Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-12-2019.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Subarea
21C/12/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: 1.) L.. Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, Q., 2.) I.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, Š.M. X, Q., obaja zastúpení JUDr. Zdenka Benčíková, advokát, Palackého 12, Bratislava, proti žalovanému: 1.) Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS), Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35884916, Bratislava, 2.) Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094, o žalobe na povolenie obnovy konania, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov na povolenie obnovy konania zo dňa 01.03.2019 o d m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 01.03.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcov na povolenie obnovy konania sp. zn. 52C/31/2007 o určenie vlastníckeho práva. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom č. k., 52C/31/2007 - 528 zo dňa 20.12.2010 súd určil, že žalobca (v konaní sp. zn. 21C/12/2019 o obnove žalovaný v 1. rade) je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Krajský súd ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 28.06.2016, č. k. 5Co/139/2011 - 672 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uvedená rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 18.08.2016.
Dôvodom podania žaloby na obnovu uvedených konaní je existencia skutočností týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia (v konaní sp. zn. 52C/31/2007 žalovaní) bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní. Ide o dôkaz, že na účinnosť zmluvy z 27.10.1975, ktorú uzatvoril B. B. (právny predchodca žalobcov) a Československý štát, zastúpený Československou správou dopravných letísk v Bratislave, na strane kupujúceho, bolo potrebné podľa § 47 ods. 3 OZ, schválenie priamo nadriadeným orgánom, ktorým bolo Federálne ministerstvo ČSSR, ktorému však zmluva na schválenie predložená ani nebola. Skutočnosť, že napriek uvedenému, bolo neskôr ministerstvo zapísané na LV na základe listiny, ktorá neexistuje, t.j. kúpnej zmluvy z 27.10.1975, keď na LV bol zapísaný žalobca bez toho, aby bolo ako vlastník vedené ministerstvo s odkazom na príslušnú listinu. Podľa § 47 ods. 3 OZ, ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1 a 2 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Toto ustanovenie bolo do OZ zavedené od 01.01.1992 s tým, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Zmluva z 27.10.1975 nebola schválená nadriadeným orgánom v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb. a k nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo ani vydržaním z dôvodu absencie dobromyseľnosti. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17C/174/2010 zo dňa 01.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/260/2017 zo dňa 28.11.2017 v spojení s príslušnými opravnými uzneseniami. Tieto rozhodnutia sú dostupné aj na elektronickej stráne súdu a tieto žalobcovia získali dňa 14.02.2019. Keďže žaloba bola podaná dňa 01.03.2019 je splnená subjektívna 3 mesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Je taktiež splnená aj objektívna 3 ročná lehota, nakoľko rozhodnutia 52C a 5Co nadobudli právoplatnosť dňa 18.08.2016.
Podľa § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku (Ďalej len "CSP"), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 397 písm. b) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.
Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tejto žaloby je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu podaná len v prípadoch uvedených v § 404 CSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.
Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní § 397 písm. a) CSP), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní § 397 písm. b) CSP. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.
Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania a to, žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Zároveň musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v pôvodnom konaní. Môže ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich žalobca nepredložil bez svojej viny.
Súd si pripojil spis sp. zn. 17C/174/2010, z ktorého zistil, že rozhodnutie č. k. 17C/174/2010 - 274 a 5Co/260/2017 - 324 bolo anonymizované a publikované súdnym tajomníkom dňa 19.02.2018.
Po dôkladnom preskúmaní podanej žaloby, má súd za to, že ju žalobcovia podali oneskorene. 3 - ročná objektívna lehota je daná a to nadobudnutím právoplatnosti napadnutých rozhodnutí. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. 3 - mesačná subjektívna lehota plynie v rámci 3 - ročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia žaloby na obnovu konania je moment 3 - ročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty, resp. lehôt, má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania bola súdu žalobcom osobne doručená dňa 01.03.2019, pričom podľa úpravy založenej v spise sp. zn. 17C boli predmetné rozhodnutia, od ktorých žalobcovia odvodzujú nové skutočnosti zakladajúce dôvodnosť žaloby na obnovu konania, publikované dňa 19.02.2018. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že sa o týchto rozhodnutiach dozvedeli až dňa 14.02.2019, tak toto tvrdenie je síce možné, avšak viazanie začiatku plynutia subjektívnej 3 - mesačnej lehoty nemožno podľa názoru súdu výlučne viazať na tento moment - teda moment, kedy sa žalobcovia naozaj o týchto rozhodnutiach (dôvodoch na obnovu konania) dozvedeli. Subjektívna lehota, je lehota, začiatok ktorej je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Ak teda uvedené rozhodnutia, resp. dôvody boli publikované na príslušnom webe dňa 19.02.2018 je možné ustáliť, že subjektívnym okamihom - momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť je práve deň 19.02.2018, resp. deň nasledujúci. Je potrebné v tomto smere tiež uviesť, že pokiaľ ide o tak pertraktovaný spor, pričom žalôb na určenie vlastníckych práv pod letiskom v Bratislave bolo podaných na Okresný súd Bratislava II niekoľko, nie je možné pripustiť konštrukciu, že sa žalobcovia mohli subjektívne dozvedieť o týchto rozhodnutiach (dôvodoch) až dňa 14.02.2019, kedy tieto boli už skoro rok zverejnené. Samotné znenie § 403 CSP pracuje so slovným spojením kedy sa mohol dozvedieť, resp. keď ho mohol uplatniť. Súd je preto názoru, že dňom kedy sa žalobcovia (navyše zastúpení právnym zástupcom) mohli o týchto rozhodnutiach (dôvodoch v nich obsiahnutých) dozvedieť je práve deň ich publikovania na príslušný web - teda 19.02.2018, resp. dňom nasledujúcim. Ak by aj tento deň bol posunutý o určité časové obdobie, aj tak by žalobcovia túto lehotu nesplnili. Tí totiž podali žalobu o obnovu konania až skoro rok po zverejnení predmetných rozhodnutí. Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Žalobcovia túto základnú procesnú podmienku nesplnili a žalobu podali oneskorene, teda po uplynutí subjektívnej 3 - mesačnej lehoty, pričom nestačí iba vágne tvrdenie, že rozhodnutia sú dostupné na stránke súdu a tieto získali dňa 14.02.2019.
V zmysle uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).