Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/6/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému J.. T. E. pre pokračovací prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 09.10.2018, č.k. 2T/20/2018-368, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J.. T. E., narodeného XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného J.. T. E. za vinného pre pokračovací prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1/ ako konateľ spoločnosti H. s.r.o., so sídlom Y. č. X, C., IČO: XX XXX XXX nevyplatil v deň splatnosti dňa 28.02.2017 svojmu zamestnancovi C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. č. XXXX/ X, zamestnanému ako prevádzkar s nástupom do zamestnania dňa 09.12.2016 na základe pracovnej zmluvy podpísanej dňa 08.12.2016 a k nej podpísanej dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.12.2016 mzdu za odpracovaný mesiac január 2017 vo výške 435,50 Eur, hoci na vyplatenie mzdy mal podľa znaleckého dokazovania z odboru ekonómia a manažment dostatok finančných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti obchodnej spoločnosti, 2/ ako konateľ spoločnosti s názvom funworks s.r.o., so sídlom Y. č. X, C., IČO: XX XXX XXX, nevyplatil v deň splatnosti, najneskôr do 28.02.2017 svojej zamestnankyni V.. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., V. č. XXXX/XX zamestnanej ako manažér s nástupom do zamestnania dňa 01.09.2015 na základe manažérskej zmluvy podpísanej dňa 23.08.2015 a k nej podpísanému dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2016 náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 20 dní za rok 2016 vo výške 985,82 Eur, hoci na vyplatenie mzdy mal podľa znaleckého dokazovania z odboru ekonómia a manažment dostatok finančných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti obchodnej spoločnosti, Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť, postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil (podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona) s určením mu skúšobnej doby (podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona) na 1 rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému C. W. v sume 435,50 eur a poškodenej V.. N. M. v sume 985,82 eur.

Proti tomuto rozsudku podal písomne odvolanie obžalovaný, uvádzajúc, že smeruje do viny, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Trvá na svojej nevine. K skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku zdôraznil, že poškodenému C. W. ako zamestnancovi bola mzda za mesiac január 2017 vyplatená. O prebratí mzdy poškodeným nemá písomný záznam, ale len potvrdzujúcu správu od svedkyne S. M. o tom, že si poškodený mzdu prevzal v termíne do 28.02.2017. Pretože to bolo v jeho neprítomnosti poškodený už nebol ochotný podpísať prevzatie mzdy v hotovosti, aj keď to poškodený popiera. Svoje tvrdenie opiera o internetovú komunikáciu so svedkyňou S. M., ako aj o výpovede svedkýň S. M., D. M. a K. S.. V internetovej komunikácii sa píše akým spôsobom si podelia 1000 eur, ktoré im tam nechal na vyplatenie mzdy. Z danej komunikácie vyplýva, že si dané prostriedky aj podelili podľa kľúča z danej komunikácie. Všetky svedkyne uviedli vo svojich výpovediach, že tam prostriedky boli a že si ich aj podelili a poškodenému C. W. bola mzda vyplatená. Z výpovedí svedkýň S. M., D. M. a K. S. je zrejmé, že im bola mzda vyplatená v plnom rozsahu. Neopieral svoje odôvodnenia iba o jeho tvrdenie, ale o výpovede svedkýň. Proti jeho tvrdeniam stojí len výpoveď poškodeného C. W.. Dovolí si pochybovať o jeho zámere nájsť v danej veci pravdu. K skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku uviedol, že jeho úmyslom nebolo nevyplatenie odstupného N. M.. Túto skutočnosť uvádza od prvého momentu. Opiera sa o morálne dôvody. Poškodenú vyzval na vrátenie zverených vecí, ktoré neprebehlo ani do dnešného dňa. K tomu odovzdal aj záznam sms

