Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-161-2015.pdf
PDF · 167.26 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/161/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: HOTEL KRYM s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 955 694, zast.: JUDr. Roman Bušo, advokát, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 30.413,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.413,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 30.413,15 € od 05.03.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.09.2015, doručenou súdu dňa 22.09.2015, domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 30.413,15 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že Žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste Šafárikovo námestie 7, Bratislava. Zamestnanci žalobcu nadobudli dňa 22.01.2014 pri kontrole odberného miesta podozrenie, že žalovaný na vyššie uvedenom odbernom mieste odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - zabezpečovacia značka (plomba), umiestnená pri počítadle plynomera. Plynomer bol dňa 24.01.2014 zdemontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia, ktorý posudkom č. 66/PL-2014 zo dňa 2. februára 2014 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o energetike“), neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. Škoda vznikla žalobcovi odoberaním zemného plynu patriaceho žalobcovi prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s týmto meradlom. Výška škody predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého žalovaným za rozhodné obdobie a nákladov, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovaným vynaložiť a ktoré by žalobcovi v prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedochádzalo, nevznikli. Množstvo žalovaným odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie, t.j. za obdobie od 19.07.2013 do 22.01.2014, bolo určené s poukazom na metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012 Z.z., nakoľko v prípadoch neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné zistiť pomocou takéhoto meradla presné, odberateľom odobraté množstvo zemného plynu. Žalobca faktúrou č. 9000173456 zo dňa 18.02.2014 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a to na sumu 30.413,15 €, splatnú 04.03.2014. Žalovaný neuhradil žalobcovi do dňa podania žaloby ani časť dlžnej sumy a od 05.03.2014 je v omeškaní s jej úhradou. 3. Dňa 22.08.2017 vydal vo veci Okresný súd Bratislava I platobný rozkaz sp. zn. 30Cb/161/2015-20, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nikdy neoprávnene neodoberal plyn od žalobcu. Žalovaný ani žiadny jeho zamestnanec nemohol poškodiť plynomer, lebo žiadneho zamestnanca žalovaný nemá a konateľ tiež nepoškodil plynomer. Umiestnenie plynomeru schválil žalobca a sám namontoval svoje meracie zariadenie na miesto, kde sa niekoľko rokov predtým nachádzal a aj dnes sa tam iné zariadenie nachádza. Za posledných 20 rokov sa na danom mieste nachádzali meracie zariadenia žalobcu a žalovaný vždy riadne a včas platil za odobratý plyn. Žalovaný ani z ekonomického dôvodu nemá záujem na poškodení plynomeru, lebo uvedený objekt celý prenajíma a odobratý plyn rozpisuje do nákladov podnájomníkov. Teda, ak by aj niekto ušetril na odbere plynu, nebol by to žalovaný a preto by pre jeho konanie neexistoval ani teoreticky žiadny motív. Keď zamestnanci žalobcu odfotili a odoberali uvedený plynomer, nebol prítomný zo strany žalovaného nikto. Nie je preto jasné, a preukázané, že plynomer nepoškodil priamo žalovaný. Jedine on má dôvod ho poškodiť, aby práve cez takýto návrh mohol spraviť pokus získať neoprávnený majetkový prospech. Žalovaný a žalobca sa nedohodli na tom, že žalovaný je povinný strážiť majetok žalobcu pred poškodením. Každý vlastník je povinný sám sa starať o svoj majetok. Poškodením, ktoré sa uvádza v znaleckom posudku nie je určené, či zariadenie meralo menej alebo viac odobratého plynu. Je preto možné, že plynomer odmeral dokonca väčší odber ako v skutočnosti bol. Podobné návrhy boli súdmi v SR už rozhodované a súdy vo svojich rozhodnutiach rozhodli, že povinnosť chrániť si svoj majetok má vlastník, že výpočet paušálnej náhrady škody nie je akceptovateľná forma určenia škody, že nie je príčinná súvislosť a zavinenie a zodpovednosť na strane žalovaného, že nárok žalobcu je neoprávnený, že žalobca nepreukázal, že zariadenie bolo namontované nepoškodené (to totiž nikto nikdy nekontroloval, lebo odpočet robia vždy iba pracovníci žalobcu. ÚPRC určuje cenu plynu aj na základe kalkulácie, ktorá v sebe zahŕňa náklady na prevádzku v ktorých je započítaná odmena znalca, súdny poplatok, odmena za právne zastúpenie. To zo zákona reprezentuje 6% z uplatnenej sumy. Žalovaný má za to, že napriek tomu, že žalobca z iných rozhodnutí súdov vie, že v konaní, ak je podaný včas a riadne odpor bude neúspešný, zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu a podáva tieto šikanózne návrhy s tým, že bez ohľadu na výsledok sporu, je uplatnenie neoprávneného nároku v jeho prospech. A to tým, že ak žalovaný zmešká lehotu na podanie odporu získa 30 000,-Eur alebo zvýši náklady, ktoré následne započíta do ceny plynu hoci ich v budúcnosti nevykladá. Túto navýšenú cenu potom musia platiť zákazníci. 