Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-137-2018.pdf
PDF · 122.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/137/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia senátu PhDr. Ján Laštík a Mgr. Elena Ferancová v trestnej veci proti obž. R. F. a spol. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2019 v Námestove, takto
rozhodol:
Obž. R. F., nar. XX.XX.XXXX M. Y., tr. bytom R. XXXX/X,C., okres C.,
obž. P. F., nar. XX.XX.XXXX M. C., tr. bytom R. XXXX/X,C., okres C.,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
dňa 02.10.2017 v poobedných hodinách na ulici Rudolfa Dilonga v Trstenej, po tom ako mal. A.P., nar. XX.XX.XXXX mal hodiť jablko do stehna ich dcéry, prišli na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia, z ktorého vystúpila P. F. a vyzvala A.P., nar. XX.XX.XXXX, aby nastúpil do vozidla, čo on odmietol, preto k nemu pristúpila, presne nezisteným spôsobom ho chytila za vrchnú časť tela alebo odevu a proti jeho vôli ho vsunula do vozidla za sedadlo spolujazdca, ktorého vodičom bol R. F., a malol. A.P., nar. XX.XX.XXXX, odviezli na koniec slepej ulice, kde mu nezisteným spôsobom dohovárali, aby neubližoval ich dcére, t e d a
spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím na chránenej osobe - dieťati,
t ý m s p á c h a l i
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obž. R. F.
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Obž. P. F.
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 03.10.2018 obžalobu voči obžalovaným pre skutok, ktorý navrhol právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 26.03.2019 a 21.05.2019 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaní R. F. P. P. F. nechceli konať o dohode o vine a treste a zároveň urobili vyhlásenie, že sú nevinní.
Poškodený V. W. sa nepripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu. Obžalovaný R. F. vypovedal, že dňa 02. 10. 2017 prišla domov dcéra s plačom a povedala jemu aj manželke, že mal. A. P. do nej opakovane hádzal jablkom a že ju trafil do nohy. Manželka dcéru najskôr ošetrila, vybrala jej z oka kontaktnú šošovku, keďže druhá šošovka sa jej vyplavila ako plakala a s manželkou sa rozhodli, že idú za mal. A. P., že mu dohovoria. Nastúpili do vozidla a išli za ním na ihrisko. On zostal sedieť vo vozidle, manželka vyšla z vozidla a po chvíli sa vrátila, že mal. A.P. pred ňou utiekol. Išli preto o ulicu nižšie, keďže vedeli, že sa tam deti hrávajú. Z vozidla zbadali skupinku detí, medzi nimi bol aj mal. A.P.. a tak zastavil vozidlo, nechal ho naštartované, po celú dobu sedel vo vozidle a z vozidla nevystúpil. Z vozidla vystúpila iba manželka, ktorá povedala mal. A.P., že čo urobil ich dcére, že sa idú porozprávať. Mal. A.P. nastúpil zadnými dverami, ktoré pred tým otvorila manželka a ktoré držala pravou rukou. Po celú dobu boli otvorené predné dvere spolujazdca, ktorými vystúpila manželka. Keď si mal. A.P. sadol do vozidla, manželka zatvorila dvere a tiež nastúpila. Vozidlo nezamkol, dvere sa ani nedali uzamknúť, pretože boli stále otvorené dvere spolujazdca, ktorými nastupovala manželka. Mal. A.P. tiež klamal, keď hovoril, že videl ako zapadol kolík na dverách, pretože ich vozidlo takýto mechanizmus uzatvárania dverí ani nemá. Aby neblokoval cestu, podišiel s vozidlom asi 20- 30 metrov, a potom vozidlo zastavil. Po zastavení vozidla sa začali baviť s mal. A.P., snažili sme sa mu dohovoriť, hovoril, že do ich dcéry nechcel hodiť jablkom a správal sa arogantne. Žiadne vulgárne slová nepoužili a nič mu neurobili, povedali