Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: R. K., L.. XX.X.XXXX, P. J. C., X. C. XX, zast. JUDr. Dušanom Dudášom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vyšehradská 14, proti Ž.S.: X/ C. J., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. Y. X, X/ I. J., L.. XX.X.XXXX, P.. J. J., Y. X, obaja zastúpení Mgr. Martinom Krnáčom, PhD., bytom Bratislava, Astrová 54 a 3/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31383408, o zaplatenie 997,94 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. septembra 2018, č.k. 15C/459/2014-217, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 997,94 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto sumy od 8.7.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Žalobkyňa má proti každému zo žalovaných 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa žalovaným 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni 997,94 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 8.7.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že dňa 27.6.2013 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli vodič motorového vozidla Y. S., R.: G.-XXXCF S. E. C.Y. E. X.. C. R., R.: J.-XXXXP, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, ktoré žalobkyňa nechala opraviť v servise Auto Palace Panónska s.r.o. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že je preukázané a teda nesporné, že žalovaná 1/ ako poistník a držiteľ vozidla a žalovaný 3/ ako poisťovateľ uzatvorili dňa 5.9.2011 Poistnú zmluvu, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. C. J., R.: J.. Dňa 27.6.2013 došlo pri dopravnej nehode k stretu vozidiel zn. Hyundai a zn. Mercedes a škode na oboch vozidlách. Žalobkyňa túto poistnú udalosť ihneď telefonicky oznámila žalovanému 3/, na základe čoho žalovaný 3/ zabezpečil obhliadku vozidla žalobkyne. V zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 1.7.2013 je na predtlači poisťovne F. Č.. XXXXXXX vyznačené poškodenie vozidla EČV: G., odporúčanie poisťovne na opravu a forma likvidácie podľa faktúr. Dňa 2.7.2013 doručila žalobkyňa poisťovni F. na jej predtlači Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti spolu s nákresom miesta dopravnej nehody, osobitným opisom konania obidvoch vodičov a vyhlásením svedka Š. J. zo dňa 27.6.2013, že bol svedkom dopravnej nehody a videl ako zaparkované auto zn. Mercedes začalo cúvať na hlavnú cestu, kde narazilo do osobného auta zn. Hyundai. Dňa

8.7.2013 žalobkyňa doručila poisťovni k obhliadke č. XXXXXXX V. Č.. XXXXXXXXX vystavenú Auto Palace Panónska s.r.o. dňa 4.7.2013 na sumu 997,94 EUR vrátane DPH s rozpisom materiálu a prác na oprave auta EČ: G.-XXXCF a doklad o úhrade sumy 997,94 EUR. Poisťovňa listom zo dňa 28.6.2013 vyzvala žalovanú 1/ na poskytnutie súčinnosti k poistnej udalosti zo dňa 27.6.2013, na základe ktorej si poškodená žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody z PZP žalovanej 1/. Žalovaná 1/ doručila poisťovni na predtlači poisťovne Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, v ktorej popisuje nehodu z 26.6.2013 tak, že pri cúvaní s poisteným vozidlom J. XXXXP vošlo do cesty z parkovacieho miesta vozidlo Hyundai G., ktoré riadila p. K.. Na vozidle Mercedes je opísané poškodenie - rozbité zadné pravé svetlo, posunutý nárazník, mierne poškodený lak na nárazníku. Poisťovňa Listom zo dňa 6.12.2013 a opätovne listom zo dňa 3.12.2014 oznámila poškodenej žalobkyni, že škodovú udalosť uzatvára bez nároku na poistné plnenie a to z dôvodu, že poistený nepovažuje jej nárok za oprávnený a teda nie je možné preukázať zodpovednosť jej poisteného. Tiež bolo preukázané, že účastníci dopravnej nehody (žalobkyňa a žalovaný 2/) neprivolali k dopravnej nehode políciu ani nevyhotovili záznam o priebehu dopravnej nehody (v zmysle § 66 ods. 2,6 zák. č. 8/2009 Z.z.), ako objektívny dôkaz o vinníkovi nehody a teda zodpovednom za škodu, vymenili si len údaje o poisťovniach, v ktorých majú uzavreté zmluvy o PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tvrdenia účastníkov nehody o jej priebehu sú protichodné a vzhľadom na nedostatok objektívneho listinného dôkazu zo dňa nehody 27.6.2013, nepodarilo sa v priebehu konania ani ďalším dokazovaním (znaleckým) jednoznačne určiť, verzia ktorého vodiča je pravdivá. Žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia k žalobnému návrhu a predtým aj žalovanému 3/ predložila odborné vyjadrenie znalca Ing. Pavla Drobného č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva záver, že vozidlo Mercedes narazilo do stojaceho vozidla Hyundai. Na žiadosť žalovaného 3/ vypracoval v danej veci znalecký posudok aj znalec Ing. Igor Šimko, ktorý v znaleckom posudku č. 12/2017 na základe dostupných podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku, možnosti vzniku dopravnej nehody (nehodového deja) v intenciách oboch účastníkmi deklarovaných priebehov, tvrdenie žalobkyne, že vozidlo Hyundai v čase zrážky necúvalo, považuje za technicky korektné, pričom nesúhlasí so záverom znalca Ing. Drobného, ktorý považuje za technicky prijateľné aj cúvanie vozidla Hyundai v čase kolízie vozidiel. ZP č. XX/XXXX tak nevylučuje tvrdenie žalobkyne o priebehu nehodového deja, skôr ho podporuje. Za daného stavu preto hodnotil aj správanie sa účastníkov nehody hneď po nehode. Žalobkyňa v ten istý deň oznámila vznik poistnej udalosti v poisťovni, ktorú jej oznámil vodič Mercedesu - žalovaný 2/ a uplatnila si nárok na náhradu škody z titulu PZP vozidla poisteného žalovanou 1/. Žalovaný 2/, resp. žalovaná 1/, si v poisťovni žalobkyne neuplatňovali žiadne nároky za poškodenie vozidla Mercedes, ktoré by malo vzniknúť zavinením žalobkyne prevádzkou jej vozidla. Jej tvrdenie, že vodič uznal zodpovednosť za zavinenie dopravnej nehody a súhlasil s tým, že si škodu uplatní zo zmluvného poistenia vozidla Mercedes, považoval za pravdivé, pretože je bez akejkoľvek logiky, aby ju vodič oboznamoval s poisťovňou, kde je Mercedes poistený, ak by dopravnú nehodu spôsobila žalobkyňa a škoda na vozidle Mercedes mala byť uhradená z povinného zmluvného poistenia jej auta a jeho tvrdenie o tom, že sa dohodli, že žalobkyňa oznámi škodu na vozidle Mercedes vo svojej poisťovni a následne názor zmenila, považoval za účelové a ničím nepreukázané. Za pravdivé považoval aj tvrdenie žalobkyne o telefonickom rozhovore so žalovaným 2/, v ktorom jej mal uviesť, že bude súhlasiť s úhradou jej škody poisťovňou Wüstenrot, ak mu ona zaplatí z tohto plnenia škodu na Mercedese, o čom žalobkyňa predložila písomný dôkaz, aktuálnu mailovú komunikáciu, v ktorej tento rozhovor opisuje. Vykonaným dokazovaním tak dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočnými prostriedkami procesného útoku preukázala svoje tvrdenia o žalobnom nároku, žalovaný 2/ pre svoje tvrdenia neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, výpoveď svedka je nepreukazná. 3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil prvoinštančný súd podľa ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. c/ a § 66 ods. 6 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 4 ods. 2 písm. c/, § 10 ods. 1 písm. a/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia o žalobnom nároku, a preto žalovaní zodpovedajú za škodu žalobkyne. Žalovaný 2/ za škodu zodpovedá v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď porušením povinnosti podľa § 22 zák. č. 8/2009 Z.z. spôsobil dopravnú nehodu, pri cúvaní narazil do stojaceho vozidla žalobkyne a spôsobil jej škodu a to v priamej príčinnej súvislosti s neopatrnosťou pri cúvaní. V prípade žalovanej 1/ je daná objektívna zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka, keď k dopravnej nehode došlo prevádzkou vozidla, ktorého je držiteľkou. Zodpovednosť žalovaného 3/ je daná podľa § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel a všetkých žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 997,94 eur, ako preukázané náklady na odstránenie škody, za ktorú žalovaní zodpovedajú, podľa

faktúry opravovne. Žalobkyni priznal podľa § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, a to odo dňa 8.7.2013, kedy si uplatnila nárok na plnenie u žalovaného 3/. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný 2/, ako vodič motorového vozidla zn. Mercedez Benz, R.: J.