Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: O. O., L.. X.X.XXXX, J. T. XXXX/ XX, D., zast.: JUDr. Ján Falis, advokát, Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: CUOTE, s.r.o. v likvidácii, Štúrova 129, Vranov nad Topľou, IČO: 36 797 057, zast.: JUDR. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 200 000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XCb/XX/XXXXXXX- zo dňa 19.10.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca - Q. K. W. B., B. sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne z dlžnej sumy od 07.08.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej odovzdal žalobca žalovanému peňažnú sumu vo výške 200.000,- eur a žalovaný sa zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť v súlade s čl. II. bod 2.1 zmluvy, podľa ktorého je dlžník povinný vrátiť požičané peňažné prostriedky do 10 dní po tom, čo ho veriteľ o to požiada. Žalobca výzvou na zaplatenie dňa 16.06.2010, doručenou 27.07.2010, požiadal žalovaného o vrátenie požičanej finančnej čiastky 20.000,- eur. Požičanú sumu žalovaný nezaplatil.

3. Žalobca podaním zo dňa 30.09.2011 podal návrh na zámenu účastníkov konania, keďže dňa 28.09.2011 došlo medzi žalobcom ako postupcom a O. O. ako postupníkom na základe zmluvy o postúpení k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania.

4. Uznesením č.k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 17.10.2011 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu.

5. Žalovaný poprel nárok žalobcu v celom rozsahu. Uviedol, že konateľ spoločnosti nikdy nepodpísal doloženú zmluvu o pôžičke a podpis na zmluve sa ani nepodobá na podpis konateľa spoločnosti, čo spôsobuje nulitnosť takéhoto právneho úkonu. Medzi stranami sporu nedošlo ani k žiadnemu požičaniu peňazí. Bezhotovostný bankový prevod sumy 200.000,- eur sa uskutočnil, ale dôvodom platby nebolo poskytnutie pôžičky. Žalobca prekrúca fakty a predkladá súdu vykonštruovanú zmluvu o pôžičke. Spoločnosť CUOTE, s.r.o., Vranov nad Topľou vznikla dňa 27.06.2007, najmä za účelom správy finančných prostriedkov dcéry vlastníkov CUOTE- S. Č. a ich investovania. Tieto prostriedky pochádzali z dnes už zlikvidovanej spoločnosti S. K., D..O..M.. , Š. XXX, E. L. P., W.: XX XXX XXX. Táto spoločnosť v rokoch 2005 až 2008 riadne daňovo priznala a spoločníkovi S. Č. na dividendách účtovne vyplatila viac ako 5 miliónov eur. W.. I. Š. vykonávala v spoločnostiach, ktoré boli financované z týchto prostriedkov, účtovnícke práce. Keďže od roku 2004 boli aktivity okolo spoločnosti S. K. neustále atakované podvodnými a vymyslenými spormi, ktoré sa cez vlastníka snažili preniesť na ostatné spoločnosti, bolo rozhodnuté, že prostredníctvom spoločnosti Q. K. W. B. ( ďalej len Q.), sa vytvorí štruktúra, ktorá bude formálne vlastniť spoločnosti a Q. bude poverená ich formálnou správou. Tieto spoločnosti boli prostredníctvom spoločnosti CUOTE financované. Spoločnosť Q. je klasická off-shore schránková spoločnosť so základným imaním 100 libier a riaditeľom zo štátu Dominica. Anonymita vlastníctva Q. je chránená akciami na doručiteľa. V októbri 2009 sa dokumentácia spoločnosti Q. vrátane akcií na doručiteľa stratila z kancelárie na J. A. XX/D, J. a následne sa W.. Š. vyhlásila za generálnu zástupkyňu tejto spoločnosti a zmocnila sa kontroly nad piatimi slovenskými spoločnosťami, a to výmenou konateľov, alebo inými machináciami. Toto konanie ako trestný čin krádeže a pozmeňovania účtovných dokladov bolo nahlásené na polícii a na Generálnej prokuratúre SR. Vyšetrovanie prebiehalo najprv operatívne a neskôr začalo trestné stíhanie vo veci vedenej na Úrade boja proti korupcii. Počas tohto vyšetrovania sa do konania zapojili osoby "známe orgánom činným v trestnom konaní", napr. rodinný priateľ W.. I. Š., C. T., ktoré začali jednať s manželmi Č.. O tomto "zapojení" bol informovaný vyšetrovateľ a keď sa napokon kontakt týchto osôb zmenil na nátlak na rozdelenie celého investovaného majetku, bol tento nátlak oznámený O. Č. vo forme oznámenia o priebehu kontaktu dňa 21.05.2010 polícii. Po tom, ako odmietli S. Č. a manžel O. Č. platiť „výpalné" požadované rôznymi indivíduami, už 27.05.2010 začali tí istí vyšetrovatelia z toho istého oddelenia ÚBpK vyšetrovanie v tej istej veci, ale tentoraz proti nim, na základe podania schránkovej spoločnosti Q., v zastúpení W.. I. Š.. Výsledkom tohto trestného konania bolo najmä zaistenie majetku slovenských spoločností a to najmä majetku, ktorý slúžil na podnikateľskú činnosť, čím sa dva roky paralyzuje podnikateľská činnosť spoločností a vznikajú miliónové škody.

