Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/235/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: 1/ V. R., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 2/ O. R., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 3/ N. K., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 4/ Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, 5/ M. C., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 6/ M. I., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 7/ O. I., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 8/ B. B., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 9/ M. I., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 10/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 11/ M. R., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 12/ L. R., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 13/ K. S., nar. XX.X.XXXX, G. I. XXXX/X, E., 14/ V. Z., nar. XX.X.XXXX, I. R. XXX/XX, V. C., 15/ B. P., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 16/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 17/ B. B., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 18/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. K. XXX/XX, E., 19/ T. I., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, E., 20/ Y. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, 21/ U. C., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 22/ J. K., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 23/ B. K., nar. XX.X.XXXX Z. XXXX/XX, E., 24/ J. M., nar. XX.X.XXXX Z. XXXX/XX, E., 25/ A. Z., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 26/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 27/ K. U., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 28/ M. U., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 29/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 30/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 31/ E. J., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 32/ O. J., nar. X.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 33/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 34/ L. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 35/ Z. Z., nar. XX.X.XXXX, R. XXXX/X, K. C., 36/ M. K., nar. XX.X.XXXX, Z.. R. XXXX/XXA, E., 37/ Z. K., nar. X.XX.XXXX, Z.. R. XXXX/XXA, E., 38/ B. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 39/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, E., 40/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, E., v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, všetci zastúpení splnomocnenkyňou: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 119, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpená splnomocnenkyňou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 9.694,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C 29/2017-154 zo dňa 6. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Návrhu žalobcov, aby do konania na ich miesto vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 sa v y h o v u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 89 ods. 1 a 3, § 92 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj

„ZoVB“, § 161 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že „v posudzovanom prípade je žaloba opatrená podpisom advokátskej kancelárie, ktorá sa označuje za právneho zástupcu žalobcov, avšak súd nemá za preukázané zastúpenie žalobcov právnym zástupcom označeným v záhlaví žaloby. Nakoľko predložené splnomocnenie nepreukazuje oprávnenie advokátskej kancelárie podať predmetnú žalobu, súd vyzval žalobcov prostredníctvom označeného právneho zástupcu na doloženie relevantného splnomocnenia v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 CSP. Ani na výzvu súdu také splnomocnenie predložené nebolo, hoci bolo dané poučenie o následku zastavenia konania pre existenciu prekážky konania. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 19 S 43/02, časopis Zo súdnej praxe č. 30/2003. Ďalej súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp.zn. 1Cdo 152/2010. Súd zároveň poukazuje na rozpor v tom, že hoci je poukazované na ustanovenie § 8b ods. 1 ZoVB, ktoré ustanovenie umožňuje správcovi v konaní v určitých sporoch vystupovať za vlastníkov bytov, žaloba v prejednávanej veci takto podaná nebola (ako žalobcovia sú označení priamo vlastníci bytov a nebytových priestorov, a nie správca), keď zároveň správca (vychádzajúc z podaní) ani nemá vystupovať v tomto konaní. Ak však mal byť daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, žaloba mala byť podaná správcom za vlastníkov bytov, ktorý si na svoje zastúpenie (nie vlastníkov) v konaní mohol zvoliť právneho zástupcu. Keďže boli ako žalobcovia označení všetci vlastníci bytov, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, ale bolo potrebné, aby označené subjekty udelili písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní, a to v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 CSP (strana udelí písomne splnomocnenie zástupcovi, ktorého si strana zvolila). Súd tiež poukazuje aj na rozpor týkajúci sa prípadného zmluvného splnomocnenia správcu na konanie, keď v podaní zo dňa 23.5.2017 (č.l. 97) sa uvádza, že bolo dané aj zmluvné splnomocnenie pre správcu na základe zmluvy o výkone správy, pričom v podaní zo dňa 21.2.2018 (č.l. 138) sa na rozdiel od toho uvádza, že zvoleným zástupcom pre toto súdne konanie nikdy nebol správca a z tohto dôvodu do súdneho spisu nebola založená plná moc. Súd dodáva, že v prípade, ak by aj zmluvné splnomocnenie pre správcu preukázané bolo, bolo by potrebné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa zvolený zástupca nemôže dať zastúpiť, a teda zastúpenie advokátskou kanceláriou by ani nebolo možné. Argumentáciu, že za obchodnú spoločnosť koná pred súdom štatutárny orgán bez toho, aby súd vyžadoval osobitné splnomocnenie, a preto nie je potrebné splnomocnenie ani v tu prejednávanej veci, nie je možné uznať. Právnická osoba svoju vôľu totiž inak ako prostredníctvom štatutárneho orgánu prejaviť nevie, čo je odlišné od vlastníkov bytov, ktorí by v konaní mohli vystupovať aj bez zástupcu, ak ide o fyzické osoby spôsobilé na právne úkony. Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať v jeho mene v rámci uvedenej záležitosti. Splnomocnením disponuje splnomocnenec za účelom, aby sa preukázal tretej osobe, že je oprávnený v uvedenej veci konať za splnomocniteľa. V čl. 17 CSP je vyjadrená zásada hospodárnosti konania, v zmysle ktorej súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. S poukazom na početnosť označených žalobcov a zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 CSP, ale najmä s poukazom na skutočnosť, že splnomocnením má disponovať tá osoba, ktorá tvrdí, že má oprávnenie konať v mene splnomocniteľa (tu advokátska kancelária za vlastníkov bytov), súd nedoručoval výzvu na preukázanie splnomocnenia vlastníkom bytov, ale advokátskej kancelárii, keďže je to práve označený splnomocnenec, ktorý by mal disponovať riadnym splnomocnením, a nie označení žalobcovia. Súd dodáva, že uvedený postup je nevyhnutný na ochranu vlastníkov bytov, ktorí sú tými, ktorým v spojení s týmto konaním vzniknú trovy konania (v podobe trov ich právneho zastúpenia minimálne vo výške vyčíslenej v žalobe), a ktorí v prípade neúspechu v konaní môžu znášať i trovy protistrany (čím súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci, len uvádza jednu z možností skončenia sporu), a preto musí byť jednoznačne preukázané, že s podaním žaloby v ich mene súhlasili, a za tým účelom splnomocnili advokátsku kanceláriu. Súd poukazuje na to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcom v čase podania žaloby, a ktoré sú uvedené v žalobe, rozhodne nie sú zanedbateľné, pričom tieto neznáša správca bytového domu, ale vlastníci bytov. Doposiaľ nebolo predložením potrebného splnomocnenia preukázané, že vlastníci bytov sú uzrozumení s podaním žaloby a s nákladmi, ktoré sú s tým spojené. Vyššie uvedená argumentácia súdu sa týka aj žalobcu 4/, ktorým je samotné Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktoré rovnako ako ostatní žalobcovia neudelilo advokátskej kancelárii plnú moc na zastupovanie v konaní ako vlastník bytu, ale len ako správca bytového domu zastupujúci vlastníkov bytov. Nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje medzi stranami sporu, tu by musel zaviazať k náhrade trov konania žalovanej žalobcov, pretože zastavenie konania bolo zavinené neodstránením prekážky konania zo strany žalujúcej (§ 256 ods. 1 CSP). Súd mal však za to, že by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, aby náhradu trov konania žalovanej mali znášať označení žalobcovia, ktorí s najväčšou