-XXXXP, spôsobil dňa 27.6.2013 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne zn. Hyundai Akcent, EČV: G.. Napadnutým rozsudkom bola preto žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložená spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalobkyni škodu na jej motorovom vozidle vo výške 997,94 eura. V súdnom konaní sa však diametrálne odlišovali verzie o priebehu dopravnej nehody zo dňa 27.6.2013 tvrdené žalobkyňou (vodička motorového vozidla Hyundai) a žalovaným 2/ (vodič motorového vozidla Mercedes Benz), keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 2/, ktorý si v dôsledku vlastnej nepozornosti nevšimol jej motorové vozidlo, ktoré sa rozbiehalo na hlavnej ceste, do nej narazil cúvaním, keď sa ona so svojím motorovým vozidlom začala rozbiehať na hlavnej ceste a žalovaný 2/ tvrdil, že on so svojím motorovým vozidlom cúval po hlavnej ceste, keď mu žalobkyňa vytvorila náhlu prekážku tým, že vychádzala z parkovacieho miesta a skrížila mu dráhu pohybu pri cúvaní, na ktorú nemohol reagovať. V konaní bol predložený znalecký posudok Ing. Igora Šimka č. XX/XXXX zo dňa 27.5.2017, podľa ktorého obidve verzie (verzia uvádzaná žalobkyňou a verzia uvádzaná žalovaným 2/) sú technicky prijateľné, teda sa nepodarilo stanoviť skutočný priebeh dopravnej nehody, pričom znalec Ing. Igor Šimko v odpovedi č. 5 svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX uviedol, že je technicky korektné, že vozidlo žalobkyne (Hyundai) v čase zrážky necúvalo. Napriek tomu, že znalec v odpovediach č. 1 až č. 4 uviedol, že je technicky prijateľná verzia dopravnej nehody uvádzaná žalobkyňou a aj verzia uvádzaná žalovaným 2/, súd prvej inštancie z odpovede č. 5 (vozidlo žalobkyne v čase zrážky necúvalo) svojvoľne a nepochopiteľne ustálil, že za dopravnú nehodu zodpovedá žalovaný 2/. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že znalecký posudok Ing. Igora Šimka č. XX/XXXX skôr podporuje tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný 2/ do nej nacúval, je však v rozpore so znením znaleckého posudku č. XX/XXXX. Ide o flagrantne a nesprávne zovšeobecnenie odborných záverov znaleckého posudku. Ak by bola verzia žalobkyne prijateľnejšia, znalec by túto okolnosť nepochybne vo svojom znaleckom posudku vyjadril. Namiesto toho znalec uviedol, že obe verzie sú technicky prijateľné. Ako sa dopravná nehoda stala nie je znaleckým dokazovaním možné preukázať a znalecký posudok tak nemôže byť použitý ako dôkazný prostriedok preukazujúci zavinenie žalovaného 2/. Súd prvej inštancie sa priklonil k záveru o zavinení žalovaného 2/ aj na základe ďalších okolností danej veci, vrátane správania sporových strán po nehode. Žalovaní však nemôžu byť sankcionovaní za to, že si svoje nároky neuplatnili v poisťovni žalobkyne z tohto ich postupu nemožno odvodzovať, že za dopravnú nehodu zodpovedajú. Riešenie náhrady škody prostredníctvom havarijného poistenia je totiž za určitých okolností komfortnejšie ako z povinného zmluvného poistenia. Pri havarijnom poistení totiž poškodený komunikuje so svojou zmluvnou poisťovňou, pričom rozsah krytia havarijným poistením môže byť individuálne dojednaný s benefitmi nad rozsah povinného zmluvného poistenia. Zo skutočnosti kto a akým spôsobom po dopravnej nehode uplatňuje nárok na náhradu škody tak nemožno spoľahlivo odvodzovať, kto za dopravnú nehodu zodpovedá. Rovnako ani z emailovej komunikácie nemožno preukazovať obsah telefonického rozhovoru. Dôkazný prostriedok vo forme emailovej komunikácie je navyše mimoriadne diskutabilný. Overenie skutočného času odoslania tejto komunikácie a jej skutočného obsahu je v zásade možné iba osobitným potvrdením prevádzkovateľa emailových služieb, čo v prejednávanom prípade absentuje. Poukázal tiež na to, že pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, tzn. preukázanie kauzálneho nexu (§ 427 ods. 1 OZ). Rovnako aj povinnosť poisťovateľa uhradiť škodu za poisteného sa vzťahuje iba na prípady, kedy poškodený náležíte preukáže uplatnený nárok [§ 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP]. V konaní opakovane namietal, že nárok žalobkyne by mohol byť daný iba ak by okolnosti dopravnej nehody boli náležíte preukázané, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobkyňu. Dôkazný prostriedok, ktorý by preukázal zodpovednosť žalovaného 2/ v konaní produkovaný nebol a za stavu, že obidve verzie vodičov motorových vozidiel sú technicky prijateľné (čo konštatoval aj znalec Ing. Igor Šimko), ktorýkoľvek s vodičov mohol porušiť povinnosti v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v posudzovanom prípade nebolo spoľahlivo určené, kto z vodičov porušil povinnosti podľa Zákona o cestnej premávke, v nadväznosti na generálnu prevenčnú povinnosť (§ 415 OZ). Za daných okolností súd nemohol žalobe vyhovieť. Napriek tomu súd

