Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4T-135-2015.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich PhDr. Daniely Slivkovej a Bc. Marty Péterovej, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
R. C. Z. D. W. B. D. Č. V. T. , nar. XX. XX. XXXX D. Y., trvalo bytom C., Ul. I. Č.. XXXX/XX,
j e v i n n ý , že
dňa 27. 05. 2014 v čase o 12.44 hod. z neznámeho miesta vykonal telefonický hovor z tel. č. 0915 666 533 na tel. č. 0918 215 369, ktorý v mieste bydliska T. W. XXX, okres C., prevzala C. D., priateľka I. V., ktorej povedal, že I. V. už niekoľko rokov dlhuje peniaze vo výške 5.000,--eur, ktoré I. V. požičala už nebohá pani G. zo G. a žiadal, aby peniaze boli vyplatené jemu, pričom u poškodenej zisťoval, aký majú príjem a ďalej jej už dôraznejšie povedal, aby predali byt a budú mať z čoho peniaze vrátiť, na čo mu poškodená povedala, že kam majú ísť potom bývať a na to jej už dôraznejšie povedal, že má 20 minút, aby sa dohodla s I. V. na vrátení peňazí a ak nie, pozná mafiánov z Kežmarku, ktorí ich prídu pozabíjať, a taktiež jej povedal, že sa už boli pozrieť pred ich bytovku, pričom poškodená následne odovzdala telefón poškodenému I. V., ktorému sa tiež vyhrážal, že pošle na neho Kežmarčanov a títo ho dajú dole aj s jeho priateľkou,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby zo dňa 19. 11. 2015 súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav uvedený vo výroku. Skutok tak ako bol uvedený v obžalobe, bol preukázaný dôkazmi, ktoré boli vykonané, no na rozdiel od obžaloby, ktorá tento skutok právne kvalifikovala ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f/ Trestného zákona a táto skutočnosť v samotnom skutku nebola ničím preukázaná, tak súd uvedený skutok právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný priznal, že vedel o dlhu poškodeného I. V., pretože toho poznal už v dávnej minulosti a veriteľkou bola matka jeho priateľky Dr. M., pričom tento dlh vznikol už dávno predtým, než bol obžalovaný v priateľskom vzťahu s uvedenou osobou. Keďže veriteľka G. zomrela, tak jedinou dedičkou po nej zostala jej dcéra Dr. Z. M.. Napriek tomu, že vzťah s touto priateľkou on už ukončil, tak sa snažil jej pomáhať tým, že chcel vyzvať dlžníka, aby svoj dlh vyrovnal a za tým účelom nadviazal kontakt s bratom dlžníka a zisťoval u neho telefonický kontakt, ktorý následne použil na nadviazanie kontaktu s priateľkou dlžníka C. D. a prostredníctvom nej sa snažil pôsobiť aj na dlžníka, aby spoločnými silami a finančnými prostriedkami dlh vyrovnali. V priebehu konania popieral akékoľvek použitie vyhrážok násilia na splnenie záväzku.
Z výpovede C. D. mal súd preukázané, že vo svojom byte zabezpečovala opateru I. V., pretože tento v minulosti utrpel vážne zranenia pri autonehode, bol pripútaný na lôžko a potreboval nepretržitú celodennú starostlivosť. Tieto skutočnosti preukázala svedkyňa aj množstvom lekárskych správ. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný, ktorého predtým vôbec nepoznala, jej telefonoval, prejavil záujem mať rozhovor aj s I. V. a pri tomto kontakte so svedkyňou jej tvrdil, že poškodený dlhuje 5.000,--eur a pri tejto príležitosti obžalovaný zisťoval príjem poškodeného, príjem tejto svedkyne a domáhal sa, aby dlh za priateľa zaplatila hoci aj predajom bytu. Keďže nízky príjem poškodeného a jej majetok neumožňovali zaplatiť dlh, pričom ona nemala ani dôvod tento dlh platiť, tak odmietla ďalej komunikovať s obžalovaným a vtedy ju obžalovaný upozornil, že prídu k nim mafiáni - Kežmarčania, pričom už pred bytom boli pozrieť a že ich pozabíjajú. Časť obsahu rozhovoru počul aj poškodený V. a tak požiadal o možnosť telefonovať s obžalovaným a následne jej poškodený vysvetlil, že obžalovaný požaduje vrátenie dlhu, ktorý má on vo vzťahu k pani G. a nebolo mu známe, prečo sa o tento dlh zaujíma práve obžalovaný. Podľa vyjadrenia poškodeného aj jemu sa obžalovaný vyhrážal pri telefonovaní hrozbou použitia násilia.
