Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-246-2018.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/246/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, S., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, pod sp. zn. EX 1473/07, o vymoženie 5.957,64 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20.06.2018, č.k. 40Er/3688/2007-18
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.08.2007 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 12.09.2007, bol výkonom predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Mgr. Slavomír Borovský. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-588/06-MK zo dňa 04.12.2006. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela č. 438/2015 Z. z. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v rámci ktorej bolo zavedené nové ustanovenie § 243f - prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, § 121 ods. 2, 3, 4 a 5 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že predtým, ako posúdil obsah podania oprávneného, bol povinný skúmať, či boli splnené všetky zákonné podmienky vrátane posúdenia, či bolo podanie oprávneného podané v zákonnej lehote. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t.j. do dňa 22.01.2016. Z predložených listín mal preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t. j. do dňa 22.01. 2016, tak ako to bolo ustanovené v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil. Z predložených listín súd zistil, že oprávnený podal podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené až dňa 25.01.2016. Ohľadne trov exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že o nich rozhodne po tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii.
4. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil nesprávne po právnej stránke. Uviedol, že dňa 20.01.2016 podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou procesnou, oprávnený nesporne splnil zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Namietal, že Exekučný poriadok v ustanovení § 243f nestanovuje povinnosť „doručiť“ doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote 30 dní, pretože pokiaľ by uvedené bolo úmyslom zákonodarcu, bolo by to v predmetnom ustanovení explicitne uvedené, tak ako je to v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust. § 37 ods. 3. Uviedol, že pokiaľ by pripustil záver súdu, kedy by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie malo byť v lehote 30 dní súdnemu exekútorovi aj doručené, potom by zachovanie lehoty záviselo od skutočnosti, ktoré oprávnený nemá možnosť ovplyvniť, t.j. od rýchlosti doručovania zásielky zo strany pošty ako aj včasnosti jej prevzatia súdnym exekútorom. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská. Uviedla, že je pravdou, že oprávnený podal doplnenie návrhu u poštového prepravcu dňa 20.01.2016. Poznamenala, že pri posudzovaní, či oprávnený podal návrh na doplnenie návrhu včas, je potrebné rozlíšiť, či v ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku ide o hmotnoprávnu lehotu alebo procesnoprávnu lehotu, pričom podľa jej názoru ide o lehotu procesnoprávnu, preto stačilo predmetné doplnenie návrhu podať na poštovú prepravu v danej lehote, t.j. do 22.01.2016, čo aj oprávnený urobil.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
11. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným dňom vyhlásenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 5 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
12. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnený bol povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016.
13. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-588/06-MK zo dňa 04.12.2006 vydaný rozhodcom Q.. Q. S.. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2006 a vykonateľnosť dňa 24.12.2006. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 20.08.2007. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 12.09.2007.
14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
16. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
17. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
18. Odvolací súd však v priebehu odvolacieho konania zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 30.07.2018, sp. zn. 32OdK/314/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 150/2018 dňa 06.08.2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Uvedená skutočnosť je osobitným dôvodom pre zastavenie exekučného konania v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
19. V prejednávanej veci sú teda splnené dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov, než je nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).