Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/179/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: A. K.X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, H. C., a otca: N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. S., N. nad R., o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletému E. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne za obdobie od 18.9.2018, ktorú je otec povinný uhradiť vždy do 20,-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 18.9.2018 do 31.5.2019 vo výške 1 096,33 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamieta.

IV. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.10.2014, č.k.12P/18/2014-50 v časti o výške výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2018 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého Z. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom o rozvode jej manželstva s otcom bol maloletý zverený do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný platením výživného. Do roku 2014 si otec plnil vyživovaciu povinnosť sporadicky, od roku 2014 prestal platiť úplne. Maloletý od 3.9.2018 nastúpil na štúdium na súkromnú strednú odbornú školu IT v C., pričom sa podstatne zvýšili náklady na jeho štúdium; len ročné školné pri nástupe činí 62 eur, 10 eur rodičovský poplatok, náklady na zošity, písacie potreby, učebnice, úbor, tašku 100 eur. Taktiež sa zvýšili z dôvodu jeho fyzického rastu náklady na ošatenie, obuv, hygienické potreby, lieky, zdravotnícke potreby, keďže sa venuje aktívne športu, čo predstavuje každý mesiac spolu minimálne 100 eur, keď je sezóna na kúpu topánok aj viac. Nosí pánsku veľkosť oblečenia a topánok. Ďalšie náklady predstavuje cestovné vo výške 30 eur mesačne, kredit na mobil v hodnote 10 eur, vreckové minimálne 20 eur, pravidelné zubné prehliadky 30 eur. Keďže maloletý má XX rokov a je vo vývine, náklady na stravu predstavujú minimálne 200 eur. Matka ďalej uviedla, že po rozvode býva v podnájme v C., kde platí 430 eur mesačne. Pracuje ako zdravotná sestra, zarobí cca 700 eur.

2. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného, ktorý mu bol doručovaný na adresu trvalého pobytu, ďalej na adresu uvedenú matkou prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia policajného zboru ako aj zverejnením na úradnej tabuli a webstránke súdu nevyjadril.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä nájomnou a pracovnou zmluvou matky, potvrdením o príjme a výdavkoch matky, výpisom zo živnostenského registra a daňovým priznaním otca, lustráciami v Sociálnej poisťovni, pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12P/18/2014, potvrdením o návšteve školy ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.10.2014, č.k.12P/18/2014 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému na 50 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorú sumu bol otec zaviazaný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

5. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol mal. E. žiakom 2. stupňa základnej školy s bežnými potrebami dieťaťa primeranými veku. Matka bola nemajetná, dosahovala minimálny príjem z brigádnickej činnosti po prepustení z nemocnice v H. C., ktorú zrušili. Žila spolu s maloletým v byte svojho otca. Otec bol taktiež nemajetný, za kalendárny rok 2013 dosiahol úhrn príjmov 4.083,12 eur, za mesiac február 2014 dosiahol príjem 304,84 eur netto, za mesiac marec 2014 dosiahol príjem 342,83 eur netto plus cestovné a stravné náhrady. Žil v domácnosti so svojou priateľkou (toho času na materskej dovolenke), jej synom z prvého manželstva ako aj s ich spoločným ročným synom N., nar. X.X.XXXX. Výdavky na bývanie deklaroval v sume 400-450 eur mesačne.

6. Maloletý E. v septembri 2018 nastúpil na strednú školu. Okrem bežných výdavkov (na stravu, oblečenie, hygienu) matka v priebehu konania deklarovala ďalšie pravidelné mesačné výdavky na maloletého nasledovne: MHD 28 eur, obedy v škole 16 eur (2 eur 2x týždenne), škola a pomôcky 10 eur (každý začínajúci šk. rok. min 150 eur), záujmy (šport, knihy, angličtina) 25-30 eur, vitamíny a výživové doplnky (vitamín D a Calcium) - 12-15 eur, kredit na mobil 10 eur. Pri nástupe do školy matka uhradila jednorazovo zápisné 60 eur a ZRPŠ10 eur.