Z výpovede svedka V. V. je preukázané, že obžalovaný ho telefonicky požiadal o poskytnutie telefónneho čísla na poškodeného a keďže on vedel z minulosti, že sa poznajú, tak mu telefónne číslo poskytol. Pokiaľ obžalovaný sa snažil mu pri telefonovaní vysvetliť dlh jeho brata, tak on nemal záujem s obžalovaným o tomto komunikovať.
Svedkyňa Dr. Z. M. potvrdila, že počas jej vzťahu s obžalovaným vznikli medzi nimi nedorozumenia, ktoré boli riešené v trestnom konaní proti obžalovanému a tak s nim ukončila tento vzťah. Počas ich vzťahu sa obžalovaný od nej dozvedel, že v dedičskom konaní získala nejaký majetok po svojej mame I. G. a taktiež získala nejaké pohľadávky, ktoré mala jej mama vo vzťahu k inej osobe, keď poskytla finančnú čiastku asi 80.000,--Sk. Touto pohľadávkou sa nezaoberala, no obžalovaný o nej vedel a stále chcel robiť kroky k tomu, aby jej pohľadávka bola uhradená i keď ona o to záujem nemala. Uvedená pohľadávka bola riešená v civilnom konaní na súde. Svedkyňa ďalej potvrdila, že nikdy nežiadala obžalovaného, aby vymáhal v jej prospech túto pohľadávku. Obžalovaný prejavoval záujem o vymáhanie tejto pohľadávky aj potom, čo ona s nim vzťah ukončila a on viackrát jej telefonoval a vždy spomínal iba záujem riešiť jej pohľadávku vo vzťahu k I. V.. V tejto súvislosti požadoval od nej kópiu rozsudku súdu, ktorým bola jej pohľadávka priznaná.
Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 13C/105/2011 zo dňa 20. septembra 2011 vyplýva, že súd zaviazal žalovaného I. V. zaplatiť žalobkyni Dr. Z. M. sumu 2.721,90 eur s prísl. a uvedený rozsudok je právoplatný 11.11.2011. Z jeho obsahu odôvodnenia ďalej vyplýva, že táto pohľadávka vznikla právnej
predchodkyni I.M. G., ktorá podala proti I. V. žalobu na zaplatenie sumy 82.000,--Sk s prísl. a po jej smrti nastúpila ako žalobkyňa jediná dedička. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Poprad č. 2D/252/2010. Pôvodná žalobkyňa zomrela dňa 8.10.2010, teda v čase, kedy už prebiehalo konanie na základe ňou podanej žaloby.
