Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-271-2018.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/271/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Klčovej a sudcov: JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Martina Žovinca, v exekučnej veci v prospech oprávneného: SR- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, Q., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 10,00 eur a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Jana Dobiášová, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, Holíč, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 25. júla 2017, č. k. 25Er/220/2017-18, EX 1444/2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) v prvom výroku exekučné konanie zastavil. V druhom výroku náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 36 ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 159, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že lustráciou spisov po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na súde prvej inštancie (Okresný súd Galanta) exekučné konanie pod spisovou značkou 17Er/1456/2016 a taktiež ide o totožný exekučný titul. U súdneho exekútora sa v tejto istej veci vedie iné exekučné konanie a pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom - vykonateľným rozhodnutím Okresného úradu v Galante č. k. OÚ-GA-OVVS-24/2013/00906 zo dňa 30.05.2014.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený poukazuje vo svojom odvolaní na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom pos sp. zn. 17Er/1456/2016 sa vymáha časť pohľadávky, ktorá bola postúpená Slovenskej konsolidačnej, a.s., t. j. trovy konania v sume 16,- Eur a hoci sa teda okruh účastníkov ako aj exekučný titul zhoduje s okruhom účastníkov a s exekučným titulom konania vedeného pod sp. zn. 17Er/1456/2016, vymáhaný nárok vyplývajúci z exekučného titulu je odlišný.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 VSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
7. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
8. Podľa § 230 CSP, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
9. Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.
10. Krajský súd v Trnave na potvrdenie skutočností tvrdených v uznesení súdu prvej inštancie preskúmal pripojený spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 17Er/1456/2016, z ktorého zistil, že dňa 15.03.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené od súdneho exekútora vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd správne a v súlade so zákonom zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, nakoľko v predmetnej veci existuje prekážka už začatého konania - litispendencie.
11. Ako už bolo uvedené, medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 230 CSP. Ak sa v exekučnom konaní zistí, že o tej istej exekučnej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd už nemôže konať o exekučnej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo. Ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému na základe toho istého exekučného titulu, je potom nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o exekučné konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. K posudzovaniu prekážky veci rozhodnutej v exekučnom konaní je potrebné pristupovať vždy s prihliadnutím na špecifiká vykonávacieho konania a zohľadniť osobitosť rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní.
12. Keďže na súde prvej inštancie bolo už raz právoplatne skončené exekučné konanie vedené voči totožnému povinnému na podklade toho istého exekučného titulu, má tento stav za následok vznik prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Keďže prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil.
13. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O náhrade prípadných trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 CSP vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).