Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-11Pc/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobkyne: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. R. XXXX/XX, S., t.č. E. T. XX, S., proti žalovaným: v 1.rade mal. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S.R. XXXX/XX, S., t.č. E. T. XX, S., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., v 2.rade S. T., nar. XX.XX.XXXX, občan ČR, bytom: P. XXX, XXX XX P., M. republika, o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje.

II. Súd zveruje maloletého S. Z., nar.XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletého S. T., nar.XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého S. Z. sumou 130,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc od 01.06.2019.

IV. Otec maloletého S. T., nar.XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť sumu 100,- eur ako náklady na zakúpenie výbavičky pre maloletého, a to v lehote do 30.06.2019 k rukám matky mal. dieťaťa.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa - matka maloletého dieťaťa podala na Okresný súd Ružomberok dňa 26.11.2018 návrh, ktorým žiada o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu. Zároveň žiadala, aby súd maloletého S. Z. zveril do jej osobnej starostlivosti a aby odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačným výživným 130,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa a uložil mu povinnosť uhradiť polovicu nákladov na výbavičku v sume 350,- eur.

2. Návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že s označeným otcom maloletého S. nie sú manželia, nežili v spoločnej domácnosti. S označeným otcom maloletého sa zoznámila v roku 2016 cez internetovú stránku. Najskôr boli v spojení len cez sociálnu sieť facebook, párkrát sa stretli osobne, stretli sa spolu v Olomouci a neskôr sa stretli u neho doma, kde medzi nimi došlo aj k pohlavnému styku. Po prázdninách v roku 2016 sa častejšie stretávali, často chodievala za ním do Čiech, stretávali sa aj na Slovensku, podľa toho ako sa im dalo. Celý čas boli v spojení, buď v osobnom, alebo cez sociálne siete. Cez letné prázdniny v roku 2017 zistila, že je s ním tehotná. Zo začiatku sa z informácie, že bude otcom, tešil, avšak len do momentu, kedy to povedal svojím rodičom. Najprv presvedčili jeho, aby išla na interrupciu

a následne on presvedčil ju. Dohodli sa, že na interrupciu pôjde, prerušila štúdium v škole, po interrupcii odišla k nemu domov a jeho k rodine, kde strávila 2 mesiace. To obdobie bolo pre nich oboch veľmi ťažké, mala psychické problémy, ktoré vznikli z výčitiek jej konania. Mesiac po interrupcii zistila, že je tehotná a v januári 2018 jej to gynekológ potvrdil a uviedol, že je v 10. týždni tehotenstva. O uvedenej skutočnosti informovala partnera, ten ju prehováral, aby opätovne podstúpila interrupciu, že on nemá odvahu sa priznať svojím rodičom, že s ňou opät' čaká dieťa. Ona interrupciu odmietla, pričom do 4 mesiaca tehotenstva o tom, okrem nich dvoch, nikto nevedel. Ona sa prvá priznala jej rodičom, ktorí túto informáciu prijali pokojne. S. to naďalej nechcel oznámit' svojím rodičom, tak to spravila ona. S.ovi rodičia sa nahnevali, zakázali mu sa s ňou stretávať. Osobne sa nestretávali, boli v spojení len cez sociálne siete. Najprv ju ubezpečoval, že k synovi prizná otcovstvo, mali dohodnuté aj stretnutie na Okresnom súde Ružomberok, kde sa ani nedostavil a následne po 7 mesiacoch zmenil svoje vyjadrovanie, kde už uvádzal, že si nie je istý, že je to jeho dieťa a bude trvať na DNA testoch. Partner vedel termín pôrodu, ku ktorému ani neprišiel a od narodenia svojho syna nenavštívil. Pred pôrodom jej ešte sľuboval, že jej bude prispievať na syna a po dosiahnutí svojej plnoletosti, sám uzná svoje otcovstvo na matrike. Dňa 13.08.2018 sa jej narodil maloletý S., označenému otcovi to oznámila, najskôr jej povedal, že otcovstvo pôjde uznat' dobrovoľne, potom to odmietol a do dňa podania návrhu otcovstvo nie je uznané, stále sa na niečo vyhovára. Zo začiatku na jej zasielané fotky mal reagovať pozitívne, ale sám od seba sa o syna nezaujímal. Ako sa narodil maloletý, tak jej na jeho výživu prvýkrát prispel v septembri 2018 sumou 130,- eur, túto sumu zasiela doposiaľ každý mesiac. Ona je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, rodinné prídavky, iný príjem nemá. So synom a s jej rodičmi a s jej starším bratom bývajú v podnájme v trojizbovom dome, kde svojím rodičom prispieva sumou 100,- eur na nájom a sumou 100,- eur na stravu. Výdavky súvisiace so starostlivosťou o syna zabezpečuje z výživného od domnelého otca. Domnelý otec prispieva pravidelne na výživu maloletého, na zakúpenie výbavičky neprispel žiadnou sumou a ani sa nezaujímal, ako si ju zabezpečí ona. Potrebovala zakúpiť postieľku, matrac, perinky, vankúš, vaničku aj nejaké nové ošatenie, hračky, drogériu. Výbava pre maloletého bola v hodnote okolo 700,- eur. Kočík jej darovali rodinný príbuzný. Maloletý je zdravý, na jeho výživu má bežné výdavky. Musí mu dokupovať mlieko, plienky, hygienu, oblečenie. Označený otec je slobodný, mimo maloletého nemá viac vyživovacích povinností, je študent v dennom štúdiu. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala intímne styky len s označovaným otcom.

