Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-14-2019.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov (adresa na doručovanie: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava) proti povinnej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXXX/XX, C., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad A., so sídlom M. XXX/A, A., pre vymoženie sumy vo výške 1.457,42 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 5Er/306/2015-20 zo dňa 17.2.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 5Er/306/2015-51 zo dňa 20.11.2018 a č.k. 5Er/306/2015-65 zo dňa 8.1.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu č.k. 5Er/306/2015-20 zo dňa 17.2.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 5Er/306/2015-51 zo dňa 20.11.2018 a č.k. 5Er/306/2015-65 zo dňa 8.1.2019 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 5Er/306/2015-20 zo dňa 17.2.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 5Er/306/2015-51 zo dňa 20.11.2018 a č.k. 5Er/306/2015-65 zo dňa 8.1.2019 žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 9.4.2015, doručenej Okresnému súdu Námestovo dňa 28.4.2015, zamietol. V odôvodnení okrem iného konštatoval, že návrhom zo dňa 25.3.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.457,42 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania vo výške 121,04 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, pod sp.zn. IA-C/0314/1876 zo dňa 30.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2014 a vykonateľnosť 4.8.2014. Súd prvej inštancie svoje uznesenie podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, a to pokiaľ ide o právomoci a rozsah preskúmania exekučného titulu exekučným súdom, o posúdenie právneho vzťahu účastníkov ako právneho vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, o posúdenie rozhodcovskej zmluvy (doložky) v spotrebiteľskom právnom vzťahu a taktiež podrobne odôvodnil záver o vyvodení dôsledkov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) exekučným súdom. Exekučný súd podrobne rozobral aplikáciu príslušných právnych noriem v súvislosti s právnym posúdením tejto veci a poukázal aj na konkrétnu judikatúru súdov v obdobných prípadoch.
2. Pretože doterajší oprávnený spolu so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., preukázali postúpenie vymáhanej pohľadávky voči povinným v priebehu exekučného konania v tejto veci, exekučný súd zároveň s rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel procesnému návrhu na pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, za splnenia podmienok podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, umožniac tak po nadobudnutí jeho právoplatnosti už
novému oprávnenému (ktorý svojím vstupom do konania namiesto pôvodného oprávneného prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu - § 80 ods. 3 CSP v spojení s § 9a ods. 1 a § 37 ods. 3 Exekučného poriadku) ako vlastníkovi vymáhanej pohľadávky plné uplatnenie procesných práv, ktoré mu ako účastníkovi exekučného konania patria na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov v konkrétnej veci vrátane práva na procesnú obranu proti zamietnutiu návrhu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Vytýkal súdu, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právne predpisy, resp. nesprávne ich vykladal, hoci ich správne citoval v odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie najmä prekročenie zákonných limitov, preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená exekučným súdom. Nesprávnu aplikáciu právnych noriem odvolateľ podrobnejšie uviedol v odôvodnení podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
4. K podanému odvolaniu sa povinný ani súdny exekútor písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 365 ods. 1 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v d statočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
7. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
8. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie z hľadiska zakotvených príslušných právnych predpisov vykonateľné, a to tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
9. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu a na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pritom nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)