mu, že pôjdu za jeho rodičmi. To čo hovoril mal. A.P. si vymyslel, vymýšľal si aj pred deťmi, potom ako vystúpil z vozidla, povedal im, že mu mali priložiť nôž ku krku. Keď mal. A.P. vystúpil z vozidla neplakal, nebol ani nijako vystrašený, nemal na to dôvod. Mal. A.P. uvádzal, že ho manželka násilím vsunula do vozidla, raz uvádzal pravou, potom ľavou rukou, tiež že najskôr ho chytila okolo krku, potom za rameno. Keby išlo o násilie mal. A.P. by sa bránil, boli tam viaceré deti, ktoré by na to taktiež reagovali, minimálne by to niektoré z deti išlo povedať svojím rodičom. Tiež logicky, keby niekto fyzicky útočil na osobu v vozidle, tak táto osoba by sa bránila a z vozidla by ušla. Keby mali v úmysle niekoho fyzicky napadnúť, manželka by si nesadla na miesto spolujazdca, ale sadla by si k nemu dozadu. Tiež nie je technicky možné, aby sa vo vozidle manželka zo strany spolujazdca otočila a dosiahla na osobu sediacu za ňou, neumožňujú to priestory vo vozidle a už vôbec je tak nevysvetliteľným vznik škrabanca na krku mal. A.P., keďže škrabanec je na jeho pravej strane a manželka ho mala spôsobiť vo vozidle pravou rukou, tiež by stačilo, aby sa mal. A.P. viac zaklonil dozadu a nedotiahla by na neho. Následne sa vyjadroval k pohnútke, a to k osobe a správaniu mal. A.P. z minulosti. Vo vozidle boli s mal. A.P. asi dve - tri minúty, snažili sa mu dohovoriť, že nech povie rodičom, aby prišli za nimi, žiadne vulgárne slová ani výrazy a ani fyzické násilie použité neoblo. Tiež mu povedali, že ak v tom bude pokračovať, tak pôjdu na políciu, mal. A.P. sa správal arogantne, vyčítal to z jeho tváre, dával to najavo svojou mimikou, prevracal oči a tváril sa, že sa nič nestalo.
Obžalovaná P. F. vypovedala, že keď sa vrátila dcéra domov plakala, mala iba jednu šošovku, sťažovala sa, že ju bolí hlava. Dcéra jej povedala, že mal. A.P. do nej hodil jablko, mala začervenené miesto na
nohe, ktoré jej aj ošetrila. Potom prišiel do vnútra manžel, ktorý bol v garáži a z jej podnetu išli za mal. A.P., preveriť čo sa stalo. S manželom išli vozidlom na ihrisko, keď ich zbadal mal. A.P. ako ide k nemu, tak rýchlo ušiel na bicykli, ešte si tam aj zabudol ruksak. Keďže vedeli, že o ulicu ďalej sa deti hrávajú, tak išli tam, išlo o slepú ulicu, ktorá je krátka, je tam asi len 6 domov na jednej strane a 6 domov na druhej strane. Keď tam prišli, zbadali asi 4 - 5 chlapcov, ako sa tam hrajú, mal. A. P. bol otočený chrbtom, po zastavení vozidla asi z jedného až dvoch metrov na neho zavolala po mene, že sa idú porozprávať, chcela zistiť čo sa stalo a tiež, aby sa priznal svojim rodičom. Chce tiež uviesť, že keď P. potom vystúpil z ich vozidla, tak deťom porozprával vymyslenú historku, že mu držali niečo studené, dokonca nôž pri krku, vymyslel si historku, aby vzbudil u deti záujem a aby bol za hrdinu, nechcel im povedať, že ho pokarhali za jeho správanie. Vo vozidle mu povedali, aby sa priznal čo urobil svojim rodičom, že ho večer čakajú aj s rodičmi doma. Mal. A. P. bol s nimi vo vozidle max. 3 minúty, hovorila viac ona, na presné slová si nespomína, išlo jej o to, aby jej vysvetlil čo sa stalo a chcela, aby prišli aj s rodičmi k nim domov. Mal. A. P. sa v aute správal arogantne, nepripadal, že by mal strach. Keď prišla na ihrisko, tak keď bola vo vzdialenosti asi 40 m od neho, vtedy jej ukázal prostredník, nasadol na bicykel a ušiel a keď prišli na ihrisko, kde sa hral s deťmi, tam ju prichádzať nevidel, stal jej chrbtom, bola to kratšia vzdialenosť, a tým si vysvetľuje, že dobrovoľne nastúpil do vozidla.
