseku síce pripúšťa možnosť dohodnúť medzi zmluvnými stranami odlišný režim, takáto dohoda však musí byť v súlade s právnymi predpismi.
2.4. Čl. VII bod 4 Zmluvy ustanovuje, že odstúpením banky, teda žalovaného, od zmluvy nezanikajú jeho nároky ako veriteľa, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Podľa tejto zmluvnej podmienky by mal mať žalobca ako spotrebiteľ povinnosť v prípade odstúpenia od zmluvy povinnosť uhradiť banke ako veriteľovi nielen všetky dlžné splátky istiny, ale aj úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady spojené s vymáhaním úveru a súčasne tým zostáva zachované právo banky, teda žalovaného, odpisovať peňažné prostriedky z účtu dlžníka, teda žalobcu, vo výške splatných záväzkov a právne vzťahy, ktoré vyššie uvedené práva banky zabezpečujú.
2.5. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalobcu ako spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobca ani nemohol vzdať. Aj keď1 ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
2.6. Tieto zmluvné podmienky je preto podľa názoru žalobcu potrebné považovať za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa S 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým aj za neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takéto zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré jednak žalobcovi ako spotrebiteľovi ukladajú povinnosti bez právneho dôvodu a ktoré jednak aj po odstúpení od zmluvy zachovávajú právo dodávateľa (veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku či sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Takéto podmienky navyše neboli ani individuálne dojednané.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 11.08.2017 v ktorom poukázal na to že Žalovaný štandardne svojim klientom neumožňuje zasahovať do pripravenej zmluvnej dokumentácie. Tento prístup žalovaného je daný množstvom zmluvných vzťahov v rámci služieb poskytovaných žalovaným ako - žalovaný poskytuje denne veľké množstvo úverov, vyhotovuje a zabezpečuje podpis rôznorodých zmluvných dokumentov pre mnohých klientov; pri takomto objeme z časového hľadiska nie je možné, aby každý klient, ktorý o to požiada, pripomienkoval zmluvnú dokumentáciu. Zároveň je z pohľadu žalovaného ako banky nevyhnutné, aby zmluvná dokumentácia bola štandardná a aby mala v obdobných prípadoch rovnaké znenie (samozrejme, s výnimkou konkrétnych parametrov jednotlivých zmluvných vzťahov).
3.1. Pokiaľ ide o právnu normu, podľa ktorej sa zmluvný vzťah spravuje podľa § 52 ods. 2 OZ platí, že " ..ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. " Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 ObZ tzv. absolútnym obchodom. Podľa § 261 ObZ ods.6 platí: "Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: (...) d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere (...). Odsek 2 bol do § 52 OZ doplnený novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Uvedené ustanovenie je potrebné vo vzťahu k zmluvám, ktorú sú absolútnymi obchodmi (t.j. vrátane UZ) vykladať tak, že okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí v ObZ sa na všetko ostatné bude vzťahovať OZ. Z uvedeného vyplýva, že UZ je uzatvorená podľa ustanovení ObZ upravujúcimi zmluvu o úvere a podľa ustanovení OZ (samozrejme, za súčasného použitia právnej úpravy ochrany spotrebiteľa podľa OZ a právnych predpisov z oblasti na ochranu spotrebiteľ a). Dovolíme si tiež zdôrazniť, že OZ neobsahuje právnu úpravu úverových vzťahov (len zmluvy o pôžičke, ktorá obsahovo predstavuje iný právny inštitút).
