Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-5-2017.pdf
PDF · 142.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXXX/X, štátny občan SR, v zastúpení PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o. K so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO: 36865281, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVA GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín pobočka Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 535,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 430,56 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 430,56 eur od 16.02.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie o zaplatenie sumy 104,48 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,48 eur od 25.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.01.2017, doručenou súdu dňa 20.01.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 535,04 eur istiny s príslušenstvom a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 07.12.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“); žalobca v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) ako aj Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa; predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru; žalovaný pred uzatvorením Zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu
už pred uzatvorením Zmluvy. Žalobcovi bol poskytnutý úver s celkovou výškou úveru 1500 eur, úrok vo výške 21,67 %, RPMN v rozpätí od 26,6% do 27,09%, priemerná RPMN za úver vo výške 28,04%, výška mesačnej splátky 44,24 eur, počet splátok 60, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2605,20 eur. Podľa žalobcu v Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobca od decembra 2012 do 16.01.2017 riadne plnil svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy a žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 2035,04 eur, pričom istina bola 1500 eur. Dňa 07.12.2016 právny zástupca žalobcu žalovaného vyzval, aby žalobcovi vydal bezdôvodné obohatenie, žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobcovi plnenie nevydal. V zmluve absentuje: úroková sadzba z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN, výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Zmluva obsahuje ďalšie nedostatky a to zanedbanie informačnej povinnosti žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastáva zákonná sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. sumou úveru 1500 eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil, t.j. 2035,04 eur, t.j. sumu vo výške 535,04 eur, je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu.
3. Na preukázanie uvedených skutočností predložil žalobca: Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a predsporovú výzvu zo dňa 07.12.2016.
4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom 19Csp/5/2017-19 dňa 07.02.2017, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor. Súd uznesením 19Csp/5/2017-25 zo dňa 05.04.2017 platobný rozkaz zrušil.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.02.2017, žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. V odpore uviedol, že nezískal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, pretože prijímal platby - splátky úveru oprávnene, a to na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 44,24 eur. Žalovaný prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej Zmluvy riadny nárok. Žalovaný platby prijímal oprávnene a nezískal na úkor žalobcu žiadnu majetkovú ujmu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu nie je daná. Žalovaný ďalej nesúhlasí s výškou, ktorú žalobca požaduje v spore, pretože celkom prijal platbu vo výške 1500 eur a uhradil 1930,56 eur teda rozdiel predstavuje sumu 430,56 eur. Nezaplatil sumu vo výške 535,04 eur tak ako to tvrdí v písomnej žalobe. Nie je pravdou, že by pri uzatváraní Zmluvy o úvere neboli dodržané zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného „úver“ , kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky, o počte splátok, o lehote splatnosti t. 60 mesiacov a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalovaný poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C - 42/15. Dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy je uvedený priamo v Zmluve nasledovne : lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých žalobca musel vedieť aká je doba trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zmluva teda má náležitosti vyžadované Zákonom č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm.f ). Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená. Rozmedzie je zanedbateľné okrem toho bola žalobcovi zaslaná aj presná hodnota RPMN v závislosti odo dňa kedy došlo k reálnemu načerpaniu finančných prostriedkov, s čím samotný žalobca ako klient súhlasil. Zmluva o úvere teda má náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný zdôraznil, že Zmluva o úvere bola uzavretá z iniciatívy žalobcu. Žalovaný uzatvorenie Zmluvy nevnucoval. Adresa veriteľa je uvedená hneď pod názvom Zmluvy. Úroky
za poskytnutie úveru sú „cenou“ za poskytnutie peňazí. Úroky v Zmluve o úvere neboli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi.
6. Na preukázanie uvedených skutočností predložil žalovaný prehľad splátok.
7. Žalobca podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.05.2017 a dňa 21.05.2018 reagoval tak, že zobral žalobu čiastočne späť v časti sumy 104,48 eur s príslušenstvom s tým, že žalovaný v odpore uviedol, že zaplatil sumu 1930,56 eur, takže trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia len vo výške 430,56 eur. Následne zobral žalobu späť aj v časti prislúchajúceho príslušenstva.