Znalkyňa Mgr. Zuzana Tomášková, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých prečítala závery znaleckého posudku č. 9/2018 vo veci psychologického vyšetrenia mal. A. P. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že mal. A.P. chápe zmysel trestného konania, je schopný správne a úplne vnímať prežité udalosti, tieto si zapamätať a verne ich reprodukovať. Podľa škály CBCA,, ktorá posudzuje transkript výpovede maloletého, je jeho špecifická vierohodnosť obmedzená, slabá až nezachovaná. S veľkou pravdepodobnosťou sa stali udalosti tak, ako maloletý vypovedal, ale nie úplne v takom rozsahu. Incident a udalosti popisuje reálne, ale agravuje celý priebeh a správanie obžalovaných. Konanie obžalovaných a vymedzenie jasných pravidiel správania sa ho mohlo tak vystrašiť, že mohol prežívať stav, ktorý jeho sestra a rovesníci popisovali, že sa bál a mal „hisák“. Prejavy prežívania mohli byť autentické. Maloletý nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, klamstvu a sugestibilite a ani k ovplyvniteľnosti. Má však tendenciu k zveličovaniu reálne prežitých udalostí.
Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por., 135 ods. 4 Tr. poriadku boli vykonané dôkazy - výsluchy mal. svedkov: mal. A.P., mal. J.M. a mal. A.P. zaznamenané na zvukovo-obrazovom zázname, a to ich prehratím na technickom zariadení.
Svedok poškodený mal. A. P. vo výpovedi v prípravnom konaní vypovedal, že nechtiac trafil jablkom mal. N. D., ktorej sa hneď na to ospravedlnil. Potom prišli obžalovaní na čiernej Škode Octavia, obžalovaná vystúpila, schmatla ho za tričko a povedala mu, aby si sadol do vozidla. On sa jej vyvliekol a povedal jej, že nie, čo sa opakovalo a až na tretíkrát už vystúpil obžalovaný a povedal mu, aby si sadol do vozidla, lebo sa mu niečo stane. Obžalovaná ho chytila za rameno a násilím ho vtlačila do vozidla a obžalovaný vozidlo uzamkol a odišli na koniec ulice. Obžalovaná mu vo vozidle začala nadávať, že je zmrd, že je nevychovaný. Sedela na prednom sedadle, kde si sadla na kolená, chytila ho pravou rukou za krk a chcela ho akoby škrtiť, on sa jej vyvliekol, pričom ho poškrabala a dala mu aj slabšiu facku. Obžalovaný povedal manželke, aby sa ukľudnila a potom mu povedal, že ak to niekomu povie, tak si ho počkajú pred školou a dajú ho utopiť alebo zadusiť, alebo ho vlastnoručne dobodá nožom. Následne ho vyložili ku kamarátom na miesto, odkiaľ ho vzali. Keď sa ho kamaráti spýtali, čo sa tam dialo, tak sa rozplakal a povedal im, že mu nadávali a vyhrážali sa. Kamaráti mu povedali, že počuli cez okno, ako mu obžalovaná nadávala. Keď prišiel domov, sestra si všimla, že má na krku škrabanec, tak jej povedal, čo sa stalo.
Svedok mal. J. M. uviedol, že sa s kamarátmi hrali na ulici, kde prišiel mal. A.P. a povedal im, že ho naháňajú obžalovaní, pretože keď hádzal jablká do diaľky, nechtiac trafil mal. N.D. Potom prišli obžalovaní autom, vystúpili z neho, obžalovaný stál za autom a obžalovaná na mal. A. P. zakričala, aby rýchlo sadol do auta, následne ho stiahla do auta. Svedok ďalej uviedol, že mal. A. P. do auta nastúpiť nechcel, pretože jej dával ruku preč, na čo ho obžalovaná schmatla za mikinu a zobrala ho do auta na zadné sedadlo za spolujazdca. Následne s ním odišli autom na koniec ulice. Obžalovaná bola otočená, pričom hlavu mala vytočenú doľava smerom k mal. A.P. a niečo mu rozprávala. Po pár minútach prišli naspäť a keď sa ho spýtali, čo sa stalo, mal. A.P. sa rozreval a povedal, že mal nožík pod krkom a že ho vydierali, že mu zabijú rodičov a že ak to nepovie nikomu, tak ublížia jeho rodičom.
