Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: MERKOM, s.r.o., so sídlom Nadlice 133, 956 32 Nadlice, IČO: 36 737 224, právne zastúpený Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom, so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, Radlinského 678/1, proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., E. okružná XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Matejom Valjentom, advokátom, so sídlom 958 01 Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. februára 2018, č.k. 5Cb/52/2014-113, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1.000,- Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 12.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.04.2013 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o sprostredkovaní služieb podľa ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sprostredkoval pre žalovanú poskytovanie dohodnutej služby v oblasti služieb pre rodinu a domácnosť. Uviedol, že žalovaná bola na základe vyššie uvedenej zmluvy po úspešnom sprostredkovaní povinná poskytovať sprostredkované služby. Mal za to, že žalovaná porušila v mesiaci september 2013 svoju povinnosť nastúpiť na poskytovanie sprostredkovaných služieb podľa čl. II. bod 3 sprostredkovateľskej zmluvy, za čo jej žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur. Za porušenie vyššie opísaných zmluvných povinností účtoval žalobca žalovanej zmluvnú pokutu podľa čl. II bod 3 zmluvy o sprostredkovaní služieb zo dňa 25.04.2013, faktúrou č. XX/XXXX vystavenou dňa 21.10.2013 na sumu 1.000,- Eur, splatnou dňa 11.11.2013. Uviedol, že fakturovanú sumu žalovaná v lehote splatnosti, ako ani ku dňu podania žaloby nezaplatila, napriek upomienke žalobcu zo dňa 21.10.2013. Súd prvej inštancie vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 21Rob/65/2014-15 zo dňa 15.10.2014, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V podanom odpore žalovaná uviedla, že žalobca v podanej žalobe neuviedol všetky skutočnosti, ktoré boli dôvodom nezaplatenia predmetnej sumy. Žalovaná uviedla, že so žalobcom mala od začiatku problémy. Najprv si na pokyn žalobcu vybavila živnosť k dátumu 16.04.2013, lebo odchod na miesto výkonu práce v Nemecku bol dňa 19.04.2013. P. P. jej volala dňa 16.04.2013, že turnus žalovanej je zrušený a nemôže nastúpiť na dohodnuté miesto a v dohodnutý dátum s odôvodnením, že poľská opatrovateľka odchádza až dňa 25.04.2013. Z tohto dôvodu musela žalovaná živnosť presunúť až na 25.03.2013, za čo musela zaplatiť poplatok 3,- Eur. Zároveň prišla o mzdu za 6 dní, nakoľko musela čakať na