pravdepodobnosťou nemajú o konaní vedomosť. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že kým na strane žalobcov ide o fyzické osoby, na strane žalovanej ide o podnikateľa, ktorého majetková sféra nebude použitím výnimočného ustanovenia badateľne dotknutá. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoPr/4/2017-336 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súd v obdobnej situácii pri nedostatku riadneho plnomocenstva pre advokátsku kanceláriu aplikoval ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania. Súd teda nepopiera, že žalovaná nezavinila späťvzatie žaloby, a teda by v zásade mala nárok na náhradu trov konania, avšak vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu výnimočný postup podľa § 257 CSP, a síce nepriznať nárok na náhradu trov konania žalovanej strane, ktorá týmto rozhodnutím nebude výrazne dotknutá vo svoje majetkovej sfére.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie splnomocnenec žalobcov a to podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Splnomocnenec žalobcov má za to, že v konaní preukázali princíp priameho zákonného zastúpenia vlastníkov správcom bytom a nebytových priestorov podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Argumentácia súdu v bode 10. uznesenia, že inštitút priameho zastúpenia sa dotýka len tam uvedených troch prípadov zastúpenia je zjavne nesprávna, keď súd nesprávne interpretoval použitú právnu normu § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Konanie obsiahnuté v § 8b ods. 1 druhá veta bytového zákona sa vzťahuje len na tie konania, v ktorých správca zo zákona zastupuje pasívne vecne legitimovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, proti ktorým smeruje žaloba, vôbec sa nedotýka aktívnej legitimácie vlastníkov spotrebiteľov. Táto skutočnosť vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 246/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z.z Splnomocnenec žalobcov má za to, že správca nemal len oprávnenie a povinnosť zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v pozícii žalobcov, teda aktívne legitimovaný subjekt, v konaniach ktoré súvisia so správou bytového domu, ale v určitých typoch súdnych konaní, v ktorých sú vlastníci bytov a nebytových priestorov žalovaní v zmysle § 8b ods. 1 druhá veta bytového zákona pasívna legitimácia; novela spresnila to, že keď jedni vlastníci žalujú iných vlastníkov - nebolo teda jasné koho by mal správca zastupovať, tak novela určila, že zastupuje žalovaných, ak sa nepreukáže konflikt záujmov, teda inštitút priameho zákonného zastúpenia bol rozšírený aj o nové prípady zákonného zastúpenia, ak sa nepreukáže konflikt záujmov správcu a zastúpených. Súd prvej inštancie v bode 15. uznesenia poukazuje na rozpor § 8b ods. 1 bytového zákona, ktoré správcovi umožňuje vystupovať v konaní za vlastníkov bytov len v určitých konaniach, a z tohto dôvodu takto podaná žaloba nebola. S týmto názorom súdu nie je možné súhlasiť, nakoľko to odporuje povahe a účelu zákona. Ak by sme pripustili takýto výklad súdu, že správca je oprávnený zastupovať len v konaniach uvedených v § 8b ods. 1 znamenalo by to, že správca nie je oprávnený zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo veciach napr. uvedených v § 8b ods. 2 bytového zákona. Argumentácia súdu v bode 18. uznesenia je zrejmým nesprávnym právnym posúdením. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce aplikoval na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní na súde správnu právnu normu a to § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o zastúpení správcom, ale ju nesprávne interpretoval. V súlade s týmto ustanovením je správca v sporoch oprávnený a povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom stranou sporu a aktívne vecne legitimovaní sú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov. Svoje tvrdenia opierajú aj o názor právnych expertov na danú problematiku a to konkrétne s autorom Valachovič, Grausová, Cirák: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, komentár, Praha: C.H.Beck, 2012, str. 631. Podľa ich názoru s poukazom na zákonné ustanovenie § 8b ods. 1 je nespochybniteľné, že správca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, aktívnu legitimáciu majú vlastníci bytov a nebytových priestorov, pričom správca ako zákonný zástupca koná len v mene a na účet všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 268/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa bytový zákon bol jednoznačným zámerom zákonodarcu v ustanovení § 8b ods. 1 umožniť správcovi zo zákona zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach ktoré sa týkajú správy domu. Zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v zmysle § 8b nie je procesným zastúpením v zmysle § 89 Civilného sporového poriadku, ale jedná sa o zastúpenie hmotnoprávnej povahy a z uvedeného dôvodu je preto procesné zastúpenie dojednané správcom v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre advokáta v súdnom konaní potrebné. Opak by znamenal odopretie ústavného práva na právnu pomoc. Aj o tom je zákonná zásada povinnej správy bytového domu s poukazom na § 6 bytového zákona. Bytové družstvo so sídlom

