Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-26-2021.pdf
PDF · 103.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: G. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. ulica XXX, Y. a povinnej : N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 9, T., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a to počnúc dňom 08.09.2021.
II. Zročné výživné matky na navrhovateľa za obdobie od 08.09.2021 do 31.01.2022 činí sumu vo výške 381,33 eura, ktorá suma sa povoľuje matke splácať v mesačných splátkach vo výške 25 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným Okresnému súdu Nitra dňa 08.09.2021 požadoval, aby mu povinná ako jeho matka prispievala na výživu sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to odo dňa podania návrhu. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 13P/121/2010 bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu 100 eur mesačne. V súčasnej dobe býva u babky N. Y., pričom matka sa o neho nestarala, vychovávala ho jeho babka. V súčasnej dobe navštevuje SOŠ Stavebnú na Nábreží mládeže, prvý ročník v dennej forme. Otec si voči nemu vyživovaciu povinnosť riadne plní, s matkou sa nestretáva, nemá vedomosť, či pracuje.
2. Povinná ako matka navrhovateľa sa k návrhu nevyjadrila, ani nezdokladovala svoje osobné, majetkové a sociálne pomery a to ani po viacerých výzvach súdu.
3. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľa a povinnú osobu. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti povinnej osoby, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila na žiadnom pojednávaní, počas celého konania bola pasívna, čo však súdu nebránilo, aby vo veci aktívne konal, pretože v danej veci ide o výživné o určenie na plnoletú osobu. Súd vykonal pojednávanie podľa § 1 ods. 1 písm. j) vyhlášky 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.
4. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že s mamou nežije od 6-tich rokov a dnes je potrebné papier na všetko. Otec mu platí výživné vo výške 100 eur, pričom
mu je určená vyživovacia povinnosti vo výške 30 eur. Jeho výdavky predstavujú výdavky na autobus, čo vychádza aj 2 eurá denne, na stravu minie mesačne asi 200 eur. Na školské potreby minul asi 50 eur a to pred začatím školského roka, následne po začatí školy si už nekupuje žiadne školské potreby. Nevenuje sa žiadnemu športu, nakoľko mu to finančne nevychádza. Mal haváriu v autobuse, čo bolo medializované, 2000 eur mu zobrala mama, čo bolo od ARRIVY a vysúdilo sa asi 7000 eur, avšak aj tieto peniaze zobrala mama. Zdravotné problémy nemá žiadne, nemá pravidelné výdavky ohľadne zdravotného stavu. Študuje 4 ročník, pričom ide o nadstavbové štúdium a čaká ho ešte ďalší rok, keďže ide o nadstavbové štúdium. V spoločnej domácnosti žije s babkou a strýkom. Strýko nie je zamestnaný je na UPSVaR a má príjem asi vo výške 120 eur mesačne. Babka poberá dôchodok nevedel presne uviesť v akej výške, avšak tak isto si platí lieky a iné náklady. Jeho náklady na život vyčíslil asi na 300 eur mesačne. Na brigády chodieva veľmi nepravidelne vždy sa dohodne ústne, že dostane asi 50 eur za odpracovaných 7 až 8 hodín. Na brigádu chodieva asi 2 -3 krát za mesiac, podľa toho ako často potrebuje peniaze, keďže výživné zo strany otca mu nepostačuje na krytie jeho finančných výdavkov. Jeho cieľom je dokončiť štúdium na strednej škole a následne by rozmýšľal nad štúdiom na policajnej akadémií. Jeho matka mu nikdy neprispela žiadnym výživným. Ako povedal matka sa o neho od jeho 6 rokov nezaujíma. Čo sa týka matky uviedol, že táto má 5 detí s tromi mužmi. Vo vzťahu k jej zdravotnému stavu sa nevedel vyjadriť, pretože s ňou nie v kontakte asi 2 roky. Na brata platí tak isto otec 33 eur, jemu však platí 100 eur, pretože začal pracovať. Myslí si, že mama má len základnú školu, pretože strednú školu vychodenú nemá. Nemá vedomosť, že by matka mala nejaké špecializované kurzy alebo absolvovala rekvalifikačné kurzy. Keby sa ho neujala babka a krstný, tak by bol na ulici, je rád, že mám strechu nad hlavou. Podľa jeho názoru matka poberá prídavky na deti, avšak nevedel uviesť v akej výške. Majetkové pomery matky nevedel ozrejmiť, avšak jej druh chodí predávať s kamarátom napríklad klobásy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľ, oboznámil sa s lustráciami v Sociálnej poisťovni na povinnú, lustráciou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, lustráciou bankových účtov, rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11P/18/2013 zo dňa 17.06.2013, rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 13P/121/2010 zo dňa 10.01.2011a zistil tento skutočný stav veci :
6. Z rodného listu navrhovateľa G. T. vyplýva, že sa narodil povinnej osobe ako matke dňa XX.XX.XXXX a v rodnom liste je povinná osoba N. Y. zapísaná ako matka, ako otec je zapísaný U. T..