3.2. V prípade žalobcom namietanej neplatnosti ustanovenia čl. VI bodu 2 UZ ako neprijateľnej podmienky ustanovenie čl. VI bodu 2 ÚZ (záväzok neprijať akýkoľvek úver alebo pôžičku a nepodpísať notársku zápisnicu podľa § 41 Exekučného poriadku v prospech tretej osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky) predstavuje štandardné ustanovenie bankovej úverovej zmluvy v podmienkach SR, ktoré má pôvod v povinnosti obozretného podnikania banky ako osobitne regulovaného subjektu v zmysle Zákona o bankách; preto nejde o neprijateľnú podmienku. Podľa Zákona o bankách a opatrení Národnej banky Slovenska (ďalej len "NBS")je banka povinná pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká. Z opatrení NBS vyplýva, že banka je povinná neustále sledovať a riadiť úverové riziko a zmluvne zabezpečiť pravidelné poskytovanie údajov potrebných na hodnotenie úverového rizika dlžníka a správu úveru, a to nielen pri problémových úveroch. Preto je banka povinná monitorovať ekonomickú situáciu spotrebiteľa a to nielen pred poskytnutím úveru ale aj počas trvania úverového vzťahu, teda monitorovať aj zmeny v jeho príjmoch, výdavkoch, v jeho záväzkoch a iné podstatné zmeny osobnej a ekonomickej povahy, ktoré by mohli viesť k tomu, že spotrebiteľ nebude schopný splácať svoj úverový záväzok, aby tak banka mohla nielen včas zistiť problémové úvery ale aj včas reagovať na prípadné zvyšujúce sa riziko nesplácania úveru. S tým súvisí aj potreba banky mať prehľad nad ďalšími úvermi a pôžičkami spotrebiteľa a prípadnými hrozbami exekúcie, lebo banka poskytla spotrebiteľovi finančné prostriedky za určitých podmienok ich návratnosti, ktoré by sa ale výrazne zhoršili, ak by spotrebiteľ bol preúverovaný, predĺžený alebo pod hrozbou exekúcie. V žiadnom prípade teda nejde o zásah do zmluvnej autonómie spotrebiteľa, naopak, išlo by skôr o zásah do zmluvnej autonómie banky, ak by si banka nemohla zmluvne ošetriť príslušné riziká návratnosti a splácania peňažných prostriedkov, ktoré poskytuje spotrebiteľovi. Je to práve banka, ktorá tým. že poskytuje peňažné prostriedky spotrebiteľovi, berie na seba riziko ich prípadného nevrátenia zo strany spotrebiteľa a nerovnováhu by skôr spôsobila skutočnosť, ak by si banka toto riziko nemohla zmluvne ošetriť napr. tým, že má právo vyhnúť sa predĺženiu alebo preúverovaniu spotrebiteľa. Zákonné požiadavky na podnikanie bánk ohľadne ošetrenia rizika sú výrazne prísnejšie ako pri iných podnikateľoch, keďže nesplácanie úverov poskytnutých bankou neohrozuje len samotnú bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky, ale môže poškodiť aj dôležité záujmy iných spotrebiteľov - vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov vložených do banky, ktoré banka použila na poskytnutie úveru. Toto zmluvné ustanovenie má tiež opodstatnenie s ohľadom na § 7 ods. 19 a ods. 20 ZoSÚ, podľa ktorých je žalovaný ako banka povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľsky úver a určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru. ČI. VI bod 2 tak predstavuje jeden z nástrojov dodržiavania regulačných opatrení smerujúcich k riadeniu rizík žalovaného ako banky.
3.3. K žalobcom namietanej neplatnosti ustanovenia čl. VII bodu 4 ÚZ ako neprijateľnej podmienky žalovaný uviedol, že samotný § 54 ods. 1 OZ predstavuje "všeobecné pravidlo, podľa ktorého v prípade uzavierania spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 až 54), ako aj osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv uvedenú v § 55 až 60 OZ a v príslušných ustanoveniach spotrebiteľských zmlúv upravených v ôsmej časti OZ (napr. pri zmluve o obstaraní zájazdu, poistnej zmluve a pod.). (...) Týchto zákonom ustanovených podmienok sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdal- Preto by bolo neplatné aj také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky či obchádzanie niektorej neprijateľnej podmienky, a to by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone (všeobecné a aj osobitné) sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchylnú úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa". V nadväznosti na vyššie uvedené sa žalovaný domnieva, že nakoľko § 48 ods. 2 OZ je dispozitívnym ustanovením, samotný OZ umožňuje (v priestore občiansko-právnej, spotrebiteľskej úpravy) zmluvy dohodu odlišnú od zákonnej úpravy; z toho dôvodu v tomto prípade nejde o rozpor s § 54 ods. 1 OZ a čl. VII bod 4 ÚZ nepredstavuje neprijateľnú podmienku.