V konaní sa nepodarilo súdu vykonať výsluch I. V., pretože z lekárskych správ bolo preukázané, že jeho vážne zdravotné problémy mu neumožňujú opustiť lôžko, nie je schopný ani prevozu na invalidnom vozíku, komunikácia s nim bola vzhľadom na množstvo zdravotných problémov sťažená a v prípravnom konaní po vznesení obvinenia on nebol vypočutý. Tento svedok zomrel dňa 21.07.2018, o čom svedčí úmrtný list.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný na základe vlastného rozhodnutia vymáhal dlh, ktorý mal poškodený vo vzťahu k inej osobe, pričom nikým nebol splnomocnený na to, aby vykonával právne kroky na vymoženie pohľadávky a vôbec nikto ho nepoveril tým, aby protiprávnymi konaniami tento dlh poškodeného vymáhal. Konanie obžalovaného bolo v priamom úmysle porušiť záujem na ochrane slobodného rozhodovania iného človeka, okrem iného aj o nakladaní s vlastným majetkom a prostriedok na vymoženie dlhu bol protiprávny a spočíval v hrozbe násilia v prípade, že dlh, ktorý poškodený uznával, nebude akoukoľvek formou vyrovnaný. Pritom obžalovaný sa snažil tento dlh vymáhať v prospech seba a nie tak ako to prezentoval, že chcel pomáhať svojej bývalej priateľke ako oprávnenej osobe, ktorá mala možnosť na základe právoplatného rozhodnutia súdu si tento dlh uplatňovať právnymi prostriedkami. Obžalovaný použil hrozbu násilia aj vo vzťahu k ďalšej osobe, o ktorej vedel, že táto je v bezprostrednom kontakte s poškodeným, používajú spoločné finančné prostriedky a taktiež aj majetok patriaci poškodenej v prospech dlžníka. Týmto svojim násilným konaním sa snažil vynútiť konanie poškodeného alebo jeho partnerky k vyrovnaniu dlhu a to aj za cenu hrozby násilia. Medzi konaním obžalovaného a následkom je príčinná súvislosť.
Z dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný uvedeného konania sa nedopustil aj v súvislosti s tým, že vedel o ťažkej životnej situácii a o vážnej chorobe poškodeného dlžníka a aby túto situáciu práve pre zľahčenie dosiahnutia účelu svojho konania zneužil na zabezpečenie majetkového prospechu pre seba. Konanie obžalovaného nie je možné na základe preukázaných dôkazov posudzovať aj podľa odseku 2 písm. b/, § 189 Trestného zákona, pretože za danej situácie nebolo možné poškodeného považovať za chránenú osobu. Z dôkazov ďalej vyplýva, že obžalovaný sa dopustil trestného činu aj vo vzťahu k partnerke poškodeného, ktorá je považovaná za poškodenú v súvislosti s konaním obžalovaného, nakoľko aj vo vzťahu k nej použil hrozbu násilia a snažil sa ju nútiť k tomu, aby dlh, ktorý mal jej partner, bol vyrovnaný aj za cenu zbavenia sa bytu, v ktorom žila s ťažko postihnutým poškodeným.
Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, doposiaľ bol viackrát súdne trestaný, v registri trestov má 10 záznamov, najčastejšie pre majetkovú trestnú činnosť, ale aj pre konania, pri ktorých použil násilie a bol vo výkone trestu odňatia slobody a pokiaľ mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, tak bolo vyslovené, že sa osvedčil. Posledné odsúdenie je z roku 2015 pre § 289 ods. 1 Trestného zákona a peňažný trest vo výmere 1.000,--eur, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Bratislava 1 č. 0T/32/2015 zaplatil, trest zákazu činnosti čiastočne vykonal a po uplynutí skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti rozhodol uvedený súd o tom, že v skúšobnej dobe sa osvedčil.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bral v úvahu závažnosť konania, nezistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, postoj obžalovaného k trestnej činnosti, jeho prístup k vykonávaniu úkonov po podaní obžaloby, keď sťažoval úkony a dával príčiny na odročovanie pojednávaní predstieraním zdravotných problémov a hospitalizácii, či umiestnením v zariadeniach, kde boli realizované protialkoholické liečenia, ale po odvrátení možnosti vykonania úkonov svojvoľne opakovane ukončil uvedené liečenia. V evidencii priestupkov má záznamy o priestupkoch obdobnej povahy ako je i toto konanie.
Vzhľadom na dobu od spáchania trestnej činnosti a skutočnosť, že predchádzajúce konanie, v ktorom bol právoplatne odsúdený v roku 2015, malo iný druh a povahu trestnej činnosti, súd je toho názoru, že aj vzhľadom na tieto skutočnosti, na ktoré súd v odôvodnení poukázal, bude účel trestu odňatia slobody dosiahnutý trestom v rozsahu uvedenom vo výroku, pričom výkon trestu je podmienečne odložený na skúšobnú dobu, ktorá prispeje k dosiahnutiu účelu trestu. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.