prvej inštancie žalobe vyhovel a zodpovednosť žalovaného 2/ kreoval na základe dôkazných prostriedkov, ktoré nemajú potrebnú výpovednú hodnotu (pochádzajú výlučne zo sféry žalobkyne, resp. jej konania). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie označil ako tendenčné a vyhodnotené nedôvodne v neprospech žalovaných. Napokon namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že žalovaní zodpovedajú spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobkyni. Zavinenie nebolo preukázané dostatočne, v dôsledku čoho nemožno napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné a je nevyhnutné ho zmeniť. 5. Žalobkyňa ani žalovaní 1/ a 2/ možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného 3/ nevyužili. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to vo vzťahu ku všetkým žalovaným (§ 379 písm. c/ C.s.p.), v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a vychádzajúc zo skutkového stavu veci, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ je čiastočne opodstatnené. 7. Žalobkyňa sa v danej veci podanou žalobou proti žalovaným domáha zaplatenia sumy 997,94 eura s úrokmi z omeškania, ako náhrady škody, ktorá jej vznikla pri dopravnej nehode dňa 27.6.2013, ktorej účastníkmi boli vodič motorového vozidla Hyundai Accent, EČ: G.-XXXCF a vodič motorového vozidla zn. Mercedes E, EČ: J.-XXXXP, v dôsledku uhradenia ceny opravy jej vozidla v autoservise Auto Palace Panónska s.r.o. So zreteľom na priebeh konania na súde prvej inštancie a tiež obsah odvolania žalovaného 3/ možno konštatovať, že nebolo sporné, že k predmetnej dopravnej nehode došlo, v súvislosti s ňou vznikla žalobkyni škoda v uplatnenej výške a sporné nebolo ani to, že žalovaná 1/ bola v rozhodnom čase prevádzateľkou motorového vozidla vedeného žalovaným 2/ a poisteného u žalovaného 3/. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby tak bolo rozhodujúce ustálenie skutkového stavu veci pokiaľ ide o priebeh škodovej udalosti, ohľadne ktorého sa tvrdenia sporových strán rozchádzali. 8. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so správnymi skutkovými závermi súdu prvého stupňa, ktorý za preukázaný považoval priebeh škodovej udalosti tak, ako ho tvrdila žalobkyňa (a nie žalovaní). Súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenej skutkovej otázke vykonal všetky predložené a navrhnuté dôkazy, ktoré aj správne vyhodnotil, keď okrem predložených znaleckých posudkov, resp. stanovísk, zohľadnil aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce z ostatných vykonaných dôkazov. Za stavu, keď zo znaleckého skúmania nevyplynul celkom jednoznačný záver, ktorý by potvrdzoval (alebo vyvracal) tvrdenia niektorej zo strán sporu, prvoinštančný správne prihliadol na ďalšie skutočnosti, a to najmä na správanie strán po nehode, ktoré i podľa názoru odvolacieho súdu poskytuje dostatočný základ pre prijatie skutkových záverov súdu prvej inštancie ohľadne priebehu nehody. 9. Nedôvodné sú preto námietky žalovaného 3/ v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav veci pre účely určenia osoby zodpovednej za škodu, ktorá žalobkyni v dôsledku predmetnej dopravnej nehody vznikla. Pokiaľ žalovaný 3/ namieta, že za stavu, keď sa obaja znalci, teda Ing. Pavol Drobný aj Ing. Igor Šimko, v zásade zhodli na tom, že technicky prijateľný je priebeh nehodového deja opísaný žalobkyňou i žalovaným 2/, nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s porušením dopravných predpisov zo strany žalovaného 2/, čo v danom prípade neumožňuje vyhovieť podanej žalobe, odvolací súd poukazuje na to, že táto argumentácia nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a súdom prvej inštancie správne ustálenému skutkovému stavu veci. Okrem toho, že správne súd prvej inštancie poukázal na to, že znalec Ing. Igor Šimko odmietol záver znalca Ing. Pavla Drobného o tom, že je technicky prijateľné aj cúvanie vozidla Hyundai v čase kolízie predmetných vozidiel (čo skôr nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalobkyne), treba zdôrazniť, že výsledky znaleckého skúmania, ktoré bez ďalšieho nepotvrdzujú ani nevyvracajú pravdivosť tvrdení žiadnej zo sporových strán, resp. potvrdzujú, že pravdivé môže byť tvrdenie každej z nich, nie sú samé o sebe spôsobilé odôvodniť záver