3.4. K absencii zákonnej náležitosti podľa S 9 ods. 1 písm. I) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZoSÚ"), keď podľa žalobcu žalovaný mal ÚZ uviesť v rámci každej anuitnej splátky jej rozloženie na konkrétnu výšku istiny a mi konkrétnu výšku úroku žalovaný uviedol, že podľa § 9 ods. 2 písm. I) ZoSÚ platí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahovať (o.i.) tiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené v čl. IV. bode I. ÚZ, a to konkrétne: informácia o výške splátok je uvedená v 2. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode 1. ÚZ, informácia o počte splátok je uvedená v 1. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode 1. ÚZ, informácia o termínoch splátok je uvedená v 3. stĺpci tabuľky v čl. IV. bode 1. ÚZ, nakoľko žalobca ako dlžník v zmysle ÚZ v prospech žalovaného nerealizuje osobitne splátku istiny a splátku úrokov (ako tomu býva napr. v prípade úverov pre korporátnych klientov - t.j.- právnické osoby, kde sa istina a úroky splácajú osobitnými splátkami v rôznych výškach, s rôznou splatnosťou), a takisto žalobca ako dlžník nespláca osobitnou splátkou s osobitnou splatnosťou pravidelné mesačné poplatky, ale žalobca ako dlžník mesačne realizuje len 1 anuitnú splátku, ktorá splátka zahŕňa splátku istiny aj splátku úrokov (viď čl. IV bod I. ÚZ); ÚZ obsahuje dohodu o amortizácii istiny v zmysle § 9 ods. 3 ZoSU (čl. IV. bod 1 ÚZ, z ktorého vyplýva že istina pohľadávky sa spláca postupne), v prípade potreby dlžníka získať prehľad o aktuálnej výške pohľadávky žalovaný poskytuje bezplatne a kedykoľvek počas trvania ÚZ na požiadanie klientov výpis vo forme amortizačnej tabuľky (č 1. IV bod 8. ÚZ), úver poskytnutý podľa ÚZ nemá rôzne úrokové sadzby ale je úročený len jednou úrokovou sadzbou, a preto sa zákonná povinnosť o uvedení "prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia" na ÚZ nevzťahuje. Žalobcovo tvrdenie, že Banka je povinná v ÚZ uvádzať konkrétnu výšku úroku a istiny v rámci každej mesačnej anuitnej splátky, tak nemá oporu v platných právnych predpisoch. V súvislosti s uvedeným tiež poukázal najmä na výrok Rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie č. ECLI:EU:C:2016:842 z 9.1 1.2016, vydaného vo veci č. C-42/15 - Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, podľa ktorého: "článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny no sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. ( článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský' štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v Článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 3.5. K absencii uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmysle požiadavky S 9 ods. 2 písm. k) ZoSU. Podľa žalobcu v ÚZ absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmysle požiadavky § 9 ods. 2 pism. k) ZoSÚ. K tomuto tvrdeniu žalobcu uvádzame, že všetky požadované predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené v čl. I. bode 3. UZ. a to nasledovným spôsobom "pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu. že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že Banka a Dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve o úvere. Ak zmluva úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o úvere. Ak zmluva o úvere umožňuje Dlžníkovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, úver sa považuje za vyčerpaný okamžite a v plnej výške."
