Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoZm/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: PTÁČEK - veľkoobchod, a.s., so sídlom: Vajnorská 140, 831 04 Bratislava, IČO: 35 814 586, pr. zast.: Advokátska kancelária Cubinková, s.r.o., so sídlom: Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 47 246 910 proti žalovanému: 1. rade: DcaLaser s. r. o., IČO: 44 136 447, so sídlom: Zlatovská 2192/29, 911 05 Trenčín 2. rade: G. G., U..: XX.XX.XXXX, R.: E.K. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Jiří Martaus, advokát, Ak Ul. 1. Mája 113/19, Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 62.766,51 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/98/2015-526 zo dňa 7.12.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/98/2015-526 zo dňa 7.12.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm/395/2014-13 zo dňa 9.1.2015 voči žalovanému v 2. rade, a žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že na základe žaloby zo dňa 4.112014 vydal dňa 9.1.2015 zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm/395/2014-13, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi zaplatili spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 62.766,51 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 18.12.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 209,22 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 4.886,68 eur, z toho 3.778,50 eur je náhrada za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a 1.108,18 eur je náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Žalovaní podali v zákonnej lehote námietky.

3. Žalovaný v 1. rade v námietkach žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu. Uviedol, že vystavená blankozmenka nemá všetky formálne zákonné náležitosti, nakoľko nemôže byť vystavená bez protestu, a zároveň aj byť splatná v mieste, kde nie je možné splatiť zmenku po 18.00 hod., pričom žalobca nepreukázal, či riadne a zrozumiteľne poučil žalovaného o mieste splatnosti zmenky. Žalovaný v 1. rade poukázal na čl. I § 38 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., s tým, že aj napriek tejto zákonnej povinnosti majiteľa zmenky, mu nebola blankozmenka sročná v určitý deň nikdy predložená na platenie, pričom táto povinnosť je podľa jeho názoru absolútna, nemožno sa jej zbaviť žiadnou doložkou. Žalovaný v 1. rade zároveň namietal neexistenciu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Zároveň poukázal na skutočnosť, že suma uvedená na blankozmenke je neurčitá, nezrozumiteľná, nie je jasné hodnotu čoho má predstavovať, a preto je nedôvodná. Žalovaný v 1. rade zároveň namietol nedostatok kauzy zmenky.

4, Žalovaný v 2. rade podal obsahovo zhodné námietky ako žalovaný v 1. rade. Okrem toho namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Namietal neplatnosť zmenkového vyhlásenia aj z dôvodu neplatnosti svojho podpisu na predloženej listine, nemá vedomosť o tom, že by podpisoval listinu predloženú v konaní ako zmenku v postavení avalistu. Podľa jeho názoru je na prvý pohľad zrejmé, že v prípade podpisu žalovaného v 2. rade ako konateľa žalovaného v 1. rade a samotného žalovaného v 2. rade nejde o podpis tej istej osoby. Zmenenčné ručenie na blankozmenke je neplatným právnym úkonom, pretože podľa § 31 ods. 3 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. o holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka a vystaviteľa. Na vystavenej vlastnej zmenke je iba podpis, pritom údaj „per aval“ v čase vystavenia zmenky na samotnej zmenke absentoval, preto podľa žalovaného v 2. rade nemôže zakladať zmenečné ručenie.

5. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaných uviedol, prečo ich považuje za nedôvodné. K námietkam žalovaného v 2. rade ohľadne jeho podpisu na zmenke žalobca uviedol, že zo zmenky je zrejmé, že ide o podpis fyzickej osoby odlišnej od osoby vystaviteľa. Podľa žalobcu pre prijatie záveru, že avalista zmenku podpísal je irelevantné, či tak urobil spôsobom, ktorý zodpovedá jeho bežnému podpisu, pričom z podaných námietok žalovaných je už na prvý pohľad zrejmé, že žalovaný v 2. rade, ako konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade sa na námietkach žalovaného v 1. rade podpísal iným spôsobom ako na námietkach samotného žalovaného v 2. rade, tak ako aj na samotnej zmenke. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade poprel pravosť svojho podpisu ako avalistu a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, žalobca navrhol, aby za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade ako avalistu, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.