v Trnave je subjekt splňujúci podmienky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v zmysle výpisu obchodného registra je oprávnený podnikať v oblasti správy a údržby bytového fondu a uzavrel so žalobcami zmluvu o výkone správy. Správcovi je tak priamo zo zákona v § 8b ods. 1 priznané právo a povinnosť zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní na súde. Zastupovanie v súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým boli neoprávnene odčerpané prostriedky fondu opráv a údržby je súčasťou správy domu a súčasťou povinnosti správcu (§ 8b ods. 2 písm. b), c) a k) bytového zákona). Ďalej poukázali aj na ustálenú súdu prax a judikatúru, ktorá riešila otázku zákonného zastúpenia vlastníkov bytov a správcom a udelenie plnej moci pre advokátske kancelárie je udelené priamo správcom v mene a na účet vlastníkov a to konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 8Co 613/2015, Krajského súdu v Trnave spis. zn. 31Cob 75/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3Cdo 193/2014. Prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom pri odstraňovaní nedostatku procesnej podmienky znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nesprávne uvádza, že v prípade úverového záväzku nemožno hovoriť ani o všeobecnej povahe správy domu správcom. V tejto súvislosti upozornili, že bytový zákon neobsahuje v žiadnom ustanovení súdom použitý pojem všeobecná správa bytového domu. Zákon pozná len jeden druh správy a je úplne jedno čo sa k tomuto slovíčku ešte pridáva. Splnomocnenec žalobcov má za to, že obnova bytového domu spojená s dojednaním úverovej zmluvy priamo súvisí so správou bytového domu. Účelom úveru bola obnova bytového domu Z. XX-XX, E. - zateplenie strechy a zateplenie obvodového plášťa bytového domu. Pod správou bytového domu sa rozumie oprava spoločnej časti domu - strechy, obvodového plášťa ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere dojednaná. Správca teda postupoval v intenciách zákona. Predmetom konania nie je samotná zmluva o úvere, ale oprávnenosť neoprávnenosť žalovaného - banky pri jednostrannom inkase jednostranne zvýšenej úrokovej sadzby z fondu údržby a opráv daného bytového domu, ktorým boli dotknutí jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalovaný nikdy nespochybnil uzavretie samotnej zmluvy o úvere a jej platnosť. Ak teda bola platne uzavretá zmluva o úvere, úver bol poskytnutý a použitý na zateplenie bytového domu, jednotlivé splátky úveru boli vykonané z fondu opráv a údržby daného bytového domu, teda jedná sa o výkon správy bytového domu. V tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Zvolený zástupca pre toto súdne konanie je splnomocnenec žalobcov, ktorý v zmysle zákona o advokácii má postavenie advokáta. Zvoleným zástupcom pre toto súdne konanie nikdy nebolo Bytové družstvo so sídlom v Trnave a z tohto dôvodu do súdneho spisu nebola založená ani plná moc, aby túto skutočnosť potvrdzovala. V súdnom spise je založená plná moc udelená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zvolenému zástupcovi advokátskej kancelárii, ktorá bola podpísaná v zmysle zákonného zastúpenia podľa § 8b ods. 1 č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Bytovým družstvom so sídlom v Trnave ako správcom, ktorý v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná za vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne. Jedná sa o dohodu o plnomocenstve dojednanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v mene a na účet vlastníkov spotrebiteľov v súlade so zákonným zastúpením podľa § 8b ods. 1 bytového zákona. Ust. § 89 ods. 1 druhá veta Civilného sporového poriadku sa vzťahuje len na zvolených zástupcov a nie na zákonného zástupcu, ktorým je v zmysle § 8b ods. 1 správca bytového domu. Obmedzenie z druhej vety § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda nemožno vzťahovať na správcu konajúceho za vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 bytového zákona. Súd opomína osobitnú úpravu zákonného zastúpenia upravenú v § 8b ods. 1 bytového zákona teda lex specialis. V danom prípade správca ako zákonný zástupca konal osobne a dojednal pre zastúpených poskytovanie právnych služieb, teda právne zastúpenie vo veci vydania bezdôvodného obohatenia. Súd svojim postupom a výkladom hmotnoprávnych ako i procesnoprávnych noriem odňal možnosť sporové strany spotrebiteľov konať pred súdom. Ani zo strany žalobcov neexistuje nedostatok procesnej podmienky, v konaní je preukázané hmotnoprávne ako aj procesné oprávnenie zákonného zástupcu a to Bytového družstva so sídlom v Trnave splnomocniť advokátsku kanceláriu na zastupovanie žalobcov v tomto konaní a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne a to vo výroku II. a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na plnú náhradu trov konania proti spoločnosti UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o. a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v napadnutej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na čl. 7 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 2, 3, § 60, § 67, § 89 ods. 1 veta prvá, § 124 ods. 1, § 127 ods. 1 písm. b), § 161 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, na R 11/2006. V prejednávanej veci sa nepreukázalo, že žalobu podali vlastníci bytov a nebytových priestorov označení ako žalobcovia