3.6. K absencii uvedenia adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle požiadavky S 9 ods. 2 pism. c). Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, je adresou žalovaného ako veriteľa a je uvedená v záhlaví ÚZ. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže ÚZ podľa žalovaného nemá žalobcom vytýkané vady, má žalovaný za to, že úver poskytnutý podlá ÚZ nie je bezúročným úverom a úverom bez poplatkov Žalovaný má právo na zaplatenie pohľadávky z úveru poskytnutého podľa ÚZ aj s úrokmi, úrokmi z omeškania a poplatkami. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril na základe písomného stanoviska doručeného súdu 20.09.2017 v ktorom uviedol, že sa v danom prípade jedná o formulárový typ zmluvy, ktorej jednotlivé ustanovenia sú už žalovaným vopred pred-pripravené a do ktorej obsahu tak nemá spotrebiteľ možnosť podstatným spôsobom zasiahnuť. Nejde tu teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia a preto má spotrebiteľ v konečnom dôsledku len možnosť zmluvu podpísať tak ako je pred-pripravená, ak chce úver získať alebo zmluvu neuzavrieť a teda úver nezískať. Možnosť žalovaného uzatvárať štandardné (formulárové, typizované) zmluvy žalobca nepopiera zdôrazňuje však, že žalobca v postavení spotrebiteľa nemá možnosť zasahovať do obsahu zmluvy, resp. len v minimálnom rozsahu a z tohto dôvodu je právnymi predpismi na úseku ochrany spotrebiteľa ako aj ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov kladený na banky a nebankové spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery, zvýšený dôraz na dostatočné a zrozumiteľné informovanie klientov ohľadne poskytovaného spotrebiteľského úveru, požiadavky na dodržanie odbornej starostlivosti a na jasnú a presnú formuláciu zmluvných podmienok, ako aj vyvarovanie sa zakomponovania neprijateľných zmluvných podmienok do jednotlivých zmluvných ustanovení. Jedným zo spôsobov ako zabezpečiť ochranu spotrebiteľa je skutočnosť, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ustanovení § 9 ods. 2 jasne formuloval obsahové náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom za účelom zdôraznenia kogentného charakteru jednotlivých ustanovení, v § 11 ods. 1 zrozumiteľne určil dôsledky porušenia zákonom uložených povinností zo strany veriteľa a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Rovnako i Občiansky zákonník v § 53 reagujúc na princíp zmluvnej autonómie a zmluvnej slobody stanovil v oblasti spotrebiteľských vzťahov určité limity a to definíciou zmluvných klauzúl, ktoré sa z hľadiska ochrany spotrebiteľa považujú za neprijateľné. V prípade, ak sa takéto neprijateľné zmluvné podmienky predsa len objavia v spotrebiteľskej zmluve, sú sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.
4.1. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa jeho názoru sa má Zmluva spravovať Občianskym zákonníkom, konkrétne ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom zakladá medzi zmluvnými stranami občianskoprávny (spotrebiteľský) vzťah, na čom žalobca naďalej trvá. Zmluva zakladá občianskoprávny (spotrebiteľsky) vzťah, pričom k uvedenému tvrdeniu sa prikláňa aj množstvo súdnych rozhodnutí. Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zák. reguluje aj absolútne obchody a treba ho vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Žalobca uvádza, že to, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Preto aj na absolútny obchod (zmluvu o úvere), ak je uzatvorená medzi podnikateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej, sa budú vždy prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, čo je uvedené či napísané v Zmluve (ktorú aj tak vždy pripravuje a tvorí podnikateľ), lebo právna úprava Občianskeho zákonníka je vždy výhodnejšia pre spotrebiteľa než právna úprava Obchodného zákonníka, pričom pri porovnaní úpravy sa vychádza z celosti právnej úpravy a nie z dielčieho či čiastkového (izolovaného) porovnávania právnej úpravy. Žalobca nepopiera, že právny vzťah založený medzi ním a žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. zmluvy 0650 2003 15 RSU zo dňa 28.05.2015 je absolútnym obchodom a absolútnym obchodom aj zostáva. Avšak s poukazom na kogentné ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a kogentné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (čo z vecnej a právnej stránky potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 17/2014). Tým sa de iure zakladá medzi účastníkmi (medzi spotrebiteľom a podnikateľom) občianskoprávny (spotrebiteľský) vzťah.