ďalší turnus. Dňa 26.04.2013 vycestovala žalovaná do Nemecka podľa zmluvy na 5 týždňov. Ihneď po návrate uhradila žalobcovi 596,- Eur, čo boli dve splátky poplatku za sprostredkovanie práce. Následne mala byť žalovanej pridelená práca na 5 týždňov, avšak žalovanej nebola pridelená práca, pričom bola doma až 7 týždňov, čím jej vznikla škoda vo výške 630,- Eur. Na deň mala vypočítanú mzdu v sume 45,- Eur x 14 dní (vrátane sobody, nedele a sviatkov). Dňa 03.07.2013 sa žalovaná dozvedela, že pôvodný termín 06.07.2013 sa ruší a odchádza až dňa 21.07.2013. Vzhľadom na nezodpovedný prístup agentúry (žalobcu) sa žalovaná začala zaujímať o prácu aj inde. Uviedla, že sa jej ozvala iná agentúra, ktorá jej ponúkla prácu v Rakúsku, kde pracuje doteraz bez akýchkoľvek problémov. Dňa 16.08.2013 podala žalovaná výpoveď. Mala za to, že výpovedná lehota 30 dní bola dodržaná, nie ako to uvádza žalobca, že výpovedná lehota nebola dodržaná. Napriek tomu, že žalovaná telefonicky komunikovala so žalobcom, že končí v agentúre, s čím aj súhlasil, ako aj vedel o podanej výpovedi, žalobca dňa 15.09.2013 vyzval žalovanú na nástup na turnus. Dňa 15.09.2013 už mala žalovaná ukončenú zmluvu so žalobcom v zmysle zmluvných podmienok, čo žalobca nerešpektoval. Žalovaná zároveň požiadala, aby jej žalobca vrátil poplatok vo výške 410,12 Eur, ktorý mu zaplatila, nakoľko žalobca nedodržal zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Mal za to, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o sprostredkovaní v zmysle ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba- živnostník označená IČO-m ako záujemca a žalobca ako sprostredkovateľ. Uviedol, že predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca (žalovaná) príležitosť uzatvoriť s klientom dohodu, predmetom ktorej bude poskytovanie dohodnutej služby v rámci EÚ, pričom sa jedná o poskytovanie služieb žalovanou na základe živnostenského oprávnenia. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu má obchodnoprávny charakter, nakoľko je zrejmé, že uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní súvisí s podnikateľskou činnosťou žalovanej. Mal za to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou s poukazom na uvedené nie je možné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 16.08.2013 bola zo strany žalovanej odoslaná žalobcovi výpoveď zmluvy o sprostredkovaní, pričom týmto dňom začala žalovanej plynúť jednomesačná výpovedná lehota, čo potvrdil aj sám žalobca v liste adresovanom žalovanej. To znamená, že k uplynutiu výpovednej lehoty tak došlo dňa 16.09.2013. V mesiaci september žalobca vyzval žalovanú na nástup na tzv. turnus dňa 15.09.2013, t.j. deň pred uplynutím výpovednej lehoty. Kedže žalovaná na turnus nenastúpila, v zmysle čl. II ods. 3 zmluvy o sprostredkovaní tak došlo k porušeniu povinnosti žalovanej, čím bol založený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur. Súd prvej inštancie svoju právnu argumentáciu oprel o ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, kde ako uviedol, zákon poskytuje ochranu výkonu subjektívnych práv, nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. To znamená, že ak je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy, tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie sa v obchodnom styku požaduje a je výrazom poctivosti v obchodnom styku. Súd prvej inštancie mal za to, že priznaním žalobného nároku by v danom prípade nebola zachovaná rovnováha medzi záujmami sporových strán, napriek porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej nastúpiť na turnus dňa 15.09.2013. Keďže žalobca požiadal žalovanú o nástup na tzv. turnus v čase plynutia výpovednej lehoty, pričom dátum nástupu bol deň pred uplynutím výpovednej lehoty, je vzhľadom na okolnosti zrejmé, že žalovaná na turnus nenastúpila, čo mohol žalobca predpokladať, nakoľko predmetné turnusy spočívali v poskytovaní služieb na niekoľko dní. Priznaním zmluvnej pokuty by v danom prípade došlo k znevýhodneniu druhej strany, t.j. žalovanej, pričom takémuto výkonu práva zákon ochranu neposkytuje. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že mal za preukázané, že žalobca vedel, že žalovaná na turnus dňa 15.09.2013 nenastúpi, resp. mal o tom vedieť, nakoľko nasledujúcim dňom mala žalovanej uplynúť výpovedná lehota. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu žalobcu zamietol. Zároveň s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalovaná mala v časti o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom úspech v celom rozsahu. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie právny zástupca žalobcu, ktorý odvolanie odôvodnil tým, že záväzkovoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený predmetnou zmluvou o sprostredkovaní služieb končí v prípade vypovedania tejto zmluvy uplynutím výpovednej

lehoty. V rámci plynutia výpovednej lehoty bola žalovaná zaviazaná pod hrozbou zmluvnej pokuty plniť si svoje povinnosti až do ukončenia takéhoto vzťahu, vrátane povinnosti nastúpiť na turnus a tento turnus aj ukončiť. Podľa čl. III. bod 3 zmluvy je dĺžka jedného turnusu 30-35 dní, alebo podľa potreby klienta. Podľa jeho názoru teda uplynutie výpovednej lehoty zmluvy o sprostredkovaní služieb neznamená súčasne aj ukončenie turnusu, resp. právo žalovanej ukončiť nastúpený turnus. Mal za to, že pri takomto výklade zmluvných ustanovení nemožno aplikovať § 256 Obchodného zákonníka. Uviedol, že ak by pripustil výklad povinnosti vyplývajúcich žalovanej zo zmluvy o poskytovaní služieb, ktorý viedol súd prvej inštancie k aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia, tak v tomto prípade mal súd prvej inštancie postupovať podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka a mal uplatnenú zmluvnú pokutu znížiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval s ohľadom na uvedené za nesprávne, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

9. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP - odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 - ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovanej je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovanej, uviedol z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovanej odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými stranami sporu tvrdenými skutočnosťami. Žaloba o zaplatenie žalovanej sumy je s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka nedôvodná s poukazom na ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

14. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených v § 300 - 302 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia nadväzujú na právnu úpravu tohto inštitútu v Občianskom zákonníku. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Moderácia tohto zmluvného dojednania neprichádza do úvahy, pokiaľ súd vysloví, že výkon tohto práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko akákoľvek výška zmluvnej pokuty a jej následné uplatňovanie by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, kedy výkon takéhoto práva nepožíva právnu ochranu. Odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa zníženia zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka vyhodnotil z uvedených dôvodov odvolací súd taktiež ako nedôvodnú.

15. Vecne správny bol aj výrok o nároku na náhradu trov konania, keď žalovanej ako úspešnej strane sporu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, keď žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).