6. V ďalšom vyjadrení žalobca špecifikoval kauzálnu pohľadávku a vysvetlil, akým spôsobom zmenku vyplnil. Ako dôkazy pripojil dohodu o vyplnení blankozmenky zo dňa 07.09.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 07.09.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, faktúry a k nim prináležiace dodacie listy, pohľadávky z ktorých sú zabezpečené predmetnou zmenkou.

7. Súd uznesením č.k. 3CbZm/98/2015-366 zo dňa 23.11.2016 s poukazom na ustanovenie § 64 CSP konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil, nakoľko tento zanikol počas konania bez právneho nástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016.

8. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že právny právny predchodca žalovaného v 1. rade

- spoločnosť X-STAV, s.r.o., Stráža 122, 013 04 Stráža, IČO: 45 649 286 sa zaviazala ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaplatiť na rad žalobcu zmenkovú sumu 62.766,51 eur, bez protestu. Zmenka bola splatná dňa 18.12.2013 s miestom platenia v Bratislave, s domicilom u ČSOB, a.s., Bratislava, pobočka Nám. SNP 29. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal ako štatutárny zástupca vystaviteľa - žalovaného v 1. rade a aj ako fyzická osoba per aval. Aj napriek tomu, že na zmenke nie je uvedené za koho ručiteľské prehlásenie žalovaný v 2. rade prevzal, v zmysle čl. I § 31 ods. 4 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) sa zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa

- žalovaného v 1. rade. Podľa tohto ustanovenia vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je splatná v Bratislave, čím je dostatočne určené platobné miesto, a zároveň obsahuje aj údaj domicilu, ktorý má prednosť pred platobným miestom. Platobné miesto a domicil si vzájomne neodporujú, preto zmenka neplatná nie je. Neplatnou sa nestala ani pre súbeh doložky „bez protestu“ a platobného miesta - domicilu, ktoré podľa žalovaných vylučuje možnosť platenia po 18. hodine. Doložka „bez protestu“, napísaná na vlastnej zmenke, iba oslobodzuje majiteľa od povinnosti urobiť protest pre neplatenie, napriek tomu musí vystaviteľovi predložiť zmenku na platenie. Zo zmenkového zákona nevyplýva v súvislosti s platením zmenky žiadne časové obmedzenie, a ani skutočnosť, že v zmysle čl. I § 72 ods. 1 sa vyžaduje, aby k prezentovaniu zmenky došlo v pracovný deň, neznamená, že sa pre nemožnosť zaplatiť po úradných hodinách, dostáva zmenka do vnútorného rozporu. Platobné miesto a aj domicil sú na zmenke vyjadrené určito a zrozumiteľne, nevedno teda, z akého dôvodu žalovaní považovali za nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že vystaviteľa zmenky a aj jeho avalistu poučil, kde má byť zmenka zaplatená. Táto povinnosť žalobcu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.

9. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmenku preto nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.

10. Za nespornú ďalej súd považoval skutočnosť, že zmenka bola pri vystavení vedome neúplná a chýbajúce údaje v nej boli doplnené dodatočne. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Dohodu o zabezpečení pohľadávky vystavením vlastnej blankozmenky žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade, za ktorého zmenkové prehlásenie podpísal žalovaný v 2. rade ako jeho konateľ. V čl. I. bod 1 Dohody si zmluvné strany dohodli zmenečné zaistenie, podľa ktorého k zaisteniu pohľadávok z Rámcovej kúpnej zmluvy predáva kupujúci predávajúcemu vlastnú bianko zmenku avalovanú pánom G. G.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade už pri jej podpise za žalovaného v 1. rade ako jeho konateľ, musel mať vedomosť o tom, že zmenka je ním avalovaná.

11. K námietke žalovaného v 2. rade, že zmenka nekryje žiadnu kauzu, súd uviedol, že zmenka je obligatórny cenný papier a majiteľ preukazuje nárok len samotnou zmenkovou listinou. Zmenka môže plniť funkciu zabezpečovaciu alebo platobnú. Keďže žalovaný v 2. rade tvrdil, že zmenka kauzu nemá, žalobca dostatočne preukázal existenciu kauzálneho vzťahu zmenky, a to Rámcovou zmluvou, Dohodou o zabezpečení pohľadávky vystavením blankozmenky a jednotlivými faktúrami s dodacími listami.