4.2. K stanovisku žalovaného ohľadom neprijateľnosti podmienky uvedenej v čl.VI bod 2) Zmluvy uviedol, že s uvedeným vyjadrením žalovaného nesúhlasí a to z dôvodu, že zákon o spotrebiteľských úveroch 129/2010 Z.z. síce zakotvil do svojich ustanovení povinnosť veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou a teda s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra, avšak podmienenie uzatvorenia ďalšej pôžičky alebo úveru súhlasom žalovaného, je uložením povinnosti nad rámec zákona, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa ako zmluvnú stranu a to tým, že zasahuje do jeho zmluvnej autonómie. Žalovaný ako veriteľ má viacero možností, aby na základe získaných informácií vyhodnotil žalobcu ako rizikový subjekt pre poskytnutie úveru a to napr. individuálnym dojednaním si niektorého inštitútu zabezpečenia záväzkov. Rovnako pokiaľ ide o žalovaným prezentovanú potrebu banky mať prehľad nad ďalšími úvermi a pôžičkami spotrebiteľa, ma| žalovaný napr. možnosť individuálne si dohodnúť so žalobcom oznamovaciu povinnosť žalobcu ako spotrebiteľa v prípade uzatvorenia pôžičky alebo úveru s iným subjektom. Avšak žalovaným jednostranne zakomponovaná predmetná zmluvná podmienka do formulárového typu zmluvy bez individuálneho dojednania so spotrebiteľom ako druhou zmluvnou stranou, je podľa názoru žalobcu podmienkou, ktorá zhoršuje postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ktorá jednoznačne nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorej obsah nemal možnosť spotrebiteľ ovplyvniť, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Navyše ustanovenie § 7 ods. 19 a ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., o ktoré sa žalovaný vo svojom vyjadrení opiera, bolo do predmetného zákona zakotvené novelou zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až od. 01.01.2017, teda so značným časovým odstupom od momentu uzatvorenia Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, t.j. dňa 28.05.2015.
4.3. K otázke neprijateľnej zmluvnej podmienky upravenej v čl.VII bod 4 Zmluvy zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v žalobe tak ako aj v prípade tvrdenia absencie náležitostí zmluvy podľa § 9 ods.2 písm.l) v spojení s § 11 ods.1 písm.b) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. Súčasne poukázal na nepoužiteľnosť rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 nakoľko rozhodnutia Súdneho dvora EÚ pri výklade smerníc neumožňujú slovenskému súdu urobiť výklad contra legem, navyše smernica nemá priamy účinok voči jednotlivcom a preto jej ustanovenia nemôžu byť ako také voči jednotlivcom uplatňované. Pokiaľ ide o nepriamy účinok smernice t.j. eurokonformný výklad, tak , takýto výklad nie je možný, nakoľko ak by si súdy po Rozsudku Súdneho dvora EU C-42/15 vyložili explicitné znenie zákona 129/2010 Z.z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, euro-konformne, došlo by tým k "prelomeniu" vnútroštátneho práva a jeho nahradenia Smernicou, pričom takýto postup nie je možný, nakoľko by sa jednalo o výklad práva contra legem a porušenie zásady právnej istoty v zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 2 C ivilného sporového poriadku a čl. 1 í stavy SR (inkorporujúceho princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je princíp právnej istoty) v spojení so zásadou zákazu výkladu contra legem, a to dokonca ešte výkladu contra legem v neprospech spotrebiteľa je v priamom rozpore s kogentným ustanovením S 9 ods. 2 písm. I) zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na kogentné ustanovenie S 54 ods. 2 Obč. zák. v spojení s kogentným § 52 ods. 2 Obč. zák..
4.4.Pokiaľ ide o absenciu uvedenia ďaľších náležitostí zmluvy o úvere v súvislosti s uvedeným si žalobca dovoľuje dať do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/46/2015 zo dňa 16.12.2015, v ktorom je uvedené: "Podľa zákona o spotrebiteľský ch úveroch je teda zrejmé, že musia byť v zmluve uvedené všetky predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. To čo je nutné uviesť ako predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva z prílohy č. 2, ktorá obsahuje základnú rovnicu pre výpočet RPMN. V zmluve musí byť uvedené jednoznačne pri výpočte RPMN to z akých predpokladov sa vychádzalo pri tomto výpočte. Zo zmluvy je zistiteľná len samotná výška RPMN. Podľa názoru súdu nie sú tu uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN. ktoré stanovuje zákon." Ďalej žalobca považuje argument žalovaného o tom, že adresa na podanie reklamácie alebo sťažnosti adresou žalovaného ako veriteľa, a teda je uvedená v záhlaví ÚZ, za právne irelevantný, nakoľko túto vedomosť žalobca zo žiadneho zo zmluvných ustanovení nemôže nadobudnúť. V Zmluve mala byť jasne zahrnutá klauzula, resp. zmluvné ustanovenie, ktoré expressis verbis bude uvádzať adresu žalovaného, na ktorej si žalobca ako spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.06.2016 v spojení s rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/329/2014-61 zo dňa 18.12.2014, v ktorom sa Krajský súd v Trnave stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v ktorom súd prvého stupňa o.i. konštatoval, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko "V zmluve chýba adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť (hoci v záhlaví je uvedená adresa žalobkyne, ako aj v dolnej časti zmluvy, nie je však v nej obsiahnutá informácia, že ide o adresy, na ktorých môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť). Predmetná zmluva obsahovala len formálne označenie poskytovateľa úveru (žalobkyne), ako zmluvnej strany (v úvodnej časti zmluvy a v rubrike podpisu zmluvnej strany), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, u koho môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej rubrike predmetnej zmluvy). Z uvedeného vyplýva, že zmluva medzi účastníkmi konania túto obsahovú náležitosť nespĺňa (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSU v relevantnom znení).