7. Matka maloletého je zamestnaná, pracuje ako zdravotná sestra, dosahuje priemerne cca 715 eur netto. Žije spolu s maloletým v 2-izbovom byte v podnájme, kde platí nájomné 450 eur mesačne, ako aj náklady na wifi (potrebnú pre štúdium maloletého) 14,90 eur mesačne. Matka nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

8. Otec maloletého podľa výpisu zo živnostenského registra pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba s predmetom podnikania: „Opracovanie kovu jednoduchým spôsobom" a „Prípravné práce k realizácii stavby". Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni jeho vymeriavací základ za obdobie 09-12/2018 dosahoval 456 eur a za obdobie 01-04/2019 477 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2018 otec dosiahol príjem 11.210 eur a výdavky deklaroval 7.494,98 eur. Otec je nemajetný, súdu sa nepodarilo zistiť jeho súčasné bydlisko a teda ani výdavkové pomery (akt. náklady na bývanie). Otcovi trvá vyživovacia povinnosť k maloletému N., ktorý 7.2.2019 dosiahol X rokov, t.j. v čase rozhodovania tohto súdu je v predškolskom veku.

9. Matka v konaní pred súdom trvala na podanom návrhu. V čase, keď sa s otcom maloletého rozvádzali, tak si povedala, že to zvládne sama, keďže dôvodom rozvodu bola agresia. Ale teraz má E. XX rokov, veľa športuje, jeho životné potreby vzrástli v súvislosti s jeho rastom a vekom a naozaj nie je schopná utiahnuť to sama. Otec jej neplatí na syna nič, teda ani stanovené výživné, so synom sa nestretáva ani ho nekontaktuje. Doteraz bývali spolu so synom v jednoizbovom byte. Aby syn mal vlastnú izbu, rozhodla sa zmeniť byt a uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, v súvislosti so školou hradila 60 eur zápisné, 10 eur ZRPŠ. Ďalej synovi kupovala učebnice, lebo je veľmi dobrý v angličtine. Syn hráva basketbal, športuje. Je rada, že sa venuje športu a nie iným - menej vhodným- aktivitám typickým pre deti v jeho veku. Má dobrý zdravotný stav, ale má trvalý deficit vitamínu D a vápnika, preto mu pravidelne kupuje vitamínové doplnky. Syn veľmi rýchlo rastie, keď mu kúpi napr. topánky na sezónu, tak na ďalšiu sezónu ich už nemôže obuť. Jej zdravotný stav je v zásade dobrý, bola jej síce zistená hernia platničky, ale zamestnávateľ jej poskytol bonus v podobe bezplatnej fyzioterapie; teraz cvičí sama doma.

10. Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný z adresy trvalého pobytu ako aj z adresy K. - X. ul. č. XX, kde sa podľa správy Obvodného oddelenia PZ SR K. a vyjadrenia jeho sestry zdržiava len zbežne, nakoľko pracuje v C. a okolí.

11. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom so zvýšením výživného súhlasil. Navrhol určiť výživné v sume 180 Eur mesačne.

12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie (zmenu) vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je teda to, či sa zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, zmena zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, zmena majetkových pomerov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.

17. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. náklady na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere osobne o dieťa stará.

18. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného pre maloletého tak v pôvodnom, ako i tomto konaní. Pokiaľ ide o majetkové pomery oboch rodičov, tieto sa od posl. rozhodnutia súdu nezmenili. Rovnako súd nezistil zmenu ani v zdravotnom stave, a schopnostiach a možnostiach oboch rodičov. Matke stúpli výdavky v súvislosti s prenájmom bytu, čo aj riadne zdokladovala. Aktuálne výdavky otca sa súdu nepodarilo zistiť. Súd však vychádzal z predpokladu, že minimálne na výdavkoch na mladšieho syna otca (mal. N., nar. X.X.XXXX) sa oproti stavu v predchádzajúcom konaní môže podieľať aj matka tohto dieťaťa, vzhľadom na jeho vek. Súdom zistený príjem otca v čase rozhodovania tunajšieho súdu sa v porovnaní s príjmom v pôvodnom konaní v zásade nezmenil, otec však toho času pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v regióne s vysokou ponukou práce a množstvom pracovných príležitostí. V daňovom priznaní za rok 2018 pritom otec deklaroval pomerne vysoké náklady v pomere k výške deklarovaných príjmov.