1. až 40., pretože advokát, ktorý tvrdil, že podal žalobu v ich mene, nepreukázal svoje oprávnenie konať v spore v mene žalobcov a na ich účet. V danom prípade išlo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nebol odstránený ani na výzvu súdu. Z tohto dôvodu je potrebné hľadieť na samotnú žalobu ako na úkon, pri ktorom svoju vôľu neprejavili označené strany sporu, ale iba samotný advokát a to napriek tomu, že jeho vôľou nebolo založiť svoje vlastné procesné postavenie ako žalobcu. To plne korešponduje aj s filozofiou právnej úpravy zastúpenia, so znením § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je teda nevyhnutné pripísať procesný úkon a to podanie žaloby a následky z neho vyplývajúce výlučne domnelému advokátovi, ktorý je jediným procesne zodpovedným za začatie konania a za to, že sa zavinilo jeho zastavenie. Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, aby za určitých okolností znášal trovy konania priamo aj advokát sporovej strany s odkazom na § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku. Za daných okolností nemožno za žalobcov považovať v žalobe označených vlastníkov, ktorí neprejavili vôľu smerujúcu k začatiu konania. Nemožno však súčasne ani konštatovať, že konanie je bez žalobcu, žaloba totiž bola podaná spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o. Navyše je potrebné poukázať na znenie čl. 5 Civilného sporového poriadku. Keďže v konkrétnom prípade nemožno považovať za žalobcov označené strany, ale len domnelého zástupcu, je tento zástupca stranou, ktorá v konaní vystupuje a zároveň je s poukazom na § 256 ods. 1 stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súd nesprávne aplikoval § 257 Civilného sporového poriadku a mal ako povinnú osobu, ktorá je povinná nahradiť trovy konania označiť spoločnosťou UNITED LAWYERS.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril splnomocnenec žalobcov. Právny zástupca žalobcov nekonal bez udelenia plnej moci a svojvoľne, pretože plná moc je založená v spise. Právny zástupca žalobcov konal na základe plnomocenstva udeleného správcom ako zákonným zástupcom, teda plná moc právnemu zástupcovi bola riadne udelená. Dojednanie plnej moci zodpovedá aj spôsobu dojednania zmluvy o úvere uzavretej samotným žalovaným. Ak by sa dopustil excesu niekto, tak mal zákonný zástupca - správca, ktorý v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvorenie plnej moci dojednal, avšak nevie si predstaviť exces zákonného zástupcu, nakoľko by bol popretý zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nejedná sa ani o zneužitie práva podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku, nakoľko predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je možné súhlasiť ani s názorom žalovaného, že § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku umožňuje, aby za určitých podmienok resp. okolností znášal trovy konania priamo aj advokát sporovej strany. Ustanovenie § 181 sa vzťahuje len na prednes žaloby resp. prednesy strán na pojednávaní tzn., že po vyvolaní veci žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Uvedené ustanovenie však je možné použiť až po vydaní veci a po kumulatívnom splnení zákonných predpokladov. Ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku teda sa netýka predloženia plnomocenstva, nakoľko plnomocenstvo spadá pod procesné podmienky a hmotnoprávne postavenie a oprávnenie žalobcov splnomocniť inú osobu na zastupovanie. Nakoľko nedošlo k odročeniu pojednávania, pojednávanie ani nebolo otvorené, nie je možné aplikovať § 181 Civilného sporového poriadku.

6. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne. Uviedol, že právny zástupca žalobcov v žalobe neuviedol, že v predmetnom spore vystupuje ako zástupca správcu pri výkone správy, ale prezentoval sa ako zástupca 40 klientov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda jeho súčasná argumentácia nie je v súlade s tým, čo deklaroval v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade priameho zastúpenia vlastníkov je však nevyhnutné doplniť, že správca nemá oprávnenie zastupovať vlastníkov vo všetkých veciach, ale len vo veciach, ktoré patria do výkonu správy. To čo spadá pod rozsah správy je definované v § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a pri bezdôvodnom obohatení ide teda o taký typ, ktorý nemožno zaradiť pod pojem správa bytového domu ani v prípade teleologického výkladu. Žalovaný sa nedomáha náhrady trov konania podľa § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku, ale na základe aplikácie § 256 v spojení s § 60, 67, 89 ods. 1 a 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 22 až 24 Občianskeho zákonníka, § 31 až 33b Občianskeho zákonníka. Osobou ktorej súd mal uložiť povinnosť na náhradu trov konania bol právny zástupca žalobcov, ktorý procesne zavinil vznik trov konania. Ak právny zástupca konal pred súdom v rozsahu, v ktorom má sám spôsobilosť na právne úkony, zaväzuje len sám seba a jeho postavenie je rovnocenné s postavením žalobcu. Súdna prax pritom potvrdila, že žalovaný má právo nechať sa v predmetnom spore zastúpiť advokátom aj keď zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo 93/2012 ako aj na nález Ústavného súdu spis. zn. IV. ÚS 84/2014. Zároveň poukázal aj na to, že pri rozhodovaní súdu prvej inštancie nebol o možnosti pred doručením rozhodnutia notifikovaný a k

aplikácii § 257 sa pred rozhodnutím nevyjadroval, pritom takýto postup sa vychádza z nálezu Ústavného súdu spis. zn. III. ÚS 98/2018 zo dňa 2.5.2018.

7. K replike žalovaného sa vyjadril zástupca žalobcov. Zopakoval, že právny zástupca žalobcov preukázal v konaní splnomocnenie udelené správcom oprávnením v súlade s § 8b zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pred súdom. Poukazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovia vymáhajú v predmetnom konaní vzniklo ako dôsledok konania žalovaného, ktoré je protiprávne a protiprávnym uplatnením sankcie žalovaný odčerpával a odčerpáva prostriedky z fondu opráv a údržby bytového domu, ktorý je vytvorený z príspevkov žalobcov. Celkom je zrejmá súvislosť vymáhania bezdôvodného obohatenia so správou bytového domu a je daná aj obsahom uzavretej zmluvy o úvere a to spôsobom jej uzavretia ako aj účelom úveru, rovnako aj spôsob akým žalovaný konal so správcom zastupujúcim pri uzavretí zmluvy žalobcov a akceptoval jeho postavenie pri uzatváraní tejto zmluvy.