4.5.Vzhľadom na skutočnosti a právne argumenty uvedené v žalobe žalobcu má žalobca za to, že nepopierateľne a dostatočným spôsobom preukázal, že Zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa spotrebiteľský úver podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne preukázal, že zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. VI bod 2 a čl. VII bod 4 Zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tak sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhuje, aby Okresný súd Bratislava 1 žalobe vyhovel. 5.Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvával na svojej argumentácii, poukázal aj na prijatú novelu zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch ktorou bol novelizované sporné ustanovenie § 9 ods.1 písm.i) ohľadom rozpisu splátky úverového dlhu.
6. Žalobca sa vo svojom sumárnom vyjadrení zo dňa 20.06.2018 zotrval na svojej argumentácii a súčasne poukázal na to, že i napriek uzneseniu NS SR č.3Cdo 146/2017 na základe ktorého nie je možné žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, t.j. rozpis splátok po častiach krajské súdy v Košiciach a v Prešove vo svojich rozhodnutiach dospeli k opačnému názoru, súčasne poukázal aj na právnu analýzu uznesenia NS SR vypracovanú advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o., ktorá označuje uznesenie NS SR za nesprávne a arbitrárne.
7. Žalobca pred otvorením pojednávania na pojednávaní konanom dňa 21.05.2019 žiadal na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie o určenie :
- že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015, iba čiastku sumy 112,26 EUR,
- že, žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 63 obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015, čiastku sumy 208.51 EUR,
- že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky 64 (vrátane) až po splátku č. 84 (vrátane) obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom OTP expres úvere ä. XXXX XXXX XX S., uzatvorenej medzi, žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2015 zastaviť.
8. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými stanoviskami sporových strán, prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( Zmluva o spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX S., predžalobná výzva zo dňa 22.05.2017, Podnet žalobcu ako spotrebiteľa na NBS zo dňa 30.05.2017 ) a zistil nasledovný skutkový stav.
8.1. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom OTP Expres úvere č.XXXX XXXX XX S. uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 28.05.2015 bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový klasický spotrebiteľský úver vo výške 20.000 Eur, ktorý bol povinný vyčerpať v deň podpisu zmluvy, s ročným úrokom vo výške 8,90% . RPMN bola dohodnutá vo výške 9,27%, jej priemerná hodnota ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 10,39%. Celková čiastka, ktorú dlžník mal žalovanému zaplatiť predstavovala sumu 26.944,68 Eur. ďalej sa žalovaný zaviazal úver splácať vo forme mesačných splátok v počte 84, vo výške a v termínoch uvedených v čl.IV úverovej zmluvy pod názvom splácanie úveru. Z obsahu článku zmluvy vyplýva, že prvá splátka bola určená dňom 28.06.2015 a konečná splatnosť úveru dňom 28.5.2022.
8.2. V súvislosti so žalobcom vytýkanými neprijateľnými podmienkami z obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že v čl.VI. bod 2) je upravený záväzok žalobcu neprijať na seba žiaden ďalší finančný záväzok v podobe úveru, pôžičky bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného. V čl. VIII zmluvy sú upravené podmienky odstúpenia od zmluvy dlžníkom, t.j. žalobcom. V prípade zániku zmluvného vzťahu v dôsledku odstúpenia od zmluvy dlžníkom je tento povinný veriteľovi, t.j. žalovanému zaplatiť nielen poskytnutú istinu ale aj úrok z istiny a kompenzáciu nenávratných poplatkov, ktoré banka zaplatila orgánu verejnej správy v súvislosti so spotrebiteľským úverom a to v lehote do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy pod následkom vzniku nároku banky na úrok z omeškania.