6. Následne aplikujúc ust. § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka a § 657, § 658 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2 a § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 200.00,- eur titulom zmluvy o pôžičke. Tvrdil, že predchodca žalobcu a žalovaný dňa 10.09.2008 uzavreli v písomnej forme zmluvu o pôžičke. Konateľ žalovaného naopak poprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke či už písomne alebo ústne. Žalobca nemal k dispozícii originál tejto zmluvy a do spisu doložil len notársky overenú fotokópiu. Žalobca má dôkaznú povinnosť svoje tvrdenia aj preukázať, čo sa v danom prípade nenaplnilo. Fotokópiu zmluvu nie je možné podrobiť znaleckému skúmaniu znalcom z odboru grafológie a tak overiť či podpis na zmluve je podpisom konateľa žalovaného. Podľa výpovede svedkyne W.. Š., ktorá uzatvárala zmluvu za veriteľa, písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke , už podpísané konateľom žalovaného, jej predložil O. Č.. Tento svedok však poprel existenciu zmluvy o pôžičke, takže súd súd prvej inštancie po vyhodnotení svedeckých výpovedí nemohol konštatovať, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola zmluva o pôžičke uzatvorená.

7. Ak by žalobca mal k dispozícii originál zmluvy o pôžičke, musel by svoje tvrdenia o neuzavretí zmluvy podľa okresného súdu dokazovať žalovaný. Za stavu, kedy žalobca predložil v súdnom konaní len notársky overenú fotokópiu zmluvy a žalovaný poprel uzavretie zmluvy, je dôkazné bremeno na žalobcovi.

8. Okresný súd v konaní skúmal aj skutočnosť, či nejaké ďalšie okolnosti nepotvrdzujú pravdivosť tvrdení žalobcu. Žalovaný nepoprel, že na jeho účet v peňažnom ústave bola predchodcom žalobcu poukázaná suma 200.000,- eur dňa 12.09.2008. Tvrdil však, že táto finančná čiastka mu bola zaslaná ako kúpna cena za prevod obchodného podielu v inej obchodnej spoločnosti. Žalobca sa vo svojich tvrdeniach odvolával na skutočnosť, že vo formulári adresovanom banke (Transfer request form), žiadal veriteľ banku o poukázanie sumy 200.00,- eur spoločnosti CUOTE a ako detail platby bolo uvedené, že ide o pôžičku medzi CUOTE a Q. ( loan contract). Rovnako vo výpise z účtu žalovaného je ako dôvod prijatej finančnej sumy uvedené -loan. Formulár adresovaný peňažnému ústavu však vypisovala za spoločnosť Q. W.. I. Š., takže žalovaný nemohol nijako ovplyvniť údaj tam vypísaný. Taktiež na výpise z účtu žalovaného sa premietol len údaj z tohto formulára. Na druhej strane žalovaný predložil výtlačok hlavnej knihy analytických účtov spoločnosti za obdobie 09/2008, kde je platba 200.000,- eur zaúčtovaná ako príjem za podiely.

9. S prihliadnutím na zistený skutkový stav súd prvej inštancie nemohol konštatovať, že v súdnom konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi predchodcom žalobcu a žalovaným.

10. V danom prípade sa podľa súdu prvej inštancie žalobcovi nepodarilo v súdnom konaní preukázať, že právnym dôvodom vzniku žalovanej pohľadávky je zmluva o pôžičke. Postupník- žalobca, preto nemôže byť v súdnom konaní úspešný. Bola mu postúpená pohľadávka založená na zmluve o pôžičke. Ak by súd nárok žalobcu posudzoval ako bezdôvodné obohatenie, nárok z takéhoto titulu nebol žalobcovi postúpený. Postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky z bezdôvodného obohatenia.