4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.10.2017 doručeným súdu dňa 9.11.2017, v ktorom uviedol, že Žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn. Žalobca poukázal na rozdielne stavy spotreby zistené na počítadle plynomera, a to pri poslednom fyzickom odpočte spotreby zemného plynu predchádzajúcom vykonaniu kontroly, ktorý odpočet bol uskutočnený ku dňu 18.07.2013 (na meradle bol stav 160327 m3 - viď prehľad odpočtov) a stavu spotreby evidovanej na počítadle plynomera v deň vykonania kontroly - 22.01.2014 (pozn. v tento deň meradlo ukazovalo stav 169953 m3, čo preukazuje fotodokumentácia priložená k žalobe). Zmena stavu na počítadle plynomera indikuje, že k odberu zemného plynu zo strany žalovaného v rozhodnom období, t. j. v období od 19.07.2013
- 22.01.2014 na odbernom mieste žalovaného dochádzalo. Žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba pri počítadle plynomera, pričom podľa zistení znalca plomba bola predelená a následne zlepená, keďže znalec na plombe zistil aj prítomnosť nekovového materiálu (napr. lepiacej hmoty). Kryt číselníka tak bolo možné z hornej strany odklopiť, čo umožnilo prístup k mechanizmu počítadla meradla. Odber plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o energetike“) považovaný za neoprávnený. Protiprávnosť tohto konania, t.j. odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vyplýva už z označenia takéhoto spôsobu odberu zemného plynu, kedy tento je podľa zákona o energetike označený ako „neoprávnený“. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, či k poškodeniu plynomera došlo zo strany žalovaného alebo jeho zamestnanca, nie je v tomto prípade rozhodujúca a nie je potrebné ju ani preukazovať. Rozhodujúcou tiež nie je skutočnosť, či zo strany Žalovaného existuje motív na neoprávnený odber zemného plynu. Do pozornosti súdu dáva žalobca tú skutočnosť, že meradlo nie je umiestnené na verejne prístupnom mieste, ale v plynomerni nachádzajúcej sa v objekte, kde prístup k plynomeru zamestnancom žalobcu umožnil zamestnanec žalovaného. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomb, je v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR založená na objektívnom princípe. Nie je teda potrebné preukazovať zavinenie odberateľa plynu vo vzťahu k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer bol nainštalovaný na odbernom plynovom zariadení žalovaného, ako odberateľa zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 11 zákona o energetike je odberateľ plynu povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo, pričom akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom (pozn. zákonom č. 142/2000 Z.z. o metrológii) je zakázaný. Zemný plyn, ktorý žalovaný v rozhodnom období odobral meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nepatril dodávateľovi zemného plynu žalovaného. Dodávateľ zemného plynu žalovaného s poukazom na zánik platnosti úradného overenia meradla, ku ktorému došlo poškodením plomby meradla, mal žalovanému v rozhodnom období dodať, tomuto dodávateľovi patriaci plyn v objeme 0 m3. Túto skutočnosť podľa žalobcu preukáže vyúčtovacia faktúra vystavená spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému za obdobie od 19/7/2013 do 22/1/2014, ktorou žalovaný disponuje a ku ktorej žalobca nemá prístup. V prípade, ak by žalovaným takáto faktúra predložená nebola alebo by z nej skutočnosť tvrdená žalobcom nevyplývala, žalobca zabezpečí a súdu predloží vyjadrenie spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., potvrdzujúce tvrdenie žalobcu o množstve dodaného plynu spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému v rozhodnom období. Plyn odobratý žalovaným v rozhodnom období patril žalobcovi, ako vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, ku ktorej je odberné plynové zariadenie žalovaného pripojené. Za takto odobratý zemný plyn žalovaný žalobcovi nič nezaplatil. Skutočnosť, že žalovaný riadne a včas platil svojmu dodávateľovi zemného plynu zálohové platby na jeho budúcu spotrebu, nevylučuje neoprávnený odber na odbernom mieste žalovaného. Odberateľ si s dodávateľom dohodne výšku zálohových platieb, pričom táto výška nemusí korelovať so skutočným odberom zemného plynu a navyše v prípade ak odberateľ od svojho dodávateľa plynu odoberie plyn v objeme 0 m3, resp. v objeme nižšom ako bola predpokladaná suma zálohových platieb, má dodávateľ plynu povinnosť vysporiadať takto vzniknutý preplatok spôsobom dohodnutým s odberateľom plynu v zmluve, ktorú s ním uzavrel. K spôsobu určenia škody Žalobca uvádza, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o metrológii“), platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o metrológii možno určené meradlá používať na daný účel (pozn. t.j. na meranie množstva odobratého zemného plynu), len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Nakoľko platnosť overenia meradla poškodením overovacej značky zanikla, meradlo nemôže slúžiť danému účelu, teda nemohlo byť použité na určenie presného množstva odobratého zemného plynu žalovaným v rozhodnom období. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii by použitie takéhoto údaja automaticky znamenalo povinnosť príslušného orgánu štátnej správy uložiť žalobcovi za porušenie predmetných ustanovení zákona o metrológii sankciu. Podľa ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné zistiť žalovaným presne odobraté množstvo plynu by bol údaj o spotrebe plynu z plynomera, ktorý však žalobca nemal a nemá k dispozícii, keďže platnosť úradného overenia plynomera žalovaného zanikla. Žalobca tak nevedel určiť aká skutočná škoda mu bola žalovaným spôsobená a na jej určenie musel použiť metodiku stanovenú Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávnenej odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Pri výpočte množstva žalovaným odobratého zemného plynu a teda aj pri určení výšky škody, sa na základe ustanovenia § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. berie do úvahy skutočný počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, ktorý posudzoval súlad žalobcom uplatňovaných nárokov na náhradu škody s dobrými mravmi, pričom rozhodol, že uplatnený nárok nie je nárokom, ktorý by bol uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca meradlo na odbernom mieste žalovaného namontoval v nepoškodenom stave. Táto skutočnosť vyplýva z montážneho listu ktorý potvrdzuje, že meradlo bolo na odbernom mieste žalovaného povereným zamestnancom žalobcu namontované dňa 22.05.2007 s neporušenými montážnymi a úradnými značkami. Nakoľko v predmetnom prípade ide o neoprávnený odber zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, nie je potrebné preukazovať a skúmať skutočnosť, či meradlo zaznamenávalo menej alebo viac odobratého zemného plynu. Preukázať je potrebné skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ zemného plynu odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorú skutočnosť považuje žalobca za jednoznačne preukázanú. Podstatná je skutočnosť, že v dôsledku poškodenia overovacej/zabezpečovacej značky meradla, toto meradlo stratilo platnosť a tento údaj z počítadla plynomera nemôže byť použitý, nakoľko samotný zákon o metrológii túto možnosť vylučuje. Nárok uplatňovaný žalobcom je nárokom zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi, ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, nespadá do pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca nie je dodávateľom zemného plynu a z tohto dôvodu ani akýkoľvek ním uplatňovaný nárok voči iným subjektom nemá vplyv na cenu zemného plynu tak, ako ju jednotlivým dodávateľom plynu určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Odobratím zemného plynu žalobcu, spôsobom označeným zákonom o energetike ako neoprávnený a nezaplatením žalobcovi za takto odobratý zemný plyn, spôsobil žalovaný žalobcovi škodu - došlo k zmenšeniu jeho majetkovej sféry. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.04.2018 v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn nie je sporné. Žalovaný plyn odoberal od zmluvného partnera a dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel a.s. na základe Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 17.3.2010. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný plyn odoberal neoprávnene, je sporné. Žalovaný nevie a nie je preukázané, ako s plynomerom manipulovali zamestnanci dodávateľa alebo žalobcu, ktorí vykonával odpočet plynu. Žalovaný nevie a nie je preukázané ako sa a kým s plynomerom manipulovalo po odmontovaní počas cesty ku znalcovi. Plynomer je vo vlastníctve dodávateľa alebo žalobcu, montáž uskutočnil dodávateľ alebo žalobca na mieste, ktoré si sám určil. Dodávku plynu žalovaný nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak zákon považuje dodávku plynu cez poškodený plynomer za neoprávnenú, mal dodávateľ alebo žalobca svoje zariadenie pravidelne kontrolovať a plyn cez poškodené zariadenie nedodávať, aby zabránil neoprávnenému odberu plynu. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu, že plynomer je umiestnený na mieste, ktoré určil sám dodávateľ alebo žalobca a ktoré je prístupné i iným osobám, než ich zamestnancom alebo zamestnancom žalovaného, za sporné. Nie je bezvýznamné hodnotiť, či žalovaný alebo jeho zamestnanec mohol mať akýkoľvek motív k tomu, aby plynomer poškodil, pretože súd musí mať preukázanú existenciu protiprávneho odberu vo výške, ktorá je uvedená v žalobe, skutočnú výšku škodu, ktorá je v žalobe vyčíslená a uplatňuje sa a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a výškou škody, ktorá je uplatňovaná. Žalovaný - ako bolo uvedené vyššie - má uzavretú zmluvu ako s dodávateľom plynu so Slovenským plynárenským priemyslom a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava. Žaloba je podávaná žalobcom SPP
- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava. Aký je vzájomný odchodný vzťah vyššie uvedených spoločností nie je súdu doteraz preukázané. Žalovaný je toho názoru, že na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov sa odobraté množstvo - aj pri poškodenom meradle - zistiť dá. Plyn sa do objektu, v ktorom sa dodávka plynu plynomerom meria dodáva viac rokov a to ako pred obdobím za ktoré sa tvrdí neoprávnený odber, tak i po tomto období. Žalovaný nemá odborné vedomosti, aby mohol posúdiť, či montážne alebo úradné značky boli alebo neboli porušené. Žalovaný nevykonal žiadne zásahy ani do montážnych ani do úradných značiek potom, čo meradlo - plynomer boli v objekte príslušnými zamestnancami osadené. Žalovaný nemal a nemá dôvod na zariadeniach, ktoré nie sú v jeho vlastníctve kontrolovať stav neporušenosti úradných a montážnych značiek, najmä ak o mieste ich osadenia bez možnosti uzavretia tohto miesta (plynomer, vodomer, elektromer) rozhodujú vlastníci týchto zariadení a iba títo - ako monopolní dodávatelia určujú svoje podmienky, ktoré spotrebitelia musia iba prijať - inak sa zmluva neuzavrie a dodávka neuskutoční. Nie je spochybniteľné, že ak sa niekoľko rokov po sebe odoberie určité množstvo plynu do jednej budovy a nebola v inej vykonaná žiadna zmena na kúrení, množstvo odobratého plynu nebude v nasledujúcich rokoch podstatne odlišné, a to dokonca v takej miere, že predstavuje škodu vo výške 30 000 Eur a to najmä pri zohľadnení skutočnosti, že odberateľ - žalovaný riadne svojmu dodávateľovi ním vypočítané zálohy za odber plynu uhrádzal. Pri uplatňovaní náhrady škody je podľa žalovaného potrebné preukazovať - s posúdením podľa predchádzajúcich a následných odberov množstva plynu - či meradlo mohlo zaznamenávať menej, ako bolo skutočne dodané množstvo plynu, najmä keď nie je zrejmé kedy, ako a kým došlo k poškodeniu overovacej/zabezpečovacej značky meradla (alebo úradnej alebo montážnej značky, meradla alebo plynomeru - žalobca používa rozličné označenia). Žalovaný nemá so žalobcom žiadny záväzkový vzťah a aký je vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. žalobca doteraz ani nepreukázal. 6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.03.2019, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nie je uzavretá zmluva predmetom, ktorej by bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a záväzok žalovaného za dodaný zemný plyn platiť. Takáto zmluva nemôže byť uzavretá keďže žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a nie dodávateľom zemného plynu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi ustanoveniami zákona o energetike a s ním súvisiacich predpisov, pričom tak žalobca ako aj žalovaný musia plniť povinnosti s týchto predpisov vyplývajúce. V prípade ak je zemný plyn odoberaný neoprávnene so žalobcom prevádzkovanej distribučnej siete vzniká škoda spočívajúca v hodnote odobratého plynu a nákladoch, ktoré žalobcovi v súvislosti s neoprávneným odberom vznikli. Priamo žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ku ktorej je odberne plynové zariadenie žalovaného pripojené. Škoda v takomto prípade nevzniká dodávateľovi zemného plynu žalovaného, keďže v rozhodnom období dodávateľ zemného plynu žalovaného žalovanému plyn dodávať nemohol a to z dôvodu, že nemal k dispozícii údaje z meradla s platným overením na základe, ktorého by tento dodávateľ vedel žalovanému dodávku plynu vyúčtovať. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným existuje a vyplýva práve zo skutočnosti, že žalovaný je prostredníctvom svojho odberného plynového zariadenia pripojený k distribučnej sieti žalobcu. Žalovaný tak vo vzťahu k žalobcovi musí plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení zákona o energetike a s ním súvisiacich predpisov, a rovnako žalobca musí vo vzťahu k žalovanému tiež plniť povinnosti, ktoré mu z týchto predpisov vyplývajú. Od žalovaného žalobca požaduje splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 82 zákona, a to konkrétne povinnosti nahradiť škodu, ktorá bola žalobcovi neoprávneným odberom spôsobená. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nevie nijakým spôsobom ovplyvniť, či si žalobca svoje zariadenie poškodí alebo nepoškodí pri manipulácii, či a ako s nimi nakladá, či a ako ich certifikuje. Žiadal žalobu zamietnuť, lebo nie je preukázané, že žalovanému bol dodaný riadny nepoškodený merač. Žalovaný odoberá rovnaké množstvo plynu už 10 rokov. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že ak by súd uznal nárok žalobcu za oprávnený, uplatňuje si žalovaný vo forme obrany nárok do výšky uznaného nároku žalobcu ako protiplnenie za ochranu plynomeru žalobcu. Predmetný nárok žalovaný zdôvodnil tým, že na to aby bol chránený plynomer je potrebné, aby toto zabezpečovala právnická osoba, ktorou je v tomto prípade žalovaný. Právnická osoba podľa práva SR nemôže vyplácať mzdu nižšiu ako 5 € vrátane odvodov na hodinu. Žalovaný uviedol, že si nesmie uplatniť nárok za dlhšie obdobie ako sú 3 roky, čo k dnešnému dňu reprezentuje 131 000 €, a z tejto sumy si žalovaný uplatňuje v rámci obrany ako protiplnenie čiastku, ktorú by súd uznal ako oprávnený nárok žalobcu. Žalovaný súčasne oznámil, že uvedený nárok si bude uplatňovať na každé zariadenie vo všetkých subjektoch, ktoré má, a túto činnosť bude vykonávať žalovaný aj pre iné subjekty na území SR, lebo je nesporné, že ľudia, ktorí majú plynové zariadenie, nemôžu sedieť 24 hodín pri plynomeri a pozerať sa, že či náhodou sa nepritrafilo, že by mali nejakú plombu alebo inú vec poškodenú. 8. Žalobca v podaní zo dňa 13.5.2019 uviedol, že dokazovanie výsluchom svedkov p. G. a I. považuje za nadbytočné a nijako nesúvisiace s nárokom uplatňovaným žalobcom voči žalovanému. Tieto osoby sa nijakým spôsobom nevedia vyjadriť k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa žalobcom uplatňovaného nároku ani k výške tohto nároku. Vyjadrenie žalovaného označené ako „alternatívny návrh" považuje žalobca za procesnú obranu žalovaného, keďže v prípade ak by sa malo jednať o vzájomnú žalobu, jej podanie ústne do zápisnice nie je možné. Žalovaným uplatňovaná procesná obrana spočívajúca v jeho tvrdení, že má voči žalobcovi nárok na náhradu nákladov za stráženie plynomera neobstojí, a so žalobcom uplatňovaným nárokom voči žalovanému nesúvisí. Žalovanému voči žalobcovi žiadna pohľadávka nevznikla. Žalobca si u žalovaného stráženie plynomerov nikdy neobjednal a na stráženie plynomerov ani neexistuje dôvod. Z ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva povinnosť odberateľa plynu prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo, pričom akýkoľvek zásah do meradla v rozpore s osobitným predpisom, je zakázaný (viď ustanovenie § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z.). Je na odberateľovi plynu akým spôsobom si (pozn. avšak pre seba a nie pre žalobcu), zabezpečí realizovanie/ plnenie povinností, ktoré sú mu ako odberateľovi plynu príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom uložené. 9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 15.05.2019 uviedol, že nevie, ako má vyzerať poškodená alebo nepoškodená „plomba“, a nikdy by „plombu„ nekontroloval a nemanipuloval s ňou. Teda žiadny konateľ ani zamestnanec žalovaného. Nikdy od Žalobcu neprebral žiadne jeho meracie zariadenie a nevie preto, či bolo jeho zariadenie pri inštalácií poškodené, alebo nepoškodené. Tvrdenie žalobcu, že zariadenie zrejme poškodené nebolo, keď na základe neho už niekoľkokrát fakturoval nie je dôkazom. Lebo keď ho nainštaloval poškodené, čo možné je, je možné, že si to jeho pracovníci nevšimli ani keď kontrolovali odbery v priebehu odoberania plynu. Preto ako dôkaz tvrdenie žalobcu neobstojí. Pri kontrole a odpočte odberu s pracovníkmi žalobcu nikto zo strany žalovaného nebol. Nikto za žalovaného neprebral ani nepotvrdil, že by bolo meracie zariadenie poškodené. Nikto pri tomto úkone zo strany žalovaného ani nebol. Tvrdia to len pracovníci žalobcu. Teda sám žalobca. Je priložený znalecký posudok, ktorý potvrdzuje, že „plomba“ bola poškodená. Ako sa prístroj odobral, ako sa s ním manipulovalo počas dopravy, prekladania, skladovania, atď. (nevieme, čo sa s meradlom dialo, a ani nás to nezaujíma, lebo je to meradlo žalobcu a nemáme žiadne právo do dispozície s meradlom zasahovať). Preto nie je preukázané, že meradlo bolo poškodené u nás. Je znalcom preukázané, že videl poškodené meradlo. Zákon upravuje uplatnenie sankcie v prípade, že sa nedá presne určiť množstvo odobratého plynu. To sa však technicky určiť dá úplne presne a žalovaný uvádza nasledovné príklady: žalobca si môže dať meradlo pred prípojku žalovaného, tak aby nebolo súčasťou žalovaného prenosovej sústavy, existujú technické riešenia, ktoré v reálnom čase merajú množstvo spotrebovaného plynu a toto oznamujú do centrály žalobcu, takže dokáže v každej minúte presne poznať spotrebu každého jedného odberateľa. Žalovaný predložil Žalobcovi, a súdu doklady za posledné roky, kedy a koľko spotreboval plynu v jednotlivých rokoch. Toto množstvo sa zhodovalo s na „údajne poškodenom meradle“ so spotrebou za obdobie, kedy bol plyn čerpaný žalovaným. Zima nebola ani