8.3. Žalobca vyzval na základe predžalobnej výzvy žalovaného na vydanie potvrdenia o bezzúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súčasne NBS doručil podmet na prešetrenie správnosti určenia RPMN vjeho úverovej zmluve. V oboch prípadoch súdu nepredložil stanoviská od dožiadaných subjektov.
9. V prvom rade súd konštatuje, že v zdôvodnení svojho rozhodnutia sa bude zaoberať len skutkovými a právnymi okolnosťami relevantnými pre posúdenie oprávnenosti nároku. Ďalej súd poukazuje na to, že konanie na prvom stupni je konanie skutkové a súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, vrátane Ústavy SR, judikatúry ESĽP a Súdneho dvora EÚ ako aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. To znamená, že v rámci odôvodnenia sa nebude zaoberať " akademickou polemikou" hodnotiacou správnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k právnym názorom a záverom krajských súdov v Košiciach a Prešove a právnej analýzy advokátskej kancelárie, ktorých právny názor môže byť vo vzťahu k predmetu sporu inšpiratívny avšak nie je možné ho považovať za záväzný a určujúci pre rozhodovaciu činnosť súdu z hľadiska ustanovení Civilného sporového poriadku.
12. V danom prípade nebola sporná okolnosť existencie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru, ale otázka právneho posúdenia jeho obsahu a z toho vyplývajúcich nárokov uplatňovaných žalobcom.
12.1. Z úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvný vzťah bol uzatvorený podľa ustanovení obchodného zákonníka, ktorý charakterizuje úverovú zmluvu ako absolútny obchod (§ 497 ObZ) na základe čoho sa, bez ohľadu na zmluvné strany, takýto právny vzťah spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka. 12.2. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 52 OZ, ktoré jednoznačne stanovuje, že každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastník je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka a to aj vtedy, ak by sa mali aplikovať normy obchodného práva. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a ktorú spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť z hľadiska obsahu zmluvných podmienok, čiže išlo o vopred dodávateľom pripravený návrh zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. . Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 12.3. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle predpisov EÚ smerníc EP a Rady ES o spotrebiteľskom úvere, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a o ochrane spotrebiteľov a preto je predmetný spor potrebné posudzovať podľa všeobecných kritérií na ochranu spotrebiteľa ako aj ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 290 CSP v znení ktorého "spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou."
13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ďalej zákon v ustanovení §9 stanovuje písomnú formu zmluvy a náležitosti ktoré každá spotrebiteľská zmluva o poskytnutí úveru má obsahovať pod následkom sankcií uvedených v § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 Dôsledky porušenia povinností: (1)Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b)je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. K námietke žalobcu ohľadom špecifikácie splátok podľa § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14.1. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2017 ktorý v obdobnom spore vo svojom odôvodnení uviedol: " Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona ,Je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva". V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. V dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice."
14.2. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí, v súlade s princípom rozumnosti v práve (" princíp zdravého rozumu") chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl.1 ods.1 Ústavy SR vyslovil právny názor k otázke nutnosti rozpisu úverových splátok po častiach ( istina , úrok, poplatky), s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ spotrebiteľ považuje za potrebné mať informácie o amortizácii dlhu, má právo, podľa čl. IV zmluvy o spotrebiteľskom úvere " vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania tejto zmluvy." Súd taktiež akceptoval argumentáciu žalovaného poukazujúceho na rozsudok ESĽP z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a P. T. z ktorého vychádzalo aj vyššie citované rozhodnutie NS SR (uznesenie NS SR 3Cdo 146/2017) v ktorom uvedená otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená. S poukazom na vyššie uvedené je teeda možné uzavrieť, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky . Z uvedeného vyplýva, že nedostatok tejto náležitosti nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
15.K námietke absencie údajov o RPMN. Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) je v podstate súhrnom všetkých poplatkov a úrokov, ktoré si banka či iná nebanková spoločnosť alebo inštitúcia účtuje za to, že poskytne pôžičku či úver. Predstavuje teda celkové náklady na úver. RPMN zahŕňa poplatky. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa do výpočtu RPMN zaraďujú všetky poplatky spojené s úverom okrem: sankcií v prípade nesplácania (úroky z omeškania), poplatkov za navýšenie úveru, nedočerpanie poskytnutého úveru, expresné spracovanie úveru, prevod finančných prostriedkov pri splácaní a poplatkov za nepovinné poistenia. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezodplatný ak úverová zmluva neobsahuje údaje použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak ako je to stanovené v § 9ods.1 písm.j) podľa ktorého podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je popri určeniu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť aj uvedenie predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve je uvedené v čl.I. bod 3 výška RPMN 9,27%, ako aj údaje o položkách, ktoré sa pri určení RPMN zohľadňujú a to úroková sadzba a poplatky. V bode 4 sa potom uvádza celková čiastka, ktorú dlžník sa zaväzuje zaplatiť. Súčasne v čl.V zmluvy sú špecifikované jednotlivé poplatky, ktoré banka resp. veriteľ z hľadiska výšky predpokladaných nákladov s poskytnutím úveru zohľadní. Preto súd ani túto námietku v súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere nepovažoval za opodstatnenú.