11. Súd prvej inštancie v konaní nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch žalobcu, nakoľko takýto dôkaz nepovažoval za potrebný, s prihliadnutím na skutkový stav zistený doposiaľ vykonanými dôkazmi a s poukazom na právne posúdenie veci.

12. Poukazujúc na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, keď mal za to, že boli naplnené odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.

14. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a s dôkazmi, ktoré predložil, najmä s výpoveďou svedkyne I. Š., výpisu z účtu žalovaného s poznámkou o pôžičke, nečinnosťou žalovaného, keď nijako nereagoval na uhradenie vysokej finančnej sumy na svoj novozriadený účet. Podľa odvolateľa je vysoko nepravdepodobné aby si konateľ žalovaného, keďže je povinný konať s odbornou starostlivosťou nevšimol dôvod platby v tak vysokej sume 200.000,- eur na výpise, naviac keď v uvedenom období na účet žalovaného tak vysoké sumy neprišli.

15. Podľa odvolateľa je výpoveď svedkyne W.. Š. možné vyhodnotiť ako pravdivú, keď o tom svedčí najmä fakt, že účet zakladal O. Č. v deň, keď došlo k prevodu prostriedkov a teda je zrejmé, že zmluva o pôžičke bola skutočne predložená O. Č.. Podľa žalobcu je vysoko nepravdepodobné aby spoločnosť Q., ktorá podala pôvodne návrh na vydanie platobného rozkazu ako jeho podklad predložila zmluvu, o ktorej vedela, že ju nepísal konateľ dlžníka, nakoľko by bolo zrejmé, že táto skutočnosť bude spochybnená ako prvá. Uvedené tvrdenia podľa žalobcu navodzujú domnienku, že O. Č. predložil W.. I. Š. zmluvu o pôžičke, o ktorej vedel, že ju nepodpísal konateľ dlžníka, ktorý je jeho svokrom, čím mohol úmyselne zabezpečiť pre neho výhodnejšiu pozíciu pri vymáhaní tejto pôžičky na súde argumentovaním, že túto nepodpísal. Taktiež je pravdou, že s prevodom prostriedkov jej bolo vystavené generálne plnomocenstvo, čo bola aj podmienka na poskytnutie pôžičky, sama aj vo výsluchu potvrdila, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke taktiež ako splnomocnenie žalovaného.

16. Tvrdenie, že zaúčtovaná platba je príjem za podiely je podľa žalobca absolútne nesprávne a potvrdzuje manipuláciu s knihou analytických účtov, ktorá je vedená elektronicky a je len výtlačkom elektronického dokumentu bez akejkoľvek vierohodnosti s možnosťou kedykoľvek tieto údaje zmeniť. Túto sumu nie je podľa žalobcu možné zaúčtovať ako príjem za obchodné podiely, keďže žalovaný tieto spoločnosti UNI-CC, s.r.o. nikdy nevlastnil.

17. Suma 200.000,- eur bola teda vyplatená potom ako o to O. Č. ako splnomocnený zástupca žalovaného požiadal, predložil písomnú zmluvu o pôžičke, splnomocnenie pre W.. Š., ktorá teda zároveň aj ako splnomocnený zástupca žalovaného túto pôžičku uznala a schválila, suma bola zaslaná s poznámkou LOAN CONTRACT CUOTE AND COMM. DEV. INV., na účet bola pripísaná s poznámkou zmluva o pôžičke. Žalovaný toto nikdy nerozporoval a účtoval ju ako pôžičku, na výzvu na zaplatenie nereagoval. Ak by aj zmluvu o pôžičke konateľ žalovaného nepodpísal, nemenilo by to nič na skutočnosti, že zákon pri zmluve o pôžičke, resp. zmluve o úvere písomnú formu nevyžaduje, sumu ako odmenu za predaj podielov zúčtovať nemohol, keďže ich nikdy nevlastnil.

18. Nie je teda podľa odvolateľa správne právne posúdenie súdu, že nemohlo dôjsť k nadobudnutiu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, keďže táto sa nepreukázala. Keď došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosť Q. ani žalobca nemal vedomosť o žiadnom dôvode, prečo by túto finančnú operáciu nemohol považovať za pôžičku. Žalobca vstúpil do konania na základe rozhodnutia o zámene zo strany súdu v čase, keď boli v súdnom spise založené všetky doklady o žalovanom na nároku, čiže nie je možné ich zameniť s iným postupovaným nárokom najmä v čase, keď stále W.. Š. disponovala generálnym plnomocenstvom na zastupovanie žalovaného a túto skutočnosť uviedla žalobcovi.

