Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-128-2016.pdf
PDF · 71.94 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/128/2016
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o, IČO: 35 831 154, so sídlom 821 07 Bratislava, Mýtna 48, v zastúpení: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXXX/X, o zaplatenie 2.368,62 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,20%.
odôvodnenie:
(1.) Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.368,62 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
(2.) V spore rozhodol Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 6C/128/2016-86 zo dňa 05.09.2017 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 970,98 € s príslušenstvom. V časti o zaplatenie 900 € s príslušenstvom súd konanie zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
(3.) Proti výroku o trovách konania rozsudku tunajšieho súdu podal dňa 30.11.2017 v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
(4.) O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/151/2018-115 zo dňa 02.08.2018 tak, že v tejto časti rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd tak nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry (napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012) ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady by boli trovy uložené, a ktorá strana ich má platiť. Moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Nie je prípustné, aby sa ust. § 257 CSP aplikovalo a strana, ktorá by inak trovy konania získala, by sa to dozvedela až zo súdneho rozhodnutia. Súd je tak povinný vytvoriť procesný priestor, aby umožnil stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť číslo 9815/10). V danom prípade súd prvej inštancie bez presvedčivej argumentácie vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že strany sporu mali úspech a neúspech v konaní nie len v nepatrnej časti, nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, z akých úvah vychádzal, keď 58%-ný úspech žalobcu nepovažoval za dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania. V danej veci sa však javí, že žalovaná si ako spotrebiteľka svoje povinnosti primerane svojím osobným a majetkovým pomerom plní. Je nepochybné, že aj po podaní žaloby čiastočne uhrádzala svoj dlh, čoho dôkazom je, že žalobca v troch podaniach čiastočne zobral v časti zaplateného dlhu žalobu späť. Žalovaná sa zúčastnila súdneho pojednávania, uznala pohľadávku žalobcu čo do základu aj výšky s tým, že túto spláca, pričom poukázala na to, že je dôchodkyňa a z dôchodku vo výške 280 € (starobný dôchodok) a dôchodku 120 € (vdovský dôchodok) si "necháva zrážať" 100 € mesačne, uvádza, že je nemajetná. Za daných okolností súd prvej inštancie opakovane posúdi, či čiastočný úspech žalobcu v konaní v rozsahu 58% je dôvodom na priznanie náhrady trov konania, a či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (ust. § 257 CSP.)
(5.) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(6.) Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(7.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(8.) Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
(9.) Súd vzhľadom na čiastočné zrušenie rozsudku musí opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania. Súd po opätovnom preskúmaní konštatuje, že v konaní nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
(10.) Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 2.368,62 € s príslušenstvom. Súd konanie v časti o zaplatenie 950 € s príslušenstvom zastavil z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky počas konania (podľa § 256 ods. 1 CSP zavinila zastavenie konania žalovaná, v tejto časti bol teda žalobca úspešný). V časti o zaplatenie 970,98 € s príslušenstvom súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu túto sumu (v tejto časti bol podľa § 255 ods. 1 CSP žalobca úspešný). V časti o zaplatenie 447,64 € s príslušenstvom súd žalobu zamietol (v tejto časti bola podľa § 255 ods. 1 CSP úspešná žalovaná). Žalobca tak bol úspešný v časti o zaplatenie 1.920,98 € (950 + 970,98 = 1.920,98) a žalovaná v časti o zaplatenie 447,64 €.
(11.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,20%, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 1.920,98 €, čo predstavuje 81,10% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 81,10% a žalovaná vo výške 18,90%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 62,20% (81,10 - 18,90 = 62,20 ). Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.