3. Žalovaný 2 návrh s prílohami a ostatnými listinami prevzal dňa 25.03.2019. K návrhu sa písomne vyjadril, a to podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.04.2019, pričom uviedol, že súhlasí s opisom ich zoznámenia s E., tak ako ho uviedla v návrhu. Ich stretávanie počas roku 2016 a 2017 opísala pravdivo. Aj skutočnosti, že E. podstúpila interrupciu. Dva mesiace, ktoré E. strávila po tejto udalosti u nich, mali prispieť k jej psychickej pohode, nakoľko jej rodičia zásadne nesúhlasili s týmto riešením situácie a ona sa obávala ich reakcií. Počas tohto obdobia využívala všetko pohodlie, ktoré jej jeho rodina mohla poskytnúť, vrátane stravy, ubytovania a prípadnej zábavy bez akéhokoľvek nároku na úhradu nákladov. To, že nebola psychicky v pohode, malo za následok ich spoločné rozhodnutie, že sa rozhodli mať spolu dieťa. Toto rozhodnutie padlo po vzájomnej dohode, a jej opätovné otehotnenie nebolo náhodné. To, že sa nechcel priznať rodičom, je pravda, v podstate ešte nebol plnoletý a aj predchádzajúcu interrupciu spolu s nákladmi na jeho dopravu za E., ako aj prechodné ubytovanie počas tohto obdobia v hoteli, hradili výlučne jeho rodičia. S E. sa dohodli, že na týchto nákladoch sa budú spolupodieľať, k tomu však neprišlo. Jeho rodičia sa o tehotenstve dozvedeli tak, že im to E. napísala cez sociálne siete. V tom čase sa ani nenachádzal doma, nakoľko trávil veľkonočné sviatky u svojho biologického otca. Rodičia neboli zo situácie nadšení, a je pravda, že prvé ich riešenie bol opätovný návrh na interrupciu. To však netušili, v koľkom mesiaci E. v skutočnosti je. V každom prípade, vzhľadom na to, že sa malý S. narodil v auguste, v januári pravdepodobne nemohla byť v 10. týždni tehotenstva, čím ich vedome alebo nevedome zavádzala. Nakoniec situáciu začali s rodičmi riešiť, padali rôzne rozhodnutia a návrhy, akým spôsobom vytvoriť rodinu a zároveň doštudovať jeho strednú školu. E. medzitým zmaturovala, jeho však čakali ešte 3 roky štúdia na strednej škole. Nakoniec iniciovali stretnutie všetkých rodičov a ich dvoch, kde padlo rozhodnutie, že E. zostane u svojej rodiny, on u svojej, dokončí si vzdelanie a vo voľnom čase bude chodiť na brigády, aby ju mohol finančne podporovať. Raz za mesiac ju aj syna navštívi. Po niekoľko hodinovom rozhovore, kedy E. so všetkým súhlasila a tesne pred jej odchodom na vlak domov, zrazu E. otočila, postavila si hlavu a povedala, že s dohodnutým nesúhlasí a zásadne trvá na tom, aby bývali u jeho otca a ona aby ukončil štúdium na jeho súčasnej strednej škole. Jeho rodičia mu nikdy nezakázali sa s E. stretávať. Jediný problém, čo sa týka ich stretávania nastal vtedy, keď jeho otčim vyhlásil, že E. k nim už nemôže. V podstate ani E. otec neprejavoval žiadne nadšenie z jeho prítomnosti u nich doma. Zároveň mala E. ťažko chorého brata, takže situácia bola

