Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-123-2018.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/123/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému Auto discont s.r.o., Šenkvická cesta 14/F, 902 01 Pezinok, IČO: 35 899 620, právne zastúpený Mgr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, o zaplatenie 1.799,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/491/2015-142 zo dňa 10.4.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.799,- eur s 5,5 % p.a. úrokom z omeškania od 05.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, záver odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom V.. G. K., výpovede svedkov I. Y., V. I., Q. Y., V.. R. a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 03.05.2015, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla M., farba strieborná EČ: C za kúpnu cenu 1.799,- eur, z toho kúpna cena vo výške 1.000,- eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 799,- eur mala byť zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere. Podľa vyjadrenia strán sporu, kúpna cena bola v celosti žalovanému zaplatená. Predmetom konania je nárok na vrátenie kúpnej ceny v súvislosti s kúpnou zmluvou z dôvodu, že žalobkyňa listom zo dňa 21.05.2015 odstúpila od kúpnej zmluvy, s čím žalovaný nesúhlasil. Pred uzavretím kúpnej zmluvy žalobkyňa absolvovala skúšobnú jazdu a následne motorové vozidlo prevzala. Po cca dvoch týždňoch a počte najazdených cca 500 km vozidlo prestalo byť funkčné a použiteľné. Na základe telefonického vyjadrenia žalovaného, žalobkyňa na vlastné náklady dopravila vozidlo k mechanikovi, ktorý skonštatoval nefunkčnosť, nepojazdnosť vozidla a potrebu opravy v rozsahu 1.100,- eur. Následne žalobkyňa nefunkčné, nepojazdné vozidlo doviezla žalovanému po predchádzajúcom odstúpení od kúpnej zmluvy.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, 2, § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania vrátane doplneného dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Je nesporné, že strany sporu dňa 03.05.2015 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo. V dôsledku odstúpenia od zmluvy z dôvodu vady turbodúchadla, ktorá vada vyšla najavo dodatočne, žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy, keďže išlo o vadu odstrániteľnú, ale náklady na jej odstránenie sú neefektívne vzhľadom na kúpnu cenu vozidla a hodnotu vozidla, a preto túto vadu je potrebné považovať za neodstrániteľnú. Doplnením dokazovania, a to opätovným výsluchom svedkov Q. Y., I. Y. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že vada turbodúchadla bola obsiahnutá v protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, ktorý žalobkyňa podpísala. Okolnosti, za ktorých k podpisu protokolu došlo, možno považovať za omyl týkajúci sa druhu a obsahu právneho úkonu. V konaní bolo preukázané najmä výsluchom svedka Q. Y., ktorý potvrdil pravdivosť obsahu výpovede žalobkyne, že pred podpisom protokolu žalobkyňa o jeho obsahu nebola upovedomená. Je zrejmé, že žalobkyňa protokol pred podpisom nečítala, ale uvedené nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne, ktorú zamestnanec žalovaného I. Y. nesprávne informoval o tom, že podpisuje iba doklad o absolvovaní skúšobnej jazdy pre internú potrebu svedka. V tomto smere súd sa v plnom rozsahu stotožnil s výsluchom žalobkyne a svedka Q. Y., lebo bolo by v rozpore s logikou i potrebou žalobkyne, aby uzavrela kúpnu zmluvu, ak by vedela o existencii vady turbodúchadla, na opravu ktorej vady bolo potrebné vynaložiť 1.100,- eur, t.j. viac ako 60 % z kúpnej ceny vozidla. Vzhľadom na odborné znalosti svedka Q. Y. je nepravdepodobné, že by odporúčal žalobkyni kúpu vozidla s takouto vadou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je potrebné zohľadniť aj okolnosti prípadu, že žalobkyňa na financovanie predmetu kúpy uzavrela zmluvu o úvere a celkovú sumu, ktorú zaplatila za vozidlo je 2.779,12 eura. Podľa názoru súdu prvej inštancie, je nemorálne zo strany žalovaného uvedenie žalobkyne do omylu, v dôsledku ktorého podpísala protokol. Svedok I. Y. žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňu ústne oboznámil s vadami osobného motorového vozidla a nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že