Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csr-1-2018.pdf
PDF · 116.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Csr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. A. XXX/XX, Ž., zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej č. 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre Arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 171, sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa 11. 04. 2018.
Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 19. 06. 2018 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej č. 2, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta č. 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 74 49 71 pod sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa 11.04.2018. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodov, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného VÚB, a.s. IČO 31320155 v.z. Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Bratislava, IČO 35923130 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 21.6.2007. Na podklade tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovaného spotrebiteľský úver. Žalobkyňa sa z dôvodu finančných problémov omeškala s platbami splátok úveru. Dňa 23.11.2015 právny predchodca žalovaného postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalovaného. Žalovaný za použitia nekalej obchodnej praktiky dňa 16.12.2015 nechal žalobkyňu pod hrozbou vymyslenej exekúcie podpísať Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak nechal žalobkyňu uznat' čo do dôvodu a výšky dlh, o ktorý bol dávno premlčaný, pričom žalobkyňa pri podpise dohody o uznaní záväzku o jeho premlčaní nemala vedomosť. Ďalej žalobkyňa namietla, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská zmluva ho oprávňovala rozhodovať len spory z dohody o uznaní záväzku, ktorá je neplatná. Namietla nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného na podanie žaloby na rozhodcovskom súde, nakoľko neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, výšku úrokovej sadzby, výšku RPMN, priemernej RPMN, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.07.2018 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že na predmetnú úverovú zmluvu nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy, nakoľko podstatou tohto úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe zmluvy a to až do výšky úverového limitu, pričom nejde o kreditnú ale o debetnú kartu s možnosťou povoleného prečerpania. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, preto nie je možné určiť výšku RPMN. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobkyňou mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania poskytol žalovaný žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobkyne a zaslal jej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s Rozhodcovskou zmluvou. Po predložení vyššie uvedených dokumentov mala žalobkyňa možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s ich obsahom, a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať v prípade, že s ich obsahom súhlasí zaslať ich žalovanému. Žalobkyňa dohodu, rozhodcovskú zmluvu spolu s dotazníkom vyplnila a podpísala a dňa 07.01.2016 boli doručené žalovanému. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. Žalobkyňa však plnila podmienky dohody nepravidelne, vzhľadom na čo žalovaný odstúpil od uzavretej dohody. Žalobkyňa mala možnosť výberu podpisu a nebola ničím nútená, podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží navodiť vo svojej žalobe dojem, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne z dôvodu, že bola uzavretá spolu so zmluvou, ktorou bol spotrebiteľovi poskytnutý úver, poukazuje žalovaný na to, že takéto tvrdenie je nedôvodné, nepravdivé a účelové. Podpis dohody, ako aj rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade bol vykonaný viac ako 9 rokov po podpise zmluvy, ktorou boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Podpis jednotlivých dokumentov nebol podmienený, každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom ktorý ozrejmuje obsah toho ktorého dokumentu. S poukazom na uvedené sa však dá ustáliť, že uzavretá rozhodcovská zmluva v tomto prípade mala charakter individuálneho dojednania, nakoľko rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva obsahuje možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. ho odmietnuť, alebo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, rozhodcovská zmluva nebola podmienkou poskytnutia úveru. Uzavretie Dohody, ako aj Rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované, a teda podľa názoru žalovaného mala žalobkyňa dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrela, oboznámila sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnila v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobkyňa navyše jednotlivé dokumenty podpisovala doma a mala tiež možnosť poradiť sa o ich obsahom v prípade ak niektorej časti predkladaného textu nerozumela. Žalovaný ďalej uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.08.2018 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrvala na podanej žalobe.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojom vyjadrení.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21.05.2019. Právny zástupca žalobkyne sa pridržiaval podanej žaloby a doterajších vyjadrení. Ďalej uviedol, že v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd. Zákon v tomto čase vylučoval o zmluvách o úvere uzatvárať rozhodcovské zmluvy, resp. doložky. Poukázal tiež na ustanovenie § 4 ods. 5 cit. zákona, podľa ktorého od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že sa nikdy s nikým osobne zo strany žalovaného nestretla. Zo strany žalovaného jej boli neustále posielané sms správy, že neuhrádza splátky, ktoré má splácať riadne a včas a že tieto splátky sú v nedostatočnej výške. Žalovanému hovorila, že jej príjem nie je taký, aby to zvládala splácať. V roku 2011 jej bol priznaný invalidný dôchodok. V roku 2012 išla na starobný dôchodok s výškou 251,- Eur. Nie je pravdou, že by žiadala o nový splátkový kalendár. V decembri roku 2015 jej prišla dohoda o uznaní dlhu, pričom si nepamätala, čo všetko jej ešte prišlo spolu s tou dohodou. V tom čase prežívala veľké stresy, pretože hocikedy aj o ôsmej sa stalo, že jej zazvonil telefón a bola žalovaným upozorňovaná, že nespláca pohľadávku v tej výške, v ako má, že jej dlh sa neustále navyšuje, V tom strese je človek ochotný potom podpísať všetko, čo mu dajú na podpis. Keď jej poštou prišla dohoda, podpísala ju a poslala som ju späť žalovanému. Nemám právnické vzdelanie. Pokiaľ by si tú zmluvu aj bola prečítala, tak by z toho veľmi múdra nebola. Pretože chcela mať pokoj, tak túto dohodu o uznaní záväzku zaslala naspäť žalovanému, pričom zo strany žalovaného jej bolo telefonicky oznámené, že ak tú dohodu o uznaní záväzku nepodpíše, tak ju dajú na exekúciu. Ďalej uviedla, že termín premlčanie si nevie presne právnicky vysvetliť. Podľa nej je to, niečo čo stratilo platnosť. Zo strany žalovaného jej nebolo vôbec vysvetlené, čo znamená pojem premlčanie, ani tento termín z ich strany nebol nikdy spomenutý.
