Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-1-2019.pdf
PDF · 116.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - I. G., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica a otec - G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. F. XXX, W. T. F., o návrhu otca na zmenu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 6. septembra 2018, č.k. 7P/61/2017-280, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca na zmenu styku zamietol a súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 7P/5/2017-159 zo dňa 11.5.2017 v časti výživného otca voči maloletému S. tak, že vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 3.1.2018 a nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 3.1.2018 do 31.8.2018 v sume 952 eur otcovi uložil zaplatiť matke v splátkach po 30 eur mesačne počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým nie je dôvodným a návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný čiastočne. Otec dieťaťa vo veľmi krátkom časovom intervale od rozvodu manželstva v máji 2017 podal návrh na rozšírenie jeho styku s maloletým S., a to dňa 16.11.2017, napriek tomu, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rodičia uzatvorili ohľadne maloletého rodičovskú dohodu, v ktorej otec súhlasil s tým, že sa bude môcť s maloletým stretávať každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky. Súd mal za preukázané, že evidentne sa otec so synom nestretával ani pred touto úpravou napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 3.11.2015, č.k. 5P/65/2014-216, ktorý rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/28/2016-242 zo dňa 25.7.2016, nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2016, bol styk upravený. Z uvedeného súd zistil, že otec sa so synom riadne nestretáva najmenej od roku 2014 a za takto dlhú dobu je zrejmé, že maloletý si od otca odvykol a v súčasnosti ho absolútne odmieta, a to aj za výdatnej podpory matky. Maloletý S. si osvojil slovník svojej matky, ktorá navrhovateľa nazýva „G.“ a maloletý svojho otca nazýva rovnako, čo mal súd preukázané
pohovorom maloletého vykonaným na ÚPSVaR Senica dňa 6.4.2018. Súd je presvedčený o tom, že matka dieťa riadne nepripravuje na stretnutie s otcom, i keď ona tvrdí opak. Pochybil však aj otec, keď doteraz nevyužil svoje právo a nepostupoval v zmysle poučenia súdu vysloveného v rozsudku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V danej zložitej situácii už neobstojí argumentácia otca, že takto nepostupoval kvôli dieťaťu. Výsledkom zostáva, že maloletý S. otca absolútne odmieta a za daného stavu by bolo kontraproduktívne dieťa nútiť k niečomu, čo má momentálne zafixované ako neprípustné. Bude na otcovi, aby si postupne znova začal budovať vzťah so svojím synom. Nevyriešilo by to však len to, ak by súd návrhu otca na rozšírenie jeho styku s dieťaťom vyhovel. Nie je úmyslom súdu otca obmedzovať na jeho rodičovských právach podieľať sa na výchove dieťaťa, ale súd v prvom rade musí mať na zreteli záujem maloletého dieťaťa. Za daného stavu nie je v záujme maloletého S. návrhu otca vyhovieť. Medzi rodičmi je rivalita a snaha každého z nich S. si získať. Za týchto okolností sa postupom času do najhoršieho a najnevýhodnejšieho postavenia dostalo paradoxne dieťa, o ktorom rodičia tvrdia, že mu chcú len to najlepšie. Maloletý S. má momentálne veľmi rád svoju matku, u ktorej sa cíti byť v bezpečí. Nebolo by správne, ak by súd dieťa nateraz nútil do niečoho, čo samotné dieťa, podľa slov kolízneho opatrovníka, vyslovene odmieta. Styk otca s maloletým S. je súdom upravený. Otec teda má k dispozícii zákonné východiskové prostriedky svojho syna získať. Pretože rozšírenie už upraveného styku otca so synom by nebolo v súčasnosti v najlepšom záujme dieťaťa, ktoré dieťa navyše má aj psychologické potiaže, čo si vyžaduje individuálny výchovný prístup, ktorý otec nemá v tomto čase osvojený, návrh na zmenu styku súd zamietol. Rovnako súd nepristúpil ani k zmene úpravy styku, ktorý matka navrhla zmeniť opakovane na nedeľu, a to preto, že sama v konaní uvádzala, že maloletý S. každú nedeľu by mal mať tréningy v plávaní. Návrhu matky na zvýšenie výživného však bolo potrebné čiastočne vyhovieť, pretože od posledného rozhodovania o výživnom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom pod sp. zn. 7P/5/2017 prišlo evidentne k zmene pomerov najmä na strane maloletého S., ktorý predtým chodil do MŠ, teraz je žiakom 2. ročníka ZŠ a nepochybne s touto skutočnosťou sa spája zvýšenie nákladov. Na strane otca neprišlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, pretože