19. Poukazujúc na uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tento neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody, ktoré ho majú v rozhodnutí Okresného súdu oprávňovať na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

21. Pokiaľ žalobca napáda rozhodnutie súdu tým, že sa nevysporiadal s dôkazmi, a to výpoveďou svedkyne W.. I. Š., tak podľa žalovaného je treba uviesť, že táto v tomto konaní síce vystupuje ako svedok, ale jej výpoveď je v skutočnosti výpoveďou strany v spore. Svedkyňa Š. v iných súdnych konaniach o sebe prehlasuje, že je vlastníčkou Q. B., teda pôvodného žalobcu, z čoho podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že fakticky ona je pôvodným žalobcom a v tomto konaní nepochybne sleduje priamo svoj osobný prospech, a teda nie je možné jej výpoveď považovať za nezaujatú. Zároveň žalovaný poukázal na predstieranú zámenu účastníkov tohto konania s tým, že nový žalobca O. O. je priateľom I. Š. a nikdy ani z ďaleka nedisponoval takými finančnými prostriedkami a zámena účastníkov je podľa žalovaného účelovým krokom zo strany skutočného žalobcu, resp. toho, kto je skutočným príjemcom výhod z tohto sporu, teda I. Š..

22. Domnienku, že ide o čisto špekuláciu zo strany pani Š. podľa žalovaného potvrdzuje aj to, že ešte pred zámenou účastníkov boli zrušené účty Q. B., keď sa snažila o odpustenie súdneho poplatku za túto žalobu. Primárnym dôvodom pre zrušenie týchto bankových účtov bola podľa žalovaného snaha p. Š. zahladiť stopy o tom, že schránková spoločnosť Q. B. nijak nepodnikala, mala reálne iba jediný príjem, a to práve za obchodné podiely spoločnosti A.-Q. vo výške 1.789.000,- eur dňa 30.8.2007. Tieto obchodné podiely boli do Q. B. pár dní pred tým poskytnuté O. Č. z jeho spoločnosti S., D..O..M...

23. K odvolacím argumentom žalobcu žalovaný uviedol, že poznámku k platbe dával prevodca, bola nezrozumiteľná a ešte k tomu úplne skomolená. Konateľ žalovaného nerozumie anglicky a skomolenému anglickému textu nemohol ani náhodou rozumieť. Žalovaný platbu očakával ako platby za obchodné podiely, a preto nemal dôvod nijak reagovať s tým, že účet bol novozriadený práve pre túto platbu, nakoľko žalovaný mal v dovtedy účty iba v Slovenských korunách a platba bola v Euro. Všetky pohyby na účtoch si robil O. Č. sám a účtovné doklady mu robila jeho účtovníčka pani Š.. Títo sa však dostali konaním pani Š. do „antagonistického postavenia“.

24. Žalovaný uviedol, že na súde podrobne popísal celý proces ako a kto predával obchodné podiely A.-Q., t. j. S., D..O..M.., výhradne vlastnené manželmi Č.. Predložil aj postup ako bolo platené za tieto podiely, čím boli argumenty žalobcu podľa žalovaného úplne vyvrátené listinnými dôkazmi.

25. Zároveň bankovými výpismi z účtov žalovaný podľa svojho tvrdenia preukázal, že absentuje akákoľvek logika vyplývajúca z vtedajšej finančnej situácie žalovaného, aby si bral nejakú pôžičku. Túto pôžičku by v podstate nemal ako použiť a na korunových účtoch mal ešte väčšiu sumu, ktorú tiež nemal kde investovať. Spôsob poskytnutia pôžičky tak, ako to tvrdí žalobca podľa žalovaného nespĺňa elementárnu logiku konania aj samotného žalobcu, keďže žiaden „príčetný človek“ by nedal nikomu cudziemu tak veľkú pôžičku bez akéhokoľvek účelu použitia a bez akéhokoľvek ručenia.

26. Napokon iba žalobca mohol podľa žalovaného vyvrátiť argumentáciu žalovaného, že uvedené finančné prostriedky boli platbou za obchodné podiely, keď stačilo súdu predložiť dôkaz o úhrade za tieto obchodné podiely inou platbou. Toto však napriek opakovanej výzve žalobca nikdy nepredložil. Podľa žalovaného v tomto konaní žalobca účelovo zamieňa platbu za obchodné podiely za pôžičku.