12. Pokiaľ ide o námietku nepredloženia zmenky na platenie a s tým súvisiacu možnosť žalobcu uplatňovať si úroky zo zmenkovej sumy až dňom doručenia návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, súd poukázal na ust. čl. I. § 38 ods. 1, § 53 ods. 1, § 32 ods. 1, § 28, § 78 ods. 1 zmenkového zákona. Nepredloženie zmenky na platenie priamemu dlžníkovi nemá nikdy za následok zánik práv zo zmenky. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamym dlžníkom nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky na platenie, pričom v zmysle judikatúry aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovým platobným rozkazom sa považuje za predloženie zmenky žalovanému ako priamemu dlžníkovi na platenie. Nepredloženie zmenky na platenie v lehotách daných zákonom má povahu zachovacieho úkonu spojeného s prípadným zánikom práv a povinností zo zmenky len vo vzťahu k dlžníkom nepriamym, nikdy nie vo vzťahu k dlžníkom priamym a osobám v rovnakom postavení. Súd ďalej poukázal na to, že žalovaný si povinnosť uloženú mu v zmenkovom platobnom rozkazu nesplnil, preto jeho námietka o možnosti žalobcu uplatňovať si úroky zo zmenkovej sumy až odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu nie je dôvodná.

13. V súvislosti s námietkou neplatnosti podpisu žalovaného v 2. rade ako avalistu súd uviedol, že žalobca aj žalovaný v 2. rade navrhli vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním a žalobca navrhol vykonať aj dôkaz výsluchom svedka A. D., obchodného riaditeľa žalobcu.

14. Súd vykonal dôkaz výsluchom svedka A. D., z ktorého vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva. Snahou žalobcu bolo dodávať materiál a vždy sa to uskutočňovalo na základe uzavretých rámcových kúpnych zmlúv. Žalobca bežne prijíma zabezpečenie od svojich klientov a to hlavne v prípade, ak sa jedná o vysoké zákazky. V uvedenom prípade žalobca obchodoval aj s ďalšou spoločnosťou pána G. (žalovaného v 2. rade), a to spoločnosťou Aqua Calor, s.r.o., s ktorou žalobca nemal dobré skúsenosti vzhľadom na zlú platobnú disciplínu tejto spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že táto spoločnosť nebola spoľahlivá, pokiaľ ide o platenie svojich záväzkov, došlo zo strany žalobcu k zabezpečeniu záväzku z rámcovej kúpnej zmluvy žalovaného v 1. rade, čo bolo však pri takých vysokých sumách bežná vec. Spolu s rámcovou kúpnou zmluvou bola podpísaná zmenka, zmenkové prehlásenie v podobe osobného ručenia žalovaného v 2. rade. Všetky listiny boli podpísané v Žiline na pobočke firmy. Pri rokovaní bol svedok osobne prítomný, nakoľko v prípade väčšieho rizika je vždy prítomný. Pán G. rámcovú kúpnu zmluvu a zmenku podpisoval osobne na pobočke, nebolo to tak, že by listiny podpísal a následne ich doniesol. Žalobca má všetky zmluvy, biankozmenky ako aj zmenkové prehlásenia v štandardizovanej - predtlačenej podobe, v podobe formuláru uložené v systéme, pripravené centrálne v spoločnosti. Svedok uviedol, že s pánom G. sa stretol niekoľkokrát aj pri riešení vzniknutej pohľadávky z rámcovej kúpnej zmluvy a pán Michalík nikdy svoj podpis nerozporoval, až do času konania pred súdom.