vyživovaciu povinnosť k maloletému G. G. narodenému v roku 2016, ktorý pochádza z jeho terajšieho vzťahu, mal už v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2017. Príjem otca je vo výške 600 eur mesačne v čistom. Ani na strane matky súd nemal preukázanú žiadnu podstatnú zmenu pomerov. Ak teda súd vychádza z výdavkov na maloletého S. tvrdených matkou v školskom roku 2017/2018, kedy bol prvákom na ZŠ a boli vo výške 285 eur, tak čiastočné zvýšenie výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami v sume 23,68 eur mesačne a príspevkom matky minimálne v rovnakej výške, bude mať maloletý k dispozícii sumu uvádzanú matkou. Skutočný príjem matky sa otcovi podľa názoru súdu nepodaril preukázať. Ak by totiž mala príjem v sume 200 - 250 eur mesačne ako uviedla, kladie si súd otázku, z čoho dokáže prispievať svojej matke na spoločnú domácnosť sumou 160 eur mesačne, z čoho nakupuje pre domácnosť potraviny, drogériu a iné potrebné veci pre seba a deti, čo tvrdila kolíznemu opatrovníkovi a v neposlednom rade z čoho dokáže matka zaplatiť hypotéku v G. sporiteľni, a.s., ktorú spláca vo výške 600 eur mesačne, úver v spoločnosti R. X., ktorý spláca vo výške 111 eur mesačne a pôžičku voči Z. U., ktorú údajne spláca vo výške 150 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné otca voči maloletému S. so spätnou účinnosťou, a to od 3.1.2018, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého S. za čas od 3.1.2018 do 31.8.2018 v sume 952 eur. Matka preukázane za uvedené obdobie neprevzala žiadne výživné, a to ani v doteraz určenej sume 100 eur mesačne, preto dlžná suma predstavuje nedoplatok za 29 dní mesiaca január 2018 v sume 112 eur (120 eur deleno 31 dní rovná sa 3,87 eur/1 deň krát 29 dní rovná sa 112,26 eur) a za 7 mesiacov v sume 840 eur (február až august 2018 = 7 mesiacov krát 120 eur rovná sa 840 eur), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zmenu úpravy styku s maloletým a súčasne znížiť výživné na sumu 65 eur mesačne. Uviedol, že z jeho strany bolo dostatočne preukázané, že má záujem o pravidelný styk s maloletým, pričom podľa jeho názoru je maloletý zo strany matky negatívne ovplyvňovaný a je v ňom neustále prebúdzaný pocit nezáujmu a nenávisti. Matka maloletého mu neustále bráni v styku s dieťaťom, poukázal na to, že pokiaľ bol vykonaný pohovor s maloletým, tak dieťa opakovalo naučené frázy. Namietol, že súd neriešil absolútne chovanie matky a bránenie v styku, neoveril overiteľné fakty a nezaujímal sa o preukázateľné klamstvá zo strany matky. Matka sa opiera o zlý zdravotný stav syna, vodí ho po psychiatroch, necháva mu predpisovať lieky, ktoré spôsobujú vedľajšie
účinky a tie zase rieši inými liekmi, pričom o zdravotnom stave dieťaťa ho neinformuje. Poukázal na to, že prostredie, v ktorom žije maloletý, je narušené do takej miery, že sa to musí prejaviť aj na jeho správaní. On nemá možnosť absolútne výchovne na syna pôsobiť, zistiť jeho návyky a viesť ho k zdravému spôsobu života. Podľa jeho názoru neobstojí názor kolízneho opatrovníka, že nemá osvojené zručnosti otca, nakoľko o spoločnú domácnosť, ako aj o syna sa staral predovšetkým on. Poukázal na to, že neboli odstránené a ani nijako riešené rozpory vo výpovediach matky a súd prijal tvrdenie, že matka zarába 50 eur mesačne a na živobytie si privyrába predajom vecí, ktoré nešpecifikovala. On súdu doložil, že ide o veci pochádzajúce z BSM. V predchádzajúcom prehlásení o príjmoch a výdavkoch pritom matka uviedla výdaje vo výške cca 1.200 eur mesačne, pričom súd neriešil očividný rozpor v príjmoch 50 eur a výdavkoch 1.200 eur. Uviedol, že jeho životná situácia sa zmenila z dôvodu zadržania vodičského oprávnenia na návrh matky pre exekučné konanie z dôvodu nezaplateného výživného, pričom vodičské oprávnenie je hlavnou náplňou jeho činnosti ako osoby SZČO a zadržaním vodičského oprávnenia bolo exekučné konanie kompletne zmarené. Rovnako týmto vznikli aj problémy s financovaním chodu jeho domácnosti s maloletým synom G., nar. XX.X.XXXX a partnerkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedla, že Okresný súd Senica rozsudkom č.k. 7P/5/2017-159 zo dňa 11.5.2017 rozviedol manželstvo rodičov a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne, pričom styk otca s dieťaťom bol dohodou rodičov stanovený na každú párnu sobotu v roku v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2017. Dňa 16.11.2017 podal otec na súd nový návrh na úpravu styku s maloletým S., pričom však otec ani raz do podania tohto nového návrhu styk na základe ostatnej úpravy nerealizoval a