19. Pokiaľ ide o pomery maloletého, tak súd dospel k záveru, že na jeho strane rozhodne došlo k takej ich zmene, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (právoplatnosti rozhodnutia) uplynuli cca 4 roky, maloletý E. nastúpil od sept. XXXX na strednú školu, má takmer XX rokov. Potreby maloletého sa teda primerane veku zmenili. Nárast nákladov na životné potreby maloletého je spojený jednak s jeho prechodom na vyšší stupeň školy ako aj s jeho rastom a vývinom. U maloletého sú preukázané pravidelné mesačné náklady v súvislosti so školskou dochádzkou spolu v sume 26 eur (ŠJ, T., školné, lyžiarsky výcvik) a pomerná časť nákladov na bývanie v sume 232,45 eur (nájom+wifi).

20. Ďalej k tomu bolo potrebné zohľadniť náklady na stravu, oblečenie a obuv, ktoré rozhodne v súvislosti s rastom a vekom mal. od posledného rozhodovania súdu vzrástli. Nemožno opomenúť ani náklady na bežnú drogériu (pranie, čistiace prostriedky), kozmetiku/hygienu, lieky(vitamíny), cestovné minimálne v MHD, kultúrne a športové potreby maloletého primerané veku. Pri zohľadnení výlučnej osobnej starostlivosti matky (zabezpečovanie bývania a starostlivosti o chod domácnosti, nákup ošatenia a obuvi, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, trávenia prázdnin a voľného času, školskej dochádzky a komunikácie so školou, ktorú maloletý navštevuje a pod.) tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu boli splnené zákonné podmienky na primerané zvýšenie výživného zo strany otca. Niektoré výdavky na maloletého deklarované matkou však súd nezohľadnil v plnej výške, a to napr. výdavky na stravu doma (200 eur), ktoré súd považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na príjmové a majetkové pomery a tiež životnú úroveň rodičov. Po vyhodnotení jednotlivých položiek deklarovaných a preukazovaných matkou sa súd ustálil na výdavkoch maloletého vo výške cca 345 eur mesačne, pričom tieto sú sčasti kryté aj prídavkom na dieťa, ktorý poberá matka. Na týchto výdavkoch sú povinní sa podieľať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností, pričom je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť poskytuje maloletému výlučne matka, hoci vzhľadom na vek dieťaťa v rozsahu menšom než v predchádzajúcom konaní. Pri zvyšovaní výživného súd nevychádzal z reálne t.č. otcom dosahovaného príjmu, ale z jeho možností a schopností. Dospel pritom k záveru, že je v možnostiach otca, ktorý je v najproduktívnejšom veku, aby na maloletého prispieval sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Súd teda nezohľadňoval príjem otca deklarovaný v daňovom priznaní. Pokiaľ otec nepreukázal žiadnu ani zdravotnú nespôsobilosť riadne pracovať, pričom má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, tak musí využiť všetky možnosti, ktoré sa mu na zapojenie do pracovného procesu a zvýšenie svojho príjmu naskytujú, zvlášť ak otec (podľa zistení súdu) žije v regióne s výrazne vysokými pracovnými možnosťami. Za predpokladu, že odôvodnené výdavky na dieťa nekryté prídavkom na dieťa sú cca 320,-eur mesačne a pomer finančného príspevku otca má byť s ohľadom na osobnú starostlivosť matky vyšší, súd - zohľadňujúc možnosti otca a vek dieťaťa - považoval za primerané výživné zo strany otca na maloletého v sume 180,-eur mesačne.

21. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že nezohľadnenie, resp. nedostatočné zohľadnenie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, ku ktorým spravidla v spojení s jeho rastom a osobnostným vývojom dochádza, by znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností. Preto ak otec je schopný pracovať, pričom osobnú starostlivosť maloletému neposkytuje, výživné v sume 50 eur mesačne je nedostatočné k tomu, aby si otec riadne plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť. Rovnako otec sa s maloletým synom nestretáva, a teda naň finančne neprispieva ani v období, kedy by sa uskutočňoval pravidelný styk a mal., ktorý by bol v určenom čase v jeho domácnosti, a otec by mu teda poskytoval stravu, bývanie, uhrádzal by výlety, náklady na spoločne strávený čas napríklad počas víkendov a prázdnin, a pod..

22. Zročné výživné na maloletého súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným (naposledy určené výživné 50 eur, v tomto rozhodnutí 180 eur, rozdiel 130 eur), a to za obdobie od 18.9.2018 do 31.5.2019 (4,33 eur x 13 dní v mesiaci september 2018 +130 eur x 8mes.) = 56,33 + 1.040 = 1.096,33 eur.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie otec do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.