Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-51-2016.pdf
PDF · 101.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: W. F. F. C. SA, G.: XXX XXX XXX, so sídlom W. M. 1, F., C. republika, podnikajúci na území Slovenskej republiky organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby: W. F. F. FIA. SA, pobočka zahraničnej banky, G.: XX XXX XXX, so sídlom O. 2, W., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. , IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: Nataša Jeremenkova, nar. 11.01.1968, s pobytom Lichnerova 27, Senec, o zaplatenie 1 XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne odo dňa 16.06.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná v rozsahu 77,30 % nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 XXX,XX eura spolu s úrokmi dlžnej úrokovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy X XXX,XX eura od 16.06.2015 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 26.09.2014 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej viazaný úver v sume 1 XXX,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu a záväzok žalovanej vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky formou 8 mesačných splátok po 145,65 eura. Žalovaná však svoj záväzok nesplnila a doposiaľ z titulu poskytnutého úveru neuhradila nič, na základe čoho veriteľ dňa 15.06.2015 zosplatnil celý úver. Pohľadávka žalobcu pozostávala zo sumy X XXX,XX eura, z toho X XXX eur predstavovala istina úveru, XX eur dlžné úroky, XX,XX eura dlžné poistné.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16Cso XX/XXXX-XX zo dňa 25.01.2017, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, na základe čoho ho súd uznesením zo dňa 20.12.2017 zrušil.
4. Súd doručoval platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami na adresu žalovanej evidovanú v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovanej prostredníctvom sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 20.08.2018 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
5. Súd nariadil na prejednanie veci na deň 21.05.2019 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaná na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.
6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu úhrad, predžalobnej upomienky s doručenkou, výzvy na splatenie dlžnej čiastky a potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 26.09.2014 zmluvu o spotrebiteľskom (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a záväzok žalovanej poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere.
8. Zo zmluvy o úvere vyplývalo, že:
- cena tovaru predstavovala sumu X XXX euro;
- výška úveru predstavovala sumu X XXX euro;
- mesačná splátka bola stanovená na XXX,XX eura so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci v počte 8 splátok;
- výška úrokovej sadzby bola stanovená na hodnotu 22 %;
- RPMN predstavovala hodnotu XX,XX eura a priemerná hodnota RPMN hodnotu XX,XX %;
- celkom splatená suma predstavovala 1 XXX euro;
- poplatok za poistenie bol stanovená na hodnotu 4,04 % z mesačnej splátky.
9. Zo zmluvy o úvere taktiež vyplývalo, že žalovaná vyjadrila súhlas s poistením a zobrala na vedomie, že poplatok za poistenie je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru. Podľa bodu 3 zmluvy o úvere ak žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, bol veriteľ oprávnený vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu.
10. Žalovaná si svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnila, keď veriteľovi neuhradila ani jednu splátku, na základe čoho veriteľ dňa 15.04.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy XXX,XX eura a upozornil ju na možnosť mimoriadnej splatnosti úveru, pričom dňa 15.06.2015 veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a dňa 27.07.2015 ju vyzval zaplatenie sumy 1 XXX,- eura predstavujúcej istinu úveru a sumy XXX,- eura predstavujúcej dlžné úroky, poplatky a poistné.
11. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
16. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
18. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi veriteľom a žalovanou došlo dňa 26.09.2014 uzatvorením zmluvy o úvere v písomnej forme k vzniku obchodno-právneho záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z., upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia, keďže za spotrebiteľský úver sa podľa tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov aj vo forme úveru.
19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení musí mať zmluva o úvere, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a musí obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), aj ďalšie osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona; okrem iného správne určenú RPMN a splnenie povinnosti veriteľa pred uzatvorením zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať poskytovaný spotrebiteľský úver so zreteľom na dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver a absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Preto pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsahovala niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí, obsahovala nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo bola uzatvorená bez predchádzajúceho skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
20. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistná zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavovali podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka od seba vzájomné závislé zmluvy, keďže jediným účelom poistnej zmluvy bolo zabezpečenie schopnosti žalovanej plniť svoj záväzok z titulu zmluvy o úvere, teda zabezpečenie hlavného záväzku žalovanej (predmetu zmluvy o úvere) spočívajúceho vo vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov v splátkach spolu s úrokmi. Podľa názoru súdu je potom v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznik každej z týchto zmlúv podmienený uzavretím ostatných zmlúv a preto nebolo možné zmluvu o úvere uzatvoriť bez uzatvorenia poistnej zmluvy. Vzhľadom k tomu mal byť medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., zaradený aj záväzok žalovanej vyplývajúci z poistnej zmluvy v sume 5,88 eura mesačne (čo predstavuje 4,04 % z mesačnej splátky úveru).
21. Od výšky celkových nákladov je odvodená aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) a údaj o výške RPMN predstavuje pre spotrebiteľa najdôležitejší indikátor ceny úveru. Preto nesprávne uvedenie RPMN v zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionované následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie v rámci jedného roka a v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov.
22. Súd pri prepočte RPMN (s použitím kalkulačky RPMN zo stránky NBS, pri zadaní výšky úveru, výšky splátky a počtu splátok) zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v zmluve mal byť uvedený správny údaj o RPMN vo výške 54,64 % a nie vo výške 24,35 %. V danom prípade mala celková zaplatená suma (výška nákladov) predstavovať 1.212,24 euro, ako súčet poskytnutého úveru a povinnosti zaplatiť dohodnutý úrok a poistné, dohodnuté v sume X,XX euro mesačne. Veriteľ do celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v zmluve o úvere však zahrnul len istinu úveru s úrokom, bez zohľadnenia poistného, čo v konečnom dôsledku predstavovalo rozdiel medzi veriteľom deklarovanými celkovými nákladmi v sume 1.120 euro a skutočnými nákladmi, ktoré mala žalovaná zaplatiť v sume X.XXX,XX euro, o 92,24 eura. Navyše údaj o RPMN bol v zmluve uvedený iba v skratke, čo pre bežného spotrebiteľa nie je dostatočne zrozumiteľné a často unikne pozornosti a spotrebiteľ si ho môže vysvetliť iným spôsobom. Preto podľa názoru súdu aj z tohto dôvodu nebola naplnená vyžadovaná informačná povinnosť poskytovateľa úveru. Na základe toho súd konštatoval, že v zmluve o úvere bola v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a údaj o celkových nákladoch úveru, ktoré mala žalovaná zaplatiť, z ktorého dôvodu sa zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca, ako právny nástupca veriteľa, sa mohol voči žalovanej úspešne domáhať len vrátenia dlžnej časti istiny úveru v sume 1 033 eur, tzn. veriteľom poskytnutej istiny úveru, ktorú žalovaná ani z časti nesplatila a zákonných úrokov z omeškania z dlžnej istiny a v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
25. Nakoľko veriteľ a žalovaná mali výšku úroku z omeškania dohodnutú s odkazom na zákonnú úpravu, žalobcovi omeškaním žalovanej s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
26. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 16.06.2015, predstavovala výšku 0 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne.
27. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,05 % a preto, súd nejdúc nad rámec návrhu, priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške z priznanej istiny až do jej reálneho zaplatenia žalovanou.
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,30 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 11,35 %, odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 88,65 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.