7. Na pojednávaní sa právny zástupca žalovaného pridržiaval písomného vyjadrenia. Ďalej uviedol, že dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva a aj dojednaná rozhodcovská doložka sú platné, nakoľko súčasťou predmetnej dohody bol aj predložený dotazník, ktorý bližšie špecifikoval a poučoval žalobkyňu o všetkých náležitostiach, resp. všetkých následkoch spojených s uzatvorením takejto dohody o uznaní dlhu. Žalobkyňa potvrdila na uvedenom dotazníku, že uvedená žiadosť o úhradu dlhu v splátkach vzišla z jej iniciatívy.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž sp. zn. T. XXXXX/XX, Žiadosťou a aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 21. 06. 2007, Dohodou o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.12.2015, Rozhodcovskou spotrebiteľskou zmluvou zo dňa 16.12.2015, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 06. 2014 (čl. 29 spisu), Dotazníkom zo dňa 16.12.2015, podstatným obsahom pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. T. XXXXX/XX, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2015, podacím hárkom EPH005860927, výsluchom žalobkyne.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Právny predchodca žalovaného Všeobecná úverová banka, a. s. uzatvoril dňa 21.06.2007 so žalobkyňou Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 30.000,- SK (995,82 Eur), ktorý žalobkyňa čerpala v celom rozsahu. Vyčerpané peňažné prostriedky sa zaviazala vrátiť v splátkach po 1000,- SK (33,19) Eur mesačne a taktiež zaplatiť úroky a poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením zmluvy, obchodných podmienok na vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB a cenníkom, ktoré boli súčasťou zmluvy. Keďže žalobkyňa porušila zmluvné podmienky, nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca žalovaného vyhlásil okamžitú splatnosť záväzku 30.09.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2015 postúpil pohľadávku voči žalobkyni žalovanému. Postúpenie pohľadávky bola žalovanej oznámené právnym predchodcom žalovaného listom zo dňa 07.12.2015, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 08.12.2015. Žalovaný po telefonickom rozhovore so žalobkyňou uzatvoril dňa 16.12.2015 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej žalobkyňa uznala celkový dlh vo výške 2.271,60 Eur, pozostávajúci z istiny 955,06 Eur a ostatného príslušenstva podľa zmluvy 1.057,98 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 955,06 Eur za dobu od 01. 11. 2015 do dňa splatnosti poslednej splátky. Žalobkyňa sa zároveň zaviazala splácať uvedenú pohľadávku v mesačných splátkach po 30,- Eur vždy do 30. dňa v mesiaci. Súčasťou dohody je vyhlásenie žalobkyne, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch. V ten istý deň žalobkyňa podpísala aj Dotazník k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde sa uvádza, že žalovaný vypracoval a predložil jej dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na základe jej požiadavky a že doba splácania je vyjadrením jej záujmu a jej schopnosti záväzok uhradiť. V ten istý deň podpísala žalobkyňa so žalovaným formulárovú Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená. Predmetom zmluvy bolo dojednanie, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzkov a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 16.12.2015 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 30.01.2018 podal žalovaný na Stálom rozhodcovskom súde žalobu o zaplatenie 1.403,04 Eur s príslušenstvom. Dňa 11.04.2018 vydal Rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. T. XXXXX/XX, ktorým žalobe vyhovel a uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 1.403,58 Eur, úrok z omeškania vo výške 114,52 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 345,06 Eur od 04.01.2018 až do zaplatenia. Z obsahu rozsudku vyplýva, že rozhodca sa zaoberal spotrebiteľským vzťahom, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, dohodou o uznaní dlhu a splátkach ako i premlčaním záväzku s poukazom na uznávací prejav. Skonštatoval, že z obsahu dohody dostatočne určito vyplýva dôvod vzniku žalovaným uznaného dlhu, ako aj výška tohto dlhu ako aj skutočnosť, že dlžník mal vedomosť o premlčaní dlhu a s tým spojených právnych dôsledkoch. Rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 23.04.2018.
