Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/48/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 357 92 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 472 33 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/221/2018-48 zo dňa 22.02.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.287,35 eura zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že zistil, že strany sporu uzavreli dňa 28.03.2014 formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 1.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť 42 mesačnými splátkami po 80,37 eura s tým, že v ten istý deň bola uzavretá na samostatnej listine dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. Listom zo dňa 12.07.2016 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom svoju pohľadávku vyčíslil na 1.287,35 eura. Žalobkyňa sa v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 29Csp/53/2016 domáhala ochrany zdržania sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy a vo veci bolo vydané neodkladné opatrenie uznesením č.k. 29Csp/53/2016-26 zo dňa 13.09.2016, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Následne bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom č.k. 29Csp/53/2016-64 zo dňa 30.06.2017 tak, že žalobe bolo vyhovené. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie podstatných náležitostí vyplývajúcich z § 551 Občianskeho zákonníka. V uvedenom konaní súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve o revolvingovom úvere je nesprávne uvedená výška úrokovej sadzby, správny údaj je 26,08 % p.a., a teda úroky boli v súlade so zásadou dobrých mravov. Súd však vychádzal z toho, že strany neuzavreli písomnú dohodu o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vzhľadom na kontraktačný proces podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve neboli uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, čo je povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010. Z týchto skutočností súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy okrem istiny zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku k príslušenstvu. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 19.08.2017. Žalobkyňa si z tejto úverovej zmluvy uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 805,37 eura, zároveň žiadala vysloviť neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadom dohody o poskytnutí služby v súvislosti s poplatkom za možný odklad splátok. Žalobe bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov vyhovené pod sp.zn. 25Csp/31/2016 zo dňa 16.02.2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.12.2017. V dôsledku tohto rozsudku si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému ďalší nárok na primerané finančné zadosťučinenie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 13Csp/186/2018, v ktorom sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia medzi reálne poskytnutým úverom vo výške 1.284,25 eura a úhradami žalobkyne vo výške 2.089,62 eura, v ktorej veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.

2. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.) a uviedol, že základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných prepisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. K tomuto záveru súdu dospel logickým a gramatickým výkladom, keďže nemožno pochybovať o tom, že týmito osobitnými predpismi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľov. Aj právna úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pôsobí ako osobitný právny predpis. Ďalej súd poukázal na to, že je potrebné vychádzať aj zo systematického výkladu a v tejto súvislosti posúdiť a vyhodnotiť formuláciu celého ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a vychádzať najmä z jeho prvej vety, v ktorej je jasne uvedené, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi jeho práva a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa na súde domáhať ochrany svojho práva. Vetu tretiu citovaného zákonného ustanovenia je potrebné vykladať s ohľadom na znenie tejto prvej vety uvedenej v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016, v ktorom najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Keďže žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nie za porušenie jej práva ako spotrebiteľky, či povinnosti dodávateľa voči nej v zmysle noriem slúžiacich na ochranu práv spotrebiteľa, ale podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie nepatrí. Na záver súd prvej inštancie dodal, že aj v prípade, ak by žalobkyňa nárok odôvodnila záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ku ktorému dospel súd v konaní pod sp.zn. 29Csp/53/2016, keď poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala čiastočne neexistujúcu pohľadávku (týkajúcu sa úrokov a poplatkov), k tomu súd uviedol, že túto skutočnosť by ani nemohol zohľadniť. Porušenie povinnosti žalovaného ohľadom povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je skutočnosťou, na základe ktorej žalobkyňa z tej istej úverovej zmluvy, hoci v dôsledku iného súdneho konania vedeného pod sp.zn. 25Csp/31/2016, týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenia v konaní vedenom pod sp.zn. 13Csp/186/2018. Iný výklad by bol v rozpore so zásadou ne bis in dem (nie dvakrát za to isté). Nie je podstatné, že obom nárokom o primerané finančné zadosťučinenie predchádza iné súdne konanie, ale to, na základe ktorého konkrétneho porušenia práva spotrebiteľa, či povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi je nárok uplatnený a je logické, že za to isté porušenie povinnosti žalovaného nie je možné priznať dva nároky na primerané finančné zadosťučinenie.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že nezistil žiadne dôvody pre použitie ust. § 257 Civilného sporového poriadku, ktorý možno aplikovať len vo výnimočných prípadoch. Poukázal na to, že i napriek výslovnému predbežnému právnemu záveru zo strany súdu s upozornením na dôsledky práve v súvislosti s posudzovaním nároku na náhradu trov konania, žalobkyňa na žalobe trvala. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal nesprávne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že uvažovanie súdu prvej inštancie pripomína nepriamu úmeru v matematike a to v tom zmysle, že

čím väčšieho počtu porušení spotrebiteľského práva sa dodávateľ dopustí, tým miernejšie bude na neho inštitút primeraného finančného zadosťučinenia aplikovaný. Na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemôže mať žiaden vplyv to, že si z tej istej úverovej zmluvy a nie to ešte z inej uplatnila ďalšie primerané finančné zadosťučinenie v nadväznosti na úspech v inom základnom konaní. Poukázal na iné rozhodnutia v obdobných veciach všeobecného súdu. Ďalej poukázal na výklad ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. s tým, že navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasťou podaného odvolania sú aj pripojené rozhodnutia v obdobných veciach všeobecných súdov (č.l. 55-75 spisu).

3. Právna zástupkyňa žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatnenej námietky odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu nedôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd považoval uplatnenú odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia za dôvodnú.

6. K odvolaniu uvádza, že predmetom uplatneného nároku je nárok žalobkyne ako spotrebiteľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 29Csp/53/2016 domohla uloženia povinnosti žalovanému zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.8.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu, základ nároku na priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni ako spotrebiteľke je daný a vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domohla ochrany svojich práv v samostatnom konaní, a preto jej vznikol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa žalobkyňa domohla ochrany svojich práv podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, v rámci ktorej žalovaný vystupoval ako dodávateľ a poskytovateľ spotrebiteľských úverov a žalobkyňa ako spotrebiteľka. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nezakladá nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/389/2015 z 14.9.2016 vo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., odvolací súd k tomu uvádza, že predmetom daného konania bolo určenie existencie práv spotrebiteľa a iné. Dovolanie žalobkyne bolo odmietnuté dovolacím súdom a z obsahu uznesenia najvyššieho súdu uvedený záver nevyplýva. Dovolanie bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné.

7. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP pre nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

Nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku spočívalo v právnom závere súdu, že žalobkyňa má nárok na náhradu na primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak sa domohla ochrany na súde v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti nároku na náhradu škody na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

8. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa výškou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Primerané finančné zadosťučinenie plní satisfakčnú, ale aj sankčnú funkciu. Jeho účelom je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššej miery ochrany. Jediným predpokladom, ktorý zákon vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019). Skutkové okolnosti v danej veci je povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadniť pri stanovení výšky priznanej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že je potrebné vychádzať z toho, že sa ujma predpokladá a pre stanovenie jej rozsahu voľnou úvahou súdu je potrebné zohľadniť jej primeranosť so zreteľom na všetky skutkové okolnosti danej veci.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.