pre nich dvoch zložitá. Tá sa vyhrocovala každým dňom, to, že spolu komunikovali iba cez internet, situáciu neuľahčovalo a nakoniec usúdili, že napriek jej tehotenstvu sa rozídu. Samozrejme, že súhlasil, že uzná svoje otcovstvo. Počas predchádzajúcich dvoch rokov E. miloval a na dieťa sa tešil. Po ich rozchode sa ale začali ku nemu dostávať rôzne správy, z ktorých vyrozumel, že v živote E. nemusel byť jediný muž. Preto začal pochybovať o svojom skutočnom otcovstve, a žiadal E., aby ešte počas tehotenstva absolvovala odber plodovej vody a vykonali test otcovstva. Toto ona razantne odmietala s tým, že nechce ohroziť dieťa, s čím nakoniec súhlasil a dohodli sa, že spravia testy otcovstva po narodení dieťaťa. Nasledujúca komunikácia medzi nimi bola dosť ostrá z oboch strán. Po každom rozhodnutí nasledovalo proti rozhodnutie, druhá strana si rozmyslela to, čo sa dohodlo deň predtým. Medzitým sa dieťa narodilo, a on ešte stále nevedel, či je skutočne otcom. E. mu pár krát poslala fotky malého, ale ako išiel čas, prestala mu ich posielať, dokonca si ho zablokovala na sociálnych sieťach a komunikovala iba s jeho mamou. Od prvej chvíle, ako sa malý narodil, k nemu pociťoval lásku a náklonnosť, takže sa s mamou dohodli, že aj keby nebol otcom dieťaťa, nenechá E. a malého bez prostriedkov a začali jej mesačne posielať 130,- eur, čo robia doteraz. Keď sa s E. po dlhom čase konečne dohodli, že podstúpia test otcovstva mimo súdu, požiadali genetické laboratórium o vykonanie príslušných testov. Laboratórium im zaslalo skúmavky s odberovými súpravami, s ktorými z Čiech išiel za E. a malým S.. Pred stretnutím požiadal E., aby si malého mohol na chvíľu zobrať, ísť s ním trebárs na prechádzku. Toto mu E. neumožnila a čas, ktorý s ním strávil, museli stráviť u nej doma. Väčšinu času dieťa prespalo, a tak nemal ani veľa možností sa s ním pohrať. Testy ale vykonali a zaslali ich spoločne do laboratória. Vo februári 2019 prišli výsledky, kde je na 99 % určený ako otec maloletého S. Z.. Bez ďalších námietok otcovstvo prijíma, rovnako prijíma, že sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matke. Naďalej bude prispievať na výživu dieťaťa sumou 130,- eur mesačne. Vzhľadom na to, že náklady na interrupciu si mali rozdeliť a nestalo sa tak, odmieta uhrádzať polovičku nákladov na výbavu. E. ponúkali detskú postieľku, kočík, vaničku a rôzne ďalšie veci do výbavy, ktoré jeho rodina má, keďže má 6 ročnú sestru. E. toto všetko odmietla s tým, že si to zabezpečí sama. Keby si bola bývala ponúkané veci zobrala, nemusela vynaložiť údajných 700,- eur za výbavu. Požiadal súd, aby prihliadol na to, že je študentom dennej formy štúdia na strednej škole a možnosť zarobiť si na brigádach je pre neho dosť obmedzená. Tiež požiadal súd, aby do budúcna zaviazal matku maloletého k tomu, aby dieťa predo ním nezatajovala, v prípade, že ho bude chcieť navštívit', aby mu v tom nebránila a v čase, keď bude maloletý dostatočne samostatný k tomu, aby zvládol návštevu u neho, povolila prípadné pravidelné návštevy a stretávania.

4.Vzhľadom k tomu, že označený otec písomne pred súdom otcovstvo k maloletému S.ovi Z., nar. XX.XX.XXXX dobrovoľne uznal, a nevyslovil námietky proti navrhovanému priezvisku dieťaťa „Z.“ súd konanie v tejto časti žaloby podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku(ďalej len ,,CMP“), zastavil.

Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 36 ods. Zákona, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5.Vo vzťahu k úprave práv a povinností súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a listinami (otec sa pojednávania nezúčastnil, podľa zásielky , ktorá sa súdu vrátila dňa 17.05.2019, otec predvolanie na pojednávanie odmietol prevziať bez uvedenia dôvodu, ) a zistil tento stav:

6.Matka mal. dieťaťa zotrvala na podanom návrhu. K vyjadreniu označeného otca uviedla, že čo sa týka výbavičky, tak jedine čo jej matka odporcu ponúkala, bol kočík, ale ona už tento mala zabezpečený od svojej rodiny, takže to odmietla, nič iné jej neponúkali. K zakúpeniu výbavičky nemá žiadne doklady. Pokiaľ uvádzal, že sa chcel stretávať s maloletým, a že aby mu v tomto nebránila, tak z facebooku získala správu, kde je evidentné, že on o dieťa nemá žiadny záujem. Otec jej posiela po 130,- eur mesačne, okrem minulého mesiaca, kedy sa dohodli, že spoločne kúpia pre dieťa autosedačku. Pokiaľ sa týka nákladov na výbavičku, tak ona kúpila základné veci pred narodením dieťaťa, a to postieľku, matrac a obliečky asi za 130,- eur, potom kojenecké oblečenie za 300,- eur, vaničku, hygienu, espumizan, to bolo asi za 100,- eur, jednorázové plienky pred narodením asi 6 balení za 100,- eur, utierky jednorázové, to bolo okolo 5,- eur a následne ešte musela syna dokrmovať, tak kupovala aj sunar. S otcom maloletého je v kontakte tak, že posiela jemu aj jeho matke fotky maloletého, on žije s matkou, otec mu žije v Q., s matkou sú rozvedení. Otec sa tiež volá S. T.. Pred narodením dieťaťa jej jeho otec nedal žiadne peniaze. Či otec študuje, nevedela, predtým chodil asi na elektrotechnickú školu.

7.Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby mal. S. bol zverený do starostlivosti matke a aby matka tohto zastupovala a spravovala jeho majetok. Otca navrhol zaviazať sumou 130,- eur mesačne a pokiaľ sa týka nákladov na výbavičku, k tomuto sa nevyjadril.

8.Z rodného listu Matričného úradu mesta Ružomberok bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil mal. S. Z. z matky E. Z., nar. XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.

9.Podľa správy ÚPSVaR Ružomberok matka od augusta 2018 poberá rodičovský príspevok 214,70 eur.

10.Čestným prehlásením otca matky maloletého H. Z., matka dieťaťa preukazovala, že mu poskytuje príspevok na bývanie a stravu 150,- eur mesačne.

11.Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, preto súd, poukazujúc na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, po vykonanom dokazovaní, zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa vzhľadom na jeho útly vek celodenne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že jej starostlivosť o dieťa nie je dostatočná. Otec so zverením dieťaťa matke súhlasil.

12.Súd tiež určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude matka vzhľadom na vzdialenosť otca od bydliska dieťa, pričom matka bude takto môcť urýchlene reagovať v prípade akútnej potreby vo vzťahu k dieťaťu.

13. Výšku výživného súd určil v súlade s požiadavkou matky a súhlasným stanoviskom otca a kolízneho opatrovníka, keď má za to, že suma 130,- eur je vzhľadom na vek a potreby dieťaťa v súčasnej dobe postačujúca. Vyživovacia povinnosť matky je t.č. plne nahradená jej osobnou starostlivosťou o dieťa, otec sa na starostlivosti o dieťa nepodieľa, s maloletým sa nestretáva.

14. Čo sa týka návrhu matky na priznanie sumy 350,- eur ako pomernej časti nákladov na zakúpenie výbavičky, v tejto časti je potrebné uviesť, že náklady na výbavičku vznikajú tesne po narodení dieťaťa alebo krátko pred jeho narodením a preto je otec dieťaťa povinný podieľať sa len na nevyhnutých

nákladoch potrebných pre prvotné zabezpečenie dieťaťa, t.j. kojenecké oblečenie, plienky, zavinovačky, nie však na nákladoch, ktoré vznikajú v neskoršom období, napr. matkou uvádzané náklady na umelú stravu, lieky, hygienu, nakoľko po narodení dieťaťa sa tieto náklady premietajú do poskytovaného výživného. Súd preto zaviazal otca dieťaťa len na príspevok na prvotné náklady spojené s narodením dieťaťa v rozsahu 100,- eur a v ostatnej časti návrh matky zamietol.

15. V konaní nebolo sporné, že otec dieťaťa od jeho narodenia až do mája 2019 prispieval na výživu maloletého dobrovoľne sumou 130,- eur mesačne, preto súd určil platenie výživného od 01.06.2019 do budúcna.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak bola v rozhodnutí upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému (§ 370 ods. 1 CMP) pred uskutočnením výkonu rozhodnutia po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. (§ 378 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia. (§ 382 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).

Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. (§ 386 ods. 1 CMP)