Svedok mal. A. P. vo svojej výpovedi uviedol, že čas si presne nepamätá, ale prišiel mal. A.P. k ním a povedal, že hodil jablko a trafil dievča a že za chvíľu prídu jeho rodičia. Zrazu prišla Škoda Octavia, obžalovaní z nej vystúpili. Obžalovaný stál pri aute a obžalovaná mu povedala, že „sadni si do auta“, mal. A.P. to odmietol, že nechce. Obžalovaná ho chytila za ruku, potiahla, posadila ho do auta a sadla si dopredu a išli na koniec ulice. Po pár minútach sa vrátili a mal. A.P. z auta vystúpil. Keď vystúpil, plakal a povedal im, že sa mu vyhrážali nožom, ktorý mu držali pri krku.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď svedkov: poškodeného V. W. a M. W..
Svedok poškodený V. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v mesiaci november v 2018 mu zavolala na mobilný telefón dcéra M., že susedia obžalovaní zbili syna mal. A. P.. Keď prišiel domov opýtal sa syna, čo sa stalo a on mu povedal, že sa hrali na ihrisku a ohadzovali jablkami a nechtiac hodil jablko do mal. N. D.. Ona odišla domov s plačom a on ostal na ihrisku s chlapcami a po nejakom čase sa odišli hrať s kamarátmi o dve ulice nižšie. Tu prišli za ním obžalovaní, obžalovaná ho volala, aby nastúpil do auta, on vraj nechcel, lebo bol na bicykli, obžalovaná ho chytila za bundu a hodila do auta. Odviezli ho na ďalšiu ulicu a v aute sa obžalovaná otočila, poškriabala ho na krku, jednu mu strelila a v kuse mu nadávala. Potom keď zastali, že obžalovaný povedal svojej manželke, aby prestala a začal hovoriť on. Mal povedať, že to je posledný raz, čo jeho dcére ublížil, že ešte raz sa to stane, tak ho spred školy odvezú, že už sa domov nevráti, že si zavolá nejaké gorily a tie ho unesú. Potom ho späť, odkiaľ ho vzali.
Svedkyňa M. W. vypovedala, že dňa 02.10.2017 prišiel domov jej brat, pričom si na pravej strane jeho krku všimla výrazné škrabance. Keď sa ho spýtala, čo sa stalo, začal sa zajakávať, menil mimiku tváre a začal plakať a povedal, že to nemôže nikomu povedať, že sa jej alebo rodine môže niečo stať, že môže zomrieť a iné veci. Následne ho vzala do obývačky, posadila ho a snažila sa ho ukľudniť. Na to jej začal rozprávať, že tam, kde sa hrali, prišli obžalovaní na aute, obžalovaná vystúpila z auta, povedala mu nech si nastúpi, on nechcel a tak ho nasilu zdrapila, pravdepodobne za rameno a on si sadol do auta za sedadlo spolujazdca. Šoféroval obžalovaný, ona sedela pri ňom a potom sa ho pýtali, prečo to vlastne spravil, prečo sústavne ubližuje ich dcére a šikanuje ju. Potom sa mu začali vyhrážať, že ak to niekomu povie, tak ho zabijú, zavolajú na neho nejaké gorily, že ho dajú utopiť, že si ho počkajú pred školou. Tieto veci mu mal hovoriť obžalovaný.
Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.
Objektom trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, alebo hrozbou násilia. Čin je dokonaný násilným konaním alebo hrozbou, nevyžaduje sa aby páchateľ dosiahol svoj zámer.
Zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona sa dopustí kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a uvedený čin spácha závažnejším spôsobom konania, ,na chránenej osobe.
Objektom tohto trestného činu je chránená osobná sloboda ktoréhokoľvek človeka, pokiaľ ide o jeho voľný pohyb.
Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Dĺžka doby, počas ktorej sa obmedzuje sloboda, nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzovanie počas krátkej doby (napr. uzavretie v miestnosti alebo v budove, znemožnenie pohybu zviazaním končatín, zvieraním v náručí, bránenie poškodenému vo vystúpení z dopravného prostriedku a pod.).
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 139 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaní sa dopustili súdeného skutku tak, ak to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom súd oproti obžalobe upravil skutkovú vetu obžaloby a aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaných.