15. Súd nevykonal dôkaz spočívajúci v nariadení znaleckého dokazovania na preukázanie pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na zmenke, pretože sporná otázka pravosti podpisu znáša žalobca, ktoré podľa názoru súdu žalobca uniesol. Svedok jednoznačne potvrdil, že zmenku podpisoval žalovaný v 2. rade a pri jej podpise bol svedok osobne prítomný. Žalovaný v 2. rade a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie opätovne nedostavili, nevyjadrili sa k vyjadreniu žalobcu k jeho námietkam a ani k listinným dokladom predloženým žalobcom preukazujúcim kauzálny vzťah zmenky. Žalovaný v 2. rade na výzvu súdu, aby v prípade, ak trvá na námietke pravosti podpisu na zmenke, predložil súdu listinné doklady - originály úradných dokladov podpísaných žalovaným v 2. rade za účelom vykonania znaleckého dokazovania, tieto súdu nepredložil. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi doručená spolu s predvolaním na termín pojednávania dňa 28.11.2016. Súd poukázal na to, že žalovaný v 2. rade si aj vzhľadom na dĺžku konania mohol dať vypracovať svoj súkromný znalecký posudok, nakoľko mu to CSP umožňuje, konkrétne ustanovenie § 209 CSP. Ďalšie odročovanie pojednávania by bolo podľa názoru súdu nehospodárne. Zároveň súd dodal, že aj z vizuálneho hľadiska je zrejmé, že žalovaný v 2. rade sa na zmenku podpísal dvomi odlišnými spôsobmi, aj keď sa jedná o totožnú osobu. Pri porovnaní podpisov na zmenke a na námietkach žalovaných je aj voľným okom možné spozorovať, že žalovaný v 2. rade sa na zmenku podpísal ako konateľ za vystaviteľa (žalovaného v 1. rade) rovnakým spôsobom ako sa za žalovaného v 1. rade podpísal na námietkach žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade sa na zmenku podpísal aj ako avalista, a to rovnakým spôsobom ako na námietkach, ktoré podal sám za seba (žalovaného v 2. rade). Podľa názoru súdu ani bežnému pozorovateľovi neunikne podobnosť podpisov, z čoho je zrejmé, že sa žalovaný v 2. rade sám za seba podpisoval iným spôsobom ako sa podpisoval ako konateľ za žalovaného v 1. rade. Súd ďalej uviedol, že aj zo samotného textu Dohody, konkrétne z jej článku čl. I. bod 1 vyplýva, že žalovaný v 2. rade - G. G. avaloval vlastnú biankozmenku vystavenú žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade predmetnú Dohodu podpisoval za žalovaného v 1. rade ako jeho konateľ. Obsah tejto Dohody v námietkach nerozporoval, ani podpis na nej jeho ako konateľa, z čoho jednoznačne vyplýva, že o avalovaní zmenky ním ako fyzickou osobou musel mať vedomosť, už len z toho dôvodu, že Dohodu podpísal ako konateľ za žalovaného v 1. rade. Z vizuálneho hľadiska je označenie per aval na zmenke uvedené. Ak žalovaný tvrdil, že tam v čase vystavenia zmenky nebolo, musel by toto svoje tvrdenie preukázať. Navyše, z ust. čl. I. § 31 ods. 3 zmenkového zákona vyplýva, že ak by doložka per aval na zmenke v čase jej vystavenia a podpisu skutočne nebola, aj holý podpis ručiteľa na líci zmenky založil zmenkové ručenie žalovaného v 2. rade, nakoľko nešlo o podpis vystaviteľa.

16. Pokiaľ ide o vykonanie navrhnutého dôkazu - výsluchom žalovaného v 2. rade, súd vykonanie tohto dôkazu nariadil 2-krát, žalovaný v 2. rade sa na výsluch, hoci bol naň riadne predvolaný, opakovane nedostavil. Žalovaný v 2. rade bol v dostatočnom predstihu upovedomený o pojednávaní, ako aj o skutočnosti, že bude na pojednávaní vykonaný dôkaz jeho výsluchom, a aj napriek tejto skutočnosti sa žalovaný na pojednávanie nedostavil aj keď priamo CSP ustanovuje, že sa musí dostaviť na výsluch, o čom bol poučený. Podľa názoru súdu opakované odročovanie pojednávania by už bolo nehospodárne, aj vzhľadom k tomu, že pravosť jeho podpisu ako avalistu na zmenke bola preukázaná výpoveďou svedka.

