Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-507-2011.pdf
PDF · 75.73 KB
No categories available
1Er/507/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, proti povinnému: H. M., nar. XX.X.XXXX, J. XXX, XXX XX J., o vymoženie 683,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.10.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.10.2011, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 13.10.2011, a exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa č. 700-3110103106-GC04/06 zo dňa 28.9.2006, právoplatného dňa 6.11.2006 a vykonateľného dňom 21.11.2006. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia sumy 683,52 eur. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 24.10.2011 pod číslom 5710 0023560*. 2. Dňa 15.12.2017 predložil súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. V podaní uviedol, že v prílohe zasiela oznámenie oprávneného a zároveň žiada o rozhodnutie vo veci. Náhradu trov exekúcie si uplatňuje v minimálnej výške 39,83 eur vrátane DPH. 3. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 30.11.2017 uviedol, že rozhodnutie č. 700-3110103106- GC04/06 zo dňa 28.9.2006, právoplatné dňa 6.11.2006, uplatnené voči povinnej nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného. Toto oznámenie nie je návrhom na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) 4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení platnom a účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutia uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
8. Desaťročná lehota v zmysle citovaného § 148 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase na vykonanie rozhodnutia v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 6.11.2016. Súd mal za preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným.
9. Podľa ustanovení Exekučného poriadku nie je prípustné, aby v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie, táto ďalej pokračovala len na trovy exekúcie; ak bola exekúcia zastavená, pokračovanie vo výkone súdnym exekútorom za účelom vymoženia trov exekúcie a akceptácia tohto stavu súdom je nezákonná (viď NS SR sp. zn. 5 Cdo 91/2004). Keďže rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným, súd exekúciu (t.j. v celom rozsahu, nielen vo vzťahu k vymáhanej istine) zastavil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 31.marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie je márne prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
13. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
17. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
18.Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na judikatúru NS SR (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
22. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur, na ktorých úhradu zaviazal povinného. Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- zvýšenie priznanej odmeny o sadzbu 20% DPH, t.j. spolu o sumu 6,64 eur.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.