8. Splnomocnenec žalobcov podaním zo dňa 20.12.2018 uplatnil návrh na zmenu účastníkov konania a žiadal, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcov tak, že z konania vystupujú súčasní žalobcovia v 1. až 40. rade a na ich miesto vstupuje ako žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, vo vlastnom mene zastupujúci a konajúci na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. Z. XX- XX, E., LV č. XXXX vedené Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom k.ú. E. v súlade s § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Svoj návrh odôvodnili tým, že z dôvodu legislatívnej zmeny nastala počas konania právna skutočnosť zmena v konaní, ktorá v súčasnosti založila taký stav, že žalobcovia sú nesprávne označení. Novela v zmysle zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 1.11.2018 zmenil zákon č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemá žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by akokoľvek upravovali režim vzťahov založených správcom podľa právnej úpravy platnej do 31.10.2018. Podľa platnej úpravy platnej od 1.11.2018 vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) bytového zákona súčasťou správy domu. Právnou skutočnosťou, o ktorej sa koná, ktorá by zakladala možnosť postupu podľa § 80 Civilného sporového poriadku má byť právna skutočnosť podľa hmotného práva, s ktorou sa spája prechod práv a povinností o ktorých sa koná. Zmena zákona v dôsledku ktorej už správca ako zástupca vlastníkov v konaní pred súdom nekoná v mene vlastníkov, ale vo vlastnom mene je zmenou, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností v tomto súdnom konaní. Ust. § 80 Civilného sporového poriadku sa javí ako najbližší a teda aplikovateľný na prípad, kedy novela zákona má priamy vplyv na označenie sporových strán. Bytové družstvo so sídlom v Trnave zároveň súhlasilo so vstupom do tohto konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania proti uzneseniu boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v čase podania odvolaní oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379 ods.1 a § 380 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ a b/ a čl. 4 Civilného sporového poriadku).

10. Predtým ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcov, bolo potrebné rozhodnúť o podanom návrhu žalobcov zo dňa 20.12.2018, ktorým navrhovali zmenu účastníkov konania na strane žalobcov tak, že z konania vystupujú súčasní žalobcovia 1/ až 40/ a na ich miesto vstupuje ako žalobca - Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Ludwiga van Beethovena č. 26, Trnava. Návrh podali z dôvodu zmeny právnej úpravy a to prijatím novely zákona č. 283/2018 Z.z., v zmysle ktorej sa s účinnosťou od 01.11.2018 zmenil zákon č. 182/1993 Zb. a táto novela nemá žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by akokoľvek upravovali režim vzťahov založených správcom podľa právnej úpravy platnej do 31.10.2018. Sú toho názoru, že podľa § 9 ods. 7 veta druhá ZoVB, už správca ako zástupca vlastníkov v konaní pred súdom nekoná v mene vlastníkov ale vo vlastnom mene, čo je zmenou, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností v tomto súdnom konaní.

11. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

12. Podľa § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

13. Ustanovenie § 80 Civilného sporového poriadku, ktoré sa týka zmeny subjektov, nie je v ust. § 378 Civilného sporového poriadku uvedené medzi ustanoveniami, ktoré v odvolacom konaní nemožno „primerane“ použiť. V súlade s citovaným ustanovením, ak nastane po začatí konania právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti strany sporu, o ktoré v spore ide, táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv na okruh strán sporu. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť iba vtedy, ak žalobca s poukazom na určitú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti strany sporu, o ktoré v spore ide, navrhne, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti vstúpil do konania namiesto doterajšej strany sporu a ak súd takémuto návrhu žalobcu vyhovie.

14. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené predpoklady stanovené v § 80 Civilného sporového poriadku. V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu subjektu, z ktorého musí vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre to, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojim vstupom do konania súhlasiť.

15. Podľa § 8b ods. 1 ZoVB, v znení účinnom ku dňu 31.10.2018, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

16. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB, v znení účinnom od 01.11.2018, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. (Novela zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 01.11.2018 zmenil zákon č. 182/1993 Zb., nemá žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by akokoľvek upravovali režim vzťahov založených správcom podľa právnej úpravy platnej do 31.10.2018).

17. Z predkladacej správy k novele zákona č. 283/2018 Z.z, a to konkrétne zo stanoviska Ministerstva financií SR, ktoré iniciovalo doplniť § 9 o odsek 7 a 8 ZoVB vyplýva, že pri správe domu koná spoločenstvo alebo správca v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, avšak iný spôsob konania spoločenstva alebo správcu je pri súdnych sporoch. V záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa novo ustanovuje zákonný režim konania správcu a spoločenstva za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súdnych a iných konaniach. Ide nielen o spory s tretími osobami, ale aj o konania, v ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome žalujú alebo sú žalovaní iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome. V aplikačnej praxi vznikajú procesne ťažko riešiteľné situácie, kde je stranou sporu niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome, ktorí sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne priľahlého pozemku. Uvedený stav nielenže obmedzuje prístup týchto vlastníkov k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca alebo spoločenstvo aktívne alebo pasívne legitimovaným bez ohľadu na zmenu vlastníckych vzťahov v dome po začatí súdneho konania. Zo zákona koná v danom súdnom alebo inom konaní za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome spoločenstvo alebo správca.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci prijatie novely zák. č. 283/2018 Z.z. účinnej od 1.11.2018, ktorou sa zmenil zákon č. 182/1993 Zb. spôsobilo vznik právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája prechod práv na strane žalobcov na správcu, nakoľko aj v zmysle vyššie uvádzanej predkladacej správy k tejto novele zákona došlo k novonastoleniu zákonného režimu konania správcu a spoločenstva za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súdnych a iných konaniach.