na styk sa ani raz nedostavil. Otec mal možnosť po asi troch rokoch, čo dieťa dobrovoľne nevidel, si s dieťaťom postupne vybudovať vzťah, čo ale vedome a zámerne neurobil. Ak ho dieťa odmieta, je to len následok toho, že za maloletým nechodil a nestretával sa s ním tak, ako mohol a mal. Otec nemal nikdy vôľu rešpektovať styk určený rozsudkom 7P/5/2017-159 zo dňa 11.5.2017. Ak aj prejavil záujem o styk (telefonicky, SMS správou), vždy sa ho domáhal mimo času určeného súdnym rozhodnutím, no ona mu tento styk chcela umožniť, avšak sa otec ani tak naň nedostavil, s jedinou výnimkou. K zvýšeniu výživného uviedla, že výživné v sume 120 eur mesačne je vzhľadom na potreby dieťaťa minimálne. Ide o výživné v sume 4 eur na deň a nepokrýva ani len stravu dieťaťa, pričom dieťa má rozsiahle zdravotné problémy, s ktorými sú zvýšené náklady.
5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Vo veci zmeny styku otca s maloletým navrhovali návrh zamietnuť z dôvodu, že styk upravený v rokoch 2014 a 2017 sa nerealizuje podľa právoplatného rozsudku. S otcom bol realizovaný pohovor po ukončení súdneho pojednávania, kde mu bolo poskytnuté sociálne poradenstvo vo veci podania návrhu na súdny výkon rozhodnutia a bolo mu odporučené, aby sa snažil s maloletým stretávať, aby si vytvorili medzi sebou vzťah a neskôr si potom bude môcť podať nový návrh na zmenu styku.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7P/61/2017 je zmena úpravy styku otca s maloletým S. a zvýšenie výživného otca na dieťa. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca na zmenu styku zamietol a súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 7P/5/2017-159 zo dňa 11.5.2017 v časti výživného otca voči maloletému S. tak, že vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 3.1.2018 a nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 3.1.2018 do 31.8.2018 v sume 952 eur otcovi uložil zaplatiť matke v splátkach po 30 eur mesačne počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
11. V zmysle § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.
13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
17. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
18. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
19. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk, keď správne poukázal na to, že styk otca je už po dobu viac rokov upravený právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, pričom preukázateľne ani na základe úpravy styku už viac rokov sa otec riadne s dieťaťom nestretáva, otec však zostal pasívny a doposiaľ sa ani raz nedomáhal výkonu súdneho rozhodnutia, a teda v súčasnosti nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že by bolo v záujme dieťaťa pôvodne upravený styk rozšíriť i s prespávaním dieťaťa u otca, keď doposiaľ sa nerealizoval styk otca s dieťaťom ani v zmysle pôvodnej úpravy v rozsahu dvoch hodín každú párnu sobotu, dieťa na otca nie je zvyknuté a otca odmieta, čo samé potvrdilo pri vykonanom pohovore s opatrovníkom.
21. Je potrebné apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme spoločného dieťaťa, čo je základným predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, pričom i dieťa takto získava vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme spoločného dieťaťa snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.
22. S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na zmenu úpravy styku otca s dieťaťom za vecne správny.
23. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
25. Za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výšky výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, pričom správne posúdil zmeny pomerov tak na strane výživou odkázaného dieťaťa, ako aj na strane výživou povinných rodičov, a dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).
26. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že zadržaním vodičského oprávnenia došlo k ohrozeniu a zmareniu jeho podnikateľskej činnosti, odvolací súd k tomu uvádza, že k zadržaniu vodičského oprávnenia došlo z dôvodu, že otec riadne neplatil výživné, a teda uvedené si zapríčinil sám tým, že neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, čo však nemôže byť v rozpore s oprávnenými záujmami dieťaťa odkázaného na výživu.
27. Za správny považoval odvolací súd i rozsudok súdu prvej inštancie v časti nedoplatku na zročnom výživnom, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP i o nároku na náhradu trov konania.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
31. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).