- komunikácie s poškodenou. Je samozrejme na mieste sa pýtať, prečo nepoužil právne kroky na vymáhanie daných vecí, ale nemá finančné prostriedky, aby viedol súdne spory. Dúfal, že orgány budú konať v tejto veci na základe jeho výpovede. Odvolanie podáva aj ku konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo z dôvodu, že si nemohol dovoliť právneho zástupcu a preto sa od prvej chvíle snažil brániť sám. Verí v spravodlivosť a že pravda sa ukáže, ale od prvej chvíle sa nemôže zbaviť pocitu, že konanie orgánov v danej veci smerovalo k jasnému vyrieknutiu rozsudku vinný. Pri súdnom procese sudkyňa Okresného súdu v Topoľčanoch ho napomínala, že jeho otázky sa snažia naviesť svedka a pritom prokurátorka robila to isté, snažila sa naviesť svedkov, aby svedčili v jeho neprospech. Má za to, že súd túži nájsť pravdu, aby nedošlo k odsúdeniu nevinných. Možno, že sa mýli, že to tak nie je, že je to určitý druh hry, možno kto koho pozná. Mal pripravenú aj záverečnú reč, kde chcel poprosiť o spravodlivý rozsudok, ale nebol vyzvaný ju predniesť. Dúfa, že sú to len jeho pocity, lebo verí v spravodlivosť a pravde. A verí, že zvíťazí. Už vo všetkých tých veciach je unavený, ale jediné v čom si je istý je jeho nevina v plnom rozsahu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom v neprítomnosti riadne a včas upovedomeného obžalovaného (za splnenia podmienok na taký postup podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku), ďalej neprítomnosti poškodeného C. W. (podľa § 294 odsek 2 Trestného poriadku), prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra, hodnotiac napadnutý rozsudok ako správny, navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Svojím vyjadrením sa k jej názoru priklonila i prítomná poškodená V.. N. M..

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu dostačujúcom na meritórne rozhodnutie v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku a dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní aj správne vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku. V dostatočnom rozsahu a kvalite sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s otázkami nevyhnutnými pre rozhodnutie vo veci samej. Na vecne správnu argumentáciu súdu I. stupňa pri hodnotení dôkazov a vo vzťahu k skutkovým záverom nachádzajúcim svoj odraz vo výrokoch o vine, treste i náhrade škody napadnutého rozsudku, preto odvolací súd poukazuje bez potreby jej opakovania v konkrétnostiach.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd len zdôrazňuje (resp. i dopĺňa), že pokiaľ ide o skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku, obžalovaný mal ako štatutárny orgán predmetnej obchodnej spoločnosti povinnosť riadne a včas vyplácať mzdu zamestnancovi tejto spoločnosti C. W. a bolo preto jeho zodpovednosťou - pokiaľ si uvedenú zákonnú povinnosť splnil (ako sám tvrdí) - aby túto skutočnosť aj vedel preukázať (napr. výpisom z bankového účtu alebo potvrdením o vyplatené mzdy v hotovosti). Poškodený W. vo svojich svedeckých výpovediach opakovane potvrdzoval, že mzda za mesiac január 2017 mu zamestnávateľom (v mene ktorého konal obžalovaný) vyplatená nebola. Túto skutočnosť potvrdila aj znalkyňa In. Alena Ďurčeková (z odboru ekonomiky a manažmentu, odvetvia personalistiky a kontrolingu), posudzujúc účtovné doklady predmetnej spoločnosti. Pokiaľ sa obžalovaný odvolával na istú formu neformálneho spôsobu vyplatenia mzdy tým, že nechal obálku s peniazmi v danej prevádzke s pokynmi pre konkrétne pracovníčky, aby si tieto peniaze (v jeho neprítomnosti) rozdelili ako mzdu, z ich výpovedí (na ktoré aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v podrobnostiach poukazuje), posudzujúc ich komplexne a zohľadňujúc rôzne rozpory v ich výpovediach, nevyplynulo, že malom ísť o finančné prostriedky, z ktorých mala byť vyplatená mzda za daný mesiac aj poškodenému W.. Naopak, vyplynula z nich faktická prax v danej prevádzke v tom zmysle, že poškodený W. mal vo svojej pracovnej náplni aj disponovanie s peniazmi z pokladne pre účely zabezpečovania (nákupu) zásob, resp. vyplácania dlhov predmetnej spoločnosti. Fakt prenechania obálky s hotovosťou 1 000 eur obžalovaným v prevádzke preukázaný bol, ale nebolo preukázané, že by šlo o peniaze účelovo určené na mzdu poškodeného W. a v prípade, že si z tejto sumy aj nejaké peniaze fyzicky vzal (ktorú možnosť i sám poškodený pripustil, nevylúčil ju), tak nebolo preukázané (a poškodený poprel), že by účelom takéhoto prevzatia peňazí bolo vyplatenie mu mzdy za daný mesiac. Dokonca ani svedkyňa M., na e - mailovú komunikáciu s ktorou sa obžalovaný odvolával, nepotvrdzuje, že by poškodenému mzda bola reálne vyplatená (pokiaľ potvrdzuje, že poškodený si vzal z obálky XXX eur, nevedela uviesť či to mala byť mzda alebo si peniaze vzal za účelom vyplácania dlhov prevádzky). Napokon ani z výpovedí ďalších svedkýň - zamestnankýň danej prevádzky o tom aké konkrétne sumy si ktorá z danej celkovej sumy 1 000 eur vzala ako mzdu alebo jej súčasť nemožno urobiť relevantný záver, že by pri nimi uvádzanej deľbe peňazí z celkovej sumy 1 000 eur mohol zostatok predstavovať peňažnú sumu spôsobilú uspokojiť mzdový nárok poškodeného. Znalecky bolo tiež preukázané, že daná obchodná spoločnosť mala v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedok, i keď nie na účte, ale v pokladni, v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že obžalovanému nebránili objektívne prekážky (objektívna platobná neschopnosť) pre splnenie si povinnosti zaplatiť mzdu za relevantný kalendárny mesiac poškodenému W.. Obžalovaný pritom nevyužil ani dodatočnú možnosť úhrady mzdy, t.j. nevyužil inštitút účinnej ľútosti. Neobstojí preto na základe vyššie uvedeného námietka obžalovaného, že z predmetného skutku je usvedčovaný výlučne ničím nepodloženým tvrdením poškodeného W..

K skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku je namieste uviesť, že ani sám obžalovaný nespochybňoval, že poškodenej V.. N. M. neuhradil náhradu mzdy za dovolenku, ktorú si nemohla vybrať z dôvodu skončenia jej pracovného pomeru. Obžalovaný v danom čase ako štatutárny orgán danej obchodnej spoločnosti mal aj povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom a z toho dôvodu bolo jeho zodpovednosťou ovládať pracovnoprávne normy tak, aby neporušoval práva zamestnancov. Z § 116 odsek 3 Zákonníka práce vyplýva, že za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrady mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Dôkazne je nesporný fakt, že v rozhodnom čase poškodená dala výpoveď, na podklade ktorej jej plynula výpovedná doba, s uplynutím ktorej Zákonník práce spája právny následok zániku pracovného pomeru. Taktiež bolo preukázané, že nárok na danú dovolenku jej vznikol i to, že počas výpovednej doby bola práceneschopná. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že jej náhradu mzdy za dovolenku nevyplatil preto, že táto nevrátila zamestnávateľovi všetky veci mu patriace v čase jej reálneho opustenia danej spoločnosti, táto skutočnosť jednak nebola dôkazne preukázaná, šlo len o listinne alebo inak nepodložené tvrdenie obžalovaného (poškodená to poprela), avšak aj v prípade, že by preukázaná bola, jej nárok na náhradu mzdy jej zo zákona prináležal. Svedecké výpovede poškodenej pritom korešpondujú so znaleckými závermi už vyššie menovanej znalkyne vo vzťahu k existencii nároku poškodenej na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, faktu, že náhrada mzdy poškodenej vyplatená nebola i záveru o dostatku finančných prostriedkov danej spoločnosti, ktoré jej (a preto obžalovanému ako štatutárnemu orgánu) umožňovali uvedenú náhradu mzdy poškodenej riadne a včas vyplatiť.

K tzv. procesnej časti námietok odvolateľa odvolací súd uvádza, že nezistil vo veci procesné pochybenia, z ktorých by vyplývalo porušenie práva obžalovaného na obhajobu. V jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky tzv. povinnej obhajoby, preto ak sa rozhodol obhajovať sám, šlo o jeho rozhodnutie, pričom po náležitom poučení ho ako obvineného (neskôr obžalovaného) mu nič nebránilo si obhajcu (z radov advokátov) zvoliť, resp. uplatniť si právo na bezplatnú obhajobu, resp. obhajobu na zníženú odmenu (pokiaľ na to spĺňal zákonné podmienky), čo však nevyužil.

Obsah zápisnice z hlavného pojednávania z 09.10.2018, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, nekorešponduje s vyjadrením obžalovaného, že by mu nebolo umožnené predniesť záverečnú reč. Zo zápisnice naopak vyplýva, že právo záverečnej reči ako i právo posledného slova využil.

Odvolací súd nezistil ani ďalšie také procesné pochybenia, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť alebo iným spôsobom ich korigovať.

Súd I. stupňa obžalovanému v súlade s kritériami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona uložil v rámci zákonnej trestnej sadzby primeraný výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Ako správny hodnotí odvolací súd i výrok o náhrade škody obom poškodeným v rozsahu ich riadne a včas uplatnených nárokov na náhradu škody a hoci ide o nároky, ktoré majú poškodení voči danej obchodnej spoločnosti ako právnickej osobe, vzhľadom na fakt, že v rozhodnom čase bol obžalovaný jediným spoločníkom a konateľom danej spoločnosti s ručením obmedzeným, bolo možné ho zaviazať k náhrade škody v adhéznom konaní.

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, nezistiac pochybenia napadnutého rozsudku v odvolateľom napadnutej časti, ktoré by boli v jeho prospech, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.