7. Z potvrdenia Strednej odbornej školy stavebnej Nábrežie mládeže 1, Nitra vyplýva, že navrhovateľ je v školskom roku 2021/2022 žiakom I.VA triedy. Z potvrdení o návštevy strednej alebo vysokej školy na účely daňového bonusu od predmetnej strednej školy rezultuje, že navrhovateľ bol prijatý na dennú štúdium, pričom sa jedná o štvrtý ročník.
8. Z lustrácie Sociálnej poisťovne, ktorý dôkaz súd vykonal z vlastnej iniciatívy pre účely zistenia skutočného stavu veci je zrejmé, že povinná ako matka navrhovateľa nepracuje, nepoberá dôchodkové, nemocenské, úrazové ani poistenie v nezamestnanosti. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súd zistil, že povinná osoba nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Z lustrácie bankových účtov súd zistil, že povinná má vedený účet len v spoločnosti MBANK S.A. so zostatkom 0 eur a to ku dňu 04.02.2022.
9. Na základe rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 13P/121/2010 zo dňa 10.01.2011 bol navrhovateľ, ako aj jeho brat Z. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi týchto detí (U. T.) bola uložená povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletého navrhovateľa a jeho brata Z. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc 01.10.2010, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Z Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11P/18/2013 zo dňa 17.06.2013 súd zistil, že ďalšie dieťa povinnej osoby - a to maloletá I. Y. Y. Y. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otca (Y. Y.) súd zavial, aby prispieval na výživu v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne a to od 01.07.2013, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred.
10. Z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd zistil, že povinná je matkou celkovo 5- tich detí, ktorá má mať s 5-timi mužmi, ktorí sú otcovia týchto detí. Z výsluchu samotného navrhovateľa vyplynulo, že v jeho prípade ide o prvý ročník nadstavbového štúdia, ktoré navštevuje ako študent denného štúdia. Na brigádu chodieva navrhovateľa dva až trikrát mesačne, a to v závislosti od toho,
ako často potrebuje peniaze, dostane tak 50 eur za odpracovanie 7 až 8 hodín. Z blokov predložených na pojednávaní je zrejmé, že otec navrhovateľa si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť stanovenú nad rámec súdom určenej povinnosti (30 % zo sumy životného minima). Z ostatných blokov je zrejmé pravidelné platenie poplatkov zo strany I. Y., bývajúce na rovnakej adrese ako navrhovateľ a to spoločnosti ZSE Energia, a. s. (ide o úhradu nákladov v domácnosti). Ostatné bloky sa týkajú bežných výdavkov na stravu, alebo zabezpečenie potrieb navrhovateľa. Navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky asi na 300 eur mesačne.
11. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V zmysle Zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému synovi je jeho rodičovská povinnosť, ktorá trvá až do času, kým plnoletý nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady a to trvale, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium ako sústavná príprava na povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Zákon o rodine nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča
15. Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.
16. Rozhodujúcim predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine je neschopnosť dieťaťa živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.
17. V predmetnom prípade súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, pretože vykonáva prípravu na svoje budúce povolanie a to prostredníctvom nadstavbového denného štúdia (toho času štvrtý ročník), keďže je všeobecne známe, že v prípade absolvovania trojročného štúdia získa študent iba výučný list bez maturity. Nadstavbové štúdium navrhovateľa však smeruje k získaniu úplného stredoškolského vzdelania s maturitou, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ nemôže sám živiť, keďže navštevuje denné štúdium, ktoré je spojené s pravidelnou prípravou študenta na každodenné vyučovanie. Navrhovateľovi pravidelne platí výživné jeho otec a to vo výške 100 eur, nad rámec súdom stanovenej povinnosti. Matka mu výživné neplatí, nestará sa o neho, nie je s ňou
v kontakte. Navrhovateľ si občasne privyrobí finančné prostriedky vo výške 100 až 150 eur (návšteva brigád 2 až 3x mesačne).