že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno, ak boli v konaní zistené iné skutočnosti, ktoré vedú k opačnému záveru. V preskúmavanej veci za takéto iné skutočnosti treba považovať práve okolnosti súvisiace so správaním sporových strán po nehode, ktorých celkom logickým vyústením je záver o pravdivostí tvrdení žalobkyne. Je síce pravdou, že (ako to namieta žalovaný 3/ v odvolaní) samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ neuplatnil voči poisťovni žalobkyne žiadne nároky z titulu predmetnej škodovej udalosti, nie je dostatočným dôvodom na prijatie záveru o pravdivosti tvrdení žalobkyne o priebehu nehody, avšak popri ďalších skutočnostiach vyplývajúcich z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie správne poukázal i na to, že žalovaný 2/ v spore (na rozdiel od žalobkyne) neprodukoval žiadne ďalšie tvrdenia ani dôkazy, ktoré by mohli podporiť pravdivosť jeho tvrdení. Žalovaný 2/ netvrdil, nepreukázal ani prijateľne nevysvetlil, prečo po nehode postupoval tak, ako bolo preukázané, teda nevysvetlil, prečo, ak bol vzhľadom na ním tvrdený priebeh nehody od počiatku

presvedčený o zavinení nehody žalobkyňou, bezprostredne po nehode voči nej, hoci podľa jeho tvrdenia nehodu zavinila, ani jej poisťovni, neuplatnil nároky zo zodpovednosti za škodu, a to za stavu, keď žalobkyňa u žalovaného 3/ svoje nároky uplatnila ihneď. Za tohto stavu treba ustálenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, opierajúce sa o výsledky vykonaného dokazovania a ich náležité, logické a správne vyhodnotenie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a to aj s prihliadnutím na zásadu formálnej pravdy uplatňovanú v civilnom procese, považovať za správne, keď ani odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v uvažovaní prvoinštančného súdu ani to, že by zistenia prvoinštančného súdu nemali oporu vo vykonaných dôkazoch. 10. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru, že žalobkyni vznikol, proti žalovanému 2/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, proti žalovanej 1/ podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a proti žalovanému 3/ podľa § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej peňažnej sumy, pričom vzhľadom na viazanosť odvolacími námietkami žalovaného 3/ (kde absentuje námietka voči priznaniu úrokov z omeškania) treba (bez možnosti meritórneho prieskumu odvolacím súdom) považovať za správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania. 11. Žalovaný však v odvolaní opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď všetkým žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 997,94 eura s úrokmi z omeškania spoločne a nerozdielne. Z ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že pasívnu solidaritu zakladá iba dohoda zmluvných strán alebo zákon, pričom hoci v prípade žalovaných 1/ a 2/ (okrem toho, že sú manželmi) možno dospieť k záveru o ich solidárnej, teda spoločnej a nerozdielnej, zodpovednosti so zreteľom na ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, to už neplatí pokiaľ ide o žalovaného 3/, ktorého povinnosť plniť v danom prípade vyplýva z osobitného predpisu (zák. č. 381/2001 Z.z.), teda ide o celkom iný, samostatný, právny vzťah, v dôsledku čoho nemôže byť daná jeho zodpovednosť za škodu spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/ a 2/, avšak zodpovednosť samostatná a s cieľom zamedziť duplicite náhrady (tej istej) škody žalobkyne je nevyhnutné splnenie povinnosti žalovaným 3/ viazať na splnenie povinnosti nahradiť škodu žalovanými 1/ a 3/. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaným síce uložil povinnosť, ktorej splnenia sa žalobkyňa domáhala podanou žalobou, avšak (pokiaľ ide o spôsob vzájomného vyporiadania žalovaných, v ktorej časti súd nie je žalobou viazaný) tak, že žalovaní 1/ a 2/, ako solidárne zaviazaní dlžníci sú povinní žalobkyni sumu 997,94 eura s úrokmi z omeškania zaplatiť spoločne so žalovaným 3/, no s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť ostatných. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Treba totiž vychádzať z toho, že žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu, keď jej súd proti všetkým žalovaným priznal právo plnenie uplatnené podanou žalobou, hoci v odlišnom vzájomnom pomere medzi žalovanými. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).