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3, len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
12. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
13. Podľa ustanovenia 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
15. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
16. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len ZoB); ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa ako spotrebiteľ podanou žalobou žiada o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej č. 2, sp. zn. T. XXXXX/XX, ktorý bol vydaný dňa 11.04.2018. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby, súd mal preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol právnej zástupkyni žalobkyne doručený dňa 23.04.2018, pričom žalobkyňa žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súdu dňa 19.06.2018, teda v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19. V predmetnej veci mala právomoc rozhodcovského rozsudku založiť Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 16.12.2015. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa zo spotrebiteľského vzťahu predkladá na vopred predtlačenej formulárovej podobe žalobkyni ako dlžníkovi rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd bol toho názoru, že medzi právnym predchodcom žalovaného, a žalobkyňou ako spotrebiteľom, bola uzatvorená Zmluva o úver v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Kreditná karta je osobitný typ spotrebiteľského úveru - revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať určitú dobu, kým nedosiahne úverový rámec. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľ ho dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010). Uvedená zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o odplatnú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zo znenia Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská zmluva sa vzťahuje k riešeniu sporov z Dohody podpísanej dňa 16.12.2015 veriteľom. Zákonnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Podľa právneho názoru súdu, je rozhodcovská zmluva neplatná, pretože sa nevzťahuje k spotrebiteľskej zmluve, neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou. Definícia pojmu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je obsiahnutá v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a podľa § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Veriteľom v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola spoločnosť VÚB, a.s. IČO 31320155, v.z. Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Bratislava, IČO 35923130. V danej veci išlo o Zmluvu o úvere. Len táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože táto zmluva upravuje vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán medzi veriteľom a spotrebiteľom vo vzťahu k predmetu plnenia, a to poskytnutiu úveru. Dohoda nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu neobsahuje predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne označenie spotrebiteľskej zmluvy, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
20. Súd bol toho názoru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby na rozhodcovskom súde aj s poukazom na to, že neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky. Predpokladom postúpenia pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že postupca - banka písomne vyzve dlžníka, ktorý je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, až tak môže bez súhlasu klienta postúpiť peňažný záväzok (v čiastke, na ktorý spotrebiteľa vyzýval na zaplatenie) na inú osobu. V praxi dochádza zo strany banky k zosplatneniu úveru a výzve dlžníka. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by došlo k takejto výzve, nakoľko súdu nepredložil takúto výzvu, mal súd za to, že takéto postúpenie záväzku žalobcu je v rozpore s § 92 ods. 8 ZoB. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je potrebné vykladať v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Takouto pohľadávkou je aj pohľadávka banky voči klientovi. Postúpenie pohľadávky na subjekt, ktorý nepodlieha bankovému tajomstvu ( § 27 ZoB) sa mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi bankou (právnym predchodcom žalovaného) a dlžníkom (žalobkyňou). Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi len za splnenia stanovených podmienok. Ak podmienky nie sú splnené, takáto pohľadávka nie je postupiteľná a jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a teda sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Preto ani v prípade uvedenom podľa § 525 Občianskeho zákonníka oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom podľa § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Len splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB dáva možnosť postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018, podľa ktorého splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB je podmienkou bez splnenia, ktorej je zakázané postúpiť pohľadávku banky a nerešpektovanie takejto úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd teda uzatvára, žalovaný ani nebol aktívne legitimovaný voči žalobkyni a z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného. Uvedené má tak vplyv a spôsobuje neplatnosť uzavretej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 16.12.2015 a neplatnosť Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy z 16.12.2015.
21. Súd na rámec skúmal aj samotnú dohodu o uznaní záväzku a zistil, že žalovaný dosiahol uzavretie dohody o uznaní záväzku o uzavretí splátkového kalendára za použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa už doplnila len výška splátky, dátum splatnosti jednotlivých splátok. Ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak za a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, za b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ku ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V čase uzavretia predmetnej dohody o uznaní záväzku bola pohľadávka žalovaného už premlčaná. Právny predchodca žalovaného pohľadávku zosplatnil dňa 30.09.2012, pričom dohoda bola uzatvorená dňa 16. 12.2015, čiže už uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný počas konania nepreukázal, že žalobkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli vysvetlené v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti následky uznania dlhu, najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby. Následne žalobkyňa bez toho, aby jej boli vysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísala (došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa). Ak by žalobkyni boli vysvetlené následky uznania záväzku (10 ročná premlčacia lehota), bolo by nelogické, že by táto s takýmto poznatkom dohodu o uznaní záväzku podpísala. Samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že túto dohodu podpisovala v strese, keďže bola v ťažkej životnej situácii, bola rada, že bude mať už od žalovaného pokoj. Zo strany žalovaného ani raz nebol spomenutý termín premlčanie, tento termín jej nebol vysvetlený. Za okolností, keď žalobkyňa bola v strese, bola zo strany žalovaného telefonicky atakovaná s tým, že ak dohodu nepodpíše, bude voči nej začatá exekúcia, preto nemožno žalobkyni vyčítať, že sa pred podpisom o listinách od žalovaného s nikým neporadila. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok, čo do dôvodu a výšky. Posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť takéhoto právneho úkonu, súd dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1) Občianskeho zákonníka. Výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozpor s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú so súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.
22. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž dňa 11.04.2018 sp. zn. T., vyššie uvedené kritériá neakceptoval. Podľa názoru súdu je takýto postup neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi - žalobkyni. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Ku ostaným namietaným skutočnostiam sa už súd potom nevyjadroval.
23. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP, žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej potom súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle s tým, že o výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.