19. Ako ust. § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Zb v znení do 31.10.2018, tak aj ust. § 9 ods. 7 citovaného zákona stále hovorí o tom, že správca alebo spoločenstvo vykonáva správu domu samostatne, v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Avšak veta druhá ust. 9 ods. 7 cit. zákona je zmenou doterajšej právnej úpravy ohľadne zastupovania týchto vlastníkov v konaní pred súdom, nakoľko podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2018 (t.j. aj v čase podania žaloby a udelenia splnomocnenia) bol správca oprávnený pred súdom konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keď účastníkmi konania boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých správca zastupoval ako ich zákonný zástupca, podľa právnej úpravy účinnej od 1.11.2018 (§ 9 ods. 7 citovaného zákona) aj s poukazom na predkladaciu správu k tejto novele je zrejmé, že v tomto konaní je ďalej aktívne vecne legitimovaným v spore správca bytového domu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní pred súdom vo vlastnom mene a na ich účet.

20. Na základe uvedeného, keďže bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv na strane žalobcov a správca bytového domu súhlasil so vstupom do konania, odvolací súd v zmysle ust. § 80 Civilného sporového poriadku návrhu žalobcov 1/ - 40/, aby do konania na ich miesto vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, Trnava vyhovel a konal ďalej so správcom bytového domu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nebol daný žiaden zákonný dôvod na to, aby Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, Trnava ako strana sporu vystupovala v konaní na strane žalobcu trikrát. Odvolací súd uviedol túto stranu sporu na strane žalobcu opakovane len z toho dôvodu, aby bolo zrejmé vo vzťahu ku komu súd prvej inštancie konanie zastavil, avšak stále ide o tú istú stranu sporu, aj keď je vlastníkom viacerých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

21. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcov voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania a dospel k záveru, že je dôvodné.

22. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 9.694,53 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

23. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odvolateľov je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie z dôvodu nepredloženia riadnej plnej moci v zmysle § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to napriek výzve súdu podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku a výrok o náhrade trov konania, ktorým súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku.

24. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže boli ako žalobcovia označení všetci vlastníci bytov, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB a bolo potrebné, aby označené subjekty udelili písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní, a to v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1. Súd mal za to, že správca nie je v prejednávanej veci zákonným zástupcom vlastníkov bytov zmysle § 8b ods. 1 ZoVB, pretože zákonodarca vymedzil oblasti zákonného zastúpenia správcom taxatívne a v prípade úverového záväzku nemožno hovoriť ani o všeobecnej

povahe správy bytového domu správcom (§ 8b ods. 2 ZoVB). Žaloba je opatrená podpisom advokátskej kancelárie, u ktorej však predložené splnomocnenie nepreukazuje oprávnenie advokátskej kancelárie podať predmetnú žalobu za všetkých žalobcov a preto súd vyzval žalobcov prostredníctvom označeného právneho zástupcu na doloženie relevantného splnomocnenia v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Ani na výzvu súdu také splnomocnenie predložené nebolo, hoci bolo dané poučenie o následku zastavenia konania pre existenciu prekážky konania.

25. Odvolateľ má za to, že v zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 citovaného zákona je nespochybniteľné, že správca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, pretože tú majú vlastníci bytov a nebytových priestorov, pričom správca ako zákonný zástupca koná len v mene a na účet všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Odvolatelia sú toho názoru, že zámerom zákonodarcu v ustanovení § 8b ods. 1 bolo umožniť správcovi zo zákona zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v zmysle § 8b nie je procesným zastúpením v zmysle § 89 Civilného sporového poriadku, ale jedná sa o zastúpenie hmotno-právnej povahy a z uvedeného dôvodu je preto procesné zastúpenie dojednané správcom v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov pre advokáta v súdnom konaní potrebné. Zastupovanie v súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým boli neoprávnene odčerpané prostriedky fondu opráv a údržby je súčasťou správy domu a súčasťou povinností správcu (§ 8b ods. 2 písm. b), c) k) a citovaného zákona. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na odstránenie nedostatku procesnej podmienky nevyzval priamo označených účastníkov súdneho konania, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. V prejednávanej veci je spornou otázkou, či bolo v tomto konaní zo strany žalobcov predložené riadne splnomocnenie, ak ho pre advokátsku kanceláriu, ktorá podpísala žalobu za žalobcov (vlastníkov bytov) ako splnomocniteľ podpísal správca ako ich zákonný zástupca v zmysle § 8b ZoVB v znení účinnom ku dňu podania žaloby a vystavenia splnomocnenia. Spornou skutočnosťou bolo, či ku dňu podania žaloby v prejednávanej veci a vystavenia plnej moci bol správca ich zákonným zástupcom, ktorý bol oprávnený túto plnú moc podpísať.