18.V konaní súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery predovšetkým matky (keďže návrh smeroval proti nej, otec si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinností nad rámec súdom uloženej povinnosti plní), ako kritéria na základe ktorých sa určí výška výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na určenie výživného bol podaný z veľkej časti dôvodne, pretože navrhovateľ študuje na strednej škole, nemá žiadny príjem, len z príležitostnej brigády a nie je schopný sám sa živiť, preto je odkázaný na svojich oboch rodičov, ktorí k nemu majú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť matky je jej prvoradou povinnosťou a má prednosť pred jej ostatnými výdavkami. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú naplnené zákonné predpoklady, stanovené § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pretože navrhovateľ nie je schopný z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje životné náklady. Súd viackrát vyzýval matku na preukázanie jej osobných, majetkových a sociálnych pomerov vrátane preukázania výdavkov osôb s ktorými žije v spoločnej domácnosti, ako i skutočnosti ohľadne jej ďalších vyživovacích povinností. Táto však ostala úplne pasívna, nepredložila súdu žiadne doklady na zhodnotenie jej majetkových, sociálnych a osobných pomerov, schopností, a možností dosahovať príjem, z ktorých by bolo možné reálne zhodnotiť jej finančné príjmy za účelom stanovenia výšky výživného voči navrhovateľovi. Súd opätovne a nemenne upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Žiadny právny predpis neurčuje rodičovi povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoju pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ust. 62 Zákona o rodine. Keďže súd nemal k dispozícií takmer žiadne doklady ohľadne majetkových pomerov (okrem lustrácie Sociálnej poisťovne, a lustrácie Katastra nehnuteľností a lustrácie bankových účtov, čo vykonal sám), pri rozhodovaní o určení výživného musel vychádzať zo zásady potencionality príjmov matky plnoletého dieťaťa. Rozhodujúci je teda príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti. Povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje deti, a to hoci aj na vlastný úkor, nakoľko výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Povinná ako matka navrhovateľa je v produktívnom veku (37 rokov), avšak súd zistil, že táto disponuje pravdepodobne základným vzdelaním, nezistil však akými zručnosťami a schopnosťami by mohla disponovať, pretože tieto nevedel uviesť ani navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne zdravotné obmedzenia matky, ani obmedzenia jej schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem, keďže matka podľa lustrácie Sociálnej poisťovne toho času nepoberá ani úrazové, ani nemocenské poistenie. Preto jej nič nebráni, aby sa v záujme zabezpečenia výživy svojho už plnoletého syna (samozrejme aj jej ostatných detí) riadne zamestnala, či už na trvalý pracovný pomer, dočasný pracovný pomer alebo brigádnicky a takýmto spôsobom si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené nielen základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou, ale aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s upokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Z údajov dostupných na www. stránke Štatistického úradu SR súd zistil, že v v 1. až 3. štvrťroku 2021 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 170 eur, čo pri zohľadnení počtu nezaopatrených detí činí čistý príjem 1000 eur, v prípade uplatnenia si nezdaniteľnej časti mzdy zamestnanca až 1071 eur. Súd tak vychádzal z čistej mzdy cca. 1000 eur, ktorú povinná osoba mohla dosiahnuť ako zamestnanec hospodárstva v Slovenskej republike. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z týchto údajov. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ je v dospelom veku, pričom jeho výdavky 300 eur považoval súd za primerané veku, jeho zdravotnému stavu, ako aj jeho potrebám, zohľadňujúc toho času vysokú mieru inflácie. Zároveň súd zohľadnil, že povinná je matkou ďalších 4 detí, z ktorého je takmer dospelé len jedno (tento rok dosiahne vek 18 rokov), avšak povinná žiadnym spôsobom nepreukázala aké sú jej mesačné výdavky. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, žeby celková výška všetkých vyživovacích povinností matky voči jej deťom by mohla dosahovať sumu 340 eur (na maloleté deti 60 eur (3 x 60 eur) a dve dospelé deti po 80 eur (160 eur) zohľadňujúc v tejto sume aj navrhovateľove výživné. Pretože podľa súdnej praxe výška výživného má dosahovať maximálne cca. 30 % z príjmu, táto podmienka podľa názoru súdu splnené je (340 eur z 1000 eur). Súd tak považoval sumu 80 eur, ktorú určil ako výšku výživného povinnej voči navrhovateľovi v plnej miere zodpovedajúce aktuálnym potrebám už dospelého dieťa, jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Čo sa týka jeho výdavkov navrhovateľa, suma 200
eur na stravu mesačne je adekvátna potrebám navrhovateľa, ktorý nemá žiadne zdravotné problémy, t. j. ani výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Ďalšie výdavky vo výške 100 eur, do ktorých zahrnul 2 eura na cestovného denne (cesta autobusom) a iné výdavky sú podľa názoru súdu takisto primerané a adekvátne. Príjem, ktorý dosahuje navrhovateľ vo výške 100 eur až 150 eur na základe brigádnickej činnosti, súd ani nemohol brať do úvahy, pretože navrhovateľ tým len supluje úlohu svojej absolútne pasívnej matky, ktorá navyše podľa názoru súdu (za predpokladu, ak je tvrdenie navrhovateľa pravdivé) si absolútne v rozpore s dobrými mravmi prisvojila finančné prostriedky z tragickej nehody autobusu, ktorej účastník bol aj sám navrhovateľ. Pokiaľ matka vie prijať finančné prostriedky, ktoré patria jej synovi, musí potom vedieť hradiť aj výživné, ktorá povinnosť je však jej zákonnou povinnosťou a od ktorej ju nemožno žiadnym spôsobom oslobodiť až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Povinná ako rodič navrhovateľa musí urobiť všetko preto, aby mala dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojich vyživovacích povinností, preto podľa názoru súdu pasivita v produktívnom veku povinnej nemôže byť žiadnym spôsobom ospravedlniteľná. Povinná teda musí využiť všetky možné dostupné možnosti na to, aby predovšetkým v prvom rade uhradila potreby svojim deťom až následne sa podieľala na svojich výdavkoch, keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Podľa názoru súdu suma 80 eur, ktorú priznal navrhovateľovi je maximálne možná suma určeného výživného, pretože súd musel zohľadniť fakt, že povinná je matkou aj ďalších detí, ale za nezdokladovanie svojich osobných, majetkových a sociálnych pomerov musí niesť aj priamu zodpovednosť, ktorej výsledkom je výška súdom určeného výživného. Vo zvyšnej časti návrh zamietol ako nedôvodný, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.
19. Pretože výživné na dospelé dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, čo aj navrhovateľ žiadal, súd súčasne rozhodol aj o zročnom výživnom na navrhovateľa ako plnoleté dieťa. Súd tak vzhľadom na odôvodnené potreby plnoletého navrhovateľa, schopnosti a možnosti matky ako povinnej osoby rozhodol, že táto je povinná prispievať na výživu navrhovateľa vo výške 80 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Povinnej tak od 08.09.2021 do 31.01.2021 (keďže v čase rozhodovania súdu ešte nebolo splatné výživné za 02/2022, keďže toto je povinné matka platiť do 15-teho dňa v mesiaci) vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi zročné výživné v celkovej výške 381,33 eura. Zročné výživné pozostáva z alikvotného výživného za 23 dní v 09/2021 (od podania návrhu 08.09.2021) vo výške 61,33 eura a výživné od 10/2021 do 1/2022 (vrátane) á 80 eur (celkom 4 mesiace) spolu 320 eur, čo celkovo činí dlh na výživnom spolu 381,33 eura. Súd umožnil povinnej osobe podľa § 232 ods. 4 CSP tento nedoplatok zaplatiť v splátkach 25 eur mesačne, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v tomto ohľadne prejavil určitú mieru zhovievavosti voči povinnej ako matke navrhovateľa a to vzhľadom na skutočnosť, že táto má celkovo 5 detí, zároveň tým sledoval, aby sa nedostala plnením vyživovacej povinnosti navrhovateľovi do existenčnej a finančnej núdze voči ostatným deťom, ktoré je ešte vzhľadom na vek povinná vyživovať.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zo zistených okolností nevyplynulo, že by bolo spravodlivé priznať jednému z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.