17. Keďže žalovanému v 2. rade sa nepodarilo v námietkach preukázať, že by nesporný záväzok zo zmenky nemal povinnosť splniť, zároveň žalobca uniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania pravosti podpisu žalovaného v 2. rade, súd ponechal voči žalovanému v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

18. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal vykonateľnosť výroku, pretože v ňom nie je uvedené označenie súdu, o ktorého zmenkový platobný rozkaz ide. Zároveň s poukazom na označenie oboch žalovaných v záhlaví rozsudku a znenie výroku len voči jednému zo žalovaných nie je zrejmé, ako bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

19. Žalovaný v 2. rade namietal, že súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie na pravosť jeho podpisu ako avalistu, pretože pravosť podpisu bola dokázaná výsluchom svedka A. D.. Svedok však nikde jednoznačne nepotvrdil, že zmenku podpisoval žalovaný v 2. rade, a že svedok bol osobne prítomný pri jej podpise žalovaným v 2. rade. Svedok len všeobecne uvádzal, že všetky listiny sa podpisovali v Žiline na pobočke firmy, a že on bol prítomný pri osobných rokovaniach. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že by si nechal vyhotoviť vlastný znalecký posudok, aby mu súd včas oznámil, že navrhovaný dôkaz nevykoná. Aj keď je pravdou, že vo veci bolo nariadených viac pojednávaní, žalovaný v 2. rade aj jeho právny zástupca sa dostavili na dve pojednávania, z ktorých ani jedno sa neuskutočnilo.

20. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s tým, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na spornej zmenke.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal predmetný rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne všetky vykonané dôkazy, žalovaný v konaní listinné dôkazy predložené žalobcom, vrátane dohody o zabezpečení pohľadávky vystavením vlastnej blankozmenky, ani svedeckú výpoveď A.. D. nerozporoval. Súd prvej inštancie znalecké dokazovanie nevykonal, keďže pravosť podpisu mal preukázanú svedeckou výpoveďou a listinnými dôkazmi.

22. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcu repliku nepodal.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalované a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.5.2019.

24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. K podstatným tvrdeniam uvádza odvolací súd nasledovné:

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm/395/2014-13 zo dňa 9.1.2015 voči žalovanému v 2. rade v platnosti, je nevykonateľný. Z označenia súdu v záhlaví rozsudku ako aj z odôvodnenia rozsudku je nepochybné, že sa jedná o zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol vydaný konajúcim súdom, t.j. Okresným súdom Bratislava V. Navyše, označenie súdu je možné opraviť postupom podľa § 224 CSP. V žiadnom prípade sa však nejedná o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Rovnako nie je dôvodná námietka odvolateľa, že nie je zrejmé, ako bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a že súd nemal konať so žalovaným v 1. rade, označenom v záhlaví rozsudku. Z výroku napadnutého rozsudku je nepochybné, že odôvodnenie rozsudku sa týka žalovaného v 2. rade, ktorý podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/395/2014-13 zo dňa 9.1.2015. Voči žalovanému v 1. rade bolo konanie uznesením č.k. 3CbZM 98/2015-366 zo dňa 23.11.2016 právoplatne zastavené podľa § 64 CSP, teda súd prvej inštancie prejednával a rozhodoval meritórne už len o námietkach žalovaného v 2. rade. Označenie žalovaného v 1. rade v záhlaví rozsudku preto nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Právne irelevantná je i námietka, že súd prvej inštancie nenariadil na posúdenie pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na zmenke znalecké dokazovanie grafológom, čím došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom platnosti podpisu žalovaného a nesprávnemu hodnoteniu svedeckej výpovede A.. D..

28. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, okrem iných náležitostí „ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy....“

29. Z ust. § 185 ods. 1 CSP, vyplýva, že je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.

30. Súd prvej inštancie v danej veci v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, prečo sa rozhodol navrhnuté znalecké dokazovanie nevykonať, keďže inými dôkazmi mal dostatočne preukázané, že žalovaný v 2. rade sa na zmenku podpísal ako avalista. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením, uvedeným v bodoch 38, 39 a 40 napadnutého rozsudku a so záverom, že pravosť podpisu žalovaného v 2. rade na predmetnej zmenke v postavení ručiteľa bola dostatočne preukázaná.