27. Podľa § 6 ods. 1 a 2 ZoVB správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

28. Zo zmluvy o výkone správy č. 44 pre bytový dom Z. XX, XX, XX uzavretej podľa ustanovení § 8a a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. medzi zmluvnými stranami a to správcom - Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 a vlastníkmi bytov bytového domu J. XXX, XXX, XXX, súp. č. XXXX uzavretej dňa 31.1.2012 (zoznam vlastníkov je uvedený v podpisovej časti tejto zmluvy) vyplýva, že v zmysle článku I. predmetom tejto zmluvy je komplexné zabezpečenie výkonu správy bytového domu, ktorou je obstaranie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov v bytovom dome: a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstvo bytového domu citovanej nehnuteľnosti, b) služby a plnenia spojené s užívaním v bytovom dome, c) vedenie účtov bytového domu, d) vymáhanie škody nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov v dome, f) ďalšie dojednané činnosti za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, ako aj na základe ustanovení citovaného zákona, g) právne služby. V zmysle článku III. nazvaného ako splnomocnenie je správca v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov v dome pred súdom, správu domu vykonáva samostatne v mene vlastníkov bytov v dome, je oprávnený zastupovať vlastníkov bytov v dome pri vymáhaní škody, ktorá jej vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu v dome, vymáhať

vzniknuté nedoplatky, k právnym úkonom súvisiacich s uzatvorením ostatných zmlúv, podávať súdne návrhy za vlastníkov vo veciach o vypratanie spoločného priestoru, o neplatnosť právneho úkonu, o zaplatenie pohľadávok, v exekučných veciach, a v ďalších veciach súvisiacich so správou domu a k zastupovaniu pred orgánmi štátnej moci a štátnej správy.

29. Postavenie správcu ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, jeho práva a povinnosti a tiež vzájomné vzťahy medzi správcom a vlastníkmi sú upravené v zákone č. 182/1993 Z.z. Predstavuje jednu z foriem správy bytového domu v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona, pričom môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Základným účelom funkcie správcu bytov a nebytových priestorov je vykonávanie správy bytového domu, ktorá je definovaná v ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona. Vzťah medzi vlastníkmi v dome a správcom je založený tak, ako väčšina občianskoprávnych vzťahov, ako dvojstranný právny úkon - zmluvou o výkone správy. Ide o osobitný zmluvný typ neupravený Občianskym zákonníkom, ale špeciálnym právnym predpisom - zákonom o vlastníctve bytov.

30. Povinnosť správcu konať pri výkone správy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet a oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom znamená aj oprávnenie vykonávať pri správe domu všetky procesné práva v zmysle príslušného procesného predpisu (Civilného sporového poriadku) na úspešné hájenie práv a záujmov vlastníkov v dome. Z logického výkladu ust. § 8b ods. 1 ZoVB (účinného ku dňu podania žaloby a vystavenia splnomocnenia), vyplýva, že správca v zásade zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnych konaniach, ide tak o priame zákonné zastúpenie vlastníkov správcom vyplývajúce zo zákona. Ust. § 8b ods. 1 ZoVB vychádza z princípu priameho zastúpenia, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových priestorov), v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedôvodne vyzval splnomocnenca žalobcov (advokátsku kanceláriu) v zmysle § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku na predloženie riadneho plnomocenstva na ich zastupovanie v prejednávanej veci, keď neakceptoval splnomocnenie vystavené tzv. priamym zákonným zástupcom - správcom domu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že správca nebol ku dňu podania žaloby a vystavenia splnomocnenia v prejednávanej veci priamym zákonným zástupcom vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018, a to vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu a taktiež je toho názoru, že vymáhanie pohľadávky z úverového záväzku spadá pod výkon správy bytového domu v zmysle čl. I písm. e) Zmluvy o výkone správy č. 44 zo dňa 31.1.2012, nakoľko vymáhanie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným za účelom získania úveru na zateplenie bytového domu žalobcov (jeho modernizáciu) v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu žalobcov. Ďalej odvolací súd konštatuje, že toto splnomocnenie nevylučuje ani ust. § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku pri aplikácii čl. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko v danom prípade nejde o zvoleného zástupcu ako to má na mysli ust.§ 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku ale o zákonného zástupcu, ktorý získal toto oprávnenie v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018.

32. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom. 33. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie pochybil, ak vo veci zastavil konanie podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, nakoľko v prejednávanej veci bolo súdu prvej inštancie predložené riadne splnomocnenie, ktoré ako splnomocniteľ vystavil zákonný zástupca žalobcov - správca domu - Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 pre splnomocneného - UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291.

34. Odvolací súd sa stotožnil s podstatou odvolacej argumentácie žalobcov a v dôsledku porušenia uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa

ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu žalobcov a žalovaného, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Uvedené potom platí aj vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách konania, nakoľko zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie sa týka aj výroku o trovách konania.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

37. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).