27. Žalobca nevyužil ani možnosť svoju argumentáciu potvrdiť dôkazmi v zmysle námietok žalovaného o tom, že predložená zmluva o pôžičke je falzifikát. Tento falzifikát sa objavil po tom, ako sa pani Š. na jeseň 2009 zmocnila spoločnosti Q. B. a začala s nezákonnými prevodmi majetku tak, že žalovaný, spoločnosť CUOTE, s.r.o. prišla v konaní pani Š. o investície vo výške 3.000.000,- eur v projekte GLANCE HOUSE a S. S., D..O..M... Žalovaný preto trval na tom, že predložená zmluva o pôžičke je falzifikát a podal v tejto veci aj trestné oznámenie, ktoré orgány činné v trestnom konaní bez prešetrenia zamietli. Pre žalobcu je podľa žalovaného najjednoduchšie predložiť originál zmluvy, aby vylúčil pochybnosti o jej pravosti, keďže ani podpis na zmluve sa nepodobá na podpis konateľa žalovaného. Žalovaný mal za to, že z konania pred súdom, keď žalovaný napriek výzvam odmietol predložiť originál zmluvy o pôžičke na znalecké skúmanie, nemohol súd postupovať inak. Bez preverenia pravosti tohto dokumentu by zaťažil rozhodnutie vadou, keďže by rozhodol na základe dôkazu získaného v rozpore so zákonom.

28. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na trestné konanie v tzv. kauze N. Y., kde pôvodný žalobca spoločnosť Q. B. vystupuje ako údajne poškodený. V tejto kauze podľa žalovaného súdy opakovane konštatovali podozrenie sfalšovania dôkazov.

29. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného absolútne neobstojí ani odvolací dôvod žalobcu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h), keďže sám žalobca okrem spornej - falošnej zmluvy o pôžičke nevedel svoje konanie zdôvodniť ani elementárnou logikou.

30. Na základe vyššie uvedenej argumentácie žiadal žalovaný, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 CSP.

31. Žalobca dupliku k replike žalovaného k jeho odvolaniu nepodal.

32. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. Odvolací súd poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Iba na doplnenie a zdôraznenie správnosti ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie, z vykonaných dôkazov vyhodnotil správne skutkové závery, ktoré subsumoval pod správnu právnu normu.

34. Na zdôraznenie vecnej správnosti v dôvodoch napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

35. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. W..Ú. z 3. júla 2003).

36. Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. (článok 17 CSP).

37. V žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP).

38. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP).

39. Súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).

40. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP).

41. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný určí ho súd (§ 187 ods. 2 CSP).

42. Dôkazy súd zhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

43. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP).

44. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

45. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

46. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (ods. 2).

47. Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d) povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, e) doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi, a to či už fyzickým predaním peňazí, alebo napríklad bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o proforma uzatvorenú písomnú zmluvu po pôžičke, ktorá je absolútne neplatná.

48. V danom prípade ani podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa 12.09.2008 bezhotovostným prevodom poskytol žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky, t.j. sumu 200.000,- eur, a že nešlo o odplatu za prevod obchodného podielu medzi prevádzajúcim: S., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, konajúcej prostredníctvom konateľa O. Č., pričom nepochybne ide o personálne a majetkovú prepojenú spoločnosť so žalovaným a nadobúdateľom Q. K. W. B., zastúpeným W.. I. Š., ktorá rovnako mala zastupovať právneho predchodcu žalobcu pri uzatvorení zmluvy o pôžičke dňa 10.09.2008. Za unesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobcov nebolo možné podľa odvolacieho súdu považovať to, že na prevodnom príkaze, na základe ktorého bola suma 200.000,- eur prevedená na účet žalovaného bolo ako účel platby uvedené - ,,LOAN CONTRACT CUOTE AND COMMERCIAL DEVELOPMENT“, čo sa dá preložiť ako úverová zmluva s uvedením jej účastníkov, keď nepochybne bolo podľa odvolacieho súdu v konaní preukázané, že bývala účtovníčka žalovaného W.. I. Š. sa svojím konaním dostala do stretu záujmov a konfliktu s O. Č., ktorého odvolala z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti S., D..O..M.., ako aj svojím blízkym osobným vzťahom so žalobcom, na ktorého mala byť postúpená pohľadávka zo strany jeho právneho predchodcu v tomto konaní s tým, že samotný formulár adresovaný peňažnému ústavu, v ktorom je uvedený vyššie uvedený účel platby vypisovala samotná W.. I. Š., preto žalovaný nemohol nijako ovplyvniť údaj tam vypísaný. Za podstatnú rovnako odvolací súd považoval skutočnosť, že v účtovnej evidencii žalovaného za obdobie mesiaca september 2008 je táto platba vo výške 200.000,- eur zaúčtovaná ako príjem za podiely, pričom túto účtovnú evidenciu v tom čase mala spravovať ako účtovníčka žalovaného samotná W.. I. Š..