16. K námietke žalobcu ohľadom absencie adresy predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalobca v žalobe namieta absenciu tejto náležitosti, nakoľko v zmluve nie je explicitne uvedená adresa veriteľa - banky, na ktorú žalobca môže doručovať sťažnosti alebo reklamácie. Z obsahu zmluvy resp. jej záhlavia je zrozumiteľne a určito označené obchodné meno, sídlo veriteľa a jeho pobočky ako miesta kde došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že text zmluvy neobsahuje žiadne informácie, ktoré by mohli u spotrebiteľa vyvolať pocit neistoty v súvislosti so správnym označením adresáta jeho komunikačných písomností je zrejmé, že adresa veriteľa t.j. jeho pobočky uvedená v zmluve je súčasne aj adresou podľa § 9 ods.2 písm.c).
17. K určeniu neprijateľnosti podmienok obsiahnutých v zmluve. Ako súd už vyššie uviedol, základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku podľa ustanovení ktorého ( § 52 a nasl.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.
17.1.Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalobcu ako spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobca vzdať nemohol. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalobcu zhoršuje. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravujú následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
17.2. V prípade obmedzenia možnosti spotrebiteľa ohľadom prijímania úveru alebo pôžičky bez súhlasu veriteľa, v tomto smere súd akceptuje argumentáciu žalobcu, nakoľko takéto dojednanie obmedzuje slobodu dlžníka s nakladaním majetku, navyše dlžník v čl.VI zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zaviazal poskytovať veriteľovi relevantné informácie ohľadom zmien v oblasti jeho bonity. Z uvedených dôvodov súd považuje zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda neplatnú.
18. K námietke žalovaného ohľadne nepreukázania naliehavosti právneho záujmu na určení bezzúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v tomto smere súd akceptoval námietku žalovaného, nakoľko otázka bezdôvodného obohatenia, teda plnenia ktoré by žalovaný získal bez právneho dôvodu sa rieši ako predbežná otázka v rámci žalôb na plnenie, kedy tak ako to uviedol žalovaný, dochádza ku konečnému vyriešeniu možných sporných otázok. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca doposiaľ nesplatil ani poskytnutú istinu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zmyslom žaloby je zamedziť plateniu nezákonných úrokov a poplatkov, tak súdu nepredložil žiaden doklad napr. z výpisu z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorým by deklaroval splatenie poskytnutého úveru čo do istiny a teda aj existenciu reálnej hrozby finančného plnenia, ktoré by v budúcnosti mohlo mať charakter bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o námietku ohľadom určenia neprijateľných podmienok, v tejto súvislosti súd poukazuje na § 298 CSP podľa ktorého súd môže aj bez návrhu v spotrebiteľských sporoch vysloviť, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Preto súd námietku žalovaného o nepreukázaní právneho záujmu na takomto určení neakceptoval.
19. O o zastavení konania na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, súd rozhodol podľa § 145 ods.2 CSP.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu s poukazom na § 255 ods.1 CSP. Keďže žalobca nemal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 63%, t.j. 2/3 z uplatnenej žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.