31. Je nepochybné, že predmetná zmenka bola právnym predchodcom spoločnosti X-STAV, s.r.o. vystavená ako blankozmenka a žalovaný v 2. rade, ktorý podpísal zmenku v mene vystaviteľa ako konateľ, zároveň zmenku avaloval ako fyzická osoba.

32. Právna úprava blankozmenky je obsiahnutá v § 10 zmenkového zákona a ide o budúcu zmenku, pri vyhotovovaní ktorej chýba jedna alebo viacero podstatných náležitostí, ktoré až dodatočne vyplní majiteľ zmenky. Dôvodom vydania zmenky býva spravidla uzavretie kauzálnej zmluvy a dohoda o zmenkovom zabezpečení. Podstatnou podmienkou blankozmenky je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať blankozmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim (v tomto prípade žalovaným v 1. rade) a preberajúcim (žalobcom), ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, t.j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok, resp. určujúcich skutočností. Pokiaľ by rozsah vyplňovacieho práva bol v dohode neurčitý, alebo by z dohody nevyplýval, spravoval by sa podmienkami obvyklými vo vzťahoch medzi stranami kauzálneho vzťahu, resp. obvyklými v podobných prípadoch. Podmienkou vzniku vyplňovacieho práva, je dohoda o ňom. Ten, kto blankozmenku odovzdal, nemôže udelené oprávnenie na jej vyplnenie odvolať a ten, kto zmenku prevzal je oprávnený ju doplniť. Blankozmenka vystavená za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka, nie je zabezpečovacím záväzkom, je len prostriedkom zabezpečenia, preto existencia záväzku zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník z takejto zmenky sa môže brániť len námietkou, že pohľadávka zanikla.

33. V predmetnej veci žalobca originálom zmenky preukázal, že žalovaný v 1. rade zmenku vystavil a zaviazal sa žalobcovi bez protestu zaplatiť zmenkovú sumu. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka a nebola v nej vyplnená zmenková suma a dátum splatnosti. Žalobca chýbajúce údaje doplnil a zmenkovým ručiteľom v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. sa stal žalovaný v 2. rade, ktorý je viazaný ako ten, za koho sa zaručil. Oprávnenie vyplniť blankozmenku žalobca preukázal Dohodou o zabezpečení pohľadávky vystavením vlastnej blankozmenky, uzatvorenej so žalovaným v 1. rade (pôvodne X-STAV s.r.o.). Podľa čl. I. ods. 1,2 Dohody, k zaisteniu pohľadávok z rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 7.9.2012 odovzdáva kupujúci (spoločnosť X-STAV s.r.o.) žalobcovi vlastnú biankozmenku avalovanú pánom G. G.M. (žalovaný v 2. rade), určenú k neskoršiemu vyplneniu podstatných i nepodstatných náležitostí zmenky vlastnej v zmysle § 10 zák. č. 191/1950 Zb., pričom žalobca je oprávnený doplniť ako zmenečný veriteľ dátum splatnosti a zmenečnú sumu, vyplývajúcu z dodávok RKZ vrátane prípadných úrokov z omeškania a zmluvných pokút.

34. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otázka podpisu žalovaného v 2. rade na zmenke bola preukázaná výpoveďou svedka Radka Pláška, ktorý jednoznačne potvrdil, že bol pri podpisovaní žalovaného v 2. rade na zmenke osobne prítomný. Rovnako z Dohody o zabezpečení pohľadávky vyplýva, že žalovaný v 2. rade avaloval vlastnú zmenku vystavenú žalovaným v 1. rade, keďže sám predmetnú Dohodu ako konateľ žalovaného v 1. rade podpísal. Súd prvej inštancie správne poukázal i na vizuálnu podobnosť podpisov žalovaného v 2. rade na zmenke ako avalistu a na námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Keďže súdom vykonané dôkazy dostatočne preukázali, že došlo k platnému podpisu zmenky žalovaným v 2. rade ako avalistu, ďalšie dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania nebolo potrebné.

35. Čo sa týka samotného hodnotenia dôkazov, súd hodnotí vykonané dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania v konaní pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

36. Odvolací súd preto považuje námietky odvolateľa v celom rozsahu za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel rozsiahlym dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).