jej uviedol pred podpisom protokolu, že ide o interný doklad o absolvovaní skúšobnej jazdy. Svedkyňa V. I. nevedela potvrdiť výpoveď svedka I. Y. a iný prostriedok procesnej obrany žalovaný neprodukoval. K vierohodnosti svedka Q. Y. súd skonštatoval, že tento svedok pri existencii blízkeho príbuzenského vzťahu vypovedal vierohodne, logicky súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede. Podľa názoru súdu prvej inštancie, svedok I. Y. pri existencii jeho pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným, keby potvrdil, že žalobkyňu neoboznámil s vadami vozidla, ohrozil by si pracovnoprávny vzťah. Pokiaľ žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy, zmluva sa v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (správne, nie § 18 ods. 2) odstúpením od zmluvy zrušuje od začiatku. V zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 1.799,- eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že časť kúpnej ceny bola uhradená prostredníctvom úveru, uvedené nemá vplyv na záväzkový vzťah medzi stranami sporu. Kúpnu cenu zaplatila žalobkyňa žalovanému. Na záver súd dodal, že pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vozidlo má platné STK a emisnú kontrolu do 04.02.2017 (vykonaná bola 04.02.2015, t.j. tri mesiace pred kúpou vozidla) kupujúci dôvodne predpokladal, že vozidlo bude plne spôsobilé na jazdu na pozemných komunikáciách počas platnosti STK. Navyše, každá osoba kupujúca osobné motorové vozidlo kupuje vozidlo za účelom jeho používania po obvyklú dobu. I pri používaní ojazdeného vozidla je dlhší predpoklad užívania vozidla ako dva týždne. Za iných okolností nadobudnutie motorového vozidla stráca zmysel. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel. Zároveň žalobkyni priznal uplatnený úrok z omeškania v súlade s ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne uznesením po právoplatnosti vo veci.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Opätovne poukázal na skutkový stav a predmet sporu s tým že so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Poukázal na to, že ani pri opakovanom výsluchu svedka Q. Y., otca žalobkyne, nedošlo k rozptýleniu pochybností o jeho dôveryhodnosti z dôvodov, na ktoré poukázal už v prvom podanom odvolaní. Zdôraznil, že uvedený svedok bol prítomný na pojednávaní s tým, že žalobkyňa bola poučená súdom, že v prípade, ak je prítomný na pojednávaní jej otec, nemôže byť ďalej vypočutý ako svedok. Tvrdené skutočnosti žalobkyňou, že zamestnanec žalovaného ju uviedol do omylu, keď jej predložil na podpísanie protokol o skúšobnej jazde s tvrdením, že ho má podpísať pre interné potreby tohto zamestnanca, žalobkyňa nepreukázala, ani neoznačila žiaden dôkaz. Za nesprávny záver preto právny zástupca žalovaného považoval záver vyplývajúci z odseku 30 napadnutého odôvodnenia, v časti pokiaľ súd uviedol, ... „že svedok Q. Y. potvrdil, že žalobkyni nebol protokol o skúšobnej jazde predložený pred jeho podpísaním“.
Ďalej poukázal na obsah protokolu o skúšobnej jazde, ktorý obsahuje detailný popis vád na predávanom vozidle, s ktorého obsahom sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť. Svedok I. Y. poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že jej oznámil, že sa jedná o interný doklad a slúži len pre internú potrebu. Potvrdil, že žalobkyňa o existencii vady turbodúchadla bola informovaná pred uzavretím kúpnej zmluvy. Aj z ostatných okolností danej veci podľa žalovaného nepochybne vyplýva charakter protokolu, ktorý žalobkyňa podpísala, že nepredstavoval, ani nemohol predstavovať interný doklad žalovaného, ale predstavoval prílohu kúpnej zmluvy, prostredníctvom ktorej žalovaný žalobkyňu informoval o technickom stave vozidla pre účely jeho predaja, o vade turbodúchadla a napokon o odporúčanej údržbe. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný uviedol do omylu žalobkyňu, bol nesprávny, a preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný odovzdal žalobkyni všetky relevantné podklady a dokumenty týkajúce sa motorového vozidla a popisu jeho technického stavu a vád. Je však zrejmé, že žalobkyňa sa s ich obsahom neoboznámila ani následne. Žalobkyňa svojpomocne s otcom doliali po troch dňoch olej, pretože jej začala blikať kontrolka. Žalobkyňa mala všetky zmluvné dokumenty týkajúce sa motorového vozidla, odporúčaného spôsobu jeho údržby a opráv, ktoré jej poskytol žalovaný, a preto jej nič nebránilo sa s nimi oboznámiť. Žalobkyňa vedela, že kupuje nie nové motorové vozidla, ale používané. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na obsah svedeckej výpovede I. R., ktorý potvrdil, že vada turbodúchadla vznikla v dôsledku opotrebovania vozidla. Tento svedok tiež potvrdil náklady na opravu uvedenej vady v sume 1.100,- eur. Zdôraznil, že práve technickému stavu vozidla žalovaný v čase jej predaja prispôsobil aj cenu vozidla. Žalovaný informoval žalobkyňu, že aktuálna kúpna cena nového motorového vozidla, ktoré si kúpila žalobkyňa, je minimálne 18.000,- eur. Žalobkyňa zaplatila za motorové vozidlo 1/10-inu kúpnej ceny nového vozidla. Kúpna cena zodpovedala technickému stavu a miere jeho opotrebenia. Podľa názoru žalovaného, nie je opodstatnené tvrdenie súdu, že pokiaľ náklady na odstránenie vady dosiahnu 91 % kúpnej ceny, tak takéto vady treba považovať za neodstrániteľné. Žalovaný súhlasil s tvrdením súdu, že zákazníci si nekupujú vozidlá preto, aby im prestali fungovať po dvoch týždňoch, ale zdôraznil, že ojazdené vozidlo predstavuje použitú vec, ktorú by si mal každý kupujúci dôkladne prezrieť a následne zabezpečiť jeho údržbu a opravu, výmenu opotrebovaných súčastí, ide o všeobecne známu povinnosť vlastníka použitej veci. Pokiaľ by žalobkyňa túto povinnosť splnila, nepochybne by mohla kúpené motorové vozidlo ďalej užívať. Žalovaný odmietol záver súdu, že by sa voči žalobkyni dopustil nemorálneho konania. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyni nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy so žalovaným, pretože žalovaný túto informoval o vadách predávanej veci a osobitne o vade, v dôsledku ktorej sa vozidlo po používaní žalobkyňou stalo nepojazdným. Žalovaný preto za vady na motorovom vozidle nezodpovedá. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvej inštancie. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný opakovane poukazuje na svoje tvrdenia, ktoré už uplatnil v prvom odvolaní. Zdôraznila, že pri kúpe bola uvedená do omylu preto, že k vozidlu boli predložené doklady o emisnej a technickej kontrole vozidla platné do 04.02.2017, a teda podľa podkladov bolo vozidlo spôsobilé premávky na cestných komunikáciách. V skutočnosti to nebolo a vozidlo vôbec nebolo spôsobilé premávky na cestných komunikáciách, čo v dôsledku tvrdí aj žalovaný, ktorý síce tvrdil, že žalobkyňu informoval o vade turbodúchadla pred uzavretím kúpnej zmluvy, čo však nie je pravda. Podľa znalca, vada turbodúchadla bola taká, že vozidlo v takomto stave mohlo spôsobiť fatálny úbytok oleja v motore a jeho poškodenie. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný odpredával vozidlo s takou vadou, ktorá robí vozidlo nepoužiteľným na cestných komunikáciách, a teda nemal ani jej umožniť odchod na cestné komunikácie, ale upozorniť ju na to, že vozidlo je potrebné najprv odtiahnuť do servisu a až potom je spôsobilé na používanie. Skonštatovala, že záver je jednoznačný, lebo predané vozidlo nebolo spôsobilé jazdy na cestných komunikáciách, pričom sám žalovaný vo výpovedi dňa 22.04.2016 uviedol, že vozidlo predával ako funkčné vozidlo na používanie. Ak by naozaj bola o týchto vadách informovaná ako tvrdí žalovaný, s určitosťou by motorové vozidlo nekúpila a s určitosťou by jej otec neodporúčal vozidlo kúpiť. Poukázala na ochranu svojich práv ako spotrebiteľa voči nekalým praktikám súkromných podnikateľov s tým, že sa stotožnila so záverom súdu o nemorálnom konaní. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok.
4. Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) v spojení s § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 3.4.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie náležite postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č.k. 4Co/134/2016-115 zo dňa 16.11.2017 s tým, že doplnením dokazovania, následne rozhodnutím vo veci samej náležite vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 CSP, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj správne právne vec posúdil.
Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľskej zmluvy pri pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo skutkových okolností danej veci, najmä z uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 3.5.2015 (č.l. 22 spisu) vyplýva z bodu D opísaný faktický stav automobilu, z ktorého bodu vyplýva ... „že technický stav automobilu je veľmi zlý a je možné predpokladať, že v rámci technickej kontroly nemusí byť uznaný spôsobilý k prevádzke na pozemných komunikáciách...“. Ďalej z protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla (č.l. 25 spisu) vyplýva, že motorové vozidlo malo zvýšenú hlučnosť, motor bol opotrebovaný so zníženým výkonom, z prevodovky unikal olej, bola hlučná a opotrebovaná, ako aj z bodu IX. vyplýva, že predajca zaznamenal hlučný a nepravidelný chod motora, nadmerné opotrebenie zotrvačníka, nadmerné opotrebovanie turbodúchadla s tým, že doporučil kontrolu, prípadne opravu, ako aj nefunkčný ventilátor kúrenia. Žalobkyňa užívala motorové vozidlo po dobu 2 týždňov s tým, že následne došlo k úbytku oleja v motore a vozidlo prestalo byť funkčné, stalo sa nespôsobilým prevádzky na cestných komunikáciách. Príčinou poruchy sa stalo turbodúchadlo, ktoré podľa predložených listinných dôkazov si vyžaduje opravu v rozsahu nad 1.100,- eur. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy poškodené nefunkčné turbodúchadlo, ktoré podľa odborného vyjadrenia vypracovaného V.. G. K., znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, stanovenie hodnoty cestných vozidiel a technický stav cestných vozidiel č. XXXXXX-XX/XXXX (č.l. 7-10) vypracovaného pre účely posúdenia technického stavu a vyjadrenia sa k predmetu reklamácie motorového vozidla M. G. X.X dCi, EČ: C., VIN Q., že predmetné motorové vozidlo vzhľadom na jeho vek 11 rokov, ale aj počet najazdených kilometrov oveľa viac ako 170.000 km mohlo mať opotrebované všetky popísané skupiny, aj spôsobom jazdy a obsluhy, kvalitou poskytnutého servisu a prevádzkovými podmienkami. Vo vzťahu k zistenej poruche znalec konštatoval, že vozidlo malo už pri preberaní kupujúcim nadmerne opotrebované turbodúchadlo. V dôsledku tohto opotrebenia klzných častí motorovým olejom mazanej osi rotora došlo k nasatiu motorového oleja do sania motora, ktorý potom horel v spaľovacom priestore a spôsobil nadmerné dymenie. Oprava spočíva vo výmene turbodúchadla a ďalších ovplyvnených častí motora najčastejšie EGR ventila, sacieho potrubia, ktoré možno vyčistiť. Takéto zistenie skutkového stavu podľa názoru odvolacieho súdu následne spochybňuje vydané osvedčenie o technickej kontrole motorového vozidla dňa 4.2.2015 pod č. G., ako aj osvedčenie o emisnej kontrole č. G. vydané dňa 4.2.2015 s tým, že motorovému vozidlu bolo priznané osvedčenie o technickej kontrole a emisnej kontrole platné do 4.2.2017. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 3 mesiace pred vykonaním technickej a emisnej kontroly. Podľa názoru odvolacieho súdu, i napriek vyznačeniu rozsahu opotrebenia motorového vozidla, žalovaný ako predajca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 596 Občianskeho zákonníka týkajúce sa upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. I napriek popísaným vadám motorového vozidla, rozsahu poškodenia uvedeného v čl. bodu IX. protokolu o odovzdaní motorového vozidla žalovaný v konaní nepreukázal, že by si splnil povinnosť predávajúceho náležite upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých má vedomosť vyplývajúce mu z ust. § 596 Občianskeho zákonníka, lebo umožnil žalobkyni používať motorové vozidlo bez toho, že by jej náležite ako spotrebiteľke vysvetlil, že je potrebné motorové vozidlo najprv opraviť. Navyše predložením platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole aj podľa názoru odvolacieho súdu, došlo k uvedeniu žalobkyne do omylu o skutočnom technickom stave motorového vozidla. Podľa tvrdenia žalobkyne a na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedka Q. Y., otca žalobkyne, žalobkyňa o nevyhnutnosti opravy motorového vozidla z dôvodu poruchy turbodúchadla nemala žiadnu vedomosť. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že aj keď žalobkyňa kupovala použité motorové vozidlo, kupovala ho za účelom jeho užívania vzhľadom na platné osvedčenie o technickej a emisnej kontrole do 4.2.2017. Motorové vozidlo sa stalo nefunkčné po 2 týždňoch od uzavretia kúpnej zmluvy.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani jej nevznikli, a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 4 ods. 2 v spojení so zásadou hospodárnosti vyplývajúcou z čl. 17 Základných princípov CSP žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.