49. Žalobca v konaní predložil len notársky overenú fotokópiu zmluvy o pôžičke s tým, že originál, ktorá by mohol byť podrobený znaleckému skúmaniu napriek výzve súdu a žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepredložil, a to aj napriek tomu, že podľa bodu 3.8 ním predloženej zmluvy o pôžičke bola táto vyhotovená v dvoch rovnopisoch, pričom každá voľná strana (vrátane právneho predchodcu žalobcu) obdržala po jednom rovnopise. Podľa článku 3 bodu 3 zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní, bol jeho právny predchodca (Q. K. W. B.) ako postupca povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky, t.j. aj rovnopis zmluvy o pôžičke, preto neobstojí argumentácia žalobcu týkajúca sa dôvodu, resp. absentujúcej potreby predložiť originál zmluvy o pôžičke za účelom jej znaleckého skúmania. O skutočnosti, že na žalobcu nebola zo strany jeho právneho predchodcu postúpená pohľadávka voči žalovanému titulom zmluvy o pôžičke, resp. že sa jedná o fiktívnu (neexistujúcu) pohľadávku, nasvedčuje podľa odvolacieho súdu aj článok 2 bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky (označený ako splatnosť odplaty), podľa ktorého bol žalobca ako postupník povinný vyplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 90 % z hodnoty postupovanej pohľadávky, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia týkajúceho sa postúpenej pohľadávky podľa článku 1 tejto zmluvy. Z toho nepochybne vyplýva, že pokiaľ by žalovaný plnil žalobcovi nárok z postúpenej pohľadávky dobrovoľne, a to bez súdneho rozhodnutia nebol by žalobca ako postupník povinný svojmu právnemu predchodcovi ako postupcovi zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky, nakoľko túto podľa zmluvných dojednaní by bol povinný zaplatiť len po právoplatnosti súdneho rozhodnutia týkajúceho postupovanej pohľadávky.

50. V sporovom konaní kde platí zásada dispozičná a prejednávacia musí žalobca (navrhovateľ) uviesť už v podanej žalobe rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1 CSP, v čase konania platné a účinné ust. § 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú má žalobca i počas konania (§ 153 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP, v čase konania § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore.

51. Posúdenie či medzi účastníkmi vznikol záväzkovo právny vzťah na základe písomne uzatvorenej zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 200.000,- eur závisí od naplnenie znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, v danom prípade ust. § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo sa týka preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenie žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou medzi účastníkmi, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva kto je nositeľom dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadne nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkaz nepravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

52. Predmetom súdneho sporu prejednávanej veci bolo plnenie na základe písomnej zmluvy o pôžičke, ktorej uzavretie a vlastnoručný podpis, ako aj plnenie z nej, t.j. v rozhraní sumy 200.000,- eur právnym predchodcom žalobcu žalovanému, druhá strana (žalovaný) po celý čas popieral.

53. Zo zákonného ust. § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzatvorenie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, a že táto zmluva môže byť uzatvorená ústne alebo uvedeným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie premetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. XXCdo/XX/XXXX, sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX, XXCdo/XXX/XXXX).

54. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je v súlade s obsahom spisu aj zo zásadami formálnej logiky. Za situácie keď uzavretie písomnej zmluvy medzi účastníkmi vyplývalo iba z jej fotokópie predloženej žalobcom, pričom žalovaný popieral existenciu tejto zmluvy bolo už aj s odkazom na vyššie uvedené zmluvné dojednania zo zmluvy o pôžičke a zmluvy o postúpení pohľadávky ktorá na jej základe mala vzniknúť povinnosťou žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa predložiť originál zmluvy o pôžičke za účelom jej podrobenia znaleckému skúmaniu, čo však žalobca neurobil, preto neuniesol dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení (nad všetky pochybnosti) čo malo v danej veci za následok zamietnutie žalobného návrhu. Pri hodnotení dôkazov nemožno prvoinštančnému súdu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalobca namietal v odvolaní. Možno teda konštatovať, že námietky žalobcu nie sú dôvodné, a preto nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, a preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 252 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v planom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).