8. Keďže žalovaný v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznal, súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi v zmysle § 167 ods. 3 CSP, umožnil sa mu vyjadriť v lehote stanovenej súdom 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa 19.05.2017 a uviedol, že Súhrnné informácie o údajoch a novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012 od žalovaného neobdržal, údaje obsiahnuté v zmluve o výške hodnoty RPMN od žalovaného žalobca neobdržal, neuviedol presnú hodnotu RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a túto povinnosť si nesplnil pred uzatvorením zmluvy prostredníctvom predzmluvného formulára. Zotrval na svojich tvrdeniach, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, čo nemožno zamieňať s amortizačnou tabuľkou na ktorú odkazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Žalobca tiež nesúhlasil s argumentáciou žalovaného k neexistencii adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť sťažnosť alebo reklamáciu v zmysle § 9 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 129/2010.
10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 07.03.2018, v ktorom uviedol že zmluvu považuje za platnú a to aj s poukazom na novelu zákona č. 279/2017 Z.z., ktorá upravuje v § 9 zákona č. 129/2010 od 01. 05.2018 upravujúcej v časti konečnú splatnosť úveru, a termíny splátok, istiny a úrokov sa nahrádzajú slovami frekvencia splátok. V ostatnej časti zotrval na svojich tvrdeniach, že nesúhlasí aby zmluva obsahovala presný dátum konečnej splatnosti, nakoľko žalovaný splatnosťou a počtom splátok použil objektívne zistiteľné kritériá konečnej splatnosti úveru. Poukázal tiež na § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. z ktorého nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom.
11. Žalobca zotrval vo svojom podaní doručenom súdu dňa 08.01.2019 zotrval na tom, že hodnota RPMN v zmluve je uvedená nesprávne v dôsledku čoho v zmluve absentuje zákonná náležitosť a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Výška úrokovej sadzby je neprimeraná, priečiaca sa dobrým mravom, nakoľko priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby podľa NBS v rozhodnom čase bola 11,19 % pre podobné typy úverov. V zmluve absentuje rozdelenie splátok, termín konečnej splatnosti a adresa na podanie reklamácie a sťažnosti.
12. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP dňa 21.05.2019 prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, ktorý opakovane svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 s tým, že súhlasí aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, pričom žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.
13 Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, zmluvou o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2012, predsporovou výzvou žalobcu zo dňa 07.12.2016, prehľadom splátok č.l. 23, žalobcom predloženými úverovými podmienkami rozhodcovskou zmluvou, Štandartnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a zistil tento skutkový stav veci:
14. Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o hotovostnom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2012. Úver bol dohodnutý ako bezúčelový. Žalobcovi bol poskytnutý úver s celkovou výškou úveru 1500 eur, úrok vo výške 21,67 %, RPMN v rozpätí od 26,6% do 27,09%, priemerná RPMN za úver vo výške 28,04%, výška mesačnej splátky 44,24 eur, počet splátok 60, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2605,20 eur.
15. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 07.12.2016 na plnenie a zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že upozornil žalovaného, že má nárok len na zaplatenie istiny s tým, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Z prehľadu platieb, ktorý predložil žalovaný a je pripojený v spise na č.l. 23 bolo preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému za obdobie od 05.02.2013 do 23.09.2016 celkom sumu vo výške 1930,56 eur, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a vyústilo k čiastočnému späťvzatiu žaloby.
17. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. Žalobca v priebehu konania a skôr, než začalo pojednávanie, či predbežné prejednanie veci zobral žalobu v časti o zaplatenie 104, 48 eur istiny s príslušenstvom späť, preto súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie o zaplatenie 104,48 eur istiny s príslušenstvom zastavil.
22. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo.
23. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 účinný ku dňu 07.12.2012, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 účinný ku dňu 07.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 účinný ku dňu 07.12.2012, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
29. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
30. Podľa § 52 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
31. Podľa § 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
38. Žalobca sa v konaní domáhal po čiastočnom späťvzatí zaplatenia sumy 430,56 eur s príslušenstvom predstavujúcej bezdôvodné obohatenie a to s poukazom na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí úveru uzavretá so žalovaným je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje členenie každej jednej mesačnej splátky na istinu, úrok a poplatok, či inú platenú sumu, ako aj z dôvodu, že nie je v zmluve správne uvedená a vypočítaná hodnota RPMN, že výška úrokovej sadzby úveru je neprimerane vysoká, zo zmluvy nevyplýva konečná splatnosť úveru a zmluva neobsahuje adresu veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti.
39. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy, výška zaplateného úveru a žalobca počas konania nepoprel, že prevzal okrem zmluvy o hotovostnom úvere aj úverové podmienky, rozhodcovskú zmluvu, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
40. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o hotovostnom úvere, ktorá je vzhľadom na svoj charakter zmluvou spotrebiteľskou. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou nielen obchodného ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva zmluvnú úpravu neobsahuje, alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 53a ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
41. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
42. Súd má za to, že Zmluva o hotovostnom úvere č.XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v ustanoveniach o úrokovej sadzbe upravených v bode 38. zmluvy, a vo výške RPMN v bode 39.-40 zmluvy v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
43. Súd poukazuje na to, že v tejto časti je potrebné považovať úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko žalovaným stanovená výška úrokov sa prieči dobrým mravom a je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Ako vyplynulo z úverovej zmluvy v tejto boli dohodnuté úroky sadzbou 21,67 % ročne . Aj keď maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, táto výška nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Preto v prípade dohodnutých úrokov súd skúmal, či dohodnuté úroky presiahli mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplýva že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov za rozhodné obdobie roka 2012, kedy bola uzatváraná úverová zmluva medzi žalobcom s žalovaným, sa pohybovala v kategórii Nové obchody - domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov vo výške 10,58% ročne. Dohodnutá výška úrokov medzi stranami sporu však presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Získanie neprimeranej majetkovej výhody žalovaným na úkor žalobcu by bolo možné považovať za úžeru a v takomto prípade treba považovať celý právny úkon úverovej zmluvy za neplatný. Obdobné platí aj v vzťahu k RPMN, ktorá rovnako prevyšovala priemerná RPMN spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov v danom období (13,02%), pričom toto prevýšenie nie je možné považovať za nepodstatné. Podľa súdu takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 21,67 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac skoro polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov, teda viac než polovičné zvýšenie ceny tovaru oproti prípadu, kedy by žalovaný ako kupujúci zaplatil tovar ihneď. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni a priemerná úroková miera nových spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami domácnostiam na úrovni 10,58 % Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil, že Zmluva o hotovostnom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v ustanoveniach vo výške ročnej percentuálnej miere nákladov za úver a v ustanoveniach o výške úrokov, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preskúmal dohodnuté úroky z pôžičky a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto je v tejto časti zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná v rozpore s dobrými mravmi.
45. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami sporu dodržané a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť, aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
46. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
47. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov a dôvodil, že: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % % ročne).“ V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
48. K námietkam žalobcu, že údaje uvedené v zmluve o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) nespĺňajú požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaju vyjadrujúceho RPMN a označenie tohto údaju v zmluve v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranici nie je v súlade s úpravou vyššie citovaného § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že, vykonaným dokazovaním súdom bolo zistené, že v zmluve uzavretej medzi stranami sporu sú pokiaľ ide o RPMN uvedené nasledovné údaje: „RPMN od 26,6 - 27,9 %, priemerná hodnota RPMN 28,04 %, presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Súd dospel k záveru, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú požiadavku ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný v zmluve uviedol rozmedzie RPMN z ktorého vychádzal s tým, že pri podpise úverovej zmluvy nie je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finančných prostriedkov (v zmluve bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom klientovi), v zmluve je tiež uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, s čím žalobca súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Žalovaný tvrdil, že v sprievodnom liste zaslanom k úverovej zmluve žalobcovi presnú výšku RPMN oznámil (č.l.131). Žalobca toto tvrdenie v konaní nenamietol a tento listinný dôkaz súdu predložil. Ako na to poukazoval žalovaný, z úpravy § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Podľa názoru súdu sú v zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že je v zmluve uvedená RPMN v percentuálnom rozmedzí, s priemernou hodnotou RPMN a s tým, že presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia úveru bola žalobcovi oznámená, spĺňajú údaje o RPMN vyššie citovanú úpravu § 9 ods. 2 písm. j) Zákona, v zmluve je uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (2605,20 eur).
49. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný v zmluve v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. nie je stanovená konkrétna výška istiny a konkrétna výška úroku platených klientom. súd dodáva, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.10.2017
prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upúšťa od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa je okolnosťou týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 odsek 2 písm. k) citovaného zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
50.V súvislosti s takouto úvahou súd dáva do pozornosti neskorší odklon judikatúry a rozhodovacej činnosti ostatných všeobecných súdov v nadväznosti na aktuálnu judikatúru súdov vyššieho stupňa (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), v zmysle ktorej už nie je legitímny a zákonný výklad zákona, ktorý prijala skoršia rozhodovacia prax, a podľa ktorého súdy požadovali od veriteľov uvádzanie ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozpísanie mesačnej splátky osobitne pre istinu úveru, osobitne pre úroky a osobitne pre prípadné ďalšie poplatky, ktoré sa splácajú v pravidelnej mesačnej anuitnej splátke a to priamo v texte zmluvy o úvere. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj stanovisko Súdneho dvora EÚ obsiahnuté v zodpovedaní zadaných prejudiciálnych otázkach vo veci C- 42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti G. N., ktorý v rozsudku zo dňa 9. novembra 2016 (okrem iných záverov) vyslovil, že : „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave." S poukazom na neskoršiu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na stanovisko Súdneho dvora EÚ, potom je súd toho názoru, že nie je nevyhnutné trvať na detailnom rozpise každej jednej splátky úveru v spotrebiteľskej zmluve na splátku osobitne istiny, osobitne úroku a osobitne na ostatné poplatky spojené s úverom. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky 44,24 eur, počet splátok 60, termíny splatnosti splátok - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.-ty deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Súd má za to, že v zmluve je dostatočne uvedená výška, počet a aj termíny splátok istiny a aj príslušenstva úveru (úroky a iné poplatky) ale aj konečná splatnosť úveru.
51. V prerokúvanej veci žalobca uplatnil voči žalovanému svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že na svoje záväzky zo zmluvy o hotovostnom úvere zaplatil žalovanému viac než bol povinný. Súd tejto žalobe vyhovel a konštatuje, že uvedená zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Tým bol prejudiciálne vyriešený rozsah záväzku žalobcu voči žalovanému z tejto zmluvy a takisto bolo prejudiciálne vyriešené, že žalobca svoj záväzok z tejto zmluvy už v celom rozsahu zaplatil. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobcovi vzniklo právo na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v priznanej výške 430,56 eur.
52. Zároveň súd žalovaného v zmysle ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie žalobcom uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny avšak až od doručenia žaloby žalovanému doručenej súdom preukázateľne dňa 15.02.2017 spolu s platobným rozkazom, nakoľko žalovaný súdu nepreukázal, či výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 07.12.2016 žalovanému riadne doručil. Súd tak konštatuje, že žalovaný sa o žalobe dozvedel doručením žaloby súdom dňa 15.02.2017, pričom nasledujúcim dňom sa žalovaný podľa žaloby dostal do omeškania s plnením celého dlhu, t.j. od 16.02.2017 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného úroku omeškania súd preto žalobu zamietol.
53. Súd potom po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
54. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
55. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 80 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 80 %.
57. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V uvedenom prípade má súd za to, že späťvzatie žaloby žalobcom v spore zastúpeného advokátom malo za následok zastavenie konania, a žalobca zastavenie konania sám zavinil keď nepreukázal jeho dôvod.
58. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.