Obžalovaní priznali, že predmetného dňa vyhľadali mal. A.P. s tým, že mu chceli dohovoriť, prišli osobným motorovým vozidlom, mal. A.P. si dobrovoľne sadol do ich vozidla, do zadnej časti a následne s vozidlom zašli na koniec slepej ulice a mal. A.P. iba dohovorili, aby neubližoval ich dcére, aby prišiel aj s rodičmi večer k nim domov. Na svoju obranu uvádzali, že žiadne násilie použité nebolo, mal. A.P. si sadol do ich vozidla dobrovoľne, vo vozidle sa správal arogantne, nemal strach a vymyslel si historku, aby vzbudil u deti záujem a aby bol za hrdinu, nechcel im povedať, že ho pokarhali za jeho správanie. Opakovane poukazovali na pohnútku a motív svojho konania, poukazovali, že mal. A.P. sa už aj v minulosti správal tak, že ublížil ich dcére cez sociálne siete, čo riešili aj s jeho rodičmi, školou, poukazovali na neprispôsobivé správanie a povahu mal. A.P. z minulosti. Obžalovaní tak iba utvrdili súd, že obžalovaní tak mali motív a pohnútku pre svoje správanie a správanie mal. A.P. ich nahnevalo a rozhodli sa takto riešiť incident s hodeným jablkom priamo s mal. A.P. Rozhodli sa zobrať spravodlivosť do svojich rúk a riešiť situáciu svojsky. Zhodne uviedli, že išli priamo vyhľadať mal. A.P., nešli najskôr za jeho rodičmi, čím mohli predísť vzniknutej situácii. Vypovedali, že mal. A.P. im až na mieste povedal, že rodičia nie sú doma, čo si overili až keď sa už vracali od maloletého a videli, že pred ich domom nestálo vozidlo jeho rodičov. Je tak viac než jasné, že obžalovaní boli rozhodnutí situáciu riešiť hneď a priamo s mal. dieťaťom. Zároveň súd neveril ich obrane, že mal. A.P. si sadol do ich vozidla sám bez toho, aby mu to minimálne prikázali, keďže sa opäť zhodne vyjadrili, že ho najskôr hľadali na mieste, kde mal hodiť jablkom do ich dcéry, mal. A.P. pred nimi ušiel na bicykli, čo znamená, že sa ich s najväčšou pravdepodobnosťou obával, vedomý si aj toho čo urobil a čomu korešponduje aj ich tvrdenie, že rýchlo sadol na bicykel a na mieste nechal aj svoj ruksak. Napriek tomu, ho obžalovaní išli hľadať na iné miesto, kde podľa ich tvrdenia mal. A.P. neušiel, lebo vtedy stál k nim chrbtom. Súd tak veril výpovedi mal. A.P., že obžalovaná mu najskôr prikázala, aby si nasadol do vozidla, čo on nechcel, opakovane mu to nakázala a potom ho chytila za odev a vsunula ho do vozidla, zatvorila dvere a z miesta odišli na koniec ulice. Táto časť výpovede mal. A.P. bola nielen že logická, ale potvrdili ju aj mal. očití svedkovia, ktorí boli prítomní tomuto incidentu a boli vo veci nezaujatí. Pokiaľ obžalovaní poukazovali na nevieryhodnosť svedka mal. A.P. aj v kontexte záverov znaleckého posudku, na jeho správanie počas výsluchu, „nelogickosť“ niektorých jeho tvrdení, keď hovoril, kde ho obžalovaná poškriabala a ukazoval na druhú stranu, že z miesta spolujazdca nebolo technicky možné použiť násilie na maloletom tak ako to on popisoval, súd sa oboznámil prehratím obrazovo zvukového záznamu s výpoveďami mal. svedkov, vrátane výpovedí svedka mal. A.P. a hodnotil výpoveď svedka mal. A.P. aj v kontexte so závermi znaleckého posudku z ktorého vyplynulo, že špecifická vierohodnosť jeho výpovede je obmedzená, slabá až nezachovaná. Zároveň však so znaleckého posudku vyplynulo, že s veľkou pravdepodobnosťou sa stali udalosti tak, ako maloletý vypovedal, ale nie úplne v takom rozsahu. Incident a udalosti mal. svedok popisuje reálne, ale zveličuje celý priebeh a správanie obžalovaných. Maloletý nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, klamstvu a sugestibilite a ani k ovplyvniteľnosti. Má však tendenciu k zveličovaniu reálne prežitých udalostí. Súd, aby si vytvoril reálny priebeh udalosti, vychádzal nielen z výpovede poškodeného mal. A. P. , ale predovšetkým z výpovedi mal. očitých svedkov J.M. a A.P. / kamaráti mal. A.P./, tiež z výpovedí svedkov M. W. a V.T. W., ktorí mali sprostredkované informácie od mal. A.P., ktorí ho reálne videli po incidente a zhodne uviedli, že mal. A.P. bol rozrušený a plakal. Očití svedkovia, ktorými však boli iba maloleté deti zhodne potvrdili, že obžalovaní prišili v inkriminovanej dobe na vozidle, zhodne uviedli, že vystupovali agresívne, obžalovaná