tvrdšia ani miernejšia ako po iné roky. Okrem toho, ako už žalovaný uvádzal, je mu jedno, koľko plynu sa spotrebuje, lebo sám plyn neužíva a iba ho rozrátava na ostatných nájomníkov a nič by tým neušetril ani nezarobil, lebo každá faktúra od Žalobcu je prílohou do faktúry nájomníkov žalovaného. Takže ani neexistuje racionálny dôvod na nedovolený odber plynu od žalobcu. Žalovaný opätovne poukazuje, že plyn neoprávnene neodoberal. Nie je zlodej. Platil ho 20 rokov a bude ho platiť aj naďalej. Žalovaný poukázal na to, že úloha súdnych rozhodnutí je aj výchovná. Treba preto rozhodnúť v súlade so zákonom a zároveň spravodlivo. Je absurdná predstava, že celá republika bude stáť pri plynomeri, aby niekto nepoškodil „plombu“ inak budú ľudia platiť pokutu a náhradu škody, preto sa žalovaný spolieha okrem zákona aj na zdravý rozum súdu. 10. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 11. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 12. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z OR žalobcu a žalovaného, zápisom zo dňa 24.01.2014, Montážnym listom meradla č.: 1200041760, fotodokumentáciou meradla, Znaleckým posudkom č. 66/PL-2014, Faktúrou č. 9000173456 spolu s prílohou výpočtu škody, Montážnym listom meradla zo dňa 22.05.2007, Výsledkami odpočtu, Uznesením NS SR zo dňa 22.03.2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017, Uznesením NS SR zo dňa 29.11.2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018, Cenníkom externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinným od 10.01.2013 vrátane žiadosti o schválenie ceny za výkon „zaistenie neoprávneného odberu“, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav: 14. Súd zistil z výpisu z OR žalobcu a žalovaného, že žalobca a žalovaný sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri. 15. Súd zistil zo zápisu zo dňa 24.01.2014, že pri kontrole dňa 22.1.2014 bolo zistené podozrenie na porušené zabezpečenie na číselníku plynomera. Prítomný bol údržbár p. Marček František. 16. Súd zistil Montážneho listu meradla č.: 1200041760, že dňa 24.1.2014 došlo k výmene meradla z dôvodu porušenia plomby na pôvodnom meradle. 17. Súd zistil z fotodokumentácie meradla zo dňa 22.1.2014, že išlo o meradlo s výrobným č. 5169473 so stavom 169953,86 m3, ktoré už na pohľad malo odklopený kryt. 18. Súd zistil zo Znaleckého posudku č. 66/PL-2014, že plomba sa pri výraznom odklopení číselníka rozdelila na dve časti, na základe čoho mohol znalec predpokladať, že plomba bola pravdepodobne predelená a následne zlepená. Znalec ďalej uviedol, že kryt číselníka meradla bolo možné z hornej strany odklopiť, čo umožňovalo prístup k mechanizmu počítadlu meradla. Optickým skúmaním krytu číselníka, ako aj povrchu telesa plynomeru v mieste slúžiacom na upevnenie krytu číselníka znalec nezistil mechanické poškodenia ako ani mechanoskopické stopy po pôsobení nástroja. 19. Súd zistil z Faktúry č. 9000173456 spolu s prílohou výpočtu škody, že žalobca predmetnou faktúrou vyúčtoval žalovanému náhradu škody za obdobie 19.7.2013 - 22.1.2014 na odbernom mieste v celkovej výške 30.413,15 EUR. 20. Súd zistil z Montážneho listu meradla zo dňa 22.05.2007, že žalobca namontoval žalovanému meradlo s výrobným č. 5169473. 21. Súd zistil z výsledkov odpočtu, že na meradle s výrobným č. 5169473 bol ku dňu 18.7.2013 stav 160.327,00 m3 a ku dňu 22.1.2014 stav 169.953,00 m3. 22. Súd zistil z Cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinným od 10.01.2013 vrátane žiadosti o schválenie ceny za výkon „zaistenie neoprávneného odberu“ jednotlivé sadzby cien za vykonané činnosti. 23. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch svedkov p. Patrika Tkáča a p. JUDr. Daniela Křetinského, údajných akcionárov SPP, nakoľko uvedení žalovaným navrhnutí svedkovia sa nemali vyjadriť k predmetu sporu, k sporným otázkam ohľadne montáže, demontáži meradla, poškodeniu plomby na meradle a podľa žalovaného sa mali vyjadriť k spôsobu, akým chcú dodávať plyn. 24. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 25. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako " zákon o energetike") neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Podľa § 72 ods. 8 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Podľa § 73 ods. 4 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete. Podľa § 73 ods. 5 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. decembra 2012, č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Podľa § 9 ods. 4, 5 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov metrologická kontrola počas používania určených meradiel je následné overenie určených meradiel (ďalej len "následné overenie"). Metrologickú kontrolu vykonáva ústav a vo vymedzenom rozsahu aj organizácia určená úradom (ďalej len "určená organizácia") a podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu autorizované podľa § 24 (ďalej len "autorizovaná osoba"). Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona overenie určeného meradla pozostáva zo skúšky meradla a potvrdenia jeho zhody so schváleným typom a s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. Ak daný druh meradla schváleniu typu nepodlieha, ide o potvrdenie jeho zhody s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. Podľa § 15 ods. 6 Zák. č. 142/2000 o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak a) uplynul čas jeho platnosti, b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti, c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie, d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia značka. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, Autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi alebo inej právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného merania. Autorizáciu udeľuje úrad na základe písomnej žiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy s SPP, a.s. Bratislava odoberal zemný plyn na odbernom mieste, na ktorom mu bolo dňa 22.05.2007 namontované meradlo s výrobným číslom 5169473, ktoré bolo dňa 24.01.2014 po vykonanej kontrole zo strany pracovníkov žalobcu vymenené z dôvodu porušenia plomby za nové meradlo s výrobným číslom 4045565. Z predloženého znaleckého posudku mal súd za preukázané, že plomba sa pri výraznom odklopení číselníka rozdelila na dve časti, na základe čoho mohol znalec predpokladať, že plomba bola pravdepodobne predelená a následne zlepená. Znalec ďalej uviedol, že kryt číselníka meradla bolo možné z hornej strany odklopiť, čo umožňovalo prístup k mechanizmu počítadlu meradla. Optickým skúmaním krytu číselníka, ako aj povrchu telesa plynomeru v mieste slúžiacom na upevnenie krytu číselníka znalec nezistil mechanické poškodenia ako ani mechanoskopické stopy po pôsobení nástroja. 27. V konaní nebolo sporným, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn, sporným bolo, či takto odoberaný plyn je možné považovať za neoprávnený odber. Nesporným bola súčasne skutočnosť, že meradlo sa nachádzalo v pivnici budovy žalovaného, ktorej priestory žalovaný prenajíma ďalším klientom. Sporným bola skutočnosť, či bolo meradlo s výrobným číslom 5169473 dodané žalobcovi bez poškodenej plomby, resp. s už poškodenou plombou. Sporným zostal aj spôsob vyčíslenia škody zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný tvrdil, že je možné určiť presné množstvo odobratého plynu. 28. V prejednávanom prípade ide o zodpovednosť objektívnu - ex lege za akúkoľvek neoprávnenú manipuláciu s meradlom zodpovedá odberateľ. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2). 29. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010. 30. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného na rozhodovanú vec) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012. 31. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu konajúci súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. 32. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené v konaní nebolo sporné, žalovaný tvrdil, že jeho množstvo odobratého plynu ani nezaujíma, keďže ho rozpočítava medzi jednotlivých klientov, ktorí užívajú priestory jeho budovy, v ktorej bolo meradlo namontované. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. 33. Závery uvedené v bodoch č. 31 a 32 boli vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017 ako súdu dovolacieho, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018 ako súdu dovolacieho, od ktorých nemá konajúci súd rešpektujúc zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí dôvod odkloniť sa a ktoré je tak potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. 34. V prejednávanej veci je z vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu podľa názoru súdu zjavné, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, na základe čoho možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, kto plombu na meradle spôsobil. Uvedená skutočnosť ani po vykonanom dokazovaní nebola preukázaná. Ako bolo uvedené už vyššie, v danom prípade však ide o objektívnu zodpovednosť formulovanú rozhodujúcim predpisom aplikovaným v prejednávanej veci, zákonom o energetike. Rozhodujúce pre konštatovanie nástupu tohto druhu zodpovednosti je samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či takýto zásah učinil samotný žalovaný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018). 35. Konajúci súd ďalej zdôrazňuje, že bolo potrebné zohľadniť ako charakter objektívnej zodpovednosti, upravenej zákonom o energetike, ktorý je lex specialis pre úpravu osobitného druhu zodpovednosti, tak následne účel ustanovenia odseku 3 ustanovenia § 82 ZoE, vo vzťahu k použitiu podzákonnej normy, a to vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 36. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. 37. V konaní nebolo sporným, že žalovaný mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s.. V súčasnosti je pritom v Slovenskej republike jediným prevádzkovateľom distribučnej siete žalobca, pričom na trhu pôsobia viacerí dodávatelia zemného plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy o dodávke plynu s jednotlivými odberateľmi. Na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu platí odberateľ za odobratý plyn dodávateľovi, s ktorým je v zmluvnom vzťahu. Dodávateľ pritom fakturuje odberateľom množstvo odobratého zemného plynu na základe údajov, ktoré mu oznamuje žalobca, ktorý je aj vlastníkom meracích zariadení, vykonáva ich montáž, kontrolu a údržbu. V prípade ak odberateľ neodoberá plyn od dodávateľa plynu, ako je to v prípade neoprávneného odberu zemného plynu, dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu a neoprávnený odber plynu sa prejaví u distribútora ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. Práve preto je irelevantným, či žalovaný disponuje faktúrou vystavenou mu jeho dodávateľom z časti aj za rozhodné obdobie, a to zvlášť za situácie, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že by ním predloženú faktúru svojmu zmluvnému dodávateľovi zaplatil (napr. prevodný príkaz, poštový poukaz). V konaní tak nebolo žalovaným preukázané, že okrem žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu plynu za rozhodné obdobie uplatňovaná náhrada škody aj inou oprávnenou osobou (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). Aktívna legitimácia žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete je potom daná v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je nenáležitá. 38. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Z uvedeného dôvodu považoval súd námietky žalovaného o nutnosti preukázať bezvadnú montáž meradla a o neprítomnosti žalovaného pri kontrole meradla za neopodstatnené. Pokiaľ teda žalovaný poukazoval na to, že nevykonal zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike bezvýznamná. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy, ak by tvrdil a preukázal (čo sa nestalo), že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu meradla došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa). Rovnako tvrdenie žalovaného, že nebol prítomný pri kontrole meradla, nezbavuje žalovaného zodpovednosti za neoprávnený odber plynu, hoci prítomnosť údržbára pri kontrole meradla v prejednávanej veci vyplýva z priložených dôkazov, keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu vykonať kontrolu odberného miesta za prítomnosti odberateľa. 39. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil). Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje prevádzkovateľa, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Pre ustálenie zodpovednosti žalovaného ako odberateľa za škodu je významné, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 82 ods. 1, konkrétne pod písm. d), teda išlo o odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 40. Ako bolo uvedené už vyššie, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru, vec prejednávaná je prípadom takého protiprávneho úkonu, ktorý spĺňa predpoklady neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, t. j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný. 41. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu). 42. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. 43. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 44. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 45. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). 46. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 82 ZoE predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. 47. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. 48. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.. 49. Žalovaný si v konaní uplatnil obranu vo forme kompenzačnej námietky titulom pohľadávky, ktorá mala žalovanému vzniknúť ako protiplnenie za ochranu plynomeru žalobcu. Súd uvedenú obranu vyhodnotil ako nedôvodnú, zo strany žalovaného žiadnym spôsobom za nepreukázanú, len tvrdenú. Podľa ust. § 147 ods. 2 CSP vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku. 50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. Nárok na náhradu škody si žalobca riadne vyúčtoval faktúrou č. 9000173456. Žalovaný v konaní nerozporoval, že by mu faktúra nebola doručená. Neuhradením žalovanej sumy sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy počítaný od prvého dňa omeškania uvedeného na faktúre. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na ust. § 151 ods. 1 CSP v zmysle ktorého, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v plnom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%. 53. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).