vystúpila z vozidla z miesta spolujazdca otvorila dvere, prikázala mal. A.P., aby si sadol do vozidla, maloletý nechcel, obžalovaná ho chytila za odev a vsunula ho do vozidla a z miesta odišli. Výpovede menovaných svedkov boli presvedčivé, logické a vo všetkých súvislostiach do seba zapadali, korešpondovali vo všetkých súvislostiach aj s výpoveďou mal. A.P. Pokiaľ ide o mierne odlišnosti vo výpovediach menovaných svedkov, na ktoré poukazovala obhajoba, tieto sú vysvetliteľné vekom maloletých detí a tiež tým, že každá osoba, vníma a spracováva prežité udalosti inak, ako osoba rovnako prítomná pri tom istom incidente, závisí to aj od psychickej odolnosti konkrétneho
svedka na stresové situácie, jeho sústredenosť a pod. Je takmer vylúčené, aby dve odlišné osoby aj keď súčasne prítomné pri rovnakom incidente, a to aj po krátkom čase, jeho priebeh do podrobnosti popísali úplne zhodne. Súd opäť podotýka, že išlo o výpovede maloletých detí, ktoré skutkové okolnosti popísali veľmi vierohodne, aj na obrozovo zvukovom zázname bolo vidieť, že svedkovia sa snažili popísať vzniknutú situáciu zodpovedne, boli si vedomí dôležitosti a aj dôsledkov svojich výpovedí. Keďže o podstatných okolnostiach súdeného skutku vyššie menovaní svedkovia vypovedali zhodne, súd nemal žiadne pochybnosti, že skutok sa stal tak, ako ho súd zhrnul vo výrokovej časti skutkovej vety svojho rozsudku. V neposlednom rade vykonaným dokazovaním bola tiež preukázaná pohnútka resp. motív konania obžalovaných, ktorí potvrdili a usvedčili sa tak obžalovaní. Pokiaľ súd neveril časti výpovede svedka poškodeného mal. A.P., konkrétne ním uvedených skutočností, ktoré sa mali odohrať vo vozidle, že mu mali obžalovaní priložiť nôž ku krku, vyhrážať sa mu zabitím rodiny, ak o incidente niekomu povie a celkom o použitom násilí vo vozidle, bolo tomu tak z dôvodov uvedených v závere znaleckého posudku, kde znalkyňa uviedla, že mal. A.P. má tendenciu k zveličovaniu reálne prežitých udalostí, jeho špecifická vierohodnosť nie je zachovaná a v tomto prípade iní očití svedkovia ani neboli. Ohľadom osoby Mal. A.P. bola vyžiadaná správa zo základnej školy, bolo vykonané znalecké dokazovania
Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal, spáchali ho obžalovaní, ale podľa názoru súdu, skutok nevykazuje znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ale skutok vykazuje znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona. Obžalovaní spoločným konaním prinútili mal. A.P. sadnúť do naštartovaného vozidla, a to za použitia násilia a aj tým, že sa s vozidlom presunuli na iné miesto, bránili mu v užívaní osobnej slobody. Pokiaľ sa obžalovaní bránili, že vozidlo neuzamkli a obžalovaný mohol kedykoľvek vystúpiť, súd im dáva do pozornosti, že počas jazdy vystúpiť nemohol a v každom ohľade išlo len o maloleté dieťa, ktoré im dalo jasne najavo aj tým, že pred nimi maloletý ušiel, odmietol nastúpiť do vozidla, že má pred nimi strach a obavu. Pokiaľ zľahčovali a ospravedlňovali svoje konanie predchádzajúcim správaním mal. dieťaťa, súd im dáva do pozornosti skutočnosť, čo bolo pohnútkou ich konania, bola to ochrana ich vlastného dieťaťa, v tomto prípade mal. A.P., ktorý pred nimi utekal z dôvodu, že si bol vedomý toho, že sa dopustil niečoho zlého a logicky potom, správanie dvoch dospelých osôb, ktoré majú prevahu sily a prikážu mu nasadnúť do vozidla a odvážajú ho na jemu nezistené miesto, aj u dospelého človeka by bolo spôsobilé vyvolať strach a reálne obavy, takže ospravedlňovanie situácie správaním mal. dieťaťa nie je vôbec na mieste. Potom aj následne bránenie sa obžalovaných, že trestné oznámenie bolo iniciované až na radu iného rodinného príslušníka, pobúrenie nad správaním sestry mal. A.P., ktorá im mala prísť v zápale hnevu búchať na dvere a rovnako vznietlivo riešiť ich správanie voči jej mladšiemu bratovi, bolo pre toto konanie irelevantným. Súd to spomína iba v tej súvislosti, že obžalovaní sa týmito skutočnosťami bránili a svoje oveľa závažnejšie správanie voči mal. dieťaťu pred súdom ospravedlňovali a vo vzťahu k sestre mal. A.P. sa kriticky vyjadrili, že takéto veci majú medzi sebou riešiť dospelí.
Súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania prednesené obhajobou výsluch PhDr. Kataríny Kocianovej, ktorá bola prítomná pri výsluchu mal. svedkov, vykonanie konfrontácie medzi obžalovanými a mal. A.P., výsluchom svedkov Márie Štefanidesovej ( riaditeľky ZŠ) a Miloša Gálu (výchovného poradcu), vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia škrabanca na krku mal. A.P. a vypracovania dodatku k znaleckému posudku z odboru psychológie a vykonať vyšetrovací pokus: Návrhy na výsluchy svedkov súd odmietol, pretože ani jeden z navrhovaných svedkov nebol svedkom incidentu a navrhovaní svedkovia sa tak nevedeli ani vyjadriť k okolnostiam jeho spáchania, nemali žiadne poznatky a informácie o súdenom skutku, na základe ktorých by súd vyvodzoval skutkové okolnosti. Svedkovia sa mali vyjadrovať k skutočnostiam, ktoré boli zisťované znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný za účelom psychologického vyšetrenia mal. A. P. Pokiaľ ide zranenie mal. A.P. vo veci bola zabezpečená lekárka správa, zranenie bolo fotograficky zdokumentované a čo sa týka vyšetrovacieho pokusu, k okolnostiam ku ktorým mal byť vykonaný, tieto okolnosti boli v zmysle zásady in dubio pro reo zo skutkovej vety vypustené, nakoľko v tejto časti bola súdom výpoveď mal. A.P. vyhodnotená ako nevierohodná. Navrhovanými dôkazmi tak nemali byť zistené a ani ozrejmené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu, resp. všetky skutočnosti, ktoré nimi mali byť zistené, už boli súdu ozrejmené inými už vykonanými dôkazmi a súd tak návrhy na doplnenie dokazovania odmietol ako nedôvodné.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade oboch obžalovaných súd zistil, že v mieste bydliska požívajú dobrú povesť, nemajú záznamy v registri trestov a ani v registri priestupkov. Pred spáchaním súdeného skutku viedli riadny, bezúhonný život.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v prípade oboch obžalovaných zistil prevahu poľahčujúcich okolností. Obžalovaným poľahčuje okolnosť, že pred spáchaním súdeného skutku viedli riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd zároveň v prípade obžalovaných aplikoval postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaným mimoriadne znížil trest odňatia slobody, pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jeden rok.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. Za pomery páchateľa treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. Ide v podstate o pomery (rodinné, osobné) ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu. Pomery páchateľa sú teda okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré v rámci nebezpečnosti činu pre spoločnosť hodnotené nie sú. Sú to len osobné pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Spôsob života, aký viedli obžalovaní je objektívne preukázaný aktuálnym odpisom registra trestov, obžalovaní sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, podrobili sa prebiehajúcim úkonom trestného konania, starajú sa a vychovávajú maloleté dieťaťa. Za tejto situácie okresný súd, vzhľadom na tieto okolnosti prípadu použil inštitút mimoriadneho zníženia trestnej sadzby a s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovaným uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom výkon trestu im podmienečne odložil so skúšobnou dobou 28 mesiacov, pretože tento trest považoval za dostatočný. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je dostatočne prísnym z hľadiska represívnej funkcie trestu a u obžalovaných splní svoj účel a naplní aj ochrannú a výchovnú funkciu. Uložený trest má vystihovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd dal šancu obžalovaným, aby dokázali spoločnosti, že ešte nie je potreba uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, v ďalšom už bude záležať len na obžalovaných ako využije šancu, ktorá im bola